Rýchlosť gravitačných vĺn

A rozptyl medzi k nám paralelne letiacimi fotónmi..

By mal teda byť "jeden meter na tri kilometre"..

Naozaj to pozorujeme?

ja viem, že nechceš ale rozpinanie vesmíru porušuje rýchlost "c" tym padom tieto rovnice neplatia,

Ak sa rozpína priestor, tak to neporušuje konštantné c. Ale v čiernej diere sa priestor nerozpína v čase, ale je staticky zakrivený. 

to si myslime ze je staticky a len zakriveny v CD. Svetlo leti viac ako "c" . Vlastne cokolvek v rozpinajucom sa priestore ak je rozpinanie väcsie ako "c" ide rýchlejsie ako "c", ci ako?

A rozptyl medzi k nám paralelne letiacimi fotónmi..

By mal teda byť "jeden meter na tri kilometre"..

Naozaj to pozorujeme?

Pomer je 1m na 46 miliónov svetelných rokov.

"Štandardná sviečka"!

Ako to že tú metódu na určenie vzdialeností, sme vôbec schpný použiť?

Prípadná zmena "ohniskovej vzdialenosti", by ju musela totálne rozhodiť..

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tandardn%C3%A1_svie%C4%8Dka

Nijaká úprava pre tento faktor v tom zabudovaná, jednoducho nie je..

"Štandardná sviečka"!

Ako to že tú metódu na určenie vzdialeností, sme vôbec schpný použiť?

Prípadná zmena "ohniskovej vzdialenosti", by ju musela totálne rozhodiť..

https://sk.m.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tandardn%C3%A1_svie%C4%8Dka

Nijaká úprava pre tento faktor v tom zabudovaná, jednoducho nie je..

Štandardná sviečka súvisí zo svietivosťou, nie zo zostrením. Lúče zo Slnka tiež neprichádzajú rovnobežne. Ak by si napríklad zaostril na Mesiac, ktorý je bližšie a potom na Slnko, musel by si teoreticky zmeniť polohu ohniska. Lenže ten rozdiel rozbiehavosti je v oboch prípadoch tak malý, že môžeš použiť to isté ohnisko. Určite si robil fotky a za nekonečno už môžeš považovať niekoľko desiatok m.  

Reliktné žiarenie je žiarenie absolútne čierneho telesa v dobe cca 300 tisíc rokov po Veľkom tresku. Potom vznikli hviezdy, ktoré svojím žiarením exitovali atómy H. Typickou spektrálnou čiarou excitovaného H je spektrálna čiara s vlnovou dĺžkou 21 cm. Z frekvenčného posunu tejto čiary expanziou Vesmíru sa teda dá zistiť, kedy vznikli prvé hviezdy. A túto čiaru sa podarilo minulí rok detektovať na vlnovej dĺžke 4m, čo je frekvencia 78 MHz. Prvé hviezdy teda vznikli cca 180 mil. rokov po Veľkom tresku. Takže od vzniku prvých hviezd sa pozorovateľná hranica vesmíru "nafúkla iba" cca 1900x.

Tono

Ak ta zaujimaju aj novsie prace tu napr. o bielych dierach: big bang ako biela diera atd.

https://books.google.sk/books?id=n0kHI6CVWZUC&lpg=PA580&dq=instability+%22white+hole%22&pg=PA580&redir_esc=y#v=onepage&q=instability%20%22white%20hole%22&f=false

Samozrejme, každá metrika je iba geometrická interpretácia. Metrický tenzor, ktorý je čisto geometrická záležitosť, je v Einsteinovej rovnici ekvivalentný tenzoru energie hybnosti, ktorý interpretuje fyzikálnu realitu hustoty energie a toku hybnosti. Reálna hmota telesa, padajúceho do čiernej diery, môže narušiť túto geometrickú koncepciu. V podstate musí, inak by čierne diery nemohli pohlcovať hmotu. A v blízkosti singularity aj tá najmenšia hmota, môže zmeniť počiatočné podmienky a celé riešenie. (to každý vie, kto riešil nejaké numerické modely so singularitou) Lenže aj geometrická koncepcia Einsteinovej teórie OTR je už dosť zložitá. Pravdepodobne procesy reálnej hmoty, v blízkosti singularity, prebiehajú na kvantovej úrovni a na to zatiaľ neexistuje životaschopná teória.    

Tono..

Ehm.. Neviem či si to pripustíš..

Ale práve si načrtol možnosť existencie "optického člena" zloženého z malých "neviditeľných škriatkov", ktorý by selektovali fotóny podľa toho že sa na ne dívaš ty osobne..

Fotóny ktoré by prichádzali, pod trochu iným uhlom, než si žiada vzdialenosť v ktorom sa nachádza tvoje oko.. By si "škriatkovia" nevšímali..

Proste "čočka" ktorá by upravovala iba dráhu fotónov, letiacich k tebe po "rovnobežkách", a na všetky ostatné by sa "vykašľala"..

Ľudské oko je vraj schopné zaregistrovať už 2 fotóny. Z dvoch fotónov si síce nevytvorime obraz, ale stačí to na registrovanie rozmazaného ohniska na sietnici. Takže oko neignoruje fotóny, ktoré by si "škriatkovia" nevšímali.. 

No veď práve..

"Oko" by zaregistrovalo "rozptyl".. "Rozmazané ohnisko"..

Vidíš nejaký "rozptyl".. "Rozmazané ohnisko"?

Hyperbolickú optickú vadu?

Rozmazané ohnisko môže vzniknúť pri nejakej nelinearite optického prostredia. Zmene tvaru šošovky, alebo indexom lomu, ktorý je závislý na frekvencii svetla. Rozbiehajúce lúče nič také nevytvoria. Samozrejme expanzia Vesmíru nie je lineárna, aj keď sa dá dobre popísať funkciou, že je lineárne závislá od vzdialenosti objektu. Lenže ak pozoruješ vzdialenú galaxiu, tak vôbec nie je podstatné, či sa uhol lúčov nelineárne mení na vzdialenosti, ale od uhla, pod ktorým dopadajú na zrkadlo ďalekohľadu. Ak by si súčasne pozoroval veľmi vzdialené a blízke galaxie, tak by neboli zaostrené v jednom ohnisku. Lenže ten rozdiel, ako som to spočítal, je zanedbateľný. 

Ak ťa zaujímajú záhady, je tu jeden zatiaľ nevysvetlený jav, ohľadne uhlu dopadajúceho svetla. Slnko a Zem sú podla gravitačného zákona v polohe, ktorú predstavuje úsečka spojujúca ich ťažiská, v čase emisie svetla. Lenže svetlu zo Slnka trvá asi 8 min, kým dopadne na Zem. Takže úsečka ťažisk Slnko-Zem s priamkou po ktorej dopadá svetlo zo Slnka na Zem musí zvierať nejaký uhol, ktorý zodpovedá konečnej rýchlosti svetla. A zatiaľ sa nepodarilo nič také zmerať. Skúste vypočítať tento uhol, ako domácu úlohu.    

Alamo, ak mal vesmir v pociatkoch krivost, tak nie hyperbbolicku ale opacnu, teda kladnu. To je po prve, ak sa pozeras na reliktne ziarenie a uz tam je tazke vlastne vypocitat mozne zakrivenie, nie je to jednoduche, co ty chces teraz ked je vesmir uplne plochy skoro, lebo je obrovsky, co ty chces vidiet opticke vady na blizke vzdialenosti? Nezblaznil si sa? :)

proste strielas bludy, no a nechces si to ani v hlave utriedit, co vlastne chces vidiet? skoro plochy vesmir vidime, tak ake zakrivenia hladas, opticke vady?

PS: tak sa pozri na CD, tam mas silne zakrivenie hyperbolicke, tak nam daj vediet ako to vidis u ciernej diery, potesis tym celu planetu, je dokonac blizsie ako big bang. Hned tu v nasej galaxii.

Tono

Pochybujem, že toto alamo da :) to si urobil ako chyták? :)

inak kedysi par rokov dozadu si mysleli, že biele diery môžu byt kvazary, až sa ukázalo, že nie :)

a teraz hádanka pre teba tono:

Mali by sme biele diery vidieť žiariť?

Tono

No dobre.. Venujme sa teda na chvíľku iným záhadám..

Hmm?

Tak napríklad..

Robopol tu sústavne tvrdí "že vesmír mal kedysi zakrivenie"..

Záhadou je.. Kto pre to vlastne kedy, našiel nejaký dôkaz?

Robopol?

Vieš svoje tvrdenie doložiť, aj nejakými dôkazmi?

Ta zahada alamo sa vola aberacia hviezdy a mozes ju merat, pocas roka obehu zeme, sa aberacia vymeni. meriame ju aj pri hviezdach, dokonca aj dennu aberaciu.

Akože alamo, ty by si stale nieco rozvijal. Ak mal vesmír v počiatkoch mensi objem a vacšiu hustotu, čo mal z pozorovani, kedže sa rozpina, tak z toho alamo vieme, že tenzore energie a hybnosti vesmír zakrivil o tom je všeobecná teoria relativity, preto predpokladáme, že v počiatočnej fáze mal zakrivenie vacsie ako ma dnes, pretože rozpínanie vesímu krivost zmensila, co je tebe na tom nepochopitelne ? :P

Merania ti píšem predsa z relitneho žiarenia sondy planck by sa dalo teoreticky vypočítat toto zakrivenie, nejakou frekvencnou analýzou. (resp. neviem ako presne). Musí byt ale rozlíšenie veľmi jemné reliktného žiarenia.

prečo vlastne teba trápi, či má vesmír krivost ako celok? Určite z nejakej dalsej hlúposti s čím to spájaš.

https://indico.mpp.mpg.de/event/5827/session/15/contribution/21/material/slides/0.pdf

Ano zo sondy planck teda nedokazeme povedat s istotou aku mal vesmir krivost v minulosti, je to tesne pri plochej, sonda plank dokonca ukazuje mierne zapornu. tieto merania to teda nedokazu.

Mno..

Ak by Planck fakt zaznamenal, čo i len náznak zakrivenia k "hyperbole"..

Tak by sa fakt malo vyplatiť, prepočítať tú hodnotu teoretickej hyperbolickej poruchy platnej pre vyslovene plochý expandujúci priestor..

A pokúsiť sa o to upraviť teoretické hodnoty z metodiky "štandardných sviečok" a následne ich porovnať s reálne nameranými hodnotami..

Tak by som si dôkaz.. Čohosi.. Alebo teda metodiku jeho získania.. Predstavoval ja..

..

Trápi ma to preto, lebo ono sa to tak nakoniec aj volá "problém plochosti"..

Je to problém "štandardného modelu".. Jeden s mnohých..

https://www.aldebaran.cz/astrofyzika/kosmologie/problemy.php

V buducnosti budeme mat citlivejsie meranie a veci sa vyjasnia

Mimochodom je zaujímavé, že Planckove jednotky sa dajú odvodiť z podmienky stojatého deBroglieho vlnenia, uzavretého na kruhovej dráhe, čo je rovnaká podmienka aj pre elektrón v Bohrovom modele atómu. 

2.Pi.r = lambda = h/p = h/mc 

a rovnosti dostredivého a gravitačného zrýchlenia pri pohybe po tejto kružnici rýchlosťou c

Gm/r^2 = c^2/r.

Je to len náhoda, alebo to má aj hlbší zmysel? Ak je to náhoda, potom sú Planckove jednotky iba matematickou hrou s konštantami a nemajú žiadny fyzikálny zmysel. Ak v tom žiadny fyzikálny zmysel nie je, potom nemajú zmysel ani úvahy, či mohol mať Vesmír menší rozmer, ako Planckova dĺžka. 

 toto ti ale nebude fungovat pri makroskopickych telesach, takze potrebujes k tomu elemntarnu hmotnost a elementarny polomer. co suvisi s tou konstatntou. ci sa mýlim?

 toto ti ale nebude fungovat pri makroskopickych telesach, takze potrebujes k tomu elemntarnu hmotnost a elementarny polomer. co suvisi s tou konstatntou. ci sa mýlim?

Veď Planckovu hmotnosť dostaneš z týchto dvoch rovníc. Z prvej vypočítaj polomer, dosaď ho do druhej rovnice a separuj m. Nič viac k tomu nepotrebuješ. Z týchto dvoch rovníc sa dajú odvodiť Planckové jednotky hmotnosť, dĺžka, čas... Je len otázkou, čo si vyberieš ako neznámu a separuješ ju. Ak už vypočítaš Planckovú hmotnosť m, z týchto dvoch rovníc, dosaď ju do rovnice:

m.c^2 = h.nu = h.(1/T) 

a separáciou T dostaneš Planckov čas, atď...   

nechapes,

zober si druhu rovnicu, dosat znamu hmotnost makroskopicku, dostanes makroskopicky polomer r, dosad do prvej rovnice a dostanes za planckovu rovnicu nezmysel.

sak ti pisem pokial tam nedas elementarne veci ako je elementarna hmotnost a podobne tak to nefunguje, teda planckova konstatna je naviazana na tieto veliciny. ako je elementarna hmotnost.

nechapes,

 

zober si druhu rovnicu, dosat znamu hmotnost makroskopicku, dostanes makroskopicky polomer r, dosad do prvej rovnice a dostanes za planckovu rovnicu nezmysel.

Prečo by som tam mal dosadzovať hmotnosť nejakého makroskopického telesa? Ja chcem z tých dvoch rovníc  Planckovu hmotnosť vypočítať. Veď tie dve rovnice platia len pre podmienku stojatého vlnenia pre hybnosť mc. Táto podmienka môže byť splnená len pre jedinú hodnotu hmotnosti. 

tak pretoze sa nad tym cudujes, ze sa to da odvodit, no neda, alebo poznas planckovu konstatnu a dostanes teda nejku elementarnu hmotnost a dlzku alebo poznas elementarnu hmotnost a elementarny polomer a ziskas planckovu konstanu , kde je tu zahada?