Zoznam lídrov

Hotovo, prišiel som a to, mám to upravené. Díky ešte raz za tip s galériou :)

Sputnik idú vyrabat v Taliansku. —

tak myslím, že už som dosť stará na to, aby som sa nechala len tak nastavovať :) ale vďaka za pobavenie. a ešte k fanatickým spochybňovačom ivermectinu či ruskej vakcíny: Mne je ale úplne u prdeli nejaká geopolitika, ak je niečo účinné a nemá vážne vedľajšie účinky, tak pre mňa za mňa nech je to hoci aj z Jupitera. Ak skúsenosti hovoria v prospech nejakého liečiva, je len otázkou času, kedy sa objaví nejaká štúdia, ak ešte neexistuje.

problem je ten, ze ty vykreslujes ludi, co si dovolia nejako inak nazerat na svet okolo seba, ako hlupakov a nevzdelancov......lekarka ma svoje metody a zjavne funguju, ale aj tak je u teba °mastickarka°.......co takto pouzit hranicu z ohnom?.....a len tak pre zaujmavost......nenasli sa sem-tam aj lieciva na ine choroby, ktore dany liek nemal mat?......aj viagra od Pfaizeru sa niecim takym hrdi....ci nie?.....ivermektin je tu uz 40 rokov a teda nie je to nic neznameho....ze to nejakeho lekara napadlo pouzit ho na liecbu covidu asi nebolo iba tak.....pravdepodobne je to sirokospektralny medikament, ktory moze v urcitom stadiu zabrat aj teraz.....preco lekar-alchymista nezacal skusat napriklad taky liek na ladvinove kamene, ale islo sa skusat antiparazitikum?......no asi preto, lebo tam je predpoklad, ze moze zabrat....takze lekar nie je hlupak, ale lekar je lekar, tak sa snazi pomoct, na rozdiel od laboratornych krys, ako si mozno aj ty....:((( a co sa tyka toho placebo efektu......ak si vezmeme do porovnania uspesne pripady tej lekarky s ivermektinom, tak ten placebo efekt u jej 80 pacientov (az na jeden pripad) urobil zazraky a vdaka tomu °efektu° si mozno nemocnice vydychnu....a v tom by mohla byt ta tebou ziadana pointa...ked uz nie v inom..... a ty nie si hlupak, si nieco ovela horsie.....si Mengeleho nasledovnik....

Editovanie príspevkov je časovo obmedzené, na tento účel to vypnem, uprav si príspevky (3 bodky vpravo hore) a potom napíš, keď to bude OK.

@Vilma Flinstonova, @game, ... vďaka, veľmi si cením viete, už "len", keď vidím muža na foto, a tiež počujem ako si práve pospevuje vedľa pesničku, čo hrajú v rádiu, tak sa mi srdce veľmi raduje.. môj muž mal včera narodeniny, no ešte pred 14 dňami, ten človek, ktorý bol v plnej sile, športoval, pracoval, zrazu onemocnel, pozitívny, Covid..napriek tomu, že sa nenavštevujeme s rodinou.., dodržiavame všetko, čo sa má..s najväčšou pravdepodobnosťou sa nakazil pri testovaní, na ktoré chodil každý týždeň..dlhé rady, chladnejšie, vieme dobre aké to je.. uf, boli to proste, dlhé, ťažké 6 dni, obávala som sa, aby som nemusela volať záchranku, aby sa mu to nezhoršovalo... mal nie najľahší priebeh.. nevedeli sme ako to všetko celé dopadne.. šťastie, že máme v meste, nablízku st. syna, ktorý nám doniesol pred dvere nákup, lieky pre manžela.. ja som sa tiež obávala, aby som neonemocnela, neviem ako by to bolo.. snažila som sa starať o manžela, ako som najlepšie vedela.. ako aj odporúčajú... jedlo, pitie, zvlášť kúpelňa, vymieňanie posteľného prepoteného oblečenia..zvlášť riad.. v rukaviciach, rúšku.. manžel to zvládol po 6 dňoch sa jeho zdr. stav začal zlepšovať, po 11 dňoch sa cítil bez príznakov, v poriadku, po 14 dňoch bola ukončená karanténa.. včera mal narodeniny, boli aj slzičky šťastia.. to je môj manžel, stojí v plnej sile, opäť usmievavý, zdravý...

včera som bola na očnom na moju injekciu. Ráno som šmýkala do šatne na mínus1, vybrala som sa pekne ako vždy chodím, okuliare ostali v puzdre v taške s vecami, lebo ked mám resspirátor, sa mi zahmlievajú a aj tak nič nevidím. Ale do šatne trafím, tak som šla, za mnou tam došla nejaká pani, a tá hneď nervózna, že dvere zatvorené, a zabúchala na ne. Pani nám došla otvoriť, že rýchlo preč, či nevieme čítať, na tejto strane je oddelenie kovid, choďte okolo, a tak sme ľšli, Že čítať, no, bez okuliarov toho veľa neprečítam...Milá pani sa strčila predo mňa, hoci ja som tam bola prv ako ona, vystrčila ma z dverí a sama sa tam vopchala do šatne, než som stihla čo len zareagovať. To bol prvý zážitok. Tak som sa prezliekla do pyžama a papúč a šla k výťahom, výťah tam bol hneď, prázdny, aj som sa podivila, ale dobre, len ma potešilo, že nemusím peši na 1. poschodie ako niekedy, a tak som nastúpila, nikto ma cestou nezastavil a šlo to rovno hore na 7. poschodie. Ale keď som s výťahu vystúpila, aj bez okuliarov som videla, že je to tam divné, všetko hrubými plentami pooddeľované, pred vchodom z plenty do každej miestnosti lepivá podlaha...tak som sa sama seba spýtala, kam som sa to do čerta dostala, kde v pekle to som...a spoza jednej tej plenty vyšla doktorka v skafandri, že ako som sa tam dostala, a čo tam chcem, ja že chcem na očné a výťahom som priľla. Ona že akoto, veď ten výťah je služobný len pre personál...no, ako som to mala dočerta vedieť? Veď všade, kde nechcú, aby sa ľudia zvonka výťahom vozili, ho nejako zabezpečia, ale tu nič...a milá doktorka ma hnala stade svinským krokom - rýchlo choďte von, očné je na druhej strane, tu je kovidové oddelenie! No už len to mi bolo treba, to je tak, ked človek na hovno vidí...ešteže som mala respirátor prekrytý rúškom...ukázala mi, kade von. No, pred rokom v tej časti, z ktorej spravili kovidové oddelenie, bolo rehabilitačné. rehabilitovať asi ľudia nepotrebujú. Tak som sa dostala, kam som nechcela, a dokonca dvakrát. Za socíku bol cholera barák, bol oproti nášmu domu, liečili sa tam infekčné choroby ako žltačka. Na bazovej zas bola drevená nemocnioca, kde tiež liečili infekčné choroby. Ja neviem, prečo sa peniaze s eurofondov nepoužijäú na vybudovanie nemocnice na infekčné choroby, momentálne na kovid. Za socíku to išlo, teraz nie? A prečo sa začala stavať veľká nemocnioca, mala byž najväčšia na SK, a zrazu sa to stoplo, a čo sa stihlo spravit, stojí a chátrá...to je slovenské hospodárstvo. To je ako tá naša Klára, čo cez den šije a v noci pára... v Číne to ide, u nás nie. Prečo??????? prečo koviďáci musia byť rozmiestňovaní do bežných nemocníc? Za ten rok sa nedalo stihnúť nič postaviť?

tak omáčka bola nakoniec rajčinová, Flinstone ju mal so zemiakmi a tým mäskom, ja s ryžou a tým mäskom. Dnes večer ešte chcem spraviť na zajtra kelovú polievku a zeleninové fašírky. zajtra idem aj fyzicky do práce, uvidím, ako dlho sa tam zdržím, aj tak tam budem sama, tak je to vlastne jedno. Nikoho neohrozím.

Príjemný večer prajem.

Kolega Zilka bol ten typ kolegu, ktory pride vecer na barak, da si sprchu, zapne televizor a co sa tyka aktivity, den prenho tym padom skoncil. Podobne tomu bolo aj v Ziline, byvali sme tam spolu na izbe dva roky a robili sme len do stvrtej, takze ked Zilka vecer nevyzliekol monterky, v pohode stihal telenovelu o piatej, co by ho tiez mohlo nejako charakterizovat. Televizor mal na vysokej skrini pred postelou a antenu na polici po svojej pravici, takze stacilo, ked si lahol ako Stalin do truhly a mal vyhlad na vsetko, co potreboval ku stastiu. Mna televizor nezaujimal, ale ked mas dva roky, vecer co vecer, pocuvat dialogy romantikou predavkovanych Mexikancov, uvedomis si, ze uz nepotrebujes mat prehlad a zacnes hladat moznosti ako uniknut. Kupil som si v starom zilinskom Tescu magic s CDckom a radiom a z domu som si doniesol sluchadla. Lezal som na posteli, pocuval som skarede pesnicky a obcas som kukol vedla na rovnako spokojneho Zilku. Bolo nam fajn -az do chvile, ked som cirou nahodou neprisiel na to, ze ked prepnem volic na radio, Zilkovi zacne skakat v televizore obraz. Pri mojom hudobnom nevkuse som inak radio nemal dovod pocuvat, ale neskor ma napadlo, ze jeden dovod by sa tu predsa len nasiel a vlastne sa aj sam ponukal. No a tak Zilka prisiel jeden vecer z roboty, tasku hodil do kuta, zapol masinu, zvalil sa do postele, ruky si prekrizil ako mrtvola a povedal: -dneska uz nevstanem ani bohovi! -ehm, pomyslel som si Ked mu zacal serial a spokojne si poklepkaval prstami, pockal som na spravnu chvilu a ked to malo grady, prepol som na Rock FM. Zilkovi v tej chvili zdvihlo hlavu, zacal kyvat rucickami a nozickami ako chrobak obrateny na chrbat a ked sa mu konecne podarilo posadit, nahmatal antenu, ktoru mal nastelovanu na polici. Nemal to jednoduche, pretoze obraz skakat neprestal napriek tomu, ze sediac na posteli drzal antenu s vystretou rukou nad hlavou. Ked chce chytit signal, musi sa postavit, rozhodol som sa. Po chvili mavania a nadavania mu vlastne ani nic ine nezostavalo, musel vystartovat z postele, postavit sa do pozoru, ruku vzpazit (pamatam si z telesnej) a natiahnut sa do vysky kolko to islo. Podarilo sa, za odmenu sa mu ukazala Rosalinda v celej svojej krase. Nie nadlho, lebo Zilkovi ta poloha nebola pohodlna a hodinu by tak stat nevydrzal, ani keby bol do nej, dajme tomu, ze platonicky zamilovany. Skusal pomaly zohnut kolena a nenapadne (asi preto, aby si to signal nevsimol, hehe) sa sunul dole. V sekunde, ked si drziac antenu so vztycenou pravackou sadol na postel, som prepol metale zasa na radio. Krasna Rosalinda sa ako na potvoru rozkmitala a Zilka zasa vystrelil do pozoru. Parkrat to este takto skusal, ale bez uspechu, lebo signal bol "j e b e m ti taku Markizu!" iba tesne pod plafonom a packa na radiu nemala zlutovanie. Serial bol podla vsetkeho zaujimavy, lebo spolubyvajuci Zilka vydrzal dobre dve minuty stat v pozore a sledovat zapletku. Zachranila ho reklama a ked rozzureny polozil antenu na zem a rezignovane si sadol na postel, naskocil obraz ako lusk. -to ako naschval! precedil cez zuby -vidis pan kolega, ja pocuvam Slayer a je mi dobre..