Hľadanie v komunite

Mozno ste si vsimli nevsimnut, ale vztahy mezdi Slovenskou Republikou a Madarskou Republikou zacinaju viac ako rychlo chladnut... Na oboch stranach sa dostavaju do popredia extremisti, ktory su ako lad na nase vztahy... Ja osobne som stvrtinovy Madar (hoci sa mi nepaci, ze na juznom slovensku sa hovori v uradnom styku po madarsky), a dost ma mrzi ked vidim ako si nerozumieme (hoci historicky je to pochopitelne). Co ma vsak dost trapi, je pasivita madarskej diplomacie, ktora sa za ciny madarskych extremistov neospravedlnuje (narozdiel od nas). Aky mate nazor na tieto slovensko-madarske vztahy.... kde je problem? ako by sa dali dat vztahy do normalu? Myslite si ze je to pomsta SMK za ucelom vyprovokovat SNS? alebo naopak? Chcel by som upozornit, ze ide o krehku temu, preto by som poprosil prispevky s chladnou hlavou a bez vysokych emocii.. viac tu http://spravy.pravda.sk/madarski-fanusikov...120_sk_svet_p23

Asi pred necelým mesiacom som sa preklikal na článok na nejakej stránke pre ženy, kde sa riešili dopady rozchodov z pohľadu ženy. Bolo logické, že to bolo z pohľadu ženy, keďže išlo o stránku pre ženy, ale pri gúglení som si všimol, že veľká väčšina (ak nie drvivá väčšina) takýchto podobných článkov je písaných výlučné z pohľadu žien. A samozrejme, preto je v nich plno viet samých útech, ako ženy veľmi trpia rozchodom, aké strašné svine sú tie muži, že tak bezcitne tie anjelské stvorenia odkopnú, ale žiadny článok sa nikdy nezaoberal mužom samotným, v celom článku bola len jedna veta v tom zmysle, že "muž sa nemá ani kedy čas trápiť, lebo ten hneď skočí do nového vzťahu". Najprv som sa zasmial, ale potom vytočil, to musela písať nejaká feministka. Proste, celé mi to pripadalo, ako keby sa rozchádzali výlučne len a len muži. Vo svojom okolí však pozorujem úplne iný trend, rozchod inicializujú ženy a "kopačky" dostávajú takmer výlučne muži. To, že chlap sa rozišiel, poznám len jeden prípad, ale ona chlastala a flákala sa, tam to bolo jasné. A preto ma zaujíma, vo svojom okolí aké trendy pozorujete, kto sa skôr rozišiel s kým?

O mne je všeobecne známe že sa mi vo vzťahoch nedarí. Stále som nešťastne zaľúbený a ženy absolútne nepriťahujem. Nie som ničím atraktívny a už ma to nebaví stále sa zalúbiť. Ono to prichádza samo, dobre si s nejakou rozumiem, a stále myslím naňu, začína mi chýbať a také... Proste príznaky lásky. Jediný spôsob je izolovať sa od žien lenže s opačným pohlavím prichádzame do styku dennodenne. Takže komunikovať snimi musím a to už príde samo či už v škole/práci, náhodne príde kamoš s frajerkou atď. Proste sú situácie keď sa s babami zakecám, zistím že si máme čo povedať a dobre si spolu rozumieme ale pokazí sa to vždy tam že sa zaľúbim a viacmenej ma nebude alebo nemže chcieť takže ja sa len trápim. Takže ja sa pýtam iba na toto. Ako by som mohol to večné zalúbenie zničiť? Úplný zákaz komunikácie s opačným pohlavým je blbosť, hrať sa na neutrálneho je tiež lebo neutralita znamená byť nezadaný ale nie zákaz komunikácie s opačným pohlavým a zase tam hrozí že stretnem sympatickú a zalúbim sa... Takže ako sa tomu vyhnúť? Ako sa vyhnúť zalúbeniu?

Toto pasuje na ľudí dodnes. Veľakrát som sa s tým stretol práve tu v internetovej komunikácii, ale aj v realite sa to bežne stáva. Aj internet je vlastne v realite. To že si sadneme za počítače, alebo spustíme v mobile je tiež realita. Internet je len novodobejší telefón. To že ako s tým zaobchádzame je len na nás ľuďoch. Problém nieje s internetom ale s jeho užívateľmi. No a aj o tom (ale nielen o tom) má byť tento článok. Problém je teda v ľuďoch a to takí že sa neustále vyhovárajú čo značí ich neochotu. Či už tu alebo tam, stále je to o tom istom. Veľakrát s niekym diskutujem či už niekde v podniku alebo virtuálne, častokrát je tá téma že prečo sedíme doma, prečo sa nejdeme baviť atď. Tak za prvé nejdeme preto, že sa s takýmto prístupom nič zorganizovať nedá. Keď sa má niekam ísť a obvolám známych tak sa nájde kvantum výhovoriek len nie to aby sa zúčastnili. Ja by som rád zašiel niekam niečo robiť ale keď jeden povie nemá čas, druhý je v práci, tretí ma chorého psa, štvrtý nemôže lebo to a tamto a hentamto... Tak takto sa nikam nedostaneme. Potom idú aj otázky že napríklad prečo nemám vzťah a podobne. Aj tu je to zase o tom že druhá strana nemá žiadny záujem na tom. Hlavne u žien ale aj u mužov zvykne byť že má človek obvykle nejakú najlepšiu kamošku (taký bútľavá vŕba systém) žena preto že si ženy medzi sebou rozumejú a muž preto že ženy lepšie chápu takéto veci, no a veľakrát je že tá osoba posmeluje že nechápem ako je možné že ťa nikto nechce však si v pohode človek, slušný, nefajčí, nepije, neni škaredý a predsa nič. Ja vtedy použijem veľmi účinné poukázanie na vec a to takú že tej osobe poviem: Ak som naozaj taký super tak prečo sa so mnou nedáš dokopy Ty?! A potom to už ide: Lebo som zadaná, lebo si ťa neviem predstaviť ináč ako kamaráta, lebo preto, prehento, pretamto... Vidíš? Sama si si na to odpovedala! Tak ako máš rôzne dôvody ma nechcieť ty, tak isto majú rôzne dôvody ma nechcieť ani tie ostatné. Keď sa nejedná o vzťahy ale aj o bežné veci že niekam ísť, robiť spolu nejaké záľuby atď. Zase je to len o tom. Príde niekto že kto rád robí toto a tamto, lebo si na to nikoho neviem nájsť atď. Ale potom akosi záhadne prestane mať záujem. Jeden deň sa teší a vychvaľuje do neba že konečne si našla dakoho koho to tiež baví, ale druhý deň už ako keby som ani neexistoval, viackrát sa už neozve. Tak o čo takému človeku šlo? Proste skutek útek. Hľadá si sparinga na beh (aj na fóre som to už videl) ale ak sa niekto ozve tak už hneď cúvne a hľadá kvantum výhovoriek že prečo NIE alebo zbabelo cúvne z debaty. Proste nevedia čo chcú! Ďalej. Ako sa ženy neradi stretávajú z internetu. Zaujímavé že mužom to nerobí vôbec problém dohodnúť sa a ísť. Potom zase príde otázka (hlavne keď od ženy) že prečo nejdem dakam žiť. Tak by som hneď dal taký uzemňovák že ja rád pôjdem ale išla by si so mnou nech mám teda s kým? A už by išlo kvantum výhovoriek že ona nemôže, lebo je vydatá, zadaná, nestretáva sa z internetu proste zase všetko možné len aby nemusela ísť. Ak to bola len otázka že prečo sedím doma tak odpoveď bola daná. Teda sama si ju dala. Ale keď mi to povedia v takej forme že ja byť tebou slobodný, bezdetný tak by som šla. Ale zase je tam skrytá výhovorka. Všimli ste si to? Je tam to KEBY! Keby som ja bola/nebola... Tak ja vám to poviem ako by to bolo keby to bolo. Keby bola slobodná a bezdetná tak by nešla pre iné dôvody, vtedy by nešla lebo nemá čas, lebo ju bolí hlava, lebo má doma chorého psa, lebo sa nestretáva z netu... A zase sme na tom istom teda na nule. Čo je na tom tak hrozne ťažké si nájsť čas a dakam zájsť? Však aj ja chodím do práce, musím doma pomáhať sem tam, tiež mám sem tam povinnosti, vybavovačky atď. Ale predsa mi nerobí problém ísť von. Tak isto aj vzťahu čo sa týka, mne nerobí problém držať sa za ruku, zájsť na zábavu, do kina, na pizzu, na výlet... Však na tom nieje nič zložité ani ťažké. Tak kde je problém? Keď to s druhými dokážu tak so mnou to prečo nedokážu? Som tak isto človek ako ostatní. Niesom mimozemšťan predsa. Takže vlastne som vám vysvetlil, prečo musím mať také záľuby aké mám, lebo mi iné nezostáva ak sa nechcem nudiť tak sa idem bicyklovať, kúpim si nejaký starý bicykel a vytuningujem ho a podobne. Jednoducho veci ktoré môžem robiť sám. Ja by som rád zašiel aj žiť, aj sa venovať kolektívnejším záľubám, aj mal vzťah ale s jednostranným záujmom sa nikdy nikam nepohneme.

mozete mi vysvetlit preco?