Zoznam lídrov

Doma sa vnučke v uplynulej školskej pauze venovala prevažne maminka, keď však po Vianociach strapatý blonďák vyhlási zatvorenie škôl na v tom čase neurčitú dobu, doma dohodli, že si "školské povinnosti" rodičia rozdelia. Tatkovi prischla hlavne matematika a fyzika ... sčitovanie zlomkov, percentá, sily, magnetizmus ... to je pre nás dospelákov pomerne jednoduché, ale vysvetľovať to sedemročnému dieťaťu takým spôsobom, aby to pochopilo, to bolo trošku náročné ... teda, nielen trošku. Keď nastúpil do funkcie "domáceho učiteľa" tatko, zaevidoval pre prípad potreby kontakt na seba. Keď vnučka úlohy ako hotové odklikla, najskôr pani učiteľka napísala hodnotenie, ale potom sa ozvala telefónom osobne. Zasmiala som sa, že pani učiteľka "berie na tatka", ale myslím si, že skôr to bola akoby kontrola, či si tatko svoju povinnosť naozaj plní, či so svojou dcérou úlohy robil, alebo či vôbec bol prítomný. Tatko má však dostatočnú "vyřídilku", dcérka je pre neho stredobodom "vesmíru", tak si dokázal s pani učiteľkou dostatočne pokecať. Druhýkrát si s pani učiteľkou pokecal opäť tatko ... vnučka odklikla odpoveď a zo strany učiteľky prišla reakcia, že OK. Ale po pár hodinách sa pani učiteľka opäť ozvala a vytkla niečo, čo si ona predstavovala ako úplne správnu odpoveď. Kto sa zastane svojho dieťaťa ak nie rodič ... a tak aj tu to tatkovi nedalo a vysvetľoval, že odpoveď bola správna v zmysle zadania. Až napokon súdružka učiteľka uznala, že bude musieť dávať pokyny tak, aby boli úplne jednoznačné. Maminka sa iba usmievala, že ona síce tiež mala ten istý názor ako tatko, ale ona by to nebola vedela vyriešiť tak kulantne, ako to urobil on. Prvý týždeň školy po nekonečnom "voľne" bol zasvätený testom. Ale asi ani nie preto, aby deti dostávali hodnotenie, ale aby učiteľka vedela v akom stave vedomostí sa deti vrátili po dlhodobých "prázdninách". A nastalo v triede veľké premiestňovanie, asi podľa toho, ktorým deťom sa bude treba venovať viac, a ktoré už nemusia byť až pod takou kontrolou. Keď sme sa hrali na školu a mali sme matematiku, vnučka chcela, aby sme ju skúšali násobilku. Medzi rečou som jej povedala, že keď som chodila do školy ja, tak nám učiteľ povedal: násobilku, aj keď vás niekto zobudí o polnoci, musíte sypať ako z rukáva. Po pár príkladoch z násobilky sa rozhodla hovoriť nám násobky čísla osem, spočiatku spustila ako "guľomet" ... 24, 32, 40 ... ehm 48 ... ehm ... a zrazu sa začala smiať ... starká ja nesypem. Nedalo mi, a hovorím jej ... to teda nesypeš, ale keby si hovorila len trošku pomenej, ani jazýček by si si nezahrčkala a mala by si čas poukladať si tie čísla v hlávke. A zrazu to šlo. Mamka jej chcela trošku obzvláštniť domáce vyučovanie, a tak jedného dňa sa vnučka vyobliekaná, s taškou na pleciach, kde mala box s jedlom a fľašu s vodou jednou stranou z domu vybrala akože do školy, obišla dom a druhou stranou prišla dnu. Spolu s ňou prišli aj imaginárne spolužiačky Hortenzia a Filoména ... odkiaľ berie práve takéto "divoké" mená, to teda netuším. Doma si už potom iba sadli pred počítač a čakali, kedy sa začne vyučovanie. V škole bola vnučka vyhodnotená ako najlepšia žiačka ročníka ... zatiaľ, čo u nás bolo zvykom odmeňovať žiakov knihami, o ktorých som ja mala dojem, že iba zaberali miesto v skladoch a nikto nemal záujem čítať ich, tu rodičia dostali šek na nákup knihy podľa vlastného výberu. Knihy sú tam dosť drahé, ale rodičia vďačne doplatili a kúpili dokonca dve knihy, ktoré si vnučka vybrala. Už Ježiško vedel, že v tomto roku sa v škole budú učiť o pyramídach, doniesol pod stromček knihu – 100 faktov o pyramídach. Navrhla som vnučke, že každý deň si môže prečítať jeden fakt a potom to bude učiť nás. V čase domáceho vyučovania, keď bolo dlhšiu dobu ticho, pýtala som sa, kedy nás už niečo naučí ... ale ja nemám čas, ja mám toľko roboty, že až. Od koho len toto mohla tá malá počuť?! Zatiaľ, čo moje deti vyrastali na programoch, ktoré ponúkala televízia, nikoho netrápilo striedanie českých a slovenských rozprávok. Nepamätám si, že by sa ma niekedy boli pýtali čo ktorý výraz znamená, chápali zmysel podľa toho, čo videli a počuli. Nikdy sa tiež nestalo, že by sa im ako deťom pri rozprávaní zaplietli do vety české slovíčka. Všetci sme vyrastali na oboch jazykoch a čeština sa nám dostala tak pod kožu, že ja si napr. ani neuvedomujem v akom jazyku program sledujem. Vnučka ale rozdiel týchto jazykov veľmi vníma, a tvrdí, že ona tomu nerozumie. Ani rozprávky s českým dabingom ju nelákajú. Čo sa týka stravovania, je na tom úplne inak ako môj syn ... raz sa nám na skype ukázala s hrčou na líci s tým, aby sme hádali čo tam má. Mala tam hrču mäsa, ktoré nechcela zjesť. Nedalo mi, tak som sa jej spýtala, prečo to nespapá ... ja to nemôžem zjesť, ja to musím vypľuť. Keď urobila, čo ona pokladala za to najvhodnejšie, opýtala som sa, či jej mäsko nechuti ... to bolo predtým zvieratko, ktoré žilo, niekto ho musel zabiť a ja to nemôžem zjesť. Je síce pravda, že ona mäso jesť nikdy nechcela, ale nikdy som sa jej na dôvody nepýtala a ani neviem, odkiaľ také vysvetlenie zobrala. Obaja rodičia mäso jedávajú, a tak aj teraz, keď doma budú rezne, ona si pýta rezeň bez mäsa /vypražené prézle s vajíčkom/. Jedlo, ktoré by mohla hádam aj niekoľkokrát denne jesť sú špagety a k tomu nakrájaná zelená uhorka. Najobľúbenejšia polievka je polievka s množstvom rezancov a v mlieku by sa aj kúpala. Oželie všetko, ale mliečinko musí byť.

Neviem si predstavit, ze by som svoje deti doma ucil, ani by ma to nebavilo,ani by som to nevedel. Ani matematiku by som ich nevedel naucit,lebo neviem ako sa to robi. To ze im nieco ukazem,ako vyriesit nejaku ulohu z olympiady, ci pytagoriady. To neznamena ,ze som ich to naucil. Aj ked tu kontkretnu ulohu mozno,ale na kratko. Lebo vskole to oni budu brat o 2 roky,tak po roku to zabudol. Riesenie dvoch rovnic o dvoch neznamych som mozno ako 5taka syna naucil, a vyriesil niekolko prikladov ale ako siedmak to nevedel.Neviem ci dnes to riesit vie. Ale naucit sa to vedel ako piatak, tak snad ked bude prvak na strednej to pochopi. Ine predmety ani matiku by som ich neucil. Moja zena ucitelka anglictiny, by ich mohla naucit anglictinu, ona uci aj zemepis(svoju tiedu, kazdy triedny ucitel uci svoju triedu zemepis) - nemali zemepisara. Pochybujem,ze by aj zena co ma pedagogicke vzdelanie sla tymto smerom. Vcera sme sadili zemiaky, za dcerou prisla kamaratka, ze moze ist, syn ako moze pomoct, zena ze budes robit toto, po chvilke, lebo sa mi to nepacilo, nech ide pozbierat hovienka za psom, aby tam zbytocne nedupal. Nemal nam ako pomoct a ja som to chcel mat cim skor za sebou. Nakoniec prisiel, posledny hriadok kde uz stal na chodniku, ja som plel a kopal jamky, zena sadila zahrnala s tym ze do roskopala, chalan nech zahrnie dierku so zemiakom, zahrnul aj tam kde zemiak nieje. Nie je vyuzitelni este pri tychto pracach(to nieje lahka praca, tu uzitocni boli aj klobuk pred nimi, tam v podstate nic pokazit nemohli,teda som ich ani kontrolovat nemusel). Roznosit 5 m3 kompostu vedia, aj pobranit, ale tu este vyuzitelni aby ma nespomlovali niesu. Kreslit by sme ich nenaucili. Nechapem,kvoli comu by som mal deti ucit a dokedy? Po druhy stupen vysokoskolskeho vzdelania? Mozno uctovnika by uz teraz vedeli robit. Alebo keby som ich to ucil o dva roky, by to vedeli robit.

Sojka https://sk.wikipedia.org/wiki/Sojka_obyčajná

Chcu znizit populaciu aj preto, lebo uz vedia mnohe odvetvia nahradit robotnikov robotmi, automatizovanou prevadzkou, a stroj nikdy nemeska, nestazuje sa atd. A preto uz nepotrebuju ludi, tak im pichaju vakciny. Dosiahli vlastne to, ze si ludia (otroci) uz pytaju smrtelne injekcie dobrovolne.