Zoznam lídrov

Presne pred rokom som ráno našla moju takmer 17-ročnú Šivu pod radiátorom za vysávačom, tam sa uložila na svoj večný sen. Ešte večer predtým som sedela pri telke, ona mi ležala na kolenách a driemkala, a ja som ju hladkala po hebkom kožúšku. A ráno už bola inde. A zasa ju vidím úplne maličkú, 300-gramového drobca, ktorého som v napchatej 83-ke niesla v dlani z útulku. Koľko radosti mi priniesla za tých necelých 17 rokov. A už rok ju nemám. Viki je zlatá a nedám ju ani za nič, ale so Šivou sme toho veľa spolu preskákali a bolo aj obdobie, to mala asi 5 rokov, kedy som si ju doslova vybojovala. Vtedy som bola jediná osoba, ktorá sa jej snažila porozumieť, a myslím, že sa mi to aj podarilo. Som jej vďačná za bezvýhradnú lásku a dôveru, ktorých sa mi od nej dostávalo. To zvieratko si naozaj nechalo robiť bez násilného držania aj nepríjemné veci, stačilo ju škrabkať na hlávke alebo žmoliť jej ucho (to mala rada), a bez protestov si dala odobrať krv, stačilo ju hladiť po hlávke a pritúliť si ju, nie stisnúť, a bez problémov jej oholili chvost pri zadku a zmerali tlak (to musí niekoľko minút vydržať bez pohybu, tlak sa meria na chvoste pri koreni. Dala si siahnuť do oka a zasunúť prúžok, aby zistili, či má slzy...či svietiť do očí, aby videli na sietnicu. Vedela, že jej nikdy neublížim, a akoby cítila, že som vždy na jej strane, aj v takých chvíľach, ked jej robia nepríjemné veci. A ja si to moc vážim. A som vďačná aj za to, že keď už musela odísť, bolo to tichučko, v spánku, a že netrpela. Len zaspala. Na 1. obrázku odpočíva na gauči, na druhom - ako všetky mačky, aj ona, keď videla krabicu, musela sa do nej vtrepať, na veľkosti nezáležalo...a na treťom obrázku je niekoľko dní po tom, ako som ju priniesla domov, bola maličká, drobulinká, ale plná života, zvedavá a šikovná, na fotke už je unavená po "hokeji" s pingpongovou loptičkou, a bojuje so spánkom, veľmi chce ostať hore, lebo je zvedavá, ale zároveň sa jej očká zatvárajú a hlávka padá k predným labkám (tú fotku mám najradšej). Môžete sa mi smiať do popuku alebo mať za blázna, ale mne chýba. A vždy na ňu budem spomínať s láskou.

Samo od seba mi prišiel mail. Nikam som nepísala ani sa nezaujímala. Aj kamarátke čo má kardio problémy dlhé roky prišla taká výzva. Ja mám Dôveru, ona neviem Dúfam že sa nenahnevas, ale svoj zdravotný stav detailne na internete rozoberať nebudem

Ninka mala nejaký pohovor do 1. triedy online, ale ostala z toho nejaká zarazená, a vraj na všetko okrem ako sa volá, odpovedala, že nevie. Pritom na nejakých testoch, kde bola osobne a ktoré trvali pol dňa, tam excelovala. Takže dúfam, že ked pojde do školy, tak už bude normálne chodiť osobne do školy, a nie že škola online. teraz v sobotu má zas nejaký pohovor, to tam, kde na online pohorela. Tak ktovie, či tam nejdú aj zbytočne. No, keby aj, nech sa kočka oťuká. tento víkend sme chceli cestovať do Žiliny, a Ninka mala ísť s nami vlakom, a ked sa dozvedela, že má akurát ten pohovor, no, pohroma...pôvodne sme si povedali, že podľa predpovede počasia aj tak má byť nie najkrajšie, tak ju nebudeme tam ťahať so sebou, ale bola chudinka malá taká sklamaná, že toto jej nemôžeme urobiť, a.kvôli nej sme museli cestu odložiť o týždeň. Ešteže žilinčania nemali už nejaké plány na vtedy. Náramne som zvedavá, ako s ňou stihneme vlak o 8 ráno. Dcéra sľúbila, vraj ju poučí...

Vcera,ci predvcerom som videl nad mojou zahradou lietat bociany. U nas to nie jekazdo denne. Kokal som sa ako na stihacky,pri dni letectva. https://myliptov.sme.sk/c/22652719/preletel-dva-svetadiely-v-pribyline-ho-zastrelili.html Pribilina ci okres Mikulas ci kde to patri s tym ostrostrelcom raz a navzdy spravia kratky proces. Priklad v Murani nejaky by strielal na vtaky, necham to na policiu, ci ochrancov, na bociana. Svinstvo najhrubsieho zrna. Skor by som ho v amoku spracoval,keby strielal vedla zo zahrady. Ochranari v Mrani by si na neho dali pozor.