Pridelili mi dnes v praci na zaucenie pankaca z Kysuc, Tulena. Tulen sa vola preto, lebo sa (uz sa nepamatam kde a neviem kedy) nemohol vyhrabat z akejsi jamy a kamarati, co to videli, po kysucky zakricali "ni, Tulen!"
Vysuvali sme vysuvnu skruz a ked vysuvame skruz, musime stat a kerovat nabehy na kazdom pilieri dvaja. Nalozil som Tulena do vysokozdviznej plosiny, cestou hore sa mi vyznal, ze sa trochu boji a ja som mu na odvahe tiez nepridal, lebo ked sa ma pytal:
-nepadneme?
odpovedal som:
-asi nie..
-a stane sa, ze to padne?
-malokedy..
..ale nakoniec som ho uistil, ze to bude ok.
Vyliezli sme na pilier, Tulen liezol s prednym nahonom po styroch, postavil som sa k packe na konzolu, skruz bez problemov nabehla na teflonove kolajnice, rozklepany Tulen sa drzal rukami, nohami, aj celkovo a ked sme isli dole a Tulen mal uz odlahnute, kolega na konci skruze o dva piliere dalej, urobil hydraulikou protipohyb, ktory urobit nemal, co malo za nasledok, ze nas zaciatok, co je 400 tonovy ocelovy tubus, vystrelil z kolajnice, napruzeny narazil do piliera a Tulenovi, ktory stal so mnou v plosine patnast metrov nad zemou, maval dva metre nad hlavou ako vetvicka stromu s pozvankou k poslednemu sudu. Pozrel som na Tulena a rozhodol som sa, ze ideme plosinou dole.
-Preco idete dole, vsak to nahodte naspat, treba nam ist na obed, vravel mi do vysielacky veduci
-nahodime, ale najprv treba Tulenovi vyprat trenky
(lebo az taku anarchiu typkov traviaci trakt necakal)