@game to, že si ťa ľudia pamätajú, môže byť aj tvojimi vlasmi, také nemá veľa ľudí.
S tou dlhodobou pamäťou - asi vekom tá sa asi len málo mení, až keď človek dostane Alzheimera, tak je už nejaká pokrivená, žiarivé príklady moja mamka a moja svokra...to môj 92ročný otec = taťuldo, ten si pamätá veci zo svojho detstva a mladosti, rozpráva tie veci tak ako ich rozprával pred 20 rokmi...a píše si do notebooklu svoje pamäti, keď sa mu chce a má na to náladu. Najmä na časy, kedy bol športovým pilotom, si rád spomína. Zato si nepamätá, ako sa volajú jeho vnúčatá, dáva ich opisom - tá, čo býva v tom byte od Elenky, tá, čo je v tej Žiline, tá, čo je v Rakúsku...iba jediného a najstaršieho vnuka dá bez problémov, s tým pomáhal sestre, keď ešte študovala, kedy len mohol, veľa času mu venoval. A také, že včera som bola za ním a boli sme vonku, to si nepamätá. Kým sa staral o mamku, mal veľa starostí, a mamka mu to vôbec neuľahčovala, ale dával to skvele, pamätal si všetko, čo bolo treba, aj lieky, aké kedy, kedy k akému lekárovi, a všetko si pre istotu dával aj do počítača. Keď mamka umrela, a on sa zrazu nemal o koho starať, myslela som si, že keď ho prvé smútky prejdú, pookreje. Nestalo sa. U neho asi to, že musím, mám zodpovednosť, bolo hnacím motorom, a keď sa pominula mamka, hnací motor sa zastavil.
žeby tak? Možno. Ale ked sme mali stretávku so strednej pred 5 rokmi, mnohí spolužiaci si niečo pamätali,, ale väčšinu mali z pamäti už dávno vymazanú.