Kozmologický princíp

spochybňovať gravitáciu, je iba otravné.. čo tak nejaký ťažší kaliber?

najnovšie dáta s Planckovho teleskopu potvrdili existenciu výraznej anizotropie mikrovlnného pozadia

s čoho sú niektorí nadšený, iných zase rozbolela hlava

http://www.osel.cz/index.php?clanek=6805&akce=show2&dev=1#diskuze

http://danielmarin.blogspot.cz/2013/03/el-universo-segun-planck.html

bola potvrdená existencia "studenej škvrny" aj "axis of evil"

slon "skrytý" v izbe, na nás, už dosť nahlas zatrúbil (odnieslo to strechu?)

http://telescoper.wordpress.com/2008/09/26/is-there-an-elephant-in-the-room/

nakoľko vlastne bol kozmologický princíp "natvrdo" zamontovaný, do štandardného modelu?

a nakoľko bude jeho spochybnenie, znamenať narušenie našej predstavy o vzniku vesmíru?

Myslíte si, že Zem je stredom vesmíru?

Aby mohla platiť Hubblova konštanta, Zem by musela byť stredom vesmíru.

Ak Zem nieje stredom vesmíru a vesmír sa rozpína, potom by pre každú hviezdu platila iná Hubblova konštanta.

Rozpínanie vesmíru je iba hypotéza, ktorá slúži na podporu inej hypotézy o vzniku vesmíru.

Jediným dôkazom o rozpínaní vesmíru je červení posuv. K červenému posuvu dochádza aj pri zmene hustoty prostredia medzi pozorovateľom a pozorovanou hviezdou.

Takúto zmenu vlnovej dĺžky je možné sledovať každé ráno i večer. Ráno i večer dopadá na zemský povrch slnečné žiarenie o väčšej vlnovej dĺžke ako na poludnie.

Považovať takéto zmeny vlnovej dĺžky ako dôkaz rozpínania vesmíru je hlúposť.

Aj keby pri pozorovaní supernov vzdialených milióny svetelných rokov došlo k červenému posuvu vďaka zmene vzdialenosti, k tomuto pohybu došlo pred miliónmi rokov a v dnešnej dobe to už nemusí byť pravda.

Aj medzi planétami slnečnej sústavy dochádza neustále k zmenám vzájomných vzdialeností a tieto zmeny vzájomných vzdialeností nikto nepovažuje za rozpínanie slnečnej sústavy ani za rozpínanie vesmíru.

Všetko, čo vedci tvrdia o vesmíre sú iba hypotézy, bez jediného dôkazu.

Vladimír, čo keby si si najprv niečo naštudoval? Napríklad, červený posun je posun absorpčných čiar smerom ku červenému koncu spektra. Nie je to červená obloha pri západe Slnka, lebo absorpčné čiary sú na tom istom mieste spektra či ráno, či na poludnie, či večer. Červený posuv sa prejaví, keď sa od pozorovateľa veľkou rýchlosťou vzďaľuje teleso, ktoré vydáva elektromagnetické žiarenie, t.j. svetlo. Opakom červeného posunu je modrý posun. Ten je možné pozorovať vtedy, keď sa teleso ku nám približuje. Vo vesmíre je to napríklad galaxia M31 v Androméde, ktorej svetlo má modrý posun a teda sa ku nám približuje. Posun spektrálnych čiar sa nazýva Dopplerov jav, ktorý bol experimentálne potvrdený. Teda nie je to žiadna hypotéza.

Ja som nemyslel na farbu oblohy, ale na farbu Slnka. Môžeš mi vysvetliť, prečo vidíme Slnko ráno a večer červené?

Môžeš uviesť, pri akom vedeckom pokuse bol potvrdení Dopplerov jav pri svetle?

Vďaka časticiam slnečného vetra dochádza k nárastu hustoty medzihviezdnej hmoty a tá rozhoduje o zmenách vlnovej dĺžky svetla, prichádzajúceho od vzdialených supernov.

Nárastom hustoty prostredia dochádza k červenému posuvu a poklesom hustoty zasa k modrému posuvu.

prečo vidíme Slnko ráno pri východe a večer pri západe červené, je "obyčajný" optický jav, učili sme sa o ňom v škole ...
veľmi jednoducho povedané, ráno a večer vidíme Slnko ináč, hrubšia vrstva atmosféry, nad hlavami má svetlo krátku dráhu, pri východe - západe dlhú dráhu a svetlo dopadá pod iným uhlom a ľudské oko vníma jednotlivé zložky svetla ináč

tu je to pekne, krátko, jednoducho popísané, aj graficky : http://kf-lin.elf.stuba.sk/~ballo/fyzika/obloha.htm

červenú farbu slnka na oblohe ovplyvňuje množstvo znečistenia atmosféry (smog, prach,..). napríklad po výbuchu sopky Laki v r.1783, boli západy slnka pozorované v Európe mimoriadne "krvavé", keď sa do atmosféry dostalo veľké množstvo sopečného popola.

K červenému posuvu dochádza aj pri zmene hustoty prostredia medzi pozorovateľom a pozorovanou hviezdou.

Takúto zmenu vlnovej dĺžky je možné sledovať každé ráno i večer. Ráno i večer dopadá na zemský povrch slnečné žiarenie o väčšej vlnovej dĺžke ako na poludnie.

Považovať takéto zmeny vlnovej dĺžky ako dôkaz rozpínania vesmíru je hlúposť.

Hlupostou je predovsetkym pri zapade Slnka hovorit o "cervenom posuve", pretoze spektralna charakteristika Slnka ostava nezmenena.

Meni sa len rozdelenie intezity vlnovych dlzok, ktore nam prechadzaju priamym smerom - je to sposobene difrakciou

vid. http://www.photobiology.info/Franklin-NLE_files/Fig1.png

Naproti tomu pri cervenom posuve ide po posuv charakteristickych "jamiek" (absorpcnych ciar) v grafe, rozdelenie intenzity medzi vlnove dlzky nie je podstatne.

Začal som pozerať debatu Štefana Hríba s Jiří Grygarom. Zaujala ma ich debata, tak dávam odkaz na dané video pre toho, kto má záujem. Niekedy si vypočujem tú debatu celú.

Celkom vtipne Štefan Hríb vystihol nezmieriteľné postoje ateistov a veriacich a odvolávanie sa obidvoch strán na vedu a zdravý rozum.

http://tv.sme.sk/v/28972/pod-lampou-v-akom-vesmire-zijeme.html

Ešte stále som nedostal odpoveď na správnosť Hubblovej konštanty. Ak je pravda, že vesmír sa rozpína a z rastúcou vzdialenosťou sa rozpínanie zrýchľuje, potom hviezdy ktoré sa nachádzajú medzi Zemou a stredom vesmíru vzďaľujú pomalšie, ako hviezdy ktoré sa nachádzajú na opačnej strane od Zeme. Chcete mi tvrdiť, že Zem je stredom vesmíru? Ak Zem nie je stredom vesmíru, potom pre každú hviezdu bude platiť iná Hubblova konštanta.

Co je stred vesmiru? :)