Kto inicializuje rozchod?

pred 16 hodinami, Vilma Flinstonova napísal:

Ozaj, čo vás nejak tak podporilo psychicky v takých chvíľach, ked ste dostali kopačky? 

tak ozaj ozaj sa to stalo vlastne dvakrát, raz zasiahol osud, nebolo inej cesty, a raz On, obe boli desné. to druhé sakra boľavé k tomu. 
nič nepodporilo, nikto ani nevedel, muselo sa to vyplakať. a že to bolo poriadne kvalitné slzenie, a nie jeden deň.

Dňa 19. 10. 2020 at 16:17, game napísal:

tak ozaj ozaj sa to stalo vlastne dvakrát, raz zasiahol osud, nebolo inej cesty, a raz On, obe boli desné. to druhé sakra boľavé k tomu. 
nič nepodporilo, nikto ani nevedel, muselo sa to vyplakať. a že to bolo poriadne kvalitné slzenie, a nie jeden deň.

ja som v takých chvíľach mala mimoriadne tvorivého ducha...ak som bola sama , buď som si hrala na klavíri či gitare, alebo som skladala, písala... ale tiež  som  chodila veľa medzi kamarátov a kamarátky, aby som nebola sama a nemyslela na to.

Koľko básničiek, poviedok, pesničiak a klavírnych skladieb takto vzniklo...už si pamätám len dve. teda tie klavírne skladby. Básničky a to ostatné už upadlo do zabudnutia. A tie dve skladby má rada mladšia dcéra. 

si ináč založená, iná povaha.
ja keď niečo pretrpím, od fyzickej po psychickú bolesť čokoľvek, stiahnem sa to kúta ako ranený pes, nechcem nikoho vidieť, nechcem o tom rozprávať, potrebujem byť sama a bolieť, čítať, prípadne niekedy počúvať hudbu, ale spravidla ani to nie. zatvorené dvere, kniha,  nepýtajte sa.
prípadne keď musím byť spoločenská a pýtajú sa a nedajú mi môj čas na zotavenie o samote, kúšem.
spravidla.
po čase, keď to prejde, už vyleziem z kúta a viem o tom aj rozprávať, niekedy zakrátko, čosi, niekedy ani desaťročia nie... ale zvyčajne zasa načo.
radšej nechávam rozprávať tých druhých... "milujem" - radšej počúvam, keď ľudia s rozprávačským talentom vedia o svojom utrpení rozprávať ako v priamom prenose. to ja nedokážem.

 

ja sa dokázem trápit len do určitého bodu. akonáhle dosiahnem ten pomysleny bod, je koniec s nejakym smútkom, som free ... 

vilma to robia umelci, pretransformujú svoje emócie ( bolest) do umenia 

rozchody som prežíval a vlastne prežívam stále veľmi zle, len raz to dopadlo tak zle (zopár miestnych vie ako), že pri ďalšej príležitosti som vyhľadal človeka, ktorý mi poradil čo a ako so sebou. a ja som sa rozhodol ho počúvnuť. okrem iných rád, ktoré sa ťažko vysvetľujú, som dostal aj takú, že proste pracovať. veľmi veľa pracovať.

ako? 

pred 12 minútami, sahara napísal:

...som dostal aj takú, že proste pracovať. veľmi veľa pracovať.

presne, skrátka nejaká činnosť je najlepšia na to, aby zabúdanie bolo menej bolestivé.

Vyplakávanie nebolo práve mojím koníčkom, a už vôbec nie nejaké sebadeštrukčné činnosti. Činnosť, činnosť, činnosť.

pred 4 hodinami, game napísal:

si ináč založená, iná povaha.
ja keď niečo pretrpím, od fyzickej po psychickú bolesť čokoľvek, stiahnem sa to kúta ako ranený pes, nechcem nikoho vidieť, nechcem o tom rozprávať...

 

pri fyzickom utrpení, ked som chorá a niečo ma bolí, a podobne, chcem aj ja mať pokoj od každého a od všetkého, to ma vždy naši vytáčali otázkami typu akoto, že si ochorela, prečo si ochorela, kde si to mohla dostať, z čoho to môže byť, a pitvali to a pitvali, a ja som len chcela kľud, a nie rozprávať a rozprávať a pitvať, čo aj tak nepomôže. Pri duševnej bolesti zasa von medzi ľudí, niečo robiť, tvoriť, robiť niečo, čo mám rada, hocičo, len nie nad tým kvíliť. 

"kto inicializuje rozchod" no veď ten kto sa rozchádza. Ja to obvykle niesom.

No však ako si sa ty mohol s niekým rozísť, keď si so žiadnou ešte ani nechodil?

To keď ti nejaká baba odzdraví na zastávke, to neznamená, že už spolu chodíte.