Politický kompas

Ale Putin je pre teba vagabund, EU neschopná a USA agresor,  tak čo vlastne chceš ?

Pokoj chcem..

spravny pojem nie je vidiecan ale postsedliak ( Buzalka)

Je to produkt rýchlej modernizácie a urbanizácie Slovenska v 20. storočí, kedy sa ľudia masovo sťahovali z dedín do miest ( ale svoje vnútri nastavené vnímanie sveta si zobrali so sebou a preniesli ho aj na deti 

Kľúčové znaky „postsedliactva“

Podľa Buzalku sa tento stav prejavuje niekoľkými špecifickými črtami:

Spojenie s pôdou (ale inak): Postsedliak už nepestuje obilie na prežitie, ale transformoval túto potrebu do pestovania trávnika na satelite, stavania vysokých betónových plotov alebo „chatárčenia“. Pôda preňho nie je zdrojom obživy, ale symbolom vlastníctva a bezpečia.

Nedôvera k „pánom“ a mestu: Hoci postsedliak v meste pracuje a využíva jeho výhody, vnútorne k nemu pociťuje nedôveru. Elity, intelektuáli alebo „Bratislava“ sú vnímaní ako niečo cudzie, čo ohrozuje jeho „zdravý sedliacky rozum“.

Kultúra „urob si sám“: Prejavuje sa v presvedčení, že človek si má všetko urobiť sám (svojpomocná stavba domu, opravy), čo je pozostatok dedinskej sebestačnosti.

Folklorizmus ako identita: Postsedliak má sklon idealizovať si minulosť a ľudové tradície, pričom ich často vníma nekriticky ako „jedinú pravú slovenskú kultúru“, hoci v realite žije moderný konzumuný život ktory slovne odmieta.

Postsedliak sa totiž v modernom, globalizovanom svete cíti neisto. Hľadá ochranu u „silného gazdu“ (štátu alebo lídra), ktorý mu sľúbi stabilitu a ochráni ho pred zmenami, ktoré prichádzajú zvonku (EÚ, migračné otázky, liberálne reformy).

Buzalka hovorí o tzv. agrárnom fašizme. Postsedliak sa cíti v modernom, globálnom svete neisto a strateno. Stratil istoty dedinského života, ale nenaučil sa žiť v liberálnej demokracii.

Potreba silného vodcu: Postsedliak hľadá „Gazdu“ – silného lídra, ktorý „urobí poriadok“. Fašizmus ponúka presne toto: jasnú hierarchiu, silnú ruku a pocit, že niekto konečne chráni „obyčajného človeka“.

Idealizácia minulosti: Fašizmus aj postsedliak sa obracajú k mýtickej minulosti, kedy bol svet „ešte v poriadku“ (folklór, tradičná rodina, pôda).

3. Pocit ohrozenia a viktimizácia

Postsedliak sa často vníma ako obeť – obeť pánov z mesta, obeť Bruselu, obeť bánk či „svetového sprisahania“.

Fašistická rétorika na tento pocit ublíženosti priamo útočí. Ponúka vinníka, ktorého možno nenávidieť, a sľubuje pomstu.

Postsedliak, ktorý má v génoch nedôveru k inštitúciám (štát bol pre sedliaka vždy len niekto, kto bral dane a vojakov), ľahko uverí, že súčasný systém je skorumpovaný a treba ho nahradiť niečím radikálnym.

pred 38 minútami, tyso pridal:

Postsedliak

OK, to všetko by mohlo byť správne odpozorované.

Avšak prirodzene vyvstáva otázka: Čo s tým? Je tento stav OK? Vyhovuje to Slovensku, Európe, svetu?

Nevyskytuje sa tu posmešné: "Veď nech sa zmenia, nech sa prispôsobia, nech sú takí, ako "my"? (Lebo nám vlastne "kazia" výsledky volieb...)

pred 33 minútami, alamo pridal:

Pokoj chcem..

Tak toho sa z vonkajšieho sveta nedočkáš. 

Ak chceš pokoj, musíš ho vedome vytvoriť sám v sebe.

pred hodinou, irb pridal:

Tak toho sa z vonkajšieho sveta nedočkáš.

Potom odsťahovať mimo civilizáciu a meditovať, ak neskapem od hladu, alebo nejakú nemoc.

pred 2 hodinami, irb pridal:

Avšak prirodzene vyvstáva otázka: Čo s tým? Je tento stav OK? Vyhovuje to Slovensku, Európe, svetu?

Svet to ma na haku.   A Slovensko su ludia,   takze budem hovorit za seba:
vadia mi dosledky,  to ze niekto nenavidi mesto  sa ma priamo netyka  a nemam problem s clovekom.  Ale ked ich je privela, tak urcuju politiku a nasledky su pre mna zle. Slovensko sa meni na postdedinu, izolovanu a zaostavajucu.   Moze totiz existovat liberalna spolocnost kde postsedliaci maju svoje teritorium ale naopak je to problem. 

A dalej,   je jasne ze to nie je stabilny stav.  Je tam prilis silny rozpor medzi realitou moderneho sveta a nastavenim mysle.   A  tak sa to urcite zmeni za generaciu ci dve.  Len ta sucastnost. 

pred 17 minútami, tyso pridal:

A  tak sa to urcite zmeni za generaciu ci dve.

To záleží na tom, akú predstavu máme o človeku, o jeho adaptabilite, o jeho vývoji. 

Ja by som to totiž prirovnal k vývoju človeka podľa veku. Máme batoľatá, máme tínedžerov, pubertiakov, máme ľudí okolo stredu života, máme starcov - a každý vek sa chová trochu inak. Deti potrebujú dozor dospelých a nemajú všetky práva, ktoré majú dospelí. 

A nemožno ani očakávať, že za dve tri generácie budú deti rovnaké, ako dnes dospelí. 

A tak sa ani niektoré vrstvy obyvateľstva nezmenia. Pretože nedospejú. 

Koľko úsilia už bolo napríklad vložené do tzv, "osadníkov"? A zmena je kde? 

pred 7 minútami, irb pridal:

Koľko úsilia už bolo napríklad vložené do tzv, "osadníkov"? A zmena je kde? 

Zle pozeras,  ja poznam mnozstvo romov co odisli z osad a ich deti pracuju.   Ak sa pozeras len na osady, tak vidis len tych co nezmenili. 

Ale teza bolo o tom ze mozes nejaky cas popierat realitu a nahradit si ju vlastnymi predstavami ( ako ti ublizuju Soros a Brusel) ale to nie je dlhodobo stabilne a tak sa to zmeni. 

pred 41 minútami, tyso pridal:

Ale teza bolo o tom ze mozes nejaky cas popierat realitu a nahradit si ju vlastnymi predstavami ( ako ti ublizuju Soros a Brusel)

No veď to. To môžeš do nekonečna.

To sa ale nikdy este nedialo.  Dalsie generacie to zmenia.  

Čo ja by som predpokladal ohľadom ďalších generácií, tak skôr to, že rozklad spoločností bude pokračovať, štiepenie 50/50 bude pokračovať. A následkom bude nutnosť stále hrubších silových riešení. 

Stráca sa vzájomné ľudské pochopenie, reálny ľudský súcit. 

aj to sa moze stat, skolabujeme skor ako pridu dalsie generacie

Za kolaps by som to nepokladal. 

Proste nastúpi nový, ešte dosiaľ nepoznaný, druh totality. A pôjde sa ďalej.

to je to co volam kolaps spolocnosti. 

Asi by si ten názov mal ešte doplniť nejakým prívlastkom, pretože spoločnosť - nejaký jej druh - bude zrejme naďalej veselo fungovať. 

veselo ani nie, bude stagnovat, bez nadsenia, bez vizie,  s nasilim a korupciou.  Takych krajin je vela. Hned tu kusok je Srbsko.  Zhruba to by nas cakalo, aspon  teda dufam ze nie Venezuela. 

pred 19 hodinami, irb pridal:

Ak chceš pokoj, musíš ho vedome vytvoriť sám v sebe.

Však sa aj snažím.

Napríklad. 

Citát

Najväčším paradoxom publikácie, ktorý som si uvedomila až niekoľko dní po jej prečítaní, je, že hlas „postsedliakov“ v nej vôbec nezaznie. Autor ponúka svoje úvahy na rôzne témy rezonujúce v spoločnosti, uvažuje nad človekom z vidieka, no nedokáže sa mu priblížiť.

..

Napriek tomu, že texty majú akademický nádych, je v nich akosi málo vedeckých podkladov. Buzalka sa napríklad často odvoláva na svoje zážitky či na nemenovaných priateľov. Od empirických poznatkov tak často prechádza k svojim subjektívnym názorom.

https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/689672-recenzia-knihy-postsedliaci-ako-sa-intelektuali-nedokazu-priblizit-vidieku/

Dokonca tak akosi keďže pán Buzalka, tam fabuluje "zo svojej hlavy" a s toho že "známy mu povedali". Píše o sebe, a svojom najbližšom okolí? Trochu to vyznieva ako sebairónia a satira, na pána Buzalku osobne a spoločenskú vrstvu, v ktorej sa pohybuje. 

Nuž pobavilo..

A teda, keďže niet pevného základu, aj tie následné úvahy "o chmúrnej budúcnosti, ktorá nás nevyhnutne čaká" ktoré tú následne zazneli, nestoja ani len na piesku, ale priam plávajú na vode. 

pred 9 hodinami, alamo pridal:

uvažuje nad človekom z vidieka, no nedokáže sa mu priblížiť.

Nedokáže a možno je z toho frustrovaný. :)

hm,  nazor novinarky z kulturnej rubriky  je urcite pre alama rozhodujuci ale k podstate: Nemusis suhlasit s Buzalkom ale je to zaujimavy pohlad a v mnohom zodpoveda tomu co vnimam ja.  
ved sa predsa stretavame s nimi, postsedliak nie je exoticky druh.    A rozumiem aj tomu  ze sa nim citi urazeny,  vidiecan by chcel byt, to je take vznesene ale postsedliaka povazuje za urazku od bratislavy, liberalov, Sorosa atd. 
 

Ja si myslím, že nejde o to, že by nemal pravdu. 

Ide o to, že možno nemá pochopenie že prečo a čo s tým.

Ja neviem, možno to pán Buzalka podáva bez emócií, čisto ako charakteristiku a ako pojem, ale je zjavné, že iní ľudia, tým oslovení,  k tomu pridávajú emocionálne hodnotenia morálneho odsudzujúceho typu. Niet divu, že to vyvoláva zodpovedajúcu reakciu druhého názorového tábora a zavedenie ďalšieho emocionálneho pojmu "lepšočlovek". 

vzdy k tomu mozes pridat emocie,  ale sine ira et studio to chapem ako stav.  Podobne ako  neodsudzujem amisov,  rozhodli sa zit v 19 storoci a mna viac zaujima ako zit v jednom state s postsedliakmi.   A moja teza je ze v liberalnom state je to mozne, aj liberali aj postsedliaci si vedia vytvorit svoje niky ale v state kde je autokracia to nejde.  Znicit liberalov alebo prevychovat postsedliakov to bude cielom.  A to vedie k neriesitelnym konfliktom

pred 1 minútou, tyso pridal:

vzdy k tomu mozes pridat emocie,

Áno, najmä ak na označenie nejakej skutočnosti niekto vyberie slovo, ktoré už samotné sa v spoločnosti používa ako dehonestujúca nadávka. O to je to potom ľahšie.

lenze ja rad budem pouzivat oznacenie ake chcu, ale k tomu sa nedopracovali.   A tak aspon docasne pouzivame slova ktore to aspon opisuju.  BTW kedy sa sediak stalo dehonestujucou nadavkou ?   To mi uslo, ako sa dnes ma pomenovat sedliak aby sa neurazil ?

Neviem, kedy sa stalo, ale stalo sa.

Zrejme vtedy, keď sme to slovo nahradili západným "farmár". 

Krátky slovník slovenského jazyka

sedliak -a mn. -ci m.

1. roľník: zámožní, drobní s-i

2. zastaráv. príslušník dedinského obyvateľstva, dedinčan: robotný, prefíkaný s.

3. hovor. pejor. nevychovaný človek (aj ako nadávka)

4. hovor. figúrka v šachu (pešiak) a v kolkoch: blokovať s-a;
trafiť s-a;