Jump to content

EDK- evolučný, diskrétny, kvantový model priestoru a času


robopol

Recommended Posts

 bod ale existovať nemôže, ani nemôže vytvoriť priestor ako kontinuum.

 

Body reálny priestor určite vytvoriť nemôžu. Ale matematici (Cantor) nehovoria o reálnom priestore, ale o množine čísel. Polohu v priestore môžeme definovať vektorom a na to potrebujeme 2 body.

Link to comment
Share on other sites

Tono,

ked hovoríš o presných dokonalých polohách, tak tam už máš nekonečno obsiahnute. Ak hovoríš toto je číslo pi definované nekonečným radom hovoríš o kružnici jej obvode, či obsahu. Ta súvislosť tam je. Ja tvrdím, že nekonečno je sporné a musíš zaviesť špecialne postupy, aby si sa vyhol problémom. To matematika s nekonečnami obsahuje. Lenže zoberme si to takto. Ak je celý koncept sporný, nemôže byť reč o nejakých nekonečných vesmíroch, bodoch, singularitách a podobných veciach. zober si to takto, celkom pekná logika by bola to, že príroda je práve taka kvantovaná, pretože vie na rozdiel od ludi, že koncept nekonečna je proste ilúzia, ktorá vedie k sporom.

Link to comment
Share on other sites

Ja ti rozumiem. Diferenciálny počet predpokladá existenciu spojitého priestoru. A riešenie diferenciálnych rovníc, ktoré vedú k singularite fyzici "nemajú radi". Je to "nefyzikálne riešenie". Príčinou môže byť nesprávna teória, alebo nesprávne počiatočné podmienky. Mnoho úloh v kvantovej mechanike sa rieši pomocou Schrödingerovej rovnice. To je však diferenciálna rovnica vlnenia, podobná rovnici popisujúcej kmitanie struny. Teda úloha podobná z klasickej mechaniky v spojitom priestore a čase. Diskrétnosť stavov vlnenia nastáva až v dôsledku nejakých vonkajších podmienok. Napríklad ak upevníme konce struny, dostávame stojaté vlnenie s diskrétnymi násobkami vlnovej dĺžky. To isté platí aj pre riešenie Schrödingerovej rovnice, napríklad pre časticu v potenciálovej jame. Vlnová funkcia je spojitá funkcia, iba vlnenie sa tu interpretuje ako amplitúda pravdepodobnosti.

Link to comment
Share on other sites

No a to prečo sa to deje vo fyzike je dané tým o čom tu diskutujeme, je tam to nekonečno, sú tam tie dokonalosti, spojitosť, atď. To nie je dosledok fyziky, to je dosledok matematiky. Príroda je rozmazana a ma na to asi pádny dôvod, ktorý súvisí s nekonečnami.

Proste aj keby príroda/ vesmír chcel vytvorit nekonečno, aj tak by to nedokázala, pretože narazí na to, že je nemožné určiť dokonalý stred, či okraje predmetu, je nemožné, aby fungovali ilúzie človekom vytvorené, preto píšem pravda nie je dielom hlasovania matematikov a anio fyzikov...

Link to comment
Share on other sites

robopol

 

Vlnová funkcia častice v krabici - potenciálovej jame je obmedzená rozmermi krabice.To sú počiatočné podmienky pre riešenie Schrödingerovej rovnice, ktoré definujú výsledok pavdepodobnosti polohy častice. Voľná pohybujúca sa častica, napríklad fotón, má počiatočné podmienky -infinity.. infinity. Vo vesmíre sa teda fotón pohybuje v "krabici" s nekonečným rozmerom hrany. Neplatilo by to, iba ak by bol vesmír do seba uzavretý. Pri rozmeroch vesmíru a vlnovej dĺžke fotónu, môžeme pre fotón považovať vesmír, za krabicu s hranou -infinity.. infinity.  Guľová vlnoplocha rastie s polomerom, zväčšujúcim sa rýchlosťou c. Pre "najstaršie" fotóny je to polomer 13 miliárd ly. Tento fotón má podľa kvantovej fyziky rovnakú pravdepodobnosť, že ho detekujeme v ľubovoľnom bode vlnoplochy s polomerom 13 miliárd ly. Hustotu pravdepodobnosti výskytu fotónu dostaneme násobením jeho vlnovej funkcie s komplexne združenou. Lenže túto pravdepodobnosť musíme normovať na 1. A z toho dostaneme, že fotón síce môže byť súčasne na ľubovoľnom mieste tejto obrovskej plochy, ale detekujeme ho, kvôli normovaniu s tamer nulovou pravdepodobnosťou. Ale nulová pravdepodobnosť bude až v nekonečne. Ale s touto mizivou pravdepodobnosťou sa súčasne nachádza na obrovskej ploche. Je to paradox, preto, že jeho detekciou kolabuje jeho vlnová funkcia na celej ploche. A táto informácia o kolapse musí prebehnúť nekonečnou rýchlosťou na celej vlnoploche v tom istom čase. Je to podobné, ako sa šíri informácia o detekcii entanglovanej častice. Einstein by sa asi "v hrobe obrátil".  

Link to comment
Share on other sites

aktualizácia článku 3. diel o prvočíslach:

Za Ulam spiral nestojí žiadna mágia..
Zoberme si napr. uhlopričeku v postupnosti z obrázku:(1,7,21,43,73,111,157...) vzťah pre tieto čísla je jednoduchy:

- prírastky medzi číslami sú delta=6+8n, pričom n=0,1,2,2......infinity.

- Hodnoty čísiel nazvime D(1)=D(0)+delta, D(2)=D(1)+delta, D(3)=D(2)+delta

- príklad: D(1)=1+6, D(2)=7+(6+8*1)=21, D(3)=21+(6+8*2)=43 atď.

Z toho je jasné, že na diagonále budú len nepárne čísla.
Za Ulamovou špirálou nestojí žiadna mágia, prečo sú niektoré preferované oblasti zaplnené a niektoré vôbec súvisí s týmto:
Prvočísla môžu okrem samotnej 5 končiť na číslo 1,3,7,9. Formula je potom 6k+-1, pričom k=1...n. Akékoľvek velké číslo, ktoré končí 5 je vždy delitelné 5. Zastúpenie čísiel končiacich 1,3,7,9 je rovnomerné pre velký interval a je dané pravdepodobnosťou 0,25.

 

 

post-2442-0-08455800-1591350672.jpg

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

plus ukážka algoritmu kde redukejeme šialene mocniny vo Fermatovej vete, kto neveri nech si vyskuša metódu. Je plne funkčná. Nikde taky algoritmus som nevidel, ani upravene rovnice.

post-2442-0-08759100-1594066156_thumb.png

Link to comment
Share on other sites

Tono, pre pochopenie toho, čo vlastne robím:

Ja sa snažím tu uvedený algoritmus obísť a to sa mi podarilo pre prvočísla. Bohužial rovnice zas nedokážu odlíšiť v tomto momente zložené ččísla. Teda teraz budem hľadať podmienku, ktorá to eliminuje, nejaké nápady mám, musím to preverit. Vobec som netušil, že tie m(i), n(i) vypočítané z rovníc (cez modulárnu aritmetiku) budú platiť  aj pre zložené čísla, budú také odolné a tváriť sa ako prvočísla. Pričom ak existuje nejaka jednoducha podmienka, tak v porovnaní s inými algoritmami ich toto predbehne svetelnou rýchlostou, záleží len na tom, či existuje výpočtovo menej náročná podmienka...

Link to comment
Share on other sites

pre informáciu, ak ta to zaujíma, alebo niekoho. Ak sa tento problém vyrieši, tak mi jednoducho zistime pre lubovolne číslo, či je prvočíslo (alebo nie). To tak na začiatok, pretože to má celu radu následkov, ohrozilo by to aj RSA šifrovanie, pomohlo by to pri hladani dokazu Riemannovej hypotezy a celu radu dôsledkov. Ja už teraz neviem, že či toto nie je výzva nie len pre mna, ale aj pre inych. To, čo som doteraz vypracoval funguje, to netreba overovat, to proste funguje. Ide len o jednu podmienku, ktorá ten posun m(i), n(i) pre zložene čísla objaví ako fake posun a rozhodne, že takyto posun prvočísla nemôžu mať. zatiaľ som preveril všetky jednoduché nápady, no a teda podmienka nebude trivialna.

Link to comment
Share on other sites

problem solved, čoskoro to aktualizujem, možes sa prist pozriet tono ako sa to nakoniec zrejme da vyriešiť. Ešte urobim nejake kontroly na viacerych cislach, dufam (ak nie tak ma uz porazi :) ), že už to bude konečne pracovat ako ma, aj bez pouzitia algorimtu, len vyuzitim jeho vlastnosti.

Link to comment
Share on other sites

  • 4 weeks later...
  • 3 months later...

robopol

Ty si presvedčený, že človek je schopný robiť racionálne závery, lebo pozná objektívnu realitu. Zmysly nás klamú, takže za objektívnu realitu pokladá veda to, čo potvrdzuje opakovaný experiment. Opakovanie experimentu s rovnakým výsledkom pokladáme za zákon!!! Iba matematika môže dokázať, že ak budeme experiment opakovať do nekonečna, výsledok bude rovnaký. Ak sa budem pozerať do krivého zrkadla, tak aj tu opakovaný experiment potvrdí zákon. No v skutočnosti vidíme v pokrivenom zrkadle ilúziu reality. A matematika krivého zrkadla nedokáže, že sa mýlime. Umelá inteligencia by napríklad nikdy "nepochopila", že sa "pozerá" do krivého zrkadla, ale človek ten kritický dar myslenia má. Museli by sme poznať sústavu, z ktorej by sme videli objektívnu realitu, aby sme mohli povedať, že my sa sa pozeráme iba do pokriveného zrkadla. A matematika je jediný prostriedok, na ktorý sa môžeme spoliehať, aj keď jej závery niekedy nekorešpondujú s predstavou našej "objektívnej reality". 

Link to comment
Share on other sites

Teraz celkom nerozumiem, čo kritizuješ?

Zmysly, nie len zmysly nás klamú. Naše dogmy a myslienie nas klame tiež. Dogma, že vesmír bol stvorený je napr. jedna z tých dogiem. Neviem prečo si predpojaty voči umelej inteligencii, keď princíp toho ako pracuje je s človekom rovnaky, akurat ona nie je na úrovni všeobecnej inteligencie.

Link to comment
Share on other sites

pred 6 hodinami, robopol napísal:

Neviem prečo si predpojaty voči umelej inteligencii, keď princíp toho ako pracuje je s človekom rovnaky, akurat ona nie je na úrovni všeobecnej inteligencie.

Nie som predpojatí, len preceňuješ jej schopnosti. Umelá inteligencia je len algoritmus, ktorý sa môže uplatniť, vďaka rýchlosti výpočtovej techniky. Takže jeho výhoda sa prejaví pri spracovaní veľkého množstva dát, alebo pokusov a omylov. "Strieľa sa v podstate naslepo", podobne, ako to robí evolúcia, len rýchlejšie. Evolúcia je tiež slepá a nemá cieľ. Zdokonaľuje živé tvory, aby obstáli v neustálom konkurenčnom boji. Podľa mňa by iba tento princíp nefungoval. Boj by neviedol k harmónii, lebo boj nemá v sebe zakotvený atribút harmónie. Aj preto nie som ateista.       

Link to comment
Share on other sites

AI je dnes špecializovaná, okrem heuristiky (algoritmus) funguje na neuronových sietiach, viacvrstvových. To je podobne ako u človeka. Človek má však zložitejšiu štruktúru - komplexne zapojenie neuronových sieti a tie majú dokonca hierarchiu. Toto však je otázka do budúcnosti. general AI dnes neexistuje a preto nerozumiem, prečo porovnávaš neporovnatelné. Ked raz bude, tak to porovnáme ano, že kto čo podncenil/ precenil.

Evolúcia vytvorila boj aj kooperáciu. Oba mechanizmy sú teda výsledkom evolúcie. To je krásny príklad, kde ukazuješ ako moc je chybné ludské myslenie a predsudky.

 

Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

Kto chce vedieť, čo je vedomie, ktoré AI nemá nech si pozrie články o AI na robopol.sk, alebo nech si zakupi knihu, kde je súvislost popisana, aj v súvislosti s inými oblasťami. V tomto videu nevedia, čo to je, nevedia, či to stroje môžu mať, spájajú to s vecami ako je telo, či emociami, potrebami. To nie je správne. Aj ked všetky tieto zložky človek má s vedomím to súvisí len volne.

 

Link to comment
Share on other sites

vo videu prezentujú názory akademici z celého sveta. čo je fajn . a rozoberajú rozne témy , nie len vedomie. a v tomto smere nemájú vedci ešte nič konkrétne . vieme vobec čo je to vedomie? 

Link to comment
Share on other sites

Niečo vieme, ved pišem v članku na blogu je o tom viac o salietnej sieti a ine atd. Lenže to by museli mať títo "vedci- vo videu" o tom prehlad, čo v ktorej oblasti vieme, čo sa dá pospájať, kde je rozumna hypoteza, troška odvahy a nie len papuškovania, čo všetko nevieme dokázať, čo je potom živná pôda pre ezoterikov. V podstate len vela filozofovania a stavania otazok, čo bude, nebude, že sex so strojmi, to už mi príde poriadne úchylne :) Som zvedavý na prvých preikopníkov v tejto oblasti , LOL

 

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy