Pokojne pondelkove dopoludnie na malom sidlisku. Tu a tam zastebota vtacik, niekde z tiena zamnauka lenivy kocur, suseda na balkone dotahuje s prizmurenym lavym okom poslednu marsku, babky striehnu ako bezpecnostne kamery skryte za zaclonami. Dalo by sa povedat, ze idylka a dalo by sa povedat aj -ticho pred burkou. Ked tu zrazu pocujes hrat pesnicku:
Od muky mam ruky nos
peciem, peciem celu noc
Moj chlebik ma zlatu korku
chutny je a vonavy
/Strih/
Na siestich bytovkach sa rozletia dvere a hadam kompletne osadenstvo sidliska, mavajuc prazdnymi igelitkami vybehne na vzduch, ako na hromadnom starte kosickeho maratonu. Nasrate kocure sa utekaju skryt niekam inam, splasene vrabce vzlietnu z trnia, nervozni dochodcovia klepu o chodnik palickami, maminy nahanaju nezbedne deti, po chodniku a po trave sa nahanaju maltezaci, ktorych potom pojdu vyvencit ludia, ktorych ani nepoznas.
-dobry den, ako?
-dobry den, aale tak..
-ja som spravila na obed kolozvarsku, a Ty?
-nejako uz bude, no
-my este mame gulas od soboty
-bola som v piatok na pohrebe
-vsetci tam raz pojdeme
-Milada, teraz si nemusis davat rusko
Pekar odstavuje pojazdnu pekaren na parkovisku medzi bytovkami a otvara kram.
Socialna svet u nas na Tehelni funguje kazdy pondelok, trva dvadsat minut a myslim si, ze by to mohlo kazdemu stacit. Ludia si potom ulozia svoje buchticky, osie hniezda, orechove tasticky, chrumkave zemlicky a cesnakove pletence na policu do spajze a kazdemu je dobre.