Tak ako som uviedol príklad. Kulturista čo podcivo cvičí a spýtajú sa ho či cvičí povie áno, to je jasné, ale je tam aj tá vec že niekto sa tak duševne naladí že chce cvičiť, obdivuje to, v šatni na dverách skrinky má plágaty kulturistov, kúpi si činky lebo si povedal že by chcel byť ako oni... Keď sa ho spýtajú či cvičí tak povie že áno lebo je tak naladený a myslí si že toto bude impulz aby už naozaj začal a podobne. Koľko žien má na zoznamke v profile že športujem a keď sa spýtam tak povie, voľakedy som behávala... občas vyjdem s kamoškou na bicykel... Ale v skutočnosti už si ani sama nepamätá kedy bola. Len proste bola raz s kamoškou na turistike, páčilo sa jej to, tak napíše do profilu že sa venuje turistike lebo je s tým stotožnená. Nejako takto som to myslel. Proste viem zapnúť počítač, viem napáliť CD-čko, upraviť pesničku v audio editore, kliknúť na ikonky, spustiť prehliadač, prečítať si maily, hrať hru, tak som myslel že excel to len otvorím občas do neho niečo napíšem, kolegovia ma zaučia, tak som myslel že to tak stačí. Že treba vedieť anglicky? Tiež som na to šiel systémom "stačí povedať guten tag a už vieš po nemecky" zase kopa žien má v profile že jazyky čo ovládam vyplní nemčina angličtina a keď sa jej spýtam tak povie mala som to kedysi na základke... Proste človeku stačí že mal s tou dovednosťou len nejaké dočinenia aj keď nepriamo a už má pocit že to vie, však sa to doučí, naučí za chodu...