Všetky reči, ktoré tu vedieš, všetky tvoje nezmyslené otázky sú iba úplne prázdnymi rečami.
Sedíš si doma v obývačke s nohami vyloženými na konferenčnom stolíku, dávaš nezmyselné otázky, ale odpoveď na ne však už pre teba neznamená vôbec, ale vôbec nič.
Stále sú to iba otázky "hodené do placu", aby si sa dobre pozabával, alebo skôr, aby si si krátil dlhý čas.
Pri svojich vedomostiach a schopnostiach zarábaš kráľovsky, ale nebol si si schopný odložiť ani jedinú stovečku. Vôbec nič! Ale stále sa ti máli, stále by si chcel viac, ale aj keby si čírou náhodou dostával dvojnásobok, ani potom by si nemal pred výplatou ani na obyčajný rožok.
Ale teba trápi - naozaj iba rýdzo teoreticky - minimálna mzda, od ktorej si na hony vzdialený.
Pre svoj prípadný ďalší rast nie si ochotný urobiť vôbec, ale vôbec nič!
Ale koľkým ľuďom tu dokážeš parádne zdvihnúť tlak, to si nevieš ani predstaviť.