Pod Braniskom je v udoli dedinka Korytne. Je asi odvazne nazvat Korytne dedinkou, lebo Korytne je jeden kostol (zide sa) a asi desat domov okolo cesty, ktorou aj tak nikto nechodi. Ked sme robili tunel, chodili sme do Korytneho do "obchodu". Je naozaj odvazne nazvat to obchodom, lebo tam si (ked nebol pusteny vlciak) musel vojst do dvora, obist rodinny dom a medzi kurnikom a chlievikom stala byvala (dufam, ze) garaz, na ktorej dverach bola tabula "Potraviny a rozlicny tovar". Rozlicny tovar preto, lebo sa tam dal kupit vajickovy sampon v malej sklenenej flasticke a potraviny pre vsetko ostatne. Ked malo vtedy Korytne, dajme tomu, ze 35 obyvatelov a na stavbe tunela a mostov robilo 10 krat tolko ludi, myslim, ze sme uz mohli hovorit o spolocenskom zivote a ten sa dal charakterizovat hlavne tym, ze si tam kazde rano stal ako k o k o t v rade na rozky.
Gazda, predavac a podnikatel v jednom (krasne roky devatdesiate) mal uz hydinu a prasata nakrmene a tak si o siedmej rano vyhrnul rukavy a dal sa do predavania. Niekto pred nami si pytal nakrajat 20 deka Vysociny. Ujcek za pultom, ktory mal najlepsie roky uz davno za sebou si vzdychol, otvoril chladnicku a vybral ten salam. Dvere na chladnicke sa zatvarali same, ale zatvarali sa rovnako pomaly, ako sa bol on schopny otacat. Kocur, ktory sa nam dovtedy obsmietal popod nohy a ktoreho asi nenakrmil, bol naopak mlady a kym sa dvere zabuchli, stihol zaujat poziciu v spodnom sufliku medzi klobasami a spisskymi parkami. Dalsiemu panovi na rade stacili "dva piva" a dalsieho, co stal predo mnou, poslali chlapi kupit palenku. Zajakaval sa a ked prisiel na rad, pytal si:
-jednu bobobo bobobo! ..a dajte gin!
Panovi bola na pult s pochopenim polozena jedna bobobo a konecne som prisiel na rad ja:
-20 deka macacieho narezu, pytal som si
Ujcek nepochopil, lebo ani nevidel a tak som si pytal, uz s plnou vaznostou este raz:
-6 spisskych parkov..
Ujcek otvoril chladnicku a stihol povedat akurat:
-ta ty tu co robis!
Lebo, v tej chvili uz chladeny kocur, vyruseny pocas ranajok, v panike uchmatol zostavajucu polovicu parka, vytiahol dalsie styri za crievka na dlazku a trielil prec.
-to by mi malo stacit, povedal som
Po logickej pauze som sa nakoniec rozhodol pre rozky a tresku. Ujcek pozbieral parky z dlazky a dal ich naspat do boxu a tak som si pre istotu pytal aj tie Murove nedojedene ranajky.
-nie na vahu! musel som dopovedat
-ani balit mu ich nemusite, doplnil som este
Kym som vysiel hore k tunelu, bol som nakrmeny ja, aj kocur. Lebo ked raz zacnes ochutnavat bez platenia, musis si to dozrat.