S kamaratom Marianom sme raz davno pili v krcme pivo a ked nas po zaverecnej vyhodili von, rozmyslali sme, co s nacatym vecerom. Akoby sme tusili, ze vyhra napad, ist do AB-ecka (do potravin) kupit na sekeru basu piva a pri tej prilezitosti (ked uz tam budeme) aj nejaku palenku. Okolo jedenastej sme teda zazvonili na tu garaz, otvoril nam synator majitelky, vypytali sme si vyssie spomenuty tovar (Trochu to teraz rozvediem. Hlavna vyhoda tychto nocnych nakupov spocivala v tom, ze ked si uz raz zobudil predavaca, alebo predavacku a nechcel si na drzovku kupovat dva rozky a malu karicku, aby mali majitelia konecne pokoj, dali ti tychlo to, po com tvoje hrdlo tuzilo a ty si este rychlejsie vypadol von. V tej konkretnej chvili bola spokojnost na oboch stranach) no a potom sme si sadli niekde na lavicku a robili sme to, co asi bezne robia dvaja pankaci, ked maju pod lavickou k dispozicii basu piva a liter ohnivej vody. Neviem uz presne kedy a koho to napadlo, ani stav zasob si vybavit neviem, ale plany sa casom vyvinuli tak, ze sme vzali basu piva, kazdy do jednej ruky a isli navstivit ineho Mariana, ktory v tom case lezal uz par rokov na cintorine, lebo ho cestou z diskoteky presiel autom nejaky c h u j. Mohla byt asi jedna hodina v noci, sedeli sme na Majovom pomniku, pili sme pivo, kurili marsky a spominali (bolo na co), ked sme zaculi prichadzat auto. My sme boli v tme, ale pri brane sme o chvilu videli stat dvoch mestskych policajtov. Napadlo nas, ze nas asi pocul niekto, kto nemal pochopenie pre (ja teraz nejdem riesit preco) a proste ich zavolal. Presunuli (alebo preplazili) sme sa vyssie, kde boli stare hrobky s velkymi pomnikmi, tam sme sa skryli a drzali sme huby. Dvaja policajti mali jednu baterku, chvilu stali pri brane a rozpravali sa. Nechcelo sa im ist dnu, ale ked jeden podotkol, ze ich ten telefonista asi sleduje z okna, odomkli branu a pomaly kracali medzi hrobmi hore. Ja som bol skryty za pomnikom nalavo, Majo cupel za inym pomnikom napravo. Zastavili asi tak desat metrov pod nami a mne zostavalo uz iba spoliehat sa na to, ze im strach, alebo vcerajsi horor na Pro7 nedovoli urobit dalsich desat krokov a posvietit si na naprateho typka v tricku Marihuana, cihajuceho za pomnikom nejakej starej urodzenej Nemky. Atmosfera bola husta, pocul som ako dychaju, ja som nedychal, baterka svietila zo strany na stranu a v tej chvili by sa dalo povedat, ze vsetko pre vsetkych dopadne dobre, keby z hrdla (toho ziveho) Mariana nevysiel neludsky rev "ghhrrrrrruuuaaauu!!". Barney Greenway v najlepsich rokoch, pomyslel som si. Tiez som pomyslel na to, ako budem zajtra zapisany v okresnej krimi rubrike, ale zle myslienky sa vyparili v sekunde, ked som zacul dupot styroch noh (a dolezite bolo, ze sa od nas vzdaloval) a tiez som videl luc svetla, chaoticky prebleskovat tmou, ako ked niekto drzi v ruke baterku a v panike uteka opreteky, ze si ide nohy polamat. Muzi zakona nechali branu otvorenu dokoran, auto nastartovali na prvy sup (nie ako v tom filme) a dodnes dufam, ze sa niekde nevyburali. Napadlo mi, ze si zapalim cigaretu a vynadam Marianovi, potom nas napadlo, ze vezmeme pivo, preskocime murik a pojdeme, uz ako disciplinovani duchovia niekde prec.
Ja viem, ze som vas historkou nepotesil, ani nevystrasil, ale mate dvoch potencialnych prispievatelov do temy a to je dobre