Jump to content

Cromagnonci, neandertálci ... vývoj druhov a moderného človeka


Recommended Posts

cromagnonci a neandertálci, neandertálci nie sú našimi predkami. - to sme sa učili v škole

 

nie je vylúčené, že pár kvapiek krvi sa kedysi pred vymretím či vyhubením neandertálcov zmiešalo s cromagnoncami, nie je isté, či cromagnonci na nich poľovali, čo sa len obchádzali a žili si každý po svojom.

 

voľakedašie pôvodné nálezy a striktné zadelenie neandertálcov na úroveň dedinských debilkov vyvrátili od čias serióznej archeológie mnohé nálezy ...

 

jedna z nich je jaskyňa Shanidar na území tuším dnešného Iraku, kde sa pod mnohými nánosmi našla hrubá vrstva dokazujúca dlhodobé osídlenie neandertálcami ... a podľa všetkého neandertálci boli mysliaci a citovo založení, pochovávali svojich mŕtvych do jám na lôžka z vetiev s poctami a kvetinovou výzdobou, čo dokazujú pozostatky peľov, liečili si rany, pozostatky mali zahojené zlomeniny kostí ... neandertálci sú vôbec zvláštny druh ... medzi hippies 60. rokov by sa bežne stratili ...

 

dnes som objavila správu o možnom treťom príbuznom človeka ... vetva sa oddeila pred viac než miliónom rokov, ale podľa DNA bola bratrancom, asi ako neandertálci, ktorí mali len menej šťastia ... asi aj x - ľudia, ke´d sa vedcom podarí úplne potvrdiť ich existenciu a druh ... podľa časového zaradenia žili viacmenej v rovnakom čase všetci ...

 

Našiel sa nový príbuzný človeka. X-­žena

 

V sibírskej jaskyni Denisova našli kosť prsta. Jej DNA naznačuje, že okrem neandertálcov a ľudí na Zemi žil ešte jeden neznámy druh pračloveka. Žil pred 40-tisíc rokmi.

 

Učebnice dejepisu to píšu jasne. Prví moderní ľudia - nazývaní Homo sapiens či občas aj kromaňonci - postupne vytlačili neandertálcov. Pritom len nedávno sa zistilo, že táto vedľajšia vetva ľudského vývoja nebola vôbec hlúpejšia alebo menej civilizovaná ako naši priami príbuzní. Neandertálci len nemali dosť šťastia.

 

Teraz sa ukazuje, že do historky zo staršej kamennej doby musíme pridať ešte jedného pračloveka. Okrem našich predkov a neandertálcov zrejme žil ešte jeden hominin. Naznačujú to nálezy zo sibírskej jaskyne Denisova v pohorí Altaj. Článok z prsta nájdený medzi pozostatkami totiž neandrtálcovi ani Homo sapiens patriť nemohol.

 

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c...l#ixzz0jEL0U4ob

 

hm. dobre by bolo poznať aj pokračovanie ...

a na neandertálcov som akosi odjakživa zaťažená, jednoducho je mi ľúto, že nemali šťastie. možno by s nimi svet vyzeral ináč.

je to ďalší druh, či nie je ...

Link to post
Share on other sites
  • Replies 98
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • game

    33

  • D'Ady

    18

  • Sniper

    13

  • alamo

    11

Top Posters In This Topic

Popular Posts

Neandertálci a kromagnonci mali spoločného predchodcu - Homo Heidelberg. Ten sa rozšíril z Afriky do Ázie a Európy. Keď začala éra ľadových dôb tak to malo fatálny dôsledok na evolúciu: rozdielné podn

Nové štúdie kanadských vedcov z Montrealu dokazujú, že ku kríženiu medzi neandertálcami a homo sapiens dochádzalo oveľa častejšie ako sa doteraz predpokladalo. Profesor Damian Labuda s kolegami z pedi

áno, teraz budem mudrovať, klobúk dolu pred Pääbe a jeho tímom :klobuk: ... vždy som to tvrdila a vedela som, že nosím v sebe kvapku krvi z neandertálcov, ja som to vždy akosi vedela, nevedela som už

Posted Images

Sniper

Neandertálci a kromagnonci mali spoločného predchodcu - Homo Heidelberg. Ten sa rozšíril z Afriky do Ázie a Európy. Keď začala éra ľadových dôb tak to malo fatálny dôsledok na evolúciu: rozdielné podnebie v Afrike a v Európe spôsobilo, že obe skupiny Homo heidelberg sa začali inak vyvíjať. Podľa mňa neandertálci vyhynuli preto lebo sa nedokázali prispôsobiť teplejšej post-ľadovej dobe. Zver, ktorá bola zime prispôsobená vymierala a s ňou aj neandertálci. No a samozrejme bol tu ešte aj Homo Sapiens, ktorý bratrancov neandertálcov zrejme moc nemusel.

 

https://media.freespace.sk/temy/4343/neandertalci.flv

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

nedávno som čítala jednu knihu ... také dobrodružno fantastické veci, ktoré okrem iného píše ten autor, sú fajn na oddych, prísť na iné myšlienky, a ohromne sa pri ňom bavím ...

podstatou toho príbehu bolo, že tu dodnes medzi nami, potomkami cromagnoncov, zostali roztrúsené enklávy neandertálcov ...
poznajú sa, vlasnte tak, že skupina dospelých eviduje nejakým spôsobom populáciu, a dáva vedieť deťom, až dorastú na dospelých, kam patria ... dôležitá je pritom mitochodriálna DNA, aj keď otec nemusí byť neandertálec, krv má u nich len tú najstaršiu skupinu 0 ... a tak pokračuje príbeh ďalej a ďalej, vlastne niekto na to tajomstvo príde a kto na to príde, toho zmažú zo sveta, udržiavajúc svoj svet len pre seba ...

raz som čítala jednu prácu o ich výzore, že neboli hlúpi a mozgovňu mali dokonca väčšiu ako cromagnonci, je známa vec, že mali silnejšie tvárové kosti, a nadočnicové oblúky, ale to má aj dnes kdekto, sú rodiny, kde sa tieto znaky dedia ...: ) takže by sa v niektorých komununitách pekne stratili : )

vždy som mala akosi slabosť pre neandertálcov, aj keď svojho času pred predchádzajúcim storočím dr. virchov prehlasoval z výšin svojej neomylnosti, že sú to kosti dedinských debilkov / ale on prehlasoval kdečo, aj nemožnosť existencie malých zvieratiek - baktérií a vírusov ... napriek tomu alebo práve pre svoju aroganciu mal reputáciu ohromnú /
a odjakživa nad tým premýšľam, že či vymreli všetci skutočne ... tamtá kniha bola len taká bodka za mojimi starými myšlienkami, asi s autorom premýšľame občas rovnako ... minimum čo sa týka neandertálcov  :)

Link to post
Share on other sites
  • 9 months later...

moja slabosť pre neandertálcov minulý rok konečne dostala trochu zadosťučinenia, a myslím, že bolo načase

vždy mi boli podozrivé tie kategorické zaznávania, a kategorické vylúčenie neandertálcov ako čo len trochu možných predchodcov dnešného človeka

postupne sa názory na neandertálskeho človeka menili, pomaly, ale minulý rok dostali úplne na frak staré teórie o tom, že cromaňonec neandertálcov len lovil, nikdy sa s ním nekrížil alebo len úplne výnimočne a neandertálec nie je v reťazci našich predkov :

 

Neandertálci sú naši príbuzní

 

Kedysi sme sa krížili s neandertálcami

...

Svante Pääbo s medzinárodným tímom výskumníkov publikoval na stránkach prestížneho časopisu Science sekvenciu genómu nášho evolučne najbližšieho príbuzného - človeka neandertálskeho [Green a kol. (2010) A Draft Sequence of the Neandertal Genome. Science 328(5979): 710-722].

 

Táto práca je mimoriadne významná nielen tým, že autori boli schopní izolovať nepoškodené molekuly DNA z kostí neandertálcov, ktorí vyhynuli pred viac ako 30-tisíc rokmi, ale aj tým, že porovnanie získanej sekvencie s genómom moderného človeka umožnilo identifikovať zmeny súvisiace so vznikom nášho biologického druhu.

 

Výsledky tohto výskumu tiež naznačujú, že medzi oboma druhmi ľudí pravdepodobne dochádzalo ku kríženiu a moderný človek zdedil od neandertálcov približne 1 - 4 % genómovej sekvencie.

 

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c/5714697/neandertalci-su-nasi-pribuzni.html#ixzz1AfagtIWo

 

je to akási .. pocta neandertálcom, ktorí dokázateľne cítili a žili duchovný život, pochovávali svojich mŕtvych s kvetmi a s pietou / jaskyňa Shanidar a inde /, aj keď vyhynuli pred tridsaťtisíc rokmi.

možno som bola kedysi vo voľaktorom živote neandertálec. :cem:

Link to post
Share on other sites
  • 7 months later...

aj tu vyššie sa tomu radujem ako pes chvostu ...

 

vždy som tomu fandila, odkedy som prvý krát kedysi dávno v škole počula o neandertálcoch,

o tom, že nie sú našimi predkami ... kdesi nejaký atavistický poznatok v hĺbkach mozgu to nechcel pripustiť.

skutočne neviem, prečo. možno nejaký fešák z údolia neander kdesi v hĺbkach vekov ...

 

kúsok ďalšieho článku o nových poznatkoch ... "neandertálci, môjmu srdcu milí" :):

Neandertálcom vďačíme za imunitu a vládu nad svetom, život jestvoval aj pred miliardami rokov ...

Našimi predkami - aspoň čiastočne - sú aj neandertálci. A mali by sme sa im poďakovať. Vedci hovoria, že práve kríženie medzi nami a nimi (ak vôbec my a oni niekedy jestvovalo) umožnilo človeku dnešného typu ovládnuť Zem.

 

Vďačíme za to dobe pred zhruba 75-tisíc rokmi a génom aj od neandertálcov, vďaka ktorým sme získali väčšiu odolnosť proti rôznym chorobám. Práve táto odolnosť mala odštartovať našu globálnu dominanciu. +Čítajte viac na Daily Telegraph

 

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c/6025635/objavili-najstarsi-dokaz-zivota.html#ixzz1VyB2qV6O

Link to post
Share on other sites
xenocide

S tym krizenim homo sapiens sapiens - neanderthal je vtipnych este niekolko veci...

 

Je totiz mozne, ze k vacsim krizeniam doslo dva krat po odchode z afriky - najskor niekde cca. na uzemi europy, neskor mozno trosku vychodnejsie. Ta "vtipna" vec sa tyka toho, ze neanderthalec nezil v afrike ani nahodou a ked sa hladaju pozostatky neanderthalskej DNA - tak europania maju trosku, aziati o trosku viac.

Cize paradoxne - rasovo su africki cernosi najcistejsou ludskou rasou, kedze nemaju nijake neanderthalske primesy :)

Link to post
Share on other sites

ale áno, bezprímesový človek žil v Afrike : )

k tomuto poznaniu došli už kedysi v africkom Olduvai manželia Leakeyovci v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch pri svojich kutaniach.

objav DNA roku 1962 trojicou Wilkins, Watson a Crick odmenená Nobelovou cenou pomohla v bádaní, leakeyovci boli nielen slávni objavitelia, ale aj zatracovaní za svoje datovania.

najstaršie poznané vlákno mat.DNA zaviedlo do Východnej Afriky.

 

 

ja mám dúfam prímes nenadertálca, aspoň kvapku : )

ešte my sme sa v škole učili, že neandertálci boli cromagnoncami lovení ako potrava, a v žiadnom prípade nemôžu byť v našej genetickej výbave.

považovali sa za druh, ktorý vymrel pre svoju neschopnosť a vyhubenie druhom "vyšším". akosi som tomu nikdy neverila.

 

kostrové nálezy prvých neandertálcov považoval v 19. storočí aj preslávený Dr. Virchow, uznávaná kapacita na všetko, za pozostatky dedinských hlupáčikov, narodených s deformitami.

 

až prišli nálezy podobné jaskyni Shanidar na území dnešného Iraku, a neandertálci začali byť v hre.

V Šanidare bola doložená veľmi dlho žijúca komunita neandertálcov, ktorá liečila svojich chorých, zbierala liečivé rastliny, plombovala zuby, a svojich mŕtvych pochovávala s poctami do kvetinových hrobov.

to je dosť ďaleko od dedinského prostáčika.

Link to post
Share on other sites

"prímes neandertálca" :)

 

ale prímes homo erectus druhu ktorí skrotil oheň, máme zaručene, a všetci

a práve o tom teraz musí antropológia stráviť závažné "meditovanie", ohľadom otázky kedy začal byť človek - človekom?

 

ono totiž stal sa "prúser", na ostrove kréta našli 130 000 rokov staré kamenné nástroje

Ancient Proto-Humans Traveled to Europe In Boats 130,000 Years Ago

 

a pretože kréta bola v tej dobe ostrovom, znamená to len jedno, to stvorenie ktoré doteraz na ilustráciách zobrazovali ako opicu, muselo byť schopné prekonať strach z vody, zhotoviť aspoň plť a veslo (možno aj s primitívnou plachtou) a na krétu sa preplaviť

Link to post
Share on other sites
xenocide

No, myslim ze uplne sa neda vylucit aj moznost, ze sa na Kretu dostali viac menej omylom, trebars na vylomenych stromoch po burke - predsa len, stredozemne more bolo vtedy o nieco plytsie,ze?

 

A odkedy je clovek clovekom - z biologickeho pohladu a vyvojoveho to je jednoduche. Dnesny clovek je Homo Sapiens Sapiens, takze ide len o to, kedy splna biologicke charakteristiky. Ale dusevne... ked sa to tak vezme, aj primaty dokazu pouzivat niektore nastroje a ucit sa. Takze je velmi pravdepodobne, ze predok dnesneho cloveka pred viac ako 100,000 rokmi to zvladal tiez. A mozno este lepsie :)

Je to skor filozoficka otazka.

Archeologovia a paleontologovia nieco najdu a vysvetlia - a filozof musi vymysliet, ako si s tym zosuladit svoju dusu :)

Link to post
Share on other sites

hmm..

jednoznačne, v tej dobe vedeli udržiavať oheň.. kedy sa ho naučili založiť (napríklad trením dvoch kusov dreva o seba) to je otázka..

otázka je, čo je zložitejšia úloha, pochopiť že aby oheň horel treba ho "kŕmiť", treba hádzať doň pravidelne veci ktoré zhoria

alebo uviazať uzol?

totiž postaviť "raft" teda plť.. to je o viazaní uzlov

treba vziať niekoľko, kusov dreva, a zviazať ich dohromady

keď vezmeš kameň a zlomíš ho, dostaneš ostrú hranu, a tou môžeš sekať, krájať, škrabať

to dokáže pochopiť aj gorila alebo šimpanz, to je dokázané a "zmapované"

ale urobiť uzol, na niečom ohybnom.. to nezvládajú

 

podľa mňa, urobiť uzol, je náročnejšia úloha, ako "kŕmiť" oheň

Link to post
Share on other sites

plávanie dolu vodou zvládnu aj menej inteligentné živočíchy aj bez viazania uzlov ... stačí jedna záplava, a zvieratá, ktoré sa bežne vyhýbajú vode, sa plavia na splavených a vyvrátených stromoch ...

takto to zrejme začalo, bez poznania uzlov:

 

prvé plte boli s najväčšou pravdepodobnosťou kmene stromov unášané vodou

stačí spustiť nohu či ruku, čo dokáže aj šimpanz, a kmeň v pomalom prúde mení smer ... a od šimpanzov boli neandertálci a cromagnonci na oveľa vyššej úrovni poznania

 

vlastne k tomu stačí pozorovať malé dieťa, ktoré sa ešte nenaučilo urobiť uzol na šnúrke na topánke: keď pri hraní potrebuje zviazať dokopy veci, zviaže ich - bez uzla, akokoľvek, poprestrkuje, rozviaže sa mu to, ale skúša, a niekedy to aj vydrží "zviazané" ... hovorím o deťoch, ktoré sa skutočne hrajú, s hračkami, ktoré si vymyslia sami, nie ktoré im vylisujú v továrni :D

 

všetkých nás naučil nejaký dospelý viazať uzly - ktovie, ako by to dopadlo, po státisícoch rokoch, keby nás to nikto neučil. naši predkovia na to mali času a času, skúšali, si myslím, asi to bolo podobné aj s ohňom ... ?

Link to post
Share on other sites

Ja keď niekedy čítam diskusie na sme.sk, tak mám pocit, že neandertálci stále žijú medzi nami a dokonca v hojnom počte. No ale k veci:

 

Cize paradoxne - rasovo su africki cernosi najcistejsou ludskou rasou, kedze nemaju nijake neanderthalske primesy Obrázok

 

Podľa mňa "čistota rasy" nie je dokonalosť sama o sebe a občasné kríženie genetický kód obohacuje. Keby sme mali ísť do extrému, tak toto je dôvod, prečo je incest zakázany. Možné kríženie s neandertálcami pomohlo obohatiť genetický kód cromagnovcov, takže skôr sa prikláňam k teórii, že nenadertálci boli skôr asimilovaný a asimilivoaní boli preto, lebo cromagnonci ich demograficky prevýšili. Svoje zohrala aj klíma. Neandertálci zmizli asi pred 30-40 rokmi, bolo to v čase keď obdobie ľadových dôb bolo už na svojom sklonku. Neandertálci boli prispôsobení žiť v chladnej klíme a zmena počasia mohla pomôcť cromagnoncom.
Link to post
Share on other sites

Asi tych dovodov bolo viacej, preco cromagnonci vymizli. Myslim, ze sa nasli aj kosti, ktore naznacuju, ze mohlo ist aj o kanibalizmus zo strany homo sapiens sapiens. A clovek florensijsky tiez existoval zaroven s tymito, takze v skutocnosti bolo obdobie, ked na zemi zivo viacej odlisnych pra-ludi...ale len jedna linia nakoniec prevazila.

 

Zaujimava myslienka je, ake by to bolo, ak by niekde na sibiri alebo v dzungliach bornea prezili ini "ludia", nez sme my...

Link to post
Share on other sites

Asi tych dovodov bolo viacej, preco cromagnonci vymizli.

 

Cromagnonci nie, lebo to sme my. Alebo sa považuješ za potomka nenadertálcov? :kvet:

 

Kanibalizmus je vysoko pravdepodobný, ľudia v tých časoch mali len jednu robotu - a to zháňanie potravy. Ak nebolo nič na obzore na štyroch labách, tak dobré bolo aj to čo behalo na dvoch nohách.

 

Zaujimava myslienka je, ake by to bolo, ak by niekde na sibiri alebo v dzungliach bornea prezili ini "ludia", nez sme my...

 

Teraz by to zaujímalo skôr vedcov, ešte pred pár storočiami inkvizícia by ich "poriešila".
Link to post
Share on other sites

Zaujimava myslienka je, ake by to bolo, ak by niekde na sibiri alebo v dzungliach bornea prezili ini "ludia", nez sme my.

najzaujímavejšie je,že neprežili! Nikde!A ani oficiálne nie sú známe nálezy z obdobia pred 20-30 tis.rokmi,keď sa homo sapiens vyskytoval naozaj zriedkavo. Až mi je to nejaké divné.

Link to post
Share on other sites

Myslis, ze az take divne?

 

Vezmi si trebars neandertalnca - zil hlavne na uzemi europy a maximalny pocet sa odhaduje tusim v desattisicoch. Takze zil na dost obmedzenom uzemi, co zvysovalo expoziciu voci napr. prirodnym katastrofam. A taka mala populacia moze byt lahko vyhladena napr. epidemiou.

Link to post
Share on other sites

1.nikto nemá ani tušenia koľko ich bolo.

2.ak ich bolo tak málo a to len na území európy,tak by sa asi epidémia šírila medzi nimi dosť ťažko.

3.Prečo by ich malo byť tak málo?Nikto nevie vlastne akú nevýhodu mali voči Homo sapiens.

5.Prečo sa nezachovali iné druhy ľud´na odľahlých miestach (Austrália.......)

6.Väčšina starých kultúr (národov) má legendy o ,,chlpatých ľuďoch",ktorí žili súčasne s Homo sapiens.(gréci,Anglosasi,Indovia)

Link to post
Share on other sites

V zasade boli praludia len inteligentnejsie zvierata. Alebo dost inteligentne, no stale vydane napospas prirode ovela viac, nez sme my teraz. V prirode druhy velmi casto vymieraju.

 

Oki, s tou epidemiu asi ano - vzhladom na oddelene osidlenia. Ale rovnako mohlo kludne ist o napr. geneticku poruchu vyvolavajucu znizenie porodnosti a pod. Vymieranie je v historii Zeme dost bezna zalezitost, nie?

Link to post
Share on other sites
  • 2 weeks later...

vymieranie je dosť bežné ,ale nejaké odnože alebo mutácie druhu sa vždy zachovajú.V prípade ľudí nie.Neandertálci alebo florenskí ludia boli podstatne lepšie vybavení na prežitie ako napr. orangutani a predsa neprežili.

Link to post
Share on other sites
xenocide

Nuz, tazko povedat, ze boli lepsie vybaveni na prezitie, ked neprezili.... Teraz asi hodnotis len jeden znak, alebo len malo znakov, ale nie vsetky. Pretoze ak by na tom boli naozaj vo vsetkom o tolko lepsie, tak by predsa prezili.

 

To co vieme je, ze neprezili, takze "nieco" sposobilo ich vyhynutie. Tym "niecim" mohla byt jedna vec, alebo subor viacerych - od zabijania konkurenciou, cez choroby, neprisposobenie sa ekologickym zmenam atd. Kym niektore druhy neprezili, ine prezili. To znamena, ze druhy co prezili boli lepsie prisposobene nez tie, co neprezili. Asi tak nejak :)

 

Momentalne je otazne, nakolko je tato otazka vobec dolezita, nie?

Link to post
Share on other sites
  • 2 weeks later...
secretka

Proč zmizeli neandertálci?

• Podle loňské studie riských vedců za jejich vyhynutí mohou minimálne tři obří sopečné erupce před 40 000 lety, které zpuštošily jejich domovinu v Evropě a na západě Asie. Neandertálci následně vyhynuli v důsledku nedostatku potravy.

• Podle jiné studie mohla za jejich vymizení špatná adaptace na chlad. Todd Rae, evoluční antropolog z Roehamptonské univerzity v Londýně tvrdí, že neamdertálci neměli v lebce velké dutiny, vystoplé lícní kosti a široké kosti, které by jim usnadňovaly dýchání, jak se dosud věřilo.

Neandertálci úplně nezmizeli. Máme je v sobě!

V učebnicích dějepisu se můžeme dočíst, že k bližším kontaktům mezi neandertálci a našimi předky docházelo zcela vyjimečné a že neandertálci zmizeli bez stopy. To je ale omyl. Učebnice se budou muset přepsat.

Nové štúdie kanadských vedcov z Montrealu dokazujú, že ku kríženiu medzi neandertálcami a homo sapiens dochádzalo oveľa častejšie ako sa doteraz predpokladalo. Profesor Damian Labuda s kolegami z pediatrického oddelenia univerzity v Montreale a Výskumného centra CHU Saunte-Justine prišli na to, že časť ľudských chromozómov X pochádza od neandertálcov, ale týka sa to iba ľudí neafrického pôvodu.

Predkovia neandertálcov sa od predkov moderných ľudí oddelili zhruba pred milión rokmi. Niekedy pred 800 000 až 400 000 rokmi opúšťajú Afriku a prichádzajú na Stredný východ. Výskumy vyvrátili zžitú predstavu, že v porovnaní s homo sapiens boli neandertálci menej vyvinutým druhom bez vlastnej kultúry. Neandertálci mali gény na jazyk, hudbu, umenie a zručne dokázali vyrábať nástroje.

 

K objavu pomohlo rozšifrovanie DNA neandertálcov.

Výskum profesora Labudu a jeho kolegov naväzuje na desať rokov starý objav časti DNA, ktorý sa im zdal iný. Odpoveď na túto otázku im dalo až rozšifrovanie kompletného genomu neandertálcov zo vzoriek ich kostí. Výsledky boli prekvapujúce. Vedci zistili, že táto sekvencia sa nachádza u všetkých ľudí naprieč kontinentom vrátane Austrálie, až na výnimku, ktorou je subsaharská Afrika, kde chýba úplne.

 

Podľa vedcov moderný človek krížením sa s neandertálcami získal. Práve vďaka tomu sa ľahšie adaptoval na prežitie v nehostinných a chladných oblastiach, ktorým sa neandertálci už predtým prispôsobili.

 

Epocha21/2011

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
  • 1 month later...
secretka

Neandertálec konečně přesně přečten!

V poslední době se objevily překvapivé zprávy o důležitém milníku ve výzkumu neandertálců. Vědcům se konečně podařilo „přečíst“ vzorky DNA, získané z chorvatské jeskyně Vindija. Nyní se zdá, že neandertálci se křížili s bělochy a Asiaty, předkové dnešních černochů však zůstali jejich geny nedotčeni.

Jméno švédského genetika Svante Pääbeho je dnes mezi antropology skutečným pojmem. Tento vědec, který působí kousíček od našich hranic v Oddělení pro evoluční genetiku Ústavu Maxe Planka v Lipsku, je od roku 2006 vedoucím rozsáhlého projektu mapování genomu neandertálců. V průběhu posledních let se z Lipska tu a tam trousily dílčí zprávy o tom, co se vědcům prozatím podařilo z genů vyčíst. Před pár měsíci ale genetici slavnostně oznámili kompletní přečtení celého jaderného genomu, který čítá na 3,2 miliardy párů bazí, tedy „písmenek“ genetického kódu. Ačkoliv jeho další průzkum jistě zabere ještě hodně času, již dnes oznámil mezinárodní tým vědců řadu důležitých výsledků.

 

Neandertálska žena, ktorá vydýchla naposledy v chorvátskej jaskyni Vindija vôbec netušila akou slávnou sa stane po 38 000 rokoch. Jej stehenná kosť sa stala základom pre porovnávanie genetickej výbavy neandertálcov s najrôznejšími populáciami moderných ľudí druhu Homo sapiens. Gény neandertálskej ženy vedci porovnávali s génmi ľudí súčasnosti z piatich lokalít: Číny, Francie, Papuy-Novej Guiney a Južnej a západnej Afriky, nezabudli ani na porovnanie s našimi najbližšími príbuznými zo živočíšnej ríše, s africkými šimpanzami.

 

Štatistická podobnosť medzi nami a neandertálcami je ohromujúca. Chorvátska neandertálka se vo svojej genetickej výbave líšila od dnešných ľudí iba v 0,3 % genetickej výbavy a od dnešných šimpanzov ju delí iba 1,2 %!

 

Nové výskumy však priniesli oveľa viac ako iba potvrdenie starších teórií ... oveľa zaujímavejšie sú informácie "vyčítané" v génoch o vzťahoch medzi neandertálcami a našimi priamymi predkami. Svoj vlastný "kúsok neandertálca" si nosí každý z nás, avšak predkovia Afričanov, ktorí sa vo svojej domovine už vyvíjali samostatne však vo svojom rodokmeni žiadnu neandertálsku "prababičku" nemajú.

Najväčšie odlišnosti boli zaznamenané pri génoch, o ktorých vieme, že sa podieľajú na myšlienkovom rozvoji, štruktúre lebky, energetickom metabolizme, hojení rán, či morfológii pokožky.

 

Zdroj: 21. stoleti 20.8.2010

Link to post
Share on other sites

áno, teraz budem mudrovať, klobúk dolu pred Pääbe a jeho tímom :klobuk:

... vždy som to tvrdila a vedela som, že nosím v sebe kvapku krvi z neandertálcov, ja som to vždy akosi vedela, nevedela som už v škole prijať, že sú vo svojej dokonalosti slepou vetvou vývoja, nie po nálezoch v Shanidare, nie po bohorovných vysvetleniach po prvých nálezoch, že ide o pozostatky s deformitami narodených dedinských prostáčikov ... ktorýsi praprapredok mi to neustále pripomínal, neandertálci nemohli zmiznúť z bojiska bez stopy.

sú v nás. : )

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
  • Similar Content

    • robopol
      By robopol
      Zakladám túto tému pre účely debaty o teórii, ktorá spája všetky významné teórie do kompaktného celku:
      - Evolučné teória
      - teória chaosu
      - Kvantová fyzika
      - všeobecná teória relativity.
       
      teória upravuje určité aspekty v jednotlivých teóriach, dopĺňa, čí úplne mení v jednoliaty celkom za účelom vytvoriť kompaktnú teŕiu ako bazou pre ďalšie modifikácie, či uplatnenie v skúmaní vesmíru z roznych aspektov/pohľadov:
      zdroj teórie : robopol.blogspot.com
      články (o biologickej evolúcii, články Big question, články Priestor a čas I, II, III, IV diel, kvantový svet I, II, III, IV, články Gravitácia I, II, novšie články EDK- teória gravitácie)

    • alamo
      By alamo
      Akým asi postupom, sa človek naučil ovládať a používať oheň?
      Vyžadovalo si to asi veľa postupných krokov, nemohli sa stať všetky naraz.. Muselo to trvať celé tisíce rokov.
      Dali by sa tie kroky nejak aspoň teoreticky zrekonštruovať?
    • alamo
      By alamo
      Čo bolo skôr "duchovno - viera", alebo "rozum - intelekt"?
      Ak človek vznikol v procese evolúcie, musela sa v procese evolúcie meniť nielen jeho fyzická forma, ale aj jeho "duchovno - intelektuálna" podoba. Dá sa to podať asi týmito tromi spôsobmi.
      a. Najprv vznikol "rozum - intelekt", a až na jeho báze sa vytvorilo "duchovno - viera".
      Čo by bolo srandovné. Človek "dostane rozum" a hneď ho "sprzní" tak, že si začne vymýšľať "povery"?
      b. Najprv vzniklo "duchovno - viera" ako "jednoduchšie" abstraktné myslenie, a až na tomto základe sa buduje "rozum - intelekt" lebo je "zložitejší".
      c. Platí určitá synergia, "duchovno - viera" a "rozum - intelekt" vznikli od spoločného prazákladu, rozvíjajú sa paralelne vedľa seba, pričom navzájom podporujú svoj rast.
      Možnosti b. c. sú ešte srandovnejšie. Pretože ak platí b. nadstavba nemôže existovať bez základu. Ak platí c. bez prvej zložky, prestane rásť a rozvíjať sa, aj tá druhá, možno dokonca degenerovať.
      Ateistický odpor a boj proti "duchovnu - viere", by bol zároveň aj odporom a bojom proti "rozumu - intelektu".
    • Sniper
      By Sniper
      Niekedy keď sa nudím, tak si v strategickej hre Age of Empires vytvorím mapu, dám tam 6-7 civilizácií, hru odštartujem a potom sa už len pozerám ako sa jednotlivé civilizácie vyvíjajú, bojujú medzi sebou až sa nakoniec takmer všetky zničia. Niekedy sa začnem pri tom nudiť, hlavne keď civilizácie si navolia takú stratégiu, že bojujú málo :D
       
      Pri porovnávaní rôznych náboženstiev, porovnávaní evolučných teórií a vzniku života, či problematiky vzniku vesmíru vôbec som sa dostal až k deizmu - myšlienkovému prúdu.
       
      Deizmus všeobecne vznikol kritikou náboženstiev, najmä kresťanstva a stal sa dôležitou súčasťou osvietenstva v Európe. Dalo by sa aj povedať, že je akýmsi mostom medzi teizmom a ateizmom. O čom vlastne deizmus je? Deisti pripúšťajú alebo dokonca veria v existenciu vyššej moci, teda Boha či Stvoriteľa, ktorá stála za vznikom vesmíru, ale nepripúšťajú, že by Boh resp. Stvoriteľ nejakým spôsobom ovplyvňoval ďalší vývoj.
       
      V ideálnom prípade by deizmus vyriešil viacero problémov, ktoré sú:
       
      Teisti tvrdia, že Boh stvoril vesmír, život, človeka. Pripúšťajú, dokonca veria v existenciu vyšších bytostí, anjelov, víl, škriatkov, ba aj samotného Lucifera. V ich prospech môžu hrať rôzne úkazy, ktoré sa nepodarilo vysvetliť, záhadné nálezy na rôznych miestach Zeme, ktorých pôvod je diskutabilný, existencia rôznych záhadných miest (napr. strašidelné domy), ktorých zvláštne javy nevedia vysvetliť ani ateisti. Tí existenciu 'vyšších bytostí' odmietajú, hlavne z toho dôvodu, že sa nič s takým nikdy nestretli. Takže ich tézy vznikajú na základe nevedomosti. Taktiež nevedia vysvetliť vznik vesmíru, vyhýbajú sa odpovediam na otázky prečo vznikol vesmír a prečo vznikol práve vtedy, keď vznikol. Odpoveď nevedia, teisti majú v tom jasno: vesmír bol stvorený z Božej vôle. Teisti veria, že Boh stvoril aj človeka, na svoj obraz, čo ateisti odmietajú, v ich prospech zase hrá evolučná teória, ktorá sa dá podporiť rôznymi vykopávkami rôznych druhov človeka, ktorí žili v dávnej minulosti. Deizmus by mohol vyriešiť aj problém náboženstiev. Poznáme 3 hlavné monoteistické náboženstvá, niekoľko menších a nespočetne veľa polyteistických. Niektoré môžu bez problémov koexistovať, iné sa idú utopiť v potokoch krvi. Hoci najväčšie vojny v histórii nemali náboženský charakter, veľká väčšina z tých ostatných ich mala. Narastajúci vplyv kresťanstva v Rímskej ríši viac krát viedol k destabilizácii impéria, nielen zvnútra (niektorí Rimania ešte stále vyznávali pohanské náboženstvá, pričom iní už boli kresťania), ale aj zvonku (Rimania boli tým, čo dnes nazývame katolíkmi, barbari vo veľkej väčšine boli vyznávačmi ariánizmu, ktorí odmietali božský pôvod Ježiša). V 7. storočí kresťanskú Východorímsku ríšu napadli moslimskí Arabi, ktorých Byzancia za cenu ťažkých strát dokázala udržať od brehov Európy, moslimovia si to otočili na západ, kde na Pyrenejách prakticky vykynožili kresťanských Vizigótov a boli zastavení až v dnešnom strednom Francúzsku, kde ich pobili Frankovia. Samotné kresťanstvo v Európe zažívalo konflikty. Najprv to bola veľká schizma medzi katolíkmi a pravoslávnymi, potom došlo k schizme medzi katolíkmi a luteránmi. 30 ročná vojna zo 17. storočia, ktorá sa považuje za medzi najkrvavejšie v histórii Európy mala náboženský charakter. Náboženské vojny sa vedú aj dnes, väčšinou vznikajú na hraniciach islamu a iných náboženstiev: konflikty v Pobreží Slonoviny, Stredoafrickej Republike, Sudáne, Etiópii sú konfliktami, kde hlavnú úlohu hrá náboženstvo. Veľmi blízko k náboženskej vojne mala vojna, ktorá začala po invázii USA do Iraku v r. 2003, invázia sa zmenila na sektárske boja medzi šiítmi a sunnitmi. Podobná vojna sa teraz vedie v Sýrii medzi alávitmi a sunnitmi.  
      Deizmus, by vo veľkej miere dokázal eliminovať väčšinu nezhôd a konfliktov. Pretlačenie myšlienkového prúdu, ktorý zastáva teórie o tom, že Boh vesmír len stvoril, ale všetko ostatné už nechal na evolúciu, by mohlo byť úspešné u teistov aj ateistov. Teisti by pripustili napr. evolúciu, nadprirodzeným veciam, ktoré nevedia vysvetliť, by nepridávali náboženský charakter, ateisti zas by pripustili existenciu Stvoriteľa, čím by začali mať jasno v otázkach vzniku vesmíru či sveta. Deizmus by pri dobrej vôli mohol zatlačiť význam náboženstiev do úzadia a neskôr ich prípadne eliminovať, čím by prakticky zanikli náboženské vojny. Určite to nebude v tomto storočí, ale keď ľudstvo nezdegeneruje (má k tomu blízko), tak v tom ďalšom by sa vo svojich svetonázoroch mohlo pohnúť ďalej.
       
      Názory?
    • xenocide
      By xenocide
      O Darwinovej teorii evolucie - a naslednych vyskumoch, mikrobiologii, genetike a rozlicnych dokazoch sme popisali habakuk. V podstate nie je problem si kdeco najst ak vlastnymi silami. S tymto problem nie je.
       
      Vramci diskusii tu na fore sa vsak zo strany odporcov evolucnej teorie prilis casto opakovali nie prilis vedecke argumenty - neverim (ze za to moze nahoda), nerozumiem (ako mohlo mutaciou vzniknut oko), alebo neznalost (o tom aky vplyv ma slnecne ziarenie na zivot). Ale bolo by nefer hadzat vsetkych do jedneho vreca.
       
      Okrem ineho sa opakovali vycitky, ze evolucna teoria nema dostatok dokazov, alebo v nej stale existuju nezrovnalosti, resp. ze nebola sledovana nazivo. V zasade je teraz jedno, ze tieto vycitky boli vacsinou uplne mimo. Podme byt mudrejsi :)
       
      Ake su ine teorie vysvetlucuje formy zivota a zivot vobec, ako je ta evolucna? Cim su tieto teorie podlozene, ake vyskumy, dokazy, experimenty, nalezy, pozorovania, ich potvrdzuju? V com su lepsie a presnejsie ako evolucna teoria?
       
      Myslim, ze je fer dat priestor vsetkym stranam. Odporcovia evolucnej teorie urcite radi uvedu svoje teorie...a teraz sa proste ulohy obratia.

Announcements


×
×
  • Create New...