Pandémia Covid odhalila, ako naivné sú naše predstavy o tom, ako „hlboko a neotrasiteľne“ sú zakotvené princípy slobody občana v demokratickej spoločnosti. Nepíšem to preto, že by som spochybňoval demokraciu, alebo uprednostňoval opatrenia napríklad Čínskych súdruhov. Faktom je, že ak je spoločnosť konfrontovaná z nejakým ohrozením, sloboda a ľudské práva musia byť obmedzené. Bez ohľadu na to, či ich obmedzia súdruhovia v Číne, Rusku, Vietname, alebo v demokraciách západného typu. Osobne nemám nič proti obmedzovaniu slobody, ak opatrenia vychádzajú z vedeckých poznatkov. No nastoľuje to aj otázku, čo nás v budúcnosti čaká. Nikto dnes už nevie, ako sa bude vyvíjať pandémia Covid. Či proti novej mutácii budú stačiť pandemické opatrenia, či sa objaví nová mutácia, na ktorú nebude účinná vakcína, či deti v septembri už konečne nastúpia do školy...
Nechcem tu „kuvikať“ a dúfam, že sa naplnia iba tie naj optimistickejšie prognózy. Veď prečo by som mal svojím vnúčatám želať to najhoršie. Táto pandémia nie je ničím v porovnaní s tým, s čím budú budúce generácie konfrontované, ak si bude každý tlačiť pred sebou iba tú svoju guličku vlastného osobného prospechu. Nič však nenasvedčuje, že by toho boli ľudia schopní.