Prečo Pán Boh mlčí?

aj keď je hlas svedomia u každého zapnutý inak, sa mi to nezdá až taká argumentačná blbosť. Inak boží hlas sa mi vidí podobne argumentačná blbosť ako ten hlas svedomia.  

alamo, je taky bonmot.  Je normalne sa s Bohom rozpravat, ale ak ti odpoveda tak treba navstivit lekara.

toto s mi vidí taký normálny pohľad na hlas Boží.  

Predstavme si, že máme papier na ktorom je množstvo čísel a na prvý pohľad nevieme posúdiť, či sú chaoticky usporiadané, alebo je v nich zakódovaná nejaká informácia. Po určitej námahe z úžasom zistíme nie len to, že čísla nie sú chaoticky usporiadané, ale že je v nich zakódovaná informácia o celom vesmíre, anorganickom aj organickom. Šifra je tak presná, že sa dá exaktne formulovať matematickým  aparátom. Vieme, že nikto z nás nie je autorom tejto informácie a tak si logicky dávame otázku, kto je tým autorom. Táto otázka však už nie je exaktná, ale antropologická a preto na ňu nikdy nebudeme poznať odpoveď.

Z kresťanského hľadiska nemožno zaujať alibistický postoj, že s Bohom sa nedá komunikovať. V biblii je jasne napísané „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Nie je to síce verbálny typ komunikácie s Bohom, na akú sme zvyknutí v politických diskusiách, ale o to viac autentická.

A co je to vlastne to svedomie?...

teta wiki poradila

https://sk.wikipedia.org/wiki/Svedomie

Svedomie je vnútorná inštancia, „mlčanlivé volanie"..

Podľa Kanta je svedomie každému vlastný praktický rozum v kategorickom nároku mravného zákona.

ja by som to nazval.. "tichý hlas"

možno je ich viacero?

možno je to stále jedno a to isté, iba to každý chápe a vysvetľuje si inak?

konečnosť vesmíru je daná len limitom nášho nazerania do diaľky

"volume" hlasu Boha je limitovaná našou schopnosťou počúvať

a čo ak to funguje ako "sval", ktorý je možné "posilňovať"?

o mozgu ako takom, to predsa platí

a tá schopnosť počuť "tichý hlas", je predsa v ňom

to som písala tam vyššie... vnútorný hlas, svedomie, tichý hlas. je jedno, ako to nazveme.

to, čo sa v nás ozýva, je náš vlastný vnútorný hlas, svedomie, tichý hlas, boj myšlienok, rozhodovanie medzi príjemným a nepríjemným, ospravedlňovanie vlastných činov a myšlienok inými svojimi myšlienkami. svedomie. a patrí tam kdečo. všetci komunikujeme aj na vyššej úrovni, tie myšlienky a svedomie... sú niekedy horšie ako čokoľvek iné. buď priveľmi benevolentný pámboh, alebo prveľmi prísny, a čokoľvek medzitým.
zrejme je to jedna z príčin, prečo neprávosti ospravedlňuje kdekto tým, že mu to povedal boh... je to pohodlnejšie, ako svedomie.

kto v tom chce vidieť akýkoľvek iný hlas, ako to chápe a ako to vidí, ke na každom jednom z nás. kto čo potrebuje vidieť a k čomu inklinuje, čo si potrebuje odobriť, čo potrebuje pred sebu ospravedlniť, čo potrebuje vyriešiť so svojím vlastným svedomím.

podľa životného údelu, cieľu, ktorý chce dosiahnuť, svetonázoru, inteligencie, spoločenstva, v ktorom sa pohybuje, myslenia a tisíc ďalších vecí, ktoré nás a naše myslenie formujú.

ano, myslím, že je to stále to isté, iba to každý chápe a vysvetľuje si inak.

Tono

Každý aspoň trocha uvažujúci človek sa pýta a snaží sa hľadať odpovede to je normálne. Je pravda, že žiadne odpovede nenachádzame a ak nachádzame sú dosť chaotické a neisté.

Asi to vyzerá dosť logicky, že by nejaký ten autor mal byť ... neviem. Myslím, že aj bez autora by to išlo. To myslenie s autorom, je také pozemské, niečo autorizovať. Ale dobre autor, len prepána prečo taký smiešne ľudský, oklieštený, uhladený, skreslený smiešnym ľudským pohľadom, bez rozletu a rozumu. Ľudia si ho celé veky navymýšľali, prispôsobovali, a túto svoju predstavu potom podsúvajú ostatným. A napokon kto s nimi polemizuje, je označený za človeka "bez schopnosti počúvať", myslím, že D´Ady to napísal niekde.    

Si myslíš, že nekresťania nekomunikujú s Bohom?

A táto ako si povedal neverbálna komunikácia, tá ma naozaj silu. Naozaj výborne zasa alibisticky to vymyslel. By som mu pripomenula, že čo urobil jednému z nás urobil nám všetkým. Či tak už nie?

Napriek tomu, že sa s týmto názorom sám neztotožnujem, svedomie integrálne „zapadá“ do evolúčnej teórie. Táto teória chápe „dobro“, alebo empatické správanie, iba ako spôsob prežitia druhu. Tak, ako mravce, riadené feromónmi sa dokážu „obetovať“ v prospech komunity, potomstvu, je nemorálne správanie sprevádzané chemickým procesom, ktorý, podobne, ako droga, vyvoláva v tomto prípade negatívne emócie. Teda iba čistá chémia.

Tono

To myslenie s autorom, je také pozemské, niečo autorizovať. Ale dobre autor, len prepána prečo taký smiešne ľudský, oklieštený, uhladený, skreslený smiešnym ľudským pohľadom, bez rozletu a rozumu. Ľudia si ho celé veky navymýšľali, prispôsobovali, a túto svoju predstavu potom podsúvajú ostatným. A napokon kto s nimi polemizuje, je označený za človeka "bez schopnosti počúvať", myslím, že D´Ady to napísal niekde.    

Ja som nepísal o cirkvi ani o náboženstvách. To je náplňou teológov. Pre mňa je podstatná otázka, či som iba produktom chémie. Ak za všetky moje emócie, ako láska, empatia, obetavosť sú zodpovedné iba chemické reakcie, determinované evolúciou, akú majú hodnotu? Ak je to iba chémia, potom mal pravdu Friedrich Nietzsche https://sk.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Nietzsche 

Tiež som sa nad sebou takto zamýšľala x krát, až som došla k tomu, že pre mňa to vôbec nie je podstatná otázka. A vôbec mi to nepríde ako "iba". Z môjho pohľadu to vôbec neznižuje moju hodnotu, či som produktom toho či hentoho. Ten pohľad na to, že nás tu naprogramoval Boh, je fantastický v tom, že nám to dáva dôležitosť, zvyšuje to náš kredit, lebo sme obrazom tej najvyššej dokonalosti.

Ten postoj k tomu vyplýva aj z toho ľudského egocentrizmu, sebectva a toho obyčajného namýšľania si o sebe niečo viac, keďže sa ľudia nevedia stotožniť s tým, že by boli iba produktom chémie či čohokoľvek iného. Smiešne ľudské namýšľanie si, že sú niečo viac ako všetko ostatné na Zemi.  

Mi to príde smiešne, že stále hľadajú niečo viac, nejaký hlboký zmysel svojho bytia. Niečo prečo sú tu na Zemi, a neschopnosť sa zosúladiť s tým, že to raz iba tak bez nejakého hlbšieho zmyslu ( mirnix-birnix) skončí. Tak ako  sa snažia byť dôležití za svojho života, tak chcú byť dôležití aj po smrti. Ľudská pýcha je nekonečná. :)

flora

Nemám nič proti emancipácii, ale ženy sú hlbšie spojené s materialisistickým chápaním, čo je evolúčne spojené s materstvom. Z tejto pozície je prirodzené, že ti tak nezáleží na tom, ako píšeš „Z môjho pohľadu to vôbec neznižuje moju hodnotu, či som produktom toho či hentoho.“. Teraz v tebe určite skypí žlč „ó pán tvorstva sa ozval“. Zabudnime na to. Evolúčne uvažujú ženy omnoho racionálnejšie, lebo to súvisí s materstvom. Nijako to nesúvisí s inteligenciou, ale hormonmi. Mimochodom jedný človek, ktorí získal dve Nobelove ceny bola žena. 

Prečo? čo si, nič vo mne nevzkypelo. :) Neberiem to tak dramaticky, veď iba debatujeme. Asi som fakt dosť materialista aspoň v pohľade na toto.

vidíš a mne sa vždy zdalo, že je to presne naopak, že skôr muži sú tí racionálnejší. Asi je to od človeka k človeku.

Inak nemusíš sa ospravedlňovať tou dvojitou pani nobelovkou, ani inteligenciou ja som to vôbec nebrala ako útok na ženskú inteligenciu. :).

Muži majú väčší sklon k iracionalite. Pozeral som film, ktorý sa zaoberal životom v primitívnom spoločenstve. Muži si tam postavili chatrč, ktorá bola „vyhradená“ iba pre mužov a táto miestnosť bola pre ženy tabu. Ženy sa starali o deti, pracovali na poli a muži sedeli v chatrči a debatovali o zmysle života. To tabu bolo celkom logické, ak by ženy videli, čím sa tam muži zaoberajú, poslali by ich na pole, alebo starať sa o deti. Nie je to atavizmus, aj dnes sú náboženstvá, kde majú ženy v chráme božom "iba" vyhradené miesto. Je zaujímavá debata medzi svätím Petrom a Pavlom o tejto otázke. Ale vrátim sa k téme, pre mňa je dôležité, či som iba produktom chémie. Typicky iracionálna otázka

To je v tom, že na túto otázku asi odpoveď nedostaneme. Ak by som vedela niečo viac skôr ako ty, tak sa budem snažiť dať nejako vedieť. :)

tak ako nechcem byť dotieravá, ale časy primitívneho spoločenstva sú už fuč, a ženy aj napriek úpornej snahe mužov a náboženstiev sú vzdelanejšie ako kedysi. Uznávam, že ak sa ženy starali o tie deti a porobili všetko ostatné, nič iné ako debatovať o zmysle života im neostávalo ( viem o čom hovoríš tiež som také videla)  a výdatne si pomáhali fajčením nejakých listov, alebo pitím nejakého odvaru.

Teraz rovnako ženy ako aj muži sa radi zamýšľajú nad zmyslom života atď. aspoň tu, kde nemajú ovešané okolo seba desať detí a nevedia čo skôr, či kojiť to vpredu, či hojdať to vzadu na chrbte.

Zbožňujem debaty o zmysle života :) , preto mi všetky tie "oddelené a vyhradené" (nemyslím šatne na plavárni)  miesta pre ženy idú na nervy a silne ma urážajú.

a to ani neviem ako to prebrali v tej debate Peter s Pavlom.

Skús sa zamyslieť, ako by to dopadlo, keby Boh nedal do rúk plán spasenia svojmu synovi, ale dcére. Som presvedčený, že by v tej dobe ženu nikto neakceptoval No Boh si mohol zvoliť akúkoľvek dobu na zvestovanie spasenia. Bola by dnes vhodnejšia doba, pre zvestovanie tejto myšlienky ženou? Pochybujem, v dnešnej dobe relativizovanej pravdy, by už nikto nikoho nepobúril a ani neoslovil. Dnes, ak by chcel niekto vyjadriť svoj názor, musel by si zaplatiť drahú reklamu v masmédiách. 

Tono

len taka poznamka, muzi nie su iracionalnejsi. Skor to bude tak, ze emocny svet zvladaju lepsie zeny. Neviem odkial si zobral taku informaciu. 

A k tomu co sa bavite.

To ci je nieco viac alebo nie, tak asi nie je podstatne co je za tym alebo ako to vzniklo (produkt chemie). Dolezite je skor to, co to prinasa... Sme len z atomov ale nie sme len atomy asi v takom zmysle.

robopol

Ja som preto napísal „pre mňa je dôležité, či som iba produktom chémie.“, lebo dôležitosť má zmysel iba v subjektívnom pohľade na svet. Je to relatívny pojem, a pre nás čisto antropologický. Pre opicu je tiež pojem dôležitosti pochopiteľný, iba jej hodnotový systém je trochu iný. Planéta Zem, tým, že je na nej život, nemá o nič väčšiu dôležitosť, ako napríklad Mars, alebo Venuša. Aj keby život zo Zeme kolonizoval celý Vesmír, pojem dôležitosti tohto faktu zostane subjektívny. Iba veriaci v nejakého Boha stvoriteľa si môžu myslieť, že to má nejaký vyšší zmysel a teda aj nejakú absolútnu hodnotu..

Nemal by mlčať, ale mal by sa vysporiadať s náboženskými fanatikmi.

uff.. neviem si to v "praxi" nejak predstaviť

nie že by som nemal predstavivosť, naopak ponúka sa príliš veľa možností

od otázky položenej "tichým hlasom", každému fanatikovi individuálne "čo to robíš? ty chruňo", až po starozákonné "týždeň pršalo smrad a síra..", alebo "hriešne mesto sa prepadlo pod zem"

Axel, ako by si ten zásah vyššej moci vlastne predstavoval?

Tono,

Tak je to dolezita otazka na kt. ti neda nikto 100% overitelnu odpoved. Zabudol si na jednu dolezitu vec, evolucia samotna vytvara zmysel, ak vytvorila aj vedomie atd. tak vobec nie je nutne sa divat na to takto alebo som veriaci a zmysel bol uz dany vopred alebo nema nic zmysel a sme len chemia, resp. zmysel je subjektivny, relativny. Mylis sa aj v tom, ze primat ma iny zmysel, ma ten isty zmysel ako clovek ale clovek ma k tomu dalsie resp. si ich zacal modifikovat. 

Ja som len chcel povedat ze zivot bez zmyslu je nenaplneny a to plati aj pre buducu UI ak sa ju podari ozvivit.

A napr. laska, z chemickeho pohladu a evolucneho je to proces kde sa vylucuje v mozgu dopamin a sluzi na to aby potomok mal vacsiu sancu prezit, aby vyrastol a stal sa z neho dospely jedinec. Lenze tie pocity davaju aj nieco ine, davaju zmysel v tom ze prostrednictvom lasky, resp. laska samotna dava isty druh zjednotenia, synchronizacie, spolocnej rezonancie alebo ako to nazvat. a to nie len zo subjektivneho hladiska.

robopol

Práve v tom je pes zakopaný, že sme tvorení atómami, ale nie sme len súborom atómov. Musí existovať potenciál, ktorý organizuje hmotu, s využitím premeny vonkajšej energie. Tento proces znižuje entropiu atómov, molekúl, organizmov, na úkor narastajúcej entropie vesmíru. Šípka času tohto procesu sa nezmení, no napriek tomu, v živej hmote po určitom minime entropie, nastáva deštruktívny proces a entropia znova narastá. My to nazývame starnutie jedinca. Prečo tento potenciál znižujúci entropiu u jedinca nepokračuje? Lebo by vylúčil evolúciu a tak "kalkuluje" už z budúcnosťou, potomstvom? Názov potenciál som použil preto, že nevieme, čo to je, ale je veľmi podobný fyzikálnym potenciálom, ktoré sú zodpovedné za všetky elementárne interakcie, ktoré poznáme. V prípade živočíchov by som ho nazval „vitálny“ potenciál, ale takéto delenie je nezmysel, preto že aj formovanie hmoty do kvarkov a elementárnych častíc a atómov, je prejavom znižovania entropie. Hranicu života - vitality v elementárnej forme je ťažko definovať. Ak riešime náboj, jadrové sily, alebo gravitáciu, potenciál pôsobí na konfiguráciu rozloženia hustoty náboja, hmoty, alebo energie. Preto by sa mala dať šípka času otočiť. No v prípade živočíchov to celkom tak nefunguje, preto, že „vitálny“ potenciál nepôsobí na jedinca nepretržite (smrť jedinca), ale „kalkuluje“ s budúcou konfiguráciou. Iba minulosť a prítomnosť môže determinovať smer vývoja fyzikálnych procesov v budúcnosti, nech vy bol potenciál akokoľvek sofistikovaný. Takže to, že tu dnes sme, bolo už potenciálne dané v minulosti. Nie determinované, lebo možností bolo nekonečne veľa. Ale potenciálna a reálna možnosť je to isté, rozdieľ je iba v tom, či sa potenciálna možnosť realizovala. Podobne, ako v kvantovej fyzike, takže žiadny historický vývoj - evolúcia, ale iba cesta k prechodu jednej z potenciálnych možností do reálneho stavu. Formovať budúcnosť predpokladá plánovanie a abstrakciu. A abstrakcia pracuje s časom, ktorý ešte nenastal, čo je v klasickej fyzike nemožné, možno v kvantovej. Programátori neurónových sietí tvrdia, že inteligencia je vlastne hľadanie optima a evolúcia mala miliardu rokov na takéto experimenty. To je síce pochopiteľné, veď vývoj jedinca je opakovaním historického vývoja. Teda spojitý proces, keď sa spustí verifikovaný program, trvajúci a verifikovaný miliardu rokov, rýchlosťou rastu jedinca od počatia k narodeniu. Lenže napríklad húsenica sa zakuklí a spojitý proces sa dostane do bodu, keď treba všetko „resetovať“ a z tekutej „omáčky“ buniek prejsť na iný program. A to nevyhnutne vyžaduje abstrakciu, alebo aspoň „nahranie“ nového programu, ktorí ale musí byť už verifikovaný. Podobne parazit, využívajúci počas svojho vývoja rôznych hostiteľov, využíva stratégiu, ktorá kalkuluje s pravdepodobnosťou budúcich udalostí.

Asi tak, ten destrukcny proces nie je nahodny, skracuju sa telemery a zvysuje sa v tele balast. urrcite su nejake limity ale podla vsetkeho to nevyhovuje evolucii, ten vek nebude nahoda...

Tono ja ti to napisem asi takto, suvisi to s chaosom, system sa snazi byt rovnovazny, to chce evolucia, ale ten system podlieha bifurkaciam a potom sa hlada dalsia stabilita systemu, aby zivy organizmus, vsetko organizovane prezilo. Lenze z principu nevieme ako bude system bifurkovat kedze je to chaoticky nelinearny system a jeho predikcia je len o pravdepodobnosti. kto toto vie dopredu co bude? Ono zase takto uz z teorie relativity vieme, ze cas je velmi zvlastna vec, ako keby minulost, pritomnost aj buducnost existovala, je tu ta relativnost casu, co je pre teba buducnost niekto iny vo vesmire moze vidiet ako pritomnost. To by sme sa vlastne na to pozerali ocami boha keby sme vedeli cas nejak z toho absorbovat, alebo lepsie videli vsetky casy.

Ale som si isty ze evoluciou vznikaju nove vlastnosti aj ciele, ci zmysel, ja sa dokonca domnievam, ze buducnost bude taka ak prezijeme, ze skutocne bude mozne vsetko, zmenime formu bytia, ostane vlastne to "duchovno" ako jedina vec ktoru budeme prezivat a modifikovat.

Na fotografiách z Hubblovho teleskopu sú krásne zábery z hmlovín, kde sa rodia hviezdy a ich planéty. Potenciál, ktorý v slnečnej sústave „stvoril“ nás musí rovnako fungovať v celom vesmíre s dostatkom energie. Teda aj na planétach hviezd, ktoré sa ešte nezrodili. Pravdepodobnosť podmienok vzniku života je možno mizivá, ale ak nastanú, musí prebehnúť vývoj, podobný, ako na Zemi. Tam je zatiaľ iba potenciálna možnosť. Ak by v celom vesmíre nevznikli podmienky pre život, potenciálna možnosť by bola aj tak. Nemôže to byť naopak, že podmienky vytvárajú potenciálnu možnosť. Stačí sa pozrieť na Hubblovu fotografiu a vieme, že tam, kde je zatiaľ iba prach, potenciálna možnosť už je a my sme toho svedkami.

Celé naše chápanie je determinované časom, ktorý nevyhnutne potrebujeme, aby sme dokázali pochopiť udalosti v priestore. Napríklad polčas rozpadu izotopu je štatistická veličina. V skutočnosti nie je možné žiadnou známou fyzikálnou veličinou, napätím, magnetizmom, teplotou, atď.. donútiť atóm izotopu k rozpadu. Predstavme si 1000 atómov izotopu, ktoré sa môžu rozpadnúť okamžite, alebo nikdy. Rozpad jediného atómu je teda nezávislý od času. Môžeme však zistiť, že 500 atómov sa už rozpadlo a zvoliť si jednotku času, ako počet rozpadov polovice z množstva atómov daného izotopu. Prečo taký dlhý úvod? Preto, že časovú jednotku sme dostali pozorovaním deja, ktorý je na čase nezávislý. To znamená, že v tomto prípade je čas iba štatistickou veličinou. Ak by sa atómy izotopu rozpadli okamžite, alebo nikdy, čas by pri tejto definícii neexistoval. Podobne je to aj na kvantovej úrovni častíc, tvoriacich náš vesmír.

Ak to chapes takto s tym potencialom, ide o to, ze aka bola moznost vytvorit v druhej sekunde po big bangu hotovu galaxiu? Potencial moze vzniknut ked sa vytvoria vhodne podmienky, to je prave to stvorenie v case! Nie naopak, neni galaxia kym neexistuju atomy atd. potom vznikne nova vlastnost novy objekt atd. Ale ocami Boha sa nedivajme lebo nevieme uvazovat mimo casu, Mimo casu je vsetko mozne vytvorene, hotove a zvacsene ako fotka srnky pred reflektorom.

To, že existujú atómy, alebo galaxie, je dôsledkom základných interakcií, nie podmienok. A tie sú zas determinované hodnotou základných fyzikálnych konštánt pri vzniku Vesmíru. V týchto parametroch je zakódované aj to, aký je vesmír  obrovský. Podľa mňa si optimista, keď očakávaš, že inteligentný život vo vesmíre nikdy dospeje do štádia, kedy by mohol začať fungovať synergicky. Ak Boh existuje, spravil Vesmír preto tak veľký, aby zlo, ktoré je nám tak vlastné, zostalo tu s nami izolované na Zemi. Dnes každú minútu na Zemi http://magazin.atlas.sk/spektrum/20-veci-ktore-sa-deju-kazdu-minutu/767459.html . ja po takej synergii netúžim. Je mi milší ten dnešný pokoj, napríklad na planéte Urán.

To co sa deje dnes je dosledkom boja o prezitie, co ine by za tym malo byt ako to ze mame limitovane zdroje a kopu dalsich veci, co nas limituje k tomuto spravaniu. To zdaleka nie je synergia ale diktat pudov.

Ocakavam ze system bude hladat stale nove a nove moznosti stability a kym neprejdeme vyvojom pudov tak sa toho nezbavime.

Aj tie zakladne interakcie ktore spominas sa fazovo oddelili, aj to je stvorenie kde sa vyclenili ci oddelili interakcie, mozes sa marne snazit vysvetlit to cez fyziku, to zdaleka nie je mozne lebo tam je len iste poznanie a zan sa nepozries ...

Mas utkvelu predstavu ze je nieco dopredu zakodovane, to myslim nie je pravda ...

robopol

Tak, ako povrch lopty tvoria všetky jeho existujúce body [x,y,z], tak aj udalosti v časopriestore tvoria body [ct, x, y, z]. Z hľadiska relativity je už časopriestor vesmíru úplne daný, lebo pre pozorovateľa pohybujúceho sa rýchlosťou svetla, všetky body, v reze jeho pohybu v časopriestore už existujú. Samozrejme, to dokáže iba fotón, ale v limite je pre rýchlo letiaceho pozorovateľa naša budúcnosť už takmer realitou. Pre nás, ako statického pozorovateľa je budúcnosť ešte vzdialená o ct, v časopriestore. Pri rozmeroch vesmíru je spolupráca inteligentných civilizácií vylúčená.

no vylucena nie je. Nie je vylucene ani cestovanie casom. o to ale nejde. Pytal si sa vlastne stale sa pytas ci ma vesmir tvorcu. Podla mna nieco na pociatku existuje, mozeme to kludne nazvat potencial moznost, no nemusi byt vobec sofistikovany. Ak zoberieme ze bude fungovat len evolucia a mame moznost vytvorit x vesmirov, tak na to co sa pozerame dnes kreatora nepotrebuje. Ak hladas zmysel, moja odpoved je ze zmysel vznika, je stvoreny evoluciou. A evolucia vesmiru smeruje k duchovnu, ku vsetkym moznostiam a ich rezonancii, co povazujem ten koniec casu. A na konci toho casu vidim boha. Ale na konci casu vidis aj zaciatok toho, teda nieco sa stalo zaciatkom aj koncom zaroven. Takze na pociatku je "slovo"... A všetko moze obsiahnut iba boh, teda kazda jedna vec, existencia je ako keby zrkadlenie sameho boha. Mne toto dava zmysel.

A všetko moze obsiahnut iba boh, teda kazda jedna vec, existencia je ako keby zrkadlenie sameho boha. Mne toto dava zmysel.

Napísal si to pekne, stotožňujem sa s takouto predstavou. Som frustrovaný z politiky, cirkvi, ničenia prírody. Faktom je, že história ľudstva, siahajúca státisíce rokov do minulosti, je v inej sústave iba okamihom, trvajúcim niekoľko sekúnd. Nepredstavujúca malosť Zeme v rozmeroch vesmíru je upokojujúca a zároveň relativizujúca všetko to naše zlo, ktorého sme tu schopní.