Zoznam lídrov

ja už som pridaný od mája 2019

Zatial tym kazdeho len nasral.

Dievcatko sa samo islo vcera dva krat sankovat. Doobedu samo(chalan sa siel korculovat,najprv mal plan sankovat,ale potom to zmenil na hokej),ale iste cakala ze tam budu nejake deti poobede ,prisla jej kamaratka aj s mamou, mama z vychodu nevie kde je kopec na sankovanie zaparkovali pred nami a vratili sa o tri hodiny. O piatej vecer,uz sa zmrakalo. Oni vcera sobotu aj ako obvykle upratovali. Povysavali izby. Dnes dcera ma prekvapila. Prisla za mnou ci jej mozem vytlacit pracovny list, sa je spytam a ty to nevies? Viem. O dva minuty som zanou siel(vyhrieval sa na slniecku, a dofajcieval) a mala to vytlacene. Nikdy to nerobila ani za mojej asistencie, urobila to sama,videla ma ako to robim.

on bol zamestnaný všelikde, všeho všudy cca 40 zamestnaní /ak sa nemýlim/ pred amazonom bol v areáli VW v nejakej firme. robotu vcelku stíhal, dopravu mal zadarmo ... len potom uvidel výplatnú pásku nejakej Doroty z Amazonu, tak si pripravil plán úniku - hystericky navrieskal na majstra a slávnostne odišiel do Amazónie, aby mohol vyplakávať že tam nestíha

Naco mu cosi hovorit, ked aj posledny prispevok nemyslel uprimne, len napisal, co od nas pocul? Keby aspon uprimne cosi vypotil, toto nema zmysel ani komentovat.

dnes boli u nás dcéra s obomi babami. Už sa chvíľu vedia pekne zahrať, aj každá individuálne, aj spolu. Tá Ninka je hrozná podšívka. Vyhádzali skriňu s hračkami, ale hrali sa len s legom, každá si niečo stavala, každá mala jednu postieľku spravenú z častí lega, lenže Ninka si zmyslela, že ona chce aj tú druhú posteľ. Tak Nelke podsúvala rôzne kúsky, že aha, Neli, pozri aká krásna postieľka, nechceš radšej takúto? Neli sa nedala obalamutiť, že nie, ona chce tú, ktorú má, a robila si ďalej svoje, A Ninka neprestala do nej húsť, a ponúkať jej rôzne náhražky, ktoré teda do postele mali ďaleko. ale malá sa nedala obaláchať a zasa len že nie a nie. Aj minule keď tu boli, tak jej zas zobrala hračkársky spacák, hoci jeden už mala. A aby jej ho malá nevzala naspäť, dala do neho koňa...A dnes toto našťastie neskončilo neutíchajúcim revom, Neli si posteľ ubránila a Ninka si potom s maminou pomocou vyrobila inú. A potom prišiel zlatý klinec. Ninka chcela po mne, aby som roztiahla gauč, lebo ona je masérka a ide masírovať mamu a nemôže pri tom predsa stáť vedľa gauča! Musí spolu s klientkou sedieť na masážnom stole! čo teda som zamietla, že masíruje sa postojačky. Gauč sa rozťahovať nebude, až potom, ked bude u nás spať. Vidí sa vám na tom niečo divné, že som nechcela rozťahovať gauč? Zvláštne, že na televíziu si ani nespomenuli. Predtým vždy aspoäň chvíľu chceli v telke Labkovú patrolu alebo niečo iné podobné, teraz ich to ani nenapadlo. Dcéra rozmýšľa už, kam dajú Ninku do školy. Chúdence deti, ked bude ten cvok vládnuť do konca volebného obdobia, tak naša Ninka bude do tretej triedy dištančne vzdelávaná a ja neviem, ako sa bude z domu učiť v Nelkinej prítomnosti. To už len bude vyučovanie...

Ťažko povedať. Na ďalšej Kempsterovej fotografii, ktorá je spravená z ostrejšieho uhlu, však "šmuha" nie je vidieť. Preto si osobne myslím, že to je len hra svetla a tieňov. Takéto javy sa dajú bežne vidieť na trupoch lodí a to práve v častiach, kde sa línia lode zužuje smerom k prove alebo korme. Toto je ďalšia fotografia spravená fotografom z "Topical press agency" len niekoľko momentov po Kempsterových snímkach. Po šmuhe ani stopy. Šípka ukazuje, kde sa nachádza vodotesná stena "E": Prečo je v reze fialovou označený bazén? Pretože sa nachádzal na palube F a to presne v miestach nad uhoľnými bunkrami, v ktorých tlel oheň. Ak by však teplota dosiahla 1000° - ako spomínajú v dokumente - tak by sa voda v ňom obsiahnutá začala variť. To však nebolo zaznamenané žiadnymi pasažiermi, ktorí si užívali počas plavby túto atrakciu. Jedným z nich bol napríklad pasažier prvej triedy Archibald Gracie, ktorý vo svojej knihe „The Truth About the Titanic“, uvádza na stranách 5-6, že si v nedeľu 14. apríla užíval plávanie v bazéne. Poloha bazéna je z bočného pohľadu celkom mätúca ale nachádzal sa na samotnom pravoboku. Pohľady zhora na palubu orlobu a paluby G a F, kde je vidieť bazén a uhoľné bunkre, sú na predstavu lepšie. Opäť si treba všimnúť polohu šmuhy. To, že nešlo pri požiari o nič vážne, dosvedčuje aj fotografia bazéna, ktorá bola spravená 9. apríla 1912, teda iba deň pred vyplávaním (bazén sa vodou plnil až po tom, ako bola loď na otvorenom mori). Tá predná biela stena, na ktorú sa pozeráš, je horná časť vodotesnej steny "E" a nevykazuje žiadne známky deformácie ani poškodenia, ktoré by bolo inak vidieť keby tlenie uhlia dosahuje takých výrazných teplôt (1000°) ako je spomínané v dokumente. Ako by inak kuriči vyhrabávali uhlie z bunkra, kde by bola takáto teplota??? Nezmysel.

Aha jasne rozumiem. Inak ta kniha vyzera super. Pozeral som si ju cez google books. Inak este k tej smuhe - v tom dokumente ukazuju ze najskor hori kdesi vpredu a potom neskor ukazuju poziar trochu dalej. Ak si grafiku zastavis tak to je zretelne vidiet. Tak kde potom horelo? Ako si napisal ten kuric Barett hovoril o kotolni 5. Nie je teda ta smuha presne v tych miestach?

Jo, horsi su uz len vegani Som uz zbalachala par kamosov..uvidime...

Prvú časť si si preložil správne. Druhú ale nie. Nikto totižto v skutočnosti netvrdil, že videl oceľ nahriatu na bod, kedy by mala svoju typickú oranžovo červenú farbu. Jediné, čo Hendrickson povedal bolo, že sa pozeral na miesto, kde mohla byť oceľ predtým rozžeravená do červena ("You could see where it had been red hot."). Je ale pravda, že plechy boli vplyvom tepla plasticky deformované, tak ako udáva Hendrickson. Uhlie muselo tlieť v blízkosti steny prepážky, pretože ju teplo dokázalo tak značne ohnúť. Keďže však v bunkri nebol prítomný žiadny prúd vzduchu, ktorý by teplotu ešte viac zvyšoval (podobne ako v peciach), uhlie v ňom jednoducho iba tlelo za relatívne nízkej teploty. V dokumente spomínajú teplotu 1000°, čo je samozrejme nezmysel. Avšak aj keď oheň nezahrial prepážku na takú teplotu, musela byť bezpochyby nahriata pri teplote vznietenia uhlia, teda okolo 400° C a dovolím si tvrdiť, že to mohlo byť aj viac. Vzhľadom k pevnosti ocele použitej na prepážky Titanicu, a poznaním teploty, pri ktorej uhlie horí, je veľmi nepravdepodobné, že by oheň spôsobil akékoľvek významné oslabenie časti konštrukcie prepážky. Teplo spôsobilo plechom iba prehnutie. Vo výpovediach sa udáva aj to, že sa po vyhrabaní uhlia spravila inšpekcia prepážky a zistili sa škody (bezpochyby sa išli do kotolne pozrieť členovia tzv. Guarantee group, v ktorej bol aj konštruktér Thomas Andrews). Barrett si spomínal, že prepážka, ktorá sa ťahala stredom bunkrov bola poškodená odspodu pričom bolo dno vodotesného oddielu sprehýbané v podobe preliačiny. Hendrickson potom poverili, aby miesto vyčistil, vykefoval a natrel smolou. V knihe "Report into the Loss of SS Titanic: A Centennial Reappraisal (2012)" sa nachádza zmienka o metalurgických testoch, počas ktorých bol plech o hrúbke vodotesnej steny (podobný tomu na Titanicu) zahriaty na teplotu 650° C, kedy sa oceľ rozžeravila a získala typickú načervenalú farbu. Plát bol spojený s ďalšími kusmi reprezentujúcimi obšívku lode s plátmi podlahy, ktoré boli všetky pevne znitované. Výsledky ukázali, že pláty prepážky sa zdeformovali na ploche 15 cm a nity držiace konštrukciu spolu boli namáhané iba na 10 až 20%. Závery dnešných moderných forenzných vied znejú, že oheň v bunkri neoslabil vodotesnú prepážku natoľko, aby jej spôsobil výrazné poškodenie. Koniec koncov, fatálnym poškodením, kvôli ktorému sa Titanic potopil, bola trhlina v kotolni č. 6, ktorá spečatila jeho osud a nie preliačina v bunkri kotolne č. 5. Mimochodom, spomínanú knihu veľmi odporúčam. Zodpovie na mnohé otázky spojené s požiarom a konštrukcii lode.

Vieme to práve z výpovedí z obidvoch oficiálnych vyšetrovaní. Konkrétne tie o požiari pochádzajú z Britského vyšetrovania. Ich originálne prepisy nájdeš na stránke https://www.titanicinquiry.org/ Čo sa týka výpovede vedúceho kuričov Fredericka Barretta - https://www.titanicinquiry.org/downloads/BritishInquiry.pdf Strana 71, otázka č. 2330 (podľa číslovania PDF dokumentu je to na strane 162) Barrett je dopytovaný na oheň v bunkri. Jasne hovorí, že uhlie bolo vyhrabané, z bunkra, ktorý patril kotolni č. 5 a nie 6 a teda šmuha nemôže mať nič spoločné s požiarom, pretože sa nachádza príliš vpredu. Barrett ďalej uvádza, že požiar bol uhasený v sobotu (čiže 13. apríla, deň pred nárazom do ľadovca). Výpoveď ďalšieho vedúceho kuričov Hendricksona je potom na strane 122-123 (podľa číslovania PDF 283-284), presnejšie otázky od č. 5232 do 5252. Udáva, že pracoval na vyhrabávaní uhlia hneď v prvý deň, kedy vyplávali zo Southamptonu a okrem toho uvádza, že započul, že požiar vznikol už v Belfaste. To však nemusí byť úplne tak pravda. Prečo? Titanic nabral v Belfaste 1880 ton uhlia ešte pred tým, ako dorazil do Southamptonu. V Southamptone bolo potom naložených ďalších 4427 ton a za tie dni, ktoré trávil takmer nečinne v doku, spotrebovali jeho kotle - udržujúce paru pre pomocné stroje či výrobu elektriny - 450 ton. Je veľmi nepravdepodobné a nelogické, aby v Southamptone nakladali uhlie do bunkra, o ktorom by vedeli, že v ňom tlie oheň. Oveľa pravdepodobnejšie sa javí, že oheň vznikol až v Southamptone a až po nakládke a objavený bol v deň plavby. A ešte raz zdôrazním, že nebezpečenstvo požiarov v uholných bunkroch bolo dobre známe, pretože uhliu skladovanému hlavne blízko kotlov, hrozilo neustále samovznietenie. Vystavené prístupu vzduchu rýchlo absorbuje kyslík a táto oxidácia spôsobuje zahrievanie. Čerstvo vyťažené uhlie uvoľňuje metán, plyn, ktorý je pri koncentrácii 5 – 15% v atmosfére výbušný. Počas chemickej reakcie so vzduchom je uvoľňované teplo, a keď teplota dosiahne okolo 600 °C, dochádza k jeho samovznieteniu, obvykle uprostred bunkru. Metán je ľahší ako vzduch, preto je nutná ventilácia priestorov k jeho odstráneniu. Kedykoľvek to počasie dovoľovalo, boli otvorené poklopy a bunkre ventilované. Ak to bolo možné, vyprázdňovanie bunkrov sa robilo v poradí, v akom boli naplnené. Tým sa zabránilo, aby uhlie zostávalo v bunkroch príliš dlhú dobu. Za normálnych okolností by Titanic nabral len to najkvalitnejšie uhlie, ale pretože v čase jeho uvedenia do prevádzky prebiehal celoštátny štrajk baníkov, jeho bunkre boli okrem velšského naplnené zmesou najrôznejších druhov uhlia.

Hm znie to presvecivo. Nevedel som ze tie poziare boli take caste na lodiach. Odkial ale vies ze ten poziar bol uhaseny uz den pred narazenim do ladovca. Odkial cerpas?

No, poďme uviesť tvrdenia v dokumente na pravú mieru. Nezmysel č. 1 v dokumente – poloha šmuhy a poloha uhoľných bunkrov, v ktorých tlel oheň, je rozdielna; nie je v korelácii s tvrdením, že šmuha je viditelným dôkazom toho, že je trup kvôli ohňu poškodený. Nezmysel č. 2 – v dokumente je prehlásenie, že požiar nebol nikdy uhasený. Tvrdil to kurič Dilley, ktorého príbeh publikovala tlač The New York Press a to 21. apríla 1912. Tu je jasne vidieť, ako dôkladne si autori dokumentu vyberali výpovede, ktoré im pasujú do teórie ale tie, ktoré jej odporujú, vynechávajú. A jedná sa práve o výpovede kuričov Hendricksona a Barretta, ktorí počas oficiálneho vyšetrovania povedali, že oheň bol uhasený v sobotu 13. apríla 1912, teda deň pred zrážkou s ľadovcom. Ak by tento požiar nebol uhasený, ako by sa do uhoľných bunkrov inak dostali kuriči, ktorí uhlie mali vyhrabávať (a aj vyhrabali), keby v ňom šľahali plamene a oceľ by bola plasticky zdeformovaná kvôli teplu z tlenia? Vyhrabávanie a premiestnenie uhlia z pravoboku malo za následok, že loď mala mierny náklon na ľavobok, čo si všimlo niekoľko pasažierov vrátane pasažiera druhej triedy Lawrenca Beesleyho. Nezmysel č. 3 – požiare v uhoľných bunkroch boli bežnou záležitosťou na parníkoch tej doby. Treba si naštudovať príslušnú literatúru a nariadenia spoločností, ktoré prikazovali vedúcim kuričom a strojníkom robiť pravidelné obhliadky bunkrov, práve kvôli možnosti samovznietenia uhlia. Aj keď niektorí kuriči nezažili počas svojho života ani jeden požiar na parníku a vraveli, že sa jednalo skôr o výnimočné prípady, boli tu aj takí, ktorí sa s týmto úkazom stretávali často. To, že sa o požiari na Titanicu nepovedalo pasažierom, je, si myslím, celkom prirodzená vec, keďže ich posádka nechce zbytočne rozrušiť. Ak by sa skutočne jednalo o niečo, čo sa vymklo kontrole a hrozilo by pasažierom a posádke bezprostredné nebezpečenstvo, bolo by to na palube aj patrične vidieť. Nebol to však požiar v tom pravom slova zmysle ale iba prosté tlenie zapríčinené samovznietením uhlia hlboko dole v útrobách lode. Cez to všetko sa s ním museli kuriči aj tak vysporiadať. A ako som už písal, požiare v kotolniach parníkov neboli v tých dobách ničím výnimočným. Podľa nariadení trastu IMM stálo v predpise č. 248, že: „Predtým ako službukonajúcemu staršiemu strojníkovi skončí služba, je povinný obhliadnuť bunkre a poznačiť si stav, v akom sa nachádzajú, a ak je v ňom čo len známka procesu samovznietenia, musí tak nahlásiť vrchnému strojníkovi, ktorý o tom ihneď informuje kapitána. Všetko uhlie musí byť pritom z bunkra vyhrabané, aby sa dalo dostať k zdroju ohňa, ktorý sa následne uhasí.“ Vyhrabávanie uhlia z jedného z bunkrov Titanicu malo v ten deň na starosti 8 až 10 mužov vrátane samotného vedúceho kuričov Charlesa Hendricksona, ktorý počas Britského vyšetrovania katastrofy dokonca tvrdil, že oheň v bunkroch nebol bežnou záležitosťou a že za celých päť rokov u White Star Line nezažil nič podobné. S fenoménom bol naproti tomu veľmi dobre oboznámený ďalší vedúci kuričov Frederick Barrett, ktorý taktiež pomáhal pri vyhrabávaní a bol opačného názoru o požiaroch na parníkoch, ktorých zažil hneď niekoľko. Vyhrabávanie nakoniec trvalo až do soboty 13. apríla, kedy bol oheň konečne uhasený. Medzitým hlavný lodný strojník Joseph Bell oznámil Barrettovi, že sa lodní inžinieri prídu pozrieť na stav vodotesnej prepážky. Nezmysel č. 4 – Titanic nemal malú zásobu uhlia ako sa spomína v dokumente. Loď mala dokonca rezervu na takmer dva dni (presnejšie 1,8 dňa) nepretržitého spaľovania uhlia pri priemernej rýchlosti 21 uzlov. Tieto zásoby by vydržali dokonca ešte dlhšie, ak by sa loď plavila pomalšie. Nezmysel č. 5 – V dokumente hovorí lodný konštruktér Thomas Andrews, že sa loď nepotopí ak prepážky vydržia (naráža sa tu na ohňom poškodenú prepážku). Toto sa nestalo a neexistuje o tom žiadna výpoveď. Andrews v skutočnosti vedel oveľa skôr, že Titanicu niet pomoci a to ešte skôr ako do hry nastúpil kolaps vodotesnej prepážky E, ktorej bol svedkom Barrett v čase 01:10, ako o tom vypovedal. Z dostupnej evidencie vieme, že Andrews sa s kapitánom vybral do podpalubia približne o 00:10 na inšpekciu po náraze a že boli videní v nákladových priestoroch s poštou, kde ich videla stevardka Annie Robinsonová, ktorá započula Andrewsa povedať „Tri sú už zatopené“, čo zjavne značilo, že prvé tri nákladové priestory už boli zatopené vodou. Päť minút nato bol Smith videný ako ide nahor zanechávajúc Andrewsa dole na hlbšiu inšpekciu. Ten zrejme objavil zatápanie ďalších oddielov (a teda 5), z čoho on sám musel usúdiť, keďže o tom dobre vedel, že loď sa nedokáže udržať na hladine s piatimi zatopenými komorami. O približne 00:25 bol Andrews videný ako urýchlene kráča po Veľkom schodisku smerom nahor pričom mal v tvári vystrašený výraz ako o tom vypovedal pasažier prvej triedy Frank Warren. Práve ten stanovil čas jeho videnia o 00:25. O malý moment bol videný ďalším pasažierom prvej triedy Williamom Sloperom, ktorý ho videl na palube A pričom sa Andrews tak ponáhľal, že na ceste nahor vynechával každý tretí schod. To veľmi silno naznačuje, že sa vracal naspäť na kapitánsky mostík, aby informoval kapitána o tom, že sa loď potopí. Toto vieme zase od štvrtého dôstojníka Boxhalla, ktorý vypovedal, že mu kapitán povedal, že Andrews dáva lodi hodinu alebo hodinu a pol. Andrews teda už o 00:25 vedel, že loď rýchlo naberá vodu a že jej niet pomoci. Tento rozhovor sa teda udial celých 45 minút predtým, než Barrett videl vodu po kolapse vodotesnej prepážky E v čase 01:10. Nezmysel č. 6 – oheň hral podľa protagonistov v dokumente významnú rolu, prečo sa loď potopila. Opäť nezmysel. Keďže bola loď od prvého momentu, ako narazila do ľadovca, stratená, tak či by sa vodotesná prepážka E zrútila alebo nezrútila, nehralo žiadnu rolu, pretože Titanic by sa potopil pri každom z obidvoch scenárov. Osudnou sa lodi stala dlhá trhlina v kotolni č. 6: Nezmysel č. 8 - V čase 31:17 hovorí ten pán, že v sobotu v noci sa loď potopila. To ako vážne? Keď niekto robí dokument o Titanicu, tak by si aspoň mohol zistiť základné informácie o tejto udalosti. Titanic narazil do ľadovca v nedeľu 14. apríla o 23:40 a potopil sa v pondelok 15. apríla 1912 o 02:20. Započuť takýto nezmysel v dokumente napovie o vierohodnosti veľa.

ťažko povedať, svojho času som s tým bola aj u lekára, mala som ešte absolvovať nejaké špeciálne vyšetrenia, ale vybodla som sa na to, pretože aj keby to bola hormonálna vec, nemal mi ako pomôcť... vymenili sme nejaké lieky, nepomohlo, a áno, isté choroby spôsobujú rednutie vlasov, lekár mi dal nejaké veci, nepomohli vôbec, mám známu lekárničku magistru, ktorá v podobnom veku začala mať rovnaký problém, tak sme experimentovali spoločne.... neskutočne veľa výživových doplnkov, vitamínov, prvkov, kdečoho, nepomohlo ani jednej ani druhej nič.... ja som objavila pár výrobkov firmu Kerastese, ktoré používam teraz už nejaký čas, občas pomôžu, keď vynechám, v chumáčoch vyčesávam. je to v každom prípade patologické, normálne padanie je okolo 100 -200 vlasov denne, ja mám toľko v jedno hrebeni na jedno začesanie. udržujem aké také status quo, tie prípravky sú drahé ako šľak, ale aspoň niečo. kamarátka nepoužíva nič a je to vidieť... jej dcére občas desivo padajú, to je ešte mladá žena, jej zvyknú zabrať výživové doplnky, ale u nich je to genetika - ich babka aj jej sestra mali na starú starobu pár vláskov. keď som sa svojho času začala hrabať na nete, čo s padajúcimi vlasmi, zhrozila som sa, koľko žien sa trápi ... tým mladším zvyčajne zaberú nejaké vodičky a doplnky, tým starším je to zložité, niektoré staršie dámy majú na hlave hrivu, niektoré stenčené jemné preriedené vlasy. aj choroby aj genetika.

V poho ja tak chodim cely zivot a kotlebovec nie som :-) ...

ale kde , dieta musí mat mantinely . preto dieta samotné je to dobré, ked sa mu určia hranice. v podstate určené hranice a pravidlá sú pre dieta istoty , inak má chaos ( samozrejme všetko s láskou, s vhodnou komunikáciou , ale vzdy treba byt dosledny)

uz som sem dávala Roy -a?

zhoda, my tiež. k tomu hlohoveckú špecialitu

no len aby to nedopadlo tak, ako keď kedysi moja mamka chcela mne podstrihnúť vlasy, a vždy to bolo na jednej strane kratšie ako na tej druhej, tak zasa odstrihla na tej dlhšej...lebo bola tiež precízna...až som to mala skoro ponad uši...no hrôza, ešteže boli prázdniny a kým sa išlo do školy, mi to dorástlo...

ved aj ja si myslím, že rozťahovať gauč je hovadina, ale dcéra sa skoro urazila. Neviem, či jej ešte stále nedochádza, že to už dobrých 10 rokov nie je jej detská izba, ale moja. s tou telkou to majú tak, že majú vymedzený čas, koľko môžu pozerať, a v tomto dcéra dôsledná. Keď aj Ninka chce silou mocou pozerať, tak sa s ňou dá dohodnúť, že dobre, tak povedme 1 či 2 diely tej ich labkovej patroly či čo to pozerajú, a potom sa to vypne, Toto ona už chápe a vie dodržať. s Nelkou je to ťažšie. Tá začne revať a reve a reve aj hodinu v kuse. A po očku pozoruje, čo my na to. Ale inak ked ju nechytí nejaký rapel, je zlatá, vie sa aj sama zahrať. Sranda je aj ked si spievajú. Nelka si aj sama začne svojho obľúbeného Kohútuika jarabého, tenkým skomírajúcim hláskom, ja sa pučím v kúte aby ma nevidela, lebo je mi to smiešne. Potom napadne aj Ninku, že teda aj ona chce niečo zaspievať a začne...lenže toto nelka nevydrží a musí sa k nej pridať, ibaže so svojím Kohútikom, a je úplne fuk, čo spieva Ninka, Neli si pizúňa to svoje. My sa musíme premáhať, aby sme sa nerozrehotali, a Ninka sa začne rozčuľovať "Nelááá! Ticho, teraz spievam ja! " a ak sa tá sa nedá vyrušiť, následkom je, že ju Ninka vyčepcuje.

ja som tlačenke prišla na chuť v menze na VŠ, dovtedy som ju tiež nejedávala. Tam mi zachutila. Upiekla som krkovičku v kuse, predtým som ju ochutila a nechala pár hodín tak v chlade, potom po upečení nakrájaná na plátky, ponúkli sme návšteve s čerstvým chlebíkom a uhorkami, teda jedla to len dcéra, ale dala si dobre a aj mi to pochválila, deti baštili jahody a koláče, Ninka samozrejme bezlepkové. Z toho mäska aj z polievky, ktorú jesť nechceli, sme aj im potom nabalili, a aj nám ostalo aj na zajtra, ešte neviem, čo k tomu urobím. Asi len varené zemiaky, kašu sme mali pred týždňom, ryžu sme mali tuším v utorok, a knedle sa mi nechce robiť. Ani nemám toľko starých rohlíkov, koľko by som na ne potrebovala. ešteže sa mám na čo vyhovoriť.

pokladám to za normálny výchovný prostriedok. ani zďaleka nemusí mať decko čo si zmyslí. to, že nechceli tv, je normálny vývoj, problém by bol, keby zakaždým tv chceli za každú cenu.

Tomáš už skonči s týmito sebaľútostivými tirádami, akože naozaj. furt len opakuješ čo ti napapagájovali Sniper a spol, načo to robíš? si myslíš, keď sa budeš ponižovať ako pred vydierajúcimi cigánmi a priposereš sa, lebo ti nadáva švagriná, čo tým dosiahneš? dosť. Sniper a chlapci ťa tu za to budú len štengrovať, všetci vieme, aký si, nejde to, tak to nejde, mimochodom za pásom s takouto výrobou by som skapala v nervovom záchvate v prvý deň. nedokážeš viac, ok, nedokážeš, len keby človek videl snahu.... a keby to zamestnávateľovi tak nesmierne prekážalo, už ťa dávno vyhodí, áno, raz aj k tomu príde, ale keď tu budeš donekonečna opakovať aký si nemtavý, akurát dosiahneš to, že chlapci budú pritakávať a nadávať ti a mne to polezie na nervy. a každému doradu. už dosť, tento text sme tu čítali už stokrát. v práci ti nerobí problém otvoriť si ústa na vedúcich, lebo tam sa nebojíš o prácu, lebo si furt myslíš, že čo, vyhodia ma idem do ďalšej. snaž sa byť dobrý. nie každý je vhodný k všetkému, ale ty sa ani nesnažíš. len takú kravinu, aby si pozrel recept na varenie, ani len to nie. pracuj ako najlepšie vieš a neplakaj. ty ani netušíš, čo je to zlý šéf alebo bossing alebo keď skutočne niekto nad tebou stojí ako dráb. len nariekaš furt a ponižuješ sa. nerob to.

celkom by ma zaujíímal ten tvoj kadernícky výtvor. v čascoh môjho 10-ročného pôsobenia v špitáli som bola dvorný kaderník, a aj ma to bavilo, zatiaľ som sa nestretla s nespokojnosťou. Ešte na ZDŠ som ostrihala sestrinu spolužiačku, jediný nespokojný človek bol jej mama, ktorá mi došla až k nám domov vynadať. V ich triede ten účes zožal úspech. Potom aj sestru, na šeri. Vtedy sa to nosilo. A na strednej som ostrihala sestrinu najlepšiu kamarátku, a tá si s tým vrabčím účesom, ktorý som jej na hlave vytvorila, dokonca nabalila svojho budúceho manžela, s ktorým sú už asi tak 40 rokov. Seba ostrihať nedokážem, ked si dozadu nevidím, viem si to len pokiaľ vidím.

Huspenina, obed..., posunul sa na večer dlhšie sme spali.

na mňa teda nikto nemôže povedať, že by som bola zhnilá alebo nejaká cimfrlína, ale aj mne vadia zamestnávatelia, ktorí vyžadujú človeka na 120% ale platia mu za 60, a ľudská stránka neexistuje, existuje len zisk... v ústave, kde som ešte aj teraz čoby dohodárka, som najmä prvých 5 rokov bola veľmi spokojná a nevadilo mi ani dlhšie tam byť. Ani teraz to nie je zlé, ale tých prvých 5 rokov som vyslovene rada chodila do roboty. Vyslovene som sa tam tešila. U mňa zaváži prístup vedúcich a kolegov. Ak sa v kolektíve dobre cítim a cítim, že ak niečo nebudem vedieť, ochotne mi poradia a nebudú ma mať za debila, , a zasa ked oni niečo nebudú vedieť, nebude im blbé požiadať mňa o radu, tak nie je čo riešiť. Ale vadí mi šéf, ktorý sekýruje a buzeruje a robí z človeka idiota len aby si dokázal, aký je on úžasný, a vadia mi intrigujúci kolegovia, našťastie takých som už dlho nestretla. Dokázala som si pred necelými 9 rokmi nájsť aj v preddôchodkovom veku dobrú prácu a učiť sa od nuly už snáď potretíkrát. Ale kapitalizmus nemám rada. vadí mi ponižovanie menej solventných tými solventnými. nenávidím termíny ako chudák, chudrea, socka a lúzer. Vadí mi arogancia a bezostyšná drzosť niektorých osôb. V niečom Tomáša aj chápem, len nechápem, že už x-krát doplatil na niečo konkrétne, ale nepoučí sa a nepoučí, a nechápem ani jeho spôsob gazdovania.

Vyhodou homeofficu je, ze sa nemusim holit 😁 a ak aj nieco dodrbem, nik to nevidi, lebo vsak rusky. Holim sa iba strojcekom. Asi 10rokov. Ziletku som uz pekne davno nevidel. @dead ved daj foto 😂

mnoho osudov rozkľúčovali, z tých čias zostalo množstvo fotografií, jeden z mnohých: foto z roku 1912 pred cestou: Obchodník John Jacob Astor a jeho 19 ročná tehotná manželka Madelaine a ich pes Kitty na jar 2012. (oprava - 1912) Všetci vrátane psa boli cestujúcimi na Titanicu a John Jacob, keďže nástojil na tom, aby jeho miesto v záchrannom člne obsadili ženy - zostal vo vlnách spolu so svojím psom. Madeleine prežila a štyri mesiace po katastrofe porodila syna.

Áno, je to žalostný pohľad na 13 člnov Titanicu, ktoré vzala po záchrannej akcii na palubu Carpathia. Smutná pripomienka toho, čím všetkým Titanic býval. K tejto malej flotile sa neskôr pridal ešte skladací čln A, ktorý našiel parník Oceanic preplavujúci sa blízko miesta potopenia 13. mája 1912, čiže mesiac po tragédii. V člne boli tri mŕtve telá, ktoré tam zanechal piaty dôstojník Lowe, keď vystupoval na palubu Carpathie ráno 15. apríla. Telá boli následne pochované na mori a jednalo sa o dvoch členov posádky (išlo o námorníka a kuriča) a pasažiera prvej triedy Thomasa Beattieho, ktorý mal na sebe svoj drahý večerný oblek. V člne bol aj kabát Richarda Norrisa Williamsa, ktorému bol neskôr vrátený. Okrem toho sa na dne našiel aj prsteň s vyrytým nápisom "Edward and Gerda". Patril buď Edwardovi Lindellovi alebo Elin Lindellovej nakoľko Elinino stredné meno bolo Gerda. Pasažier August Wennerström, ktorý sedel v člne, držal Elin za ruku zatiaľ čo sa ona držala drevenej obruby z vonkajšej strany člna pričom bola polovične namočená vo vode. Gerda do rána nevydržala a Augustovi došli sily, stisk povolil a videl ako nešťastná žena mizne pod hladinou. Iróniou osudu je, že v tom istom člne bol aj jej manžel Edward. August sa na neho v zúfalej bezmocnosti otočil, aby mu oznámil smutnú správu. Edward, ktorý po celý čas napoly ležal, napoly sedel na vodou zaliatom dne člna bol však už mŕtvy, zamrzol. August neskôr napísal: "Na prvý pohľad som si pomyslel, že zostarol o šesťdesiat rokov. Jeho tvár sa prepadla, vlasy a fúzy od zimy zošediveli, oči sa zmenili... Len sa pozeral priamo pred seba, ani sa nepohol, ani nevydal slova." Jedna kuriozita k člnom - dodnes ostáva záhadou, kde člny skončili a čo sa s nimi vlastne stalo. Zdroj: "On a Sea of Glass - The Life and Loss of The RMS Titanic (2012)"

Vieš, ono je to pravda, ale aj my sme rôzni a reagujeme rôzne. Ak sme v strese, ak máme osobné problémy s ktorými sa boríme, a do toho ešte príde vyjadrenie niekoho, kto ťa vlastne znevažuje, tak to ťa dokáže riadne vytočiť a rozpáliť do biela. Občas je potom aj naša reakcia taká aká je. Niekedy je tá reakcia akoby obrana samého seba. Ak sme však v pohode, vtedy máme určitú vyššiu mieru tolerancie a pochopenia, že dokáže "prijať", nie každý má také IQ a EQ aby sa dokázal k nám chovať ako rovnocenný. Aspoň za seba môžem povedať, že to u mňa tak funguje. @Tomáš má už toľko rokov, takú dlhú dobu "sedí" na rôznych fórach, že ak by bolo všetko v poriadku, veľmi veľa sa na neho mohlo nalepiť. A teraz sama neviem, či by stačilo iba chcieť, alebo by si to žiadalo aj niečo viac. Konkrétne k tým predchádzajúcim siahodlhým príspevkom môžem povedať, že ma to vôbec neurazilo a skôr som to brala tak, že potreboval nejaký hnev zo seba dostať a ventilovať sa cez fórum pokladal za najvhodnejšie riešenie. To, že urazí skoro všetkých, ktorí sa mu tu už roky snažia podávať pomocnú ruku, to mu vôbec, ale vôbec ani len nenapadlo.

milý @Tomáš, kedysi ešte hned po škole som aj ja robila takú, ako ty tomu hovoriš, kancelársku krysu. Až nato, že som bola viac vo výrobnej hale ako v tom kancli pri tej kávičke. A každú prácu, každý nový výrobok, na ktorý som mala dať podklady panej, ktorá potom stanovovala normy, som merala nie toho, kto na stroji robil, ale sama som sa postavila za ten stroj a sama som si to odskúšala, a nie na 5 minút, ale aspoň na 2 hodiny. Normovačka potom samozrejme, ešte pridala čas na prestávky a na upratanie stroja. Ale podstata je, že ja, čo som nemala prácu pri strojoch "v ruke", som si to sama vyskúšala, u každého jedného nového výrobku či starého výrobku len z iného materiálu, a tí ľudia dostali časy podľa toho, ako som to robila ja. Niekedy, ked vypadli ľudia a horel plán, ma poslali dolu na záskok. nech mi nikto nehovorí, že sa to nedalo stíhať. Ako je to u vás,to nemám šajnu, ale tam, kde som ja bola, to bolo takto. Ovšem niektorí dnešní zamestnávatelia by boli asi najradšej, keby ľudia len robili. nejedli, nepili a hádam ani domov nechodili.

to nie je žiadne tajomstvo, že také firmy tlačia ľudí až na hranu. toto sa deje aj v automobilkách a tipujem, že kdekoľvek pri pásoch. je to práca pre skupinu ľudí, ktorí ju zvládajú a nemali veľmi na výber, kam ísť robiť. a myslím, že je to zámerne tak nastavené, pričom sa počíta so značnou fluktuáciou, keďže neverím, že niekto príčetný by si toto vybral ako celoživotnú náplň. nakoniec Bezos sa ani netají zámerom postupne nahradiť všetkých ľudí na skladoch strojmi. akonáhle to bude rentabilné, odohrá sa to rýchlo.

Hneď sa lepšie cítim, keď som sa ostrihal dohola. No nejaké 2mm som si nechal.

no este toto, neznesitelny suchar som

Do iče, ja som si mašinku nastavil tak, že som takmer úplne dohola (1 mm). Vyzerám ako pravoverný volič Kotlebu.

no ty teraz len pekne seď doma. Ale obávam sa, že keby ťa náhodou ten incident na pumpe inšpiroval a po vyliečení to chcel tiež vyskúšať, tak by si sa skôr dočkal scenára "opáčila ho fľaškou po hlave a lupič ušiel".

Samotný pás nieje zlý pokiaľ ide znesiteľným tempom. V samsungu to vyzerá presne takto len namiesto kolies sú tam televízory a monitory. Sa to posúva a máme rozdelené úlohy. Sused tam osadí plošák, ja ten plošák prišróbujem, ďalší sused pozapája doň káble a postupne zo skeletu vznikne televízor. V amazone majú doprávníky skôr takú funkciu ako na poštách či letiskách, teda dopraviť predmety kam treba, nesúvisia priamo s výkonom práce. Iné riešenie ako dostať tišíce krabíc čo najrýchlejšie stolom je že z kamióna sa ručne vyberajú a hneď na rampe sa hádžu na dopravník ktorý to nesie k stolom kde sa to hodnotí. Takže nejde o činnosť ako vo fabrike keď niečo montujem že naučím sa konkrétnu činnosť a keď sa prispôsobím tempu pásu tak mám vyhrané. Pás mi krabicu len donesie. Kritický okamih nastáva od tej chvíle. Nejakými inžinierkami čo kávičkujú za PC bolo stanovené že je minnuta a pól na vybavebie jedného balíka. Avšak to čo tie kancelárske krysy nevedia že každá krabica je iná, inák zabalená, obsahuju rôzne produkty. V továrni mi chodili normalizované diely a tie som montoval na finálny produkt, ale vždy boli rovnaké. V eshope je problém ten že tie krabice zabalujú samotní zákazníci, preto niesu nijako normalizované/štandardizované ako keď reklamovanú vec donesú do obchodu a obchod to posiela ďalej do skladu, ten to zabalí podľa nejakých štabdardov. Príde krabica. Najlepšie sú také že má to vonkajšu krabicu (prepravnú) na ktorú sú polepé aj štítky. Tam sa vyberie produkt, ak je to nnejaký pohár alebo nabíjačka tak sa to pozrie vizuálne, zavre sa a predá sa ďalej. Ale niekedy ľudia v domnienke ochrániť vec, brutálne zamotajú krabicu páskami, dajú rôzne výplne, niekedy aj tri vrstvy krabíc... Že len dostať sa dnu trvá dva-tri minúty a už je zle. Alebo pri moc velkých veciach zase nerieša prepravný obal ale rovno polepia štítky na originál krabicu, vtedy sa síce vec znepredajní pre poškodený obal ale sú tam osobné údaje na štítkoch a tie sme povinní zničiť. A teraz si predstavte že na krabicu od mikrovlnky polepím samolepky a teraz to strhni. Dieru do krabice vyerazať nesmiem, ak to chceš odtrhnúť tak roh ostabe v ruke, tak musím poliať čistiacim prostriedkom a handričkou to drhnúť. A teraz každý tretí produkt je taký! Čas mi uteká a potom jasné nemám šancu držať priemer kus za minutu a pól.

Tomas, si v kategorii hudba, nie psychiatria.

Vilma to je v poriadku debatovať o tom ak to zamestnávateľ tak preháňa že očakáva nadpriemerné výkony ale odmena je neprimeraná... Šikovní ľudia ktorí však vedia pracovať na 120% majú morálne to spomínať. Môj problém je že neviem dať zamestnávateľovi nič, som nepraktický zamestnanec čo skôr len zavadzia alebo je len do počtu. Taký nemá žiadne morálne právo hovoriť niečo o mzde. Nadávať na zamestnávateľov môžu oprávnene len šikovní ľudia ktorí vedia ponúknuť nejakú hodnotu. Buď si zamestnávateľ uvedomí ich potenciál alebo si ich bude vážiť. Alebo prejdu ku konkurencii.