Rast hospodárstva

Rast hospodárstva Slovenska je stále aktuálnou témou médií a čoraz väčšie spomalenie sa prognózuje na budúci rok. Ešte pred pol rokom mala naša ekonomika vzrásť o asi 4,3%, pred dvomi mesiacmi už to bolo len asi 3,3 percenta a v posledných dňoch sa prognózuje rast už len slabých 1,7%. Samozrejme médiá sa začali predbiehať, ktoré z nich prinesie čo najpesimistickejšiu správu, rast by mali podržať automobilky, ale očakáva sa prepad v elektrotechnickom odvetí, čo sa prejaví na náraste nezamestnanosti. A tu by som sa chcel pristaviť. Čítal som viacero článkov, že znižovanie nezamestnanosti viac menej zabezpečí rast aspoň 3%, pri raste okolo 2% nezamestnanosť stagnuje a ak je rast nižší, tak nezamestnanosť rastie. Predpokladajme, že počas fiškálneho roka sa vytvorí určitý HDP pri určitej hodnote zamestnanosti (na základe ktorej sa odvíja aj nezamestnanosť). Ak ekonomika o rok vzrastie čo i len o 1,7%, to znamená, že HDP sa zväčšil. Prečo však nezamestnanosť stúpne hoci je HDP väčšie? Logicky by nezamestnanosť mala stúpať iba pri poklese HDP. A teraz poďme do extrému, predpokladajme, že HDP bude dlhodobo (myslené 20-30 rokov) rásť o 1%. Znamená to, že aj nezamestnanosť bude dlhodobo stúpať? Keď si porovnáme HDP na 20-ročnej stupnici, tak na konci stupnice bude neporovnateľne väčšie, tak ako je možné, že zároveň aj stúpala nezamestnanosť? Asi niečomu nerozumiem. Predpokladám, že to má na svedomí produktivita práce a vývoj technológií, ktoré zabezpečia, že určitý počet ľudí je schopný čoraz viac vyrábať každý rok. Aj keď si to reálne neviem predstaviť v každom odvetí.

Ber to v prvom rade tak, ze ide o velmi teoreticke cisla - nejake stredove hodnoty, nie absolutne platne. Zober si napriklad situaciu, ked by stat zrazu zamestnal dvojnasobok uradnikov. Tito toho vela nevyprodukuju, aj ked HDP by kvoli transferom asi predsa len narastlo. Ale zaroven by velmi vyrazne poklesla nezamestnanost - a to pri minimalnom naraste HDP, vsak? Co bolo napriklad Grecko s velkym statnym sektorom a spustou uradnikov. Takze lahko dokazes najst zopar prikladov, ktore budu ine nez teoria.

 

Pri spominanych cislach sa vychadza hlavne z urcitej odhadovanej vyuzitelnosti kapacit. To znamena, ze vyrobna linka so 100 ludmi vyrobi napr. 50 aut. Pri 100 zamestnancoh a s tou istou linkou dokazu trebars zvysit vyrobu na 53 aut. Ale pokial by chceli vyrobit 60 aut, uz musia investovat do rozsirenia linky a prijat novych zamestnancov.

Plati to aj opacne, ze pokial by vyroba klesla z 50 aut na napr. 48, nebudu asi prepustat. Ak by klesla na 40 alebo 35, uz by asi prepustali.

 

Takze HDP a zamestnanost reaguju elasticky a s urcitym odstupom.

 

Dalsia vec je, kde konkretne, v ktorych sektoroch poklesne produkcia. Napriklad pokial klesne vyroba a export automobiloveho priemyslu o 1% - ma to navaznost na vsetkych dodavatelov, ktori sa ale v statistike exportu neobjavuju, kedze ich odberatelom je slovenska automobilka.

 

A ze preco moze HDP rast aj pri zvysujucej sa nezamestnanosti? V zasade jednoduche, aj ked sa to casto nedeje... Priklad: mas 10 ludi, ktori vyrabaju koralky a predavaju ich na trhu. Nieco produkuju, ale nic moc, pridana hodnota ich tvorby je velmi mala. Vsetci stratia pracu, 7 zostane bez prace, 3 sa zamestnaju trebars v tej automobilke. Zrazu ti narastla nezamestnanost, ale ta trojica co je v automobilke vypodrujuke vyssie hodnoty, ako boli vsetky koralky predtym. Takze HDP narastie.

 

S novymi technologiami mas pravdu, ale tieto nie su zasadne zly faktor. Velmi casto to funguje tak, ze sa nizko kvalifikovane sily nahradia technologiou a ludia sa postupne prekvalifikuju ci uz na nieco s vyssou pridanou hodnotou, alebo aspon na inu pracu, aj ked tak isto produktivnu. Namiesto stovky ludi ktori kosia pole mas jedneho kombajnistu, plus dalsich, ktori pracuju na vsetkom od vyroby kombajnu az po jeho udrzbu. A zvysok trebars odisiel na druhy koniec sveta robit pravnika. Vymena kosy za kombajn nepriniesla nezamestnanost koscov.

 

Preto sa odhaduje, ze ta hranicna hodnota narasti HDP je okolo 2-3% - pretoze toto sa poklada za odhadovanu rezervu v kapacitach.

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53882430-slovensko-skonci-v-recesii-tvrdi-prva-banka-na-trhu

 

Tatrabanka uz odhaduje recesiu 1/2%. A schodok dalsia 1 miliarda. ja by som Miklosovi doprial aj 5% recesiu, a som zvedavy na jeho rozpocet a schodok. Pociatkovi bude len zavidiet rok 2009.

ja by som Miklosovi doprial aj 5% recesiu, a som zvedavy na jeho rozpocet a schodok.

 

Ale vsimol si si, ze by neslo o recesiu v Miklosovych sukromnych financiach, ale o recesiu celej Slovenskej ekonomiky, o by malo dopad na zopar stotisicov ludi? Tak potom nechapem, preco by si im mal dopriat nieco takto negativne...

 

No a v zasade ktorykolvek minister financii moze zavidiet svojim predchodcom spred zopar rokov. Kriza.

http://www.menejstatu.sk/co-ma-na-dlhovej-brzde-desi/

 

O dlhu som tu temu nenasiel,resp. nejaka je zatvorena.

Tu mate nieco o zodpovednosti. Zakon o rozpoctovej zodpovednosti. Co im Fico diktuje a pritom je v opozii. Akoze ma taku moc? Kto mu ju dava?

Hmmm, Fico nieco diktuje? Ale aj tak, v demokracii nemozes vylucit predsa situacia, ze politicka strana sa legitimne dostane do parlamentu, budev opozicii a aj tak prejde jej nejaky navrh, nie?

 

A co sa tyka samotneho zakona, jeden z dolezitych zadrhelov je spravne uvedeny v tom clanku, s tym sa da len suhlasit.

Bez Fica ustavny zakon neprejde. Takze isto moze diktovat.

Bez Fica ustavny zakon neprejde. Takze isto moze diktovat.

 

To nie je diktovanie, ale dosledok demokracie, kde je nutny urcity pocet hlasov, aby sa odsuhlasili niektore zakony. Diktovanie by znamenalo, ze sa bude diat presne to, co diktujuci nariadi. Sucasny stav a demokracia je prave nutnost dosahovania konsenzu, kde raz za cas musi niekto ustupit.

 

Je v tom zasadny rozdiel.

regulovana ekonomika

 

Snad to bude najlepsie zaradit sem, kedze si stale velmi vela ludi mysli, ze je vyhodne (A) mat vyrobu hlavne v domacich rukach, pretoze obcan krajiny X je najlepsim vyrobcom akehokolvek produktu a za (B) chanit tychto vyrobcov pred hnusnou konkurenciou zo zahranicia...

 

Bohaté Norsko, které se předvánoční době pečení cukroví ocitlo v neobvyklé situaci kvůli nedostatku másla,

Toto vyzera ako malickost, ale je to logicky dosledok preregulovaneho trhu - a za sociku bolo uplne bezne, ze kazdu chvilku niecoho nebolo dost. Tak sa to potom riesilo ako teraz v Norsku - pasovanim a podpultovym predajom (za ovela vyssie ceny)

 

Problémy způsobil nečekaný nárůst poptávky po máslu v době, kdy byla velmi nízká produkce mléka. Ta je v Norsku řízena komplikovaným systémem kvót. Vzhledem k tomu, že se Norsko zároveň brání konkurenci vysokými dovozními cly, zemi začalo máslo skutečně docházet.

Ono potraviny su v Norsku vseobecne dost drahe, co sice odraduje dovozcov - ale pre samotnych ludi to nie je najlepsie, kedze kvoli tomu platia viacej. V tomto pripade ide hlavne o norskeho vyrobcu masla a mliecnych vyrobkov, ktory ma vyrazne postavenie na trhu - a teraz mal vypadok vo vyrobe.

 

Takze aspon trosku snad na zamyslenie, k akym hlupim situaciam moze viest prehnana ochrana domaceho trhu.

 

Co sa tyka aj SK - pretoze kdekto stazuje, ako lacna konkurencia nici slovenskych vyrobcov. Co ale znamena, ze slovaci casto nakupuju lacnejsie vyrobky z dovodu. Takze keby sa tento dovoz obmedzil, tak by im nezostalo nic ine, nez nakupovat drahsie domace vyrobky...A presne toto by tiez asi malokto oznacil za zelatelnu situaciu.

Po zverejnení rastu HDP slovenskej ekonomiky veľa analytikov zostalo prekvapených. Slovenská ekonomika za posledný štvrťrok 2011 totiž vykázala rast až 3,4%, a dáva predpoklady, že Slovensko neupadne do recesie, do ktorej už upadlo niekoľko štátov Eurozóny (medzi nimi aj Česko). Dôležité však budú výsledky za prvý štvrťrok 2012, predpokladá sa, že výsledok bude horší, keďže krajiny kam exportujeme spomaľujú.

 

Výsledok je síce povzbudivý, ale ja osobne by som sa držal pri zemi. Bude veľmi záležať na našich obchodných partneroch ako sa dokážu vysporiadať so spomalením svojich ekonomík. ECB na rok 2012 pre Eurozónu prognózuje miernu recesiu, kedy by ekonomika mala poklesnúť o 0.1%. Oproti predchádzajúcej prognóze je to prepad o 0,9 percentuálneho bodu, pokles budú mať na svedomí hlavne ekonomiky zadĺžených krajín, motorom rastu by malo byť Nemecko, ktoré by mohlo potiahnuť aj nás.

Slovenská ekonomika za posledný štvrťrok 2011 totiž vykázala rast až 3,4%, a dáva predpoklady, že Slovensko neupadne do recesie, do ktorej už upadlo niekoľko štátov Eurozóny (medzi nimi aj Česko).

 

Veru, tu by som bol tiez dost opatrny pri nadsenych vykrikoch. Slovensko je v ekonomike vzdy len reagujuca krajina, takze staci len mierna zmena v nemeckej a francuzskej ekonomike a dopadne to na nas naplno.