Zoznam lídrov

Len tak idem okolo... na venci bolo tusim..Spominame... Budvar team Uzasnee

No mne moja cica zasa sama kupila strieborne investicne mince na narodeniny, dokonca aj vedela presne ake som chcel. Som stastny chlap. Tak ci tak to raz zdedi Samko. ...

pobavilo, ale toto je situacia ked by som bol jednoducho opatrny. Aby neslo len o vojnu policajtov ako sa to uz par razy stalo. Tak minimalne na sud o vazbe by som si pockal.

Album: I Love Rock 'n Roll (1981) https://translate.google.com/translate?hl=sk&sl=en&u=https://en.wikipedia.org/wiki/I_Love_Rock_%27n_Roll_(album)&prev=search&pto=aue

Takých predpovedí už bolo... Manžel dostal zákaz čokoľvek nakupovať, tak sa aspoň hra s jednou appkou, kde zadarmo ťaží a pri prekročení určitej sumy môže za to zainvestovať. To ma zatiaľ povolené Nezabudne mi v pravidelných intervaloch pripomínať "čo by bolo keby". Tak ja mu poviem, že keby som si našla iného manžela, mala by som možno veľký barak, veľké auto, veľa peňazí a času na seba" a možno by som bola aj socka...furt nechápe čo mu tým chcem povedať

https://www.ta3.com/clanok/1205179/dalsie-problemy-astrazenecy-dansko-pozastavilo-ockovanie.html https://www.dw.com/en/denmark-suspends-use-of-astrazeneca-covid-vaccine/a-56835406 https://www.theguardian.com/society/2021/mar/11/denmark-pauses-astrazeneca-vaccines-to-investigate-blood-clot-reports

Why? @doll daj zdroj ak máš po ruke @tyso hydroxychlorochín propagovali hlavne trump a bolsonaro, ktorí trúbili do sveta o jeho liečebnych účinkoch . pytam sa na Slovenskych lekárov ktorí hydroxychlorochínom liečili a dalej odporúčali ako pri ivermektíne . a odpoved je Nula, Nada , ziadny :-)

Jastrab

včera som bola na očnom na moju injekciu. Ráno som šmýkala do šatne na mínus1, vybrala som sa pekne ako vždy chodím, okuliare ostali v puzdre v taške s vecami, lebo ked mám resspirátor, sa mi zahmlievajú a aj tak nič nevidím. Ale do šatne trafím, tak som šla, za mnou tam došla nejaká pani, a tá hneď nervózna, že dvere zatvorené, a zabúchala na ne. Pani nám došla otvoriť, že rýchlo preč, či nevieme čítať, na tejto strane je oddelenie kovid, choďte okolo, a tak sme ľšli, Že čítať, no, bez okuliarov toho veľa neprečítam...Milá pani sa strčila predo mňa, hoci ja som tam bola prv ako ona, vystrčila ma z dverí a sama sa tam vopchala do šatne, než som stihla čo len zareagovať. To bol prvý zážitok. Tak som sa prezliekla do pyžama a papúč a šla k výťahom, výťah tam bol hneď, prázdny, aj som sa podivila, ale dobre, len ma potešilo, že nemusím peši na 1. poschodie ako niekedy, a tak som nastúpila, nikto ma cestou nezastavil a šlo to rovno hore na 7. poschodie. Ale keď som s výťahu vystúpila, aj bez okuliarov som videla, že je to tam divné, všetko hrubými plentami pooddeľované, pred vchodom z plenty do každej miestnosti lepivá podlaha...tak som sa sama seba spýtala, kam som sa to do čerta dostala, kde v pekle to som...a spoza jednej tej plenty vyšla doktorka v skafandri, že ako som sa tam dostala, a čo tam chcem, ja že chcem na očné a výťahom som priľla. Ona že akoto, veď ten výťah je služobný len pre personál...no, ako som to mala dočerta vedieť? Veď všade, kde nechcú, aby sa ľudia zvonka výťahom vozili, ho nejako zabezpečia, ale tu nič...a milá doktorka ma hnala stade svinským krokom - rýchlo choďte von, očné je na druhej strane, tu je kovidové oddelenie! No už len to mi bolo treba, to je tak, ked človek na hovno vidí...ešteže som mala respirátor prekrytý rúškom...ukázala mi, kade von. No, pred rokom v tej časti, z ktorej spravili kovidové oddelenie, bolo rehabilitačné. rehabilitovať asi ľudia nepotrebujú. Tak som sa dostala, kam som nechcela, a dokonca dvakrát. Za socíku bol cholera barák, bol oproti nášmu domu, liečili sa tam infekčné choroby ako žltačka. Na bazovej zas bola drevená nemocnioca, kde tiež liečili infekčné choroby. Ja neviem, prečo sa peniaze s eurofondov nepoužijäú na vybudovanie nemocnice na infekčné choroby, momentálne na kovid. Za socíku to išlo, teraz nie? A prečo sa začala stavať veľká nemocnioca, mala byž najväčšia na SK, a zrazu sa to stoplo, a čo sa stihlo spravit, stojí a chátrá...to je slovenské hospodárstvo. To je ako tá naša Klára, čo cez den šije a v noci pára... v Číne to ide, u nás nie. Prečo??????? prečo koviďáci musia byť rozmiestňovaní do bežných nemocníc? Za ten rok sa nedalo stihnúť nič postaviť?

Je mozne, ze som tu uz o Ferovi pisal, ale dnes som sa dozvedel, ze Fero to uz ma za sebou a tak si ho pripomeniem. Fero bol z Oravy. Trpel epilepsiou a tak sme ho v robote viac nevideli, ako videli. Nechcem tym povedat, ze by liecbe venoval nejaku prehnanu pozornost, proste ked prisiel po polroku marodky do roboty, nemohol si vypit a spravidla do dvoch dni ho zasa j e b l o o zem. Stalo sa, ze vydrzal aj tyzden. Takze z jeho pohladu liecbu v praci skor zanedbaval. Jeho pricinenim a na jeho stastie sme v tom case celkom solidne ovladali prvu pomoc pred udusenim. Fero sa vsak vedel odmenit a ked bol v praci, robil veci, na ktore sa nezabuda. Mal hlboko do vrecka, ved medikamenty ktorym holdoval nieco stoja a tak musel setrit inde. V starom zilinskom Tescu si kupoval to najlacnejsie maso, ake tam bolo dostat. Kuracie chrbty balene v polystyrene a vela, naozaj vela rozkov. Tolko rozkov samozrejme bezny clovek (a Fero, napriek vsetkemu, co este napisem bol beznym clovekom) nezje a tak si ich daval na izbu do skrine. Okrem rozkov tam mal vselico. Fero teda prisiel z nakupu a plnu tesco tasku peciva hodil na postel. Otvoril skrinu, z tej sa vysypali rozky, ktore kupoval vcera, predvcerom, predpredvcerom a minuly tyzden. Vsetko nahadzal na postel a zacal triedit. Makke do jednej tasky, jedle do druhej tasky, este jedle do tretej tasky, este trochu jedle do stvrtej tasky, so sebazaprenim jedle do piatej tasky a na plesnive uz tasku nemal, tak ich n a j e b a l s makkymi a vselijako jedlymi naspat do skrine, zavrel ju a zamkol. Klucik si daval do penazenky, lebo "co keby mi niekto nieco..!" Na kuracie chrbty samozrejme nezabudol, tie uz boli polozene hodinu na parapete. Do chladnicky na spolocnej chodbe ich nemohol dat, lebo "co keby mi ich niekto..!" Okno sme mali otocene na zapad a slnko don svietilo asi od obeda, pokial nezapadlo. Druhy den rano sa Fero zvycajne rozhodol, ze kuracinku este necha dozriet a vecer po navrate z roboty sme sa vsetci predbiehali, kto prvy vkroci na izbu, otvori okno a vyvetra. Kuracie chrbty uz samovolne chodili po parapete a ked si myslite, ze uz dost a ze uz sme na konci, tak nie sme, Fero mal este s chrbtami plany. Po navrate z nakupu zopakoval kapitolu s triedenim rozkov. Ja to uz opakovat nebudem, rozdiel by bol iba vo farbe a konzistencii. Avsak pod kopou rozkov mal Fero v skrini ulozenu (alebo zasadenu) korenovu (mozno uz aj zakorenenu) zeleninu. A tak po dlhsom case uzreli svetlo sveta cibule, mrkvicky, petrzleny, kaleraby a tiez hmyz v roznom stadiu vyvinu, ktory ich mal rad. Nakoniec Fero vybral velky hrniec. Hadate dobre, Fero ide varit kuraciu polievku. Od momentu, ked isiel ukazovakom na kuracich chrbtoch prepichnut foliu sme sa uz procesu nezucastnovali a ked ste na konci cakali recept, citali ste zbytocne. Kuchyna vsak bola na chodbe, spolocna pre vsetkych, mozno to niekto vydrzal. My sme cakali v Kolecku (zilinska krcma) na pive a stopovali sme, ako dlho sa vari kuracia polievka. Marne. Ked sme sa vratili, Fero mal sice navarene, ale s hrncom na izbe obsah prelieval do sedmickovych kompotovych flias. Predstavte si rozklepaneho typka s epilepsiou, ako prelieva polievku z patlitroveho hrnca do kompotovej flase polozenej na dlazke. Upratovacky to poutierali zajtra a dalsie zazitky uz mali kolegovia, ktori boli s Ferom v bude na stavbe, lebo tam s nimi obedoval. Ked Fera n e j e b l o ani po tyzdni (stavalo sa), pytal som si izbu dole, lebo smrad stupa hore. Fero mal inak dobre srdce, ked dostal zachvat a mal takto navarene na cely tyzden, velkodusne nam to nukal na spestrenie stravovania -zjedzte to, ja pridem az o pol roka -neboj Fero, tomu sa uz dovtedy nestane nic . a odpocivaj v pokoji

@electric blue,@sahara Syn, nie je fotograf, fotil mobilom, do Japonska sa rád vracia.., má tam tiež už aj kamarátov s ktorými sa zídu, a to z viacerých krajín.. aj tieto fotografie patria medzi moje obľúbené, všetko, čo odfotia synovia, keďže radi cestujú, (ak sa samozrejme dá), spoznávajú, zdokonaľujú sa v jazyku.. ja tieto krajiny ako Japonsko, Vietnam, Portugalsko... zrejme nenavštívim, no zakaždým mám veľkú radosť, keď počúvam ich cestovateľské zážitky, skúsenosti.. ako nadšene rozprávajú.. a mne/nám prostredníctvom fotografii ukazujú krásu, čaro, aj týchto krajín.

Kolega Zilka bol ten typ kolegu, ktory pride vecer na barak, da si sprchu, zapne televizor a co sa tyka aktivity, den prenho tym padom skoncil. Podobne tomu bolo aj v Ziline, byvali sme tam spolu na izbe dva roky a robili sme len do stvrtej, takze ked Zilka vecer nevyzliekol monterky, v pohode stihal telenovelu o piatej, co by ho tiez mohlo nejako charakterizovat. Televizor mal na vysokej skrini pred postelou a antenu na polici po svojej pravici, takze stacilo, ked si lahol ako Stalin do truhly a mal vyhlad na vsetko, co potreboval ku stastiu. Mna televizor nezaujimal, ale ked mas dva roky, vecer co vecer, pocuvat dialogy romantikou predavkovanych Mexikancov, uvedomis si, ze uz nepotrebujes mat prehlad a zacnes hladat moznosti ako uniknut. Kupil som si v starom zilinskom Tescu magic s CDckom a radiom a z domu som si doniesol sluchadla. Lezal som na posteli, pocuval som skarede pesnicky a obcas som kukol vedla na rovnako spokojneho Zilku. Bolo nam fajn -az do chvile, ked som cirou nahodou neprisiel na to, ze ked prepnem volic na radio, Zilkovi zacne skakat v televizore obraz. Pri mojom hudobnom nevkuse som inak radio nemal dovod pocuvat, ale neskor ma napadlo, ze jeden dovod by sa tu predsa len nasiel a vlastne sa aj sam ponukal. No a tak Zilka prisiel jeden vecer z roboty, tasku hodil do kuta, zapol masinu, zvalil sa do postele, ruky si prekrizil ako mrtvola a povedal: -dneska uz nevstanem ani bohovi! -ehm, pomyslel som si Ked mu zacal serial a spokojne si poklepkaval prstami, pockal som na spravnu chvilu a ked to malo grady, prepol som na Rock FM. Zilkovi v tej chvili zdvihlo hlavu, zacal kyvat rucickami a nozickami ako chrobak obrateny na chrbat a ked sa mu konecne podarilo posadit, nahmatal antenu, ktoru mal nastelovanu na polici. Nemal to jednoduche, pretoze obraz skakat neprestal napriek tomu, ze sediac na posteli drzal antenu s vystretou rukou nad hlavou. Ked chce chytit signal, musi sa postavit, rozhodol som sa. Po chvili mavania a nadavania mu vlastne ani nic ine nezostavalo, musel vystartovat z postele, postavit sa do pozoru, ruku vzpazit (pamatam si z telesnej) a natiahnut sa do vysky kolko to islo. Podarilo sa, za odmenu sa mu ukazala Rosalinda v celej svojej krase. Nie nadlho, lebo Zilkovi ta poloha nebola pohodlna a hodinu by tak stat nevydrzal, ani keby bol do nej, dajme tomu, ze platonicky zamilovany. Skusal pomaly zohnut kolena a nenapadne (asi preto, aby si to signal nevsimol, hehe) sa sunul dole. V sekunde, ked si drziac antenu so vztycenou pravackou sadol na postel, som prepol metale zasa na radio. Krasna Rosalinda sa ako na potvoru rozkmitala a Zilka zasa vystrelil do pozoru. Parkrat to este takto skusal, ale bez uspechu, lebo signal bol "j e b e m ti taku Markizu!" iba tesne pod plafonom a packa na radiu nemala zlutovanie. Serial bol podla vsetkeho zaujimavy, lebo spolubyvajuci Zilka vydrzal dobre dve minuty stat v pozore a sledovat zapletku. Zachranila ho reklama a ked rozzureny polozil antenu na zem a rezignovane si sadol na postel, naskocil obraz ako lusk. -to ako naschval! precedil cez zuby -vidis pan kolega, ja pocuvam Slayer a je mi dobre..