Zoznam lídrov

Tieto čajky a kačky sú odfotografované na Zemplínskej Šírave pred rokom.

@slimak Nepoznám osobne obec Zemplínske Jastrabie, nemám prehľad, koľko - kde kostolov postavili. Východniarka som, a som rada... Domaša

Jozovi zvoni v robote telefon. Zdvihne, chvilu pocuva a povie: -dobre, dobre, dobrecau! --zena idze na autobus do Sabinova, vyplacic tote nove bezpecnostne dvere, vysvetlil nam. Dve minutky nato mu vola nezname cislo: -pan "Kovac", tu presovski poziarnici. Vytopili ste susedov pod vami. Stojime pred vasim bytom a nikto nam neotvara, musime vyburat dvere.. - ???, !!!, ne, ne, ne! pockajce, pockajce, zena isla na autobus do Sabinova, hnedkaj jej volam! Jozo rozklepanymi rukami vytaca zenu a krici do telefonu: -okamzite, ale okamzite migaj domov, vsak si vytopila susedu a hahahasice cekaju s bababaranidlom pred novymi dddverami!! Ked polozi telefon, chodi nervozny dookola a opakuje -ciboha! ciboha! az zazvoni druhykrat: -pan Kovac, cakame uz desat minut a voda stale tecie, ak zena nepride do.. Jozovi (inak uz na pokraji nervoveho kolapsu) zacina byt divne, ze dalsie instrukcie presovskych hahasicov pocuje jednak v sluchadle, ale ked hovorili: -zarubnu si budete musiet opravit na vlastne naklady aj lavym volnym uchom a stale silnejsie: -ale nebojte sa, mame kamarata, ktory vam to spravi.. a ked sa otoci, vidi smejuceho sa kolegu s telefonom na uchu ako dokoncuje vetu: -a zadarmo! -CIBOHA!!! Ked sa vsetko vysvetlilo, Jozovi spadol kamen zo srdca, zena zasa utekala na autobus a my vsetci sme sa dosmiali, zazvonil mu telefon: -pan Kovac, kedy pridete vyplatit tie dvere?

a o tom to je.....jeden moze vrazdit tisice nevinnych po celom svete, lebo siri "demokraciu" a druhy nemoze, lebo nesiri "demokraciu"....

uff, @doll - nezávidím. S našou mamkou to tiež niekedy bolo ťažké, ona vždy "vedela najlepšie, čo je pre koho dobré" - niekedy rodičia stále majú svoje dospelé deti za miminá, ktorým treba neustále radiť, čo majú robiť, mne ešte aj v 50-ke mamka operovala tým, že ona je staršia, a teda to musí lepšie vedieť - na to bola najlepšie naše baby, obom babkám prikývli, nech si myslia, čo chcú, a spravili si po svojom...ešteže taťuldo také maniere nemá, aspoň zatiaľ nie. budúci týždeň musím zobrať taťulda k zubárke. Som zvedavá, či zoženiem taxík, Vždy keď poviem, odkiaľ kam chcem ísť, povedia mi, že nemajú voľný. A deň dopredu nechcú objednávať. To mám o 5. ráno vyvolávať? Zas len mi povedia ako naposledy, aby som volala 15 min predtým.

@electric blue obrázok č. 2 s tým pekným býčkom mi pripomenul ...i pridám príbeh zo záhrobia. Bolo to ešte v časoch povinnej školskej dochádzke cez letné prázdniny. Ako už som písala aj inde, boli sme u babky na dedine, kde sme zapadli medzi tamojšie detváky, a voľný čas sme často trávili s nimi na obecnej lúke, okolo ktorej boli rozmiestnené chalúpky, aj našej babky. . Bývala tam aj jedna rodina, ktorá podobne ako všetci chovala aj kravy. jedna z tých kráv bola mimoriadne zlá. Hoci len sám Pánbožko vie, či to nemá na svedomí zaobchádzanie pána domu s tým hoviadkom. Táto krava hocikedy len tak z ničoho nič zaútočila na kohokoľvek, koho vonku videla. Pásol ich dospelý, trochu retardovaný, ale neškodný syn pána domu. Vždy, keď sa objavil na cestičke aj so svojimi rohatými zverenkyňami , všetko sa pratalo domov alebo aspoň k susedom, krave z dosahu. len raz v zápale hry sme si nevšimli, že sa Tono vracia s kravami z paše. Zaregistrovali sme ich až keď už boli na kraji lúky. Nuž sme sa pustili na útek, len jeden chalan bol akosi ďalej od obydlí a nestihol zdrhnúť včas, a my sme potom už len pozerali, čo sa deje. Chalan to dal snáď na rekord, ale ani to by mu nebolo pomohlo, keby nie topoľ...a tak ked videl, že do žiadneho dvora nestihne dobehnúť, a topoľ má bližšie, šmýkal rovno k nemu. A behom pár sekúnd sa vyšplhal hore až pod vrchol, aj veverica by mu mohla závidieť tie grífy. nakoniec sa dvornému pastierovi podarilo hoviadko, dostať z lúky aj z dohľadu, a chalan mohol zliezť z topoľa. naozaj neviem, či si on na tento zážitok ešte pamätá. Snáď sa ho raz budem mať príležitosť spýtať :)

zverolekár sa "zmýlil"..., "nikdy nehovor nikdy".. trpezlivosť, pozornosť, dôvera... stojí za to.. priateľstvo medzi človekom a zvieratkom je reálne.. ako napísala aj @game kocúr vie, kde je mu dobre... To je psík Riky a Riky s už nebohým kamarátom Peťkom, zoznámili sme sa cez internet, pred x rokmi, dá sa povedať prostredníctvom Rikyho... Peťko už žiaľ nie je medzi nami, zomrel mladý človek, ostali krásne spomienky, vďaka zoznámeniu s úžasným človekom, jeho psíkom, máme ďalšiu vzácnu rodinu.. strata človeka bolí...no vďaka za tú česť ich spoznať ..za kamarátstvo, priateľstvo, ktoré je vzácne a pretrvá...

Viem, ze ten podcast bol linkovany aj v inej teme. Myslim si vsak, ze do tejto patri skor. Michal Havran o letnicnych a charizmatickych krestanskych hnutiach, ktore su na vzostupe. Niekde tu som davnejsie pisal, ze nevyskakujem od radosti, ked roky pozorujeme ubytok oveciek u registrovanych cirkvi a je mozne, ze po terajsom scitani ludu sa kosiare vyprazdnia este viac.