Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Sme o bezduchych 56stran dalej, ako na zaciatku, a ty si furt nepochopil, ze sily v 3NZ neposobia na to iste teleso a preto nemozu byt v rovnovahe.

habadura akurat pre teba. A ty nevies ani jedno vysvetlit ani druhe vysvetlit. Kritizujes ani nevies co. To sa presne podoba na to ked hluchy ako pen ide kritizovat hudbu ktora znie v priestore.

 

Mimochodm tvrdis toto:

 

ak tlačis rukou na kváder tak sa údajne sila rozdeli na dve a posobí jedna na kváder a jedna na teba. To tvrdis.

 

Zle je na tom tvrdení iba to ze sa rozdeli na dve menšie. inak je to presne 3NZ.

 

Ty sám si si taky duty s tym jarayom, že po obrovských perimetiach si NEDOKAZAL pochopit, že ta vaša interakcia medzi telesami silová je 3 NZ.

a ty si furt nepochopil, ze sily v 3NZ neposobia na to iste teleso a preto nemozu byt v rovnovahe.

 

O akých silách to rozprávaš? Ako chceš dokázať ich prítomnosť ?

Ja zmeriam veľkosť silovej interakcie medzi dvoma telesami, ale ty tam môžeš akurát dokresliť dve šípky a tvrdiť, že ide o dve sily.

 

Dokonca ak sa od telesa odrazia opačnými smermi dvaja kozmonauti, tak sú tam podľa teba prítomné až štyri sily :mexickavlna:

však to je 3NZ ty bambus, tie dve sipky medzi dvoma telaesami su tie dve sily (akčna, reakcna) a jedna posobi na kvader a druha na teba.

 

a presne budu 4 ked budu dvaja kozmonauti tlacit na kvader oproti. To mas na tom obrazku, čo som ti tu dal a co si nepochopil. A co z toho vyplýva? že si natvrdnuty.

a presne budu 4 ked budu dvaja kozmonauti tlacit na kvader oproti. To mas na tom obrazku, čo som ti tu dal a co si nepochopil. A co z toho vyplýva? že si natvrdnuty.

 

Podľa seba súdim teba.

 

A keď sa od seba navzájom odrazia len dvaja kozmonauti, bez kvádra, budú tam tiež prítomné štyri sily ? :mexickavlna:

dve. nie ja nesudim podla seba, ja evidentne vidim a nie len ja, že problem je že nevies rozmyslat.

 

ziadna sila sa nerozdeluje na dve mensie, SU DVE sily, rovnaké a posobia opacne na DVA rozne predmety, clovek, kvader

O akých silách to rozprávaš? Ako chceš dokázať ich prítomnosť ?

Ja zmeriam veľkosť silovej interakcie medzi dvoma telesami, ale ty tam môžeš akurát dokresliť dve šípky a tvrdiť, že ide o dve sily.

 

 

Buky, to su tie tvoje termity :mexickavlna:, ako merias velkost silovej interakcie ? jedine silomerom a my to volame meranie sily.

Ani netusis ze je to to iste,

keby si v zivote aspon raz meral, tak by si netaral.

Zober si dva kvadre, nalep na tenzometre. Strany kde mas tenzometre daj k sebe a na jeden kvader zatlac silou. Tenzometre ti ukazu dve rovnake sily, opacne orientovane, kazda posobi na iny kvader. Jednoduche a jasne.

Kde je to problem merat ?

 

mas pravdu v jedinom, tam kde my kreslime dve sily, ty namerias jednu. Merias totiz vzdy sucet sil, to je vsak problem typu:

2+2 sa nemoze rovnat 4, kedze v 4 nevidis ziadne dvojky. To je tvoj absolutny nedostatok abstraktneho myslenia, to je skutocna zahada. Kedze podla vsetkeho toto zvladnu aj simpanzy. Ako si dokazal prist o tento zakladny predpoklad myslenia a prezit v nasom svete, to je nasa zahada.

ale buky trepal vacsie sprostosti aj s jarayom, podla neho sa maju tieto sily rusit, a keby sa rusili sily v 3NZ tak nenameria nic v tom tenzometri.

 

Nevedel pochopi aky je rozdiel posobit vzajomnou silou kvader clovek a tým, že na kvader tlacia dvaja kozmonauti silou, ktoré sa rusia z hladiska pohybu kvádra.

dve

 

1. Od kvádra sa odrazia opačnými smermi dvaja kozmonauti, ide o 4. sily.

2. Od seba sa odrazia bez kvádra dvaja kozmonauti, ide o 2. sily.

 

A cirkus sa môže začať, lebo v oboch prípadoch budú mať kozmonauti opačné ale zhodné zrýchlenie, resp. kváder zo svojou reakčnou silou nemá žiadny význam, lebo ide o dve rovnaké opačne orientované sily F1 =-F2.

 

Ak sa ale od kvádra odrazí len jeden kozmonaut, tak bude platiť rovnica a= F/m, čo znamená menšiu veľkosť dynamickej silovej interakcie (F) medzi kozmonautom a kvádrom z dôvodu, že kváder nie je schopný pôsobiť rovnakou silou ako v 1. príklade a to následne znamená menšie zrýchlenie kozmonauta.

Menšia sila medzi kvádrom a kozmonautom znamená, že kozmonaut použil časť svojej sily na zrýchlenie kvádra a časť na svoje zrýchlenie.

 

Ak sa môžu sily násobiť, môžu sa predsa aj deliť, či?

BUKOVAN.

 

tak si daj rovanko ťažky kvader ako si ty sam. A ked zatlačís rukami na kváder tak získas "rovnaké" zrýchlenie opačným smerom. Pretože sú tie sily rovnaké a nedelia sa na mensie a väčšie.

 

A ak zatlačia kozmonauti oproti sebe, tak ak bude SILA rovnaká tak sa odrazia rovnako ako jeden kozmonaut od kvadra. Ak však bude sila medzi nimi väčšia tak budú zrýchlovat ode seba rovanko ale viac ako kvader-kozmonaut.

 

A teraz si zober, že vobec nezavisí od toho ako kto tlači. Ta sila bude vždy rovnaká medzi nimi a zrýchlia obaja rovanko opačne.

 

a sila bukovan vo fyzike nie je definovaná ako obojsmerna sipka. kazdy smer je JEDNA SILA. OPACNY SMER JE DRUHA SILA.

Ked mozem ceny pri nakupe scitavat, tak ich mozem aj delit, ci?

Ak však bude sila medzi nimi väčšia tak budú zrýchlovat ode seba rovanko ale viac ako kvader-kozmonaut.

 

A teraz si zober, že vobec nezavisí od toho ako kto tlači. Ta sila bude vždy rovnaká medzi nimi a zrýchlia obaja rovanko opačne.

 

Čo to tu splietaš?

 

Najprv tvrdíš, že bude sila väčšia a v zápätí, že sila bude vždy rovnaká :mexickavlna:

ach jaj.

 

ak vyvinie kozmonaut medzi kvadrom a sebou 700 N. kvader je rovnako tazky ako kozmonaut.

 

a ked vyvinie kozmonaut medzi kozmonautom 700 N. mozes si to merat medzi nimi. Tak odletia s rovnakým zrýchlením v oboch prípadoch do dvoch opačných stran.

 

A maš vyvratene tvoje sprostosti o scitavani sil.

 

doplnok:

ak vyvinie kozmonaut medzi kozmonautom 1000N tak odletia zase rovnako voci sebe ale VIAC ako ked tam bola sila 700N.

to je cele bukovan. Nemusi ma zaujimat kto ako tlaci iba zmeram tu silu a aplikujem 2NZ a je to. A možes sa aj na hlavu postavit.

 

A 3NZ funguje. Ak je sila 700,1000,500,200N je to vzdy rovnaka sila ktorá posobi na obe telesa, ktorá voci sebe tlacia.

 

je to akcia a reakcia rovanko velká v opačných smeroch a nerusi sa. obe telesa vplyvom týchto síl zrýchlia do opačných smerov.

 

 

dalsia vec sú energie.

 

Ak posobís silou na kváder, podla 3NZ pôsobí aj ona na teba. Energia sa mina na posobenie sily po dráhe. Takže sila*draha.Ale vies ze obe sily posobia po nenulovej dráhe. A teda vtedy dostanes správny výsledok ked obe sily (akciu aj reakciu) vynásobíš dráhou posobenia týchto síl.

 

a odkial sa berie ta energia? No z tebe bukovan"ako kozmonauta". ty minies celu energiu na posobenie akcnej aj reakcej sily po nenulovej dráhe.

Tyso

 

tono, inak tvojmu odvodeniu vzorcov nerozumiem, mozes to trochu rozviest ? Odkial su tie prve rovnice ?

prva sa mi zda ako keby hovorila o telese bez pritomnosti sil, co nie je nas pripad. Nase teleso nie je v silovej rovnovahe.

a okrem toho v case 0 mas urcite tangencialnu rychlost omega . r, nie 0.

 

Máš pravdu, skutočná rýchlosť je v = sqrt(Vt^2 + Vr^2), teda tangenciálna a radiálna. Ale tangenciálna rýchlosť guľôčky v čase t = 0, sa počas pádu takmer nemení vzhľadom na tangenciálnu rýchlosť dna gravimetra. Ak má gravimeter výšku 5m, to zodpovedá približne času 1s pádu guľôčky na grafe) Tie rovnice sú odvodene z Lagrangiánu celkovej energie guľôčky teda rotačnej a translačnej zložky. Vo výpočte je Vt zahrnutá, no na 5 m sa na grafe nezobrazí. Bolo by ju vidieť, keby som nakreslil pád z výšky aspoň 1km. Ak chceš, dám ti celé odvodenie, alebo graf pádu z 1km, no neviem či to tu niekoho zaujíma.

ach jaj.

 

ak vyvinie kozmonaut medzi kvadrom a sebou 700 N. kvader je rovnako tazky ako kozmonaut.

 

Neostáva nič iné, ako nahradiť kozmonauta stlačenou pružinou, čo je korektné.

 

1. Odrazia sa od seba cez kváder dve rovnaké pružiny, medzi kvádrom a oboma pružinami budú tenzometre, ktoré ukážu silu pri odraze.

2. Od kvádra sa odrazí rovnako ťažká len jedna pružina. 3.NZ tvrdí, že na pružinu pôsobí rovnako veľká reakčná sila kvádra. Ako ale môže pôsobiť na pružinu rovnako veľká reakčná sila kvádra, keď zrýchlenie pružiny bude menšie ako v 1. príklade z dôvodu, že zrýchli aj kváder.To znamená aj menšiu silu medzi pružinou a kvádrom.

Ako onehdá spomenul alarm, kváder ostáva voči pružine pasívny.

 

Včil buď múdry.

Máš pravdu, skutočná rýchlosť je v = sqrt(Vt^2 + Vr^2), teda tangenciálna a radiálna. Ale tangenciálna rýchlosť guľôčky v čase t = 0, sa počas pádu takmer nemení vzhľadom na tangenciálnu rýchlosť dna gravimetra. A

 

Preco vsak vzhladom na gravimeter ? Bud to pises pre inercialnu sustavu a potom to nemozes zanedbat, alebo pre gravimeter ale potom musis urobit opravu nameraneho g. mal by si napisat rovnice pre inercialneho pozorovatela, kde bude vysledok funkcia drahy(t) gulky a od toho odcitat funkcia( poloha) gravimetra). A vysledok dva krat derivovat podla casu. A do lagrangianu musis vlozit aj potencialnu energiu ako funkciu polohy. ( radialnej vzdialenosti), predsa ide o pad v gravitacnom poli. To bude zrejme dovod preco sa mi nevidela ta prva rovnica.

nezmyselne zadany príklad a popis. Nemam sa k comu vyjadrit. tenzometer je pruzina.

 

vcelku by som ti odpovedal, ale ty skutocne najskor musís pochopit co je 3NZ a co vyjadruje.

 

Už si velmi blízko. Silu si predstav ako pružinu. Ale každy koniec čo tlačí, tlačí rovnako ako u 3NZ ale na dve rozdielne telesa. To je podstata 3NZ.

Pokial pochopís, že ta reakcia je vlastne ten druhy koniec pružiny, tak to možno pochopíš. Totiž tie atómy sa chovajú ako pružiny z toh makro pohladu. Preto maju telesa aj pružnost.

 

a ty si myslíš, že sila je výsada toho kto ju vyvoláva ako kozmonaut. Ale to nie je pravda, sila je to čo udeľuje predmetom zrýchlenie a stláča ich naťahuje, deformuje a pod.

To znamená aj menšiu silu medzi pružinou a kvádrom.

 

To bude tym ze 2+2 je 4 a nie 2. Ale kedze som ti vysvetloval uz 100x, tak na to kaslem. Je to predsa presne priklad kde sa sily scitali a tak vidis dvojnasobnusilu, je to priamy dokaz 3 NZ, lenze ked nevies scitat tak ti nemam ako ukazat.

tenzometer je pruzina.

 

vcelku by som ti odpovedal, ale ty skutocne najskor musís pochopit co je 3NZ a co vyjadruje.

 

Stlačená pružina nie je žiadny tenzometer ale teleso schopné pôsobiť silou po dráhe (Fs) alebo silou za určitý čas (Ft).

V 1.príklade, kde sa od kvádra od seba odrazia dve rovnaké pružiny sa uplatňuje 1.NZ, to znamená, že na kváder pôsobia dve rovnaké dynamické sily opačného smeru a tak teleso (kváder) ostáva v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe.

 

V 2. druhom príklade sa uplatňuje 2.NZ, kde nemusí byť prítomná reakčná sila kvádra ale len veľkosť dynamickej sily medzi telesami (F) a hmotnosť oboch telies (m), a= F/m.

predstav si pružinu velku pruzinu a chceš ju stlacit. Ked ju z povodnej velkosti 5 m stlačíš tak, že jednu stranu oprieš o stenu a len z druhej strany tlačiš, tak pružina bude posobit na oboch koncoch rovnakou silou - to je 3 NZ

 

ked ju budeš stlačat na oboch koncoch, jeden clovek s jednej strany a druhy z druhej, tak pokial ju stlačiš na rovnaku vzdialenost menej ako 5 m, znova posobi rovnakou silou na oboch koncoch.

 

Takto sa sprava pružina a teda AJ 3 NZ.

 

a pokial stale budes brblat o svojich nezmysloch dynamických silách, jarayove dristy tak ti odmietam vysvetlovat fyziku.

 

1 NZ sa uplatnuje tam kde neposobia sily, alebo sú v silovej rovnováhe. kde sú sily uplatnuje sa 2NZ aj 3NZ. Taka je pravda o uplatnovani NZ, nevies ani kde sa aky uplatnuje.

Tyso

 

Ja som to asi zamotal tým, že píšem o dvoch sústavách naraz. Jedna je v strede zeme a druhá v guličke. Tak ešte raz. Tie rovnice popisujú pohyb guličky, na ktorú nepôsobia žiadne vonkajšie sily z pohľadu stredu zeme. Trajektória teda nie je funkciou hmotnosti telesa.

A teraz druhý pohľad zo sústavy guličky. Tá je v kľude, takže vidí, ako sa dno gravimetra vzďaľuje. Celé je to počítané bez gravitácie.

predstav si pružinu velku pruzinu a chceš ju stlacit. Ked ju z povodnej velkosti 5 m stlačíš tak, že jednu stranu oprieš o stenu a len z druhej strany tlačiš, tak pružina bude posobit na oboch koncoch rovnakou silou

 

To je statická silová interakcia.

 

Bavíme sa ale o dynamickej silovej interakcii medzi kvádrom a pružinou, kde veľkosť zrýchlenia je priamoúmerná veľkosti sily medzi telesami a nepriamoúmerná hmotnosti telies ( a= F/m), a tu nepotrebuješ 3.NZ

Ty ides mna poucovat kde sa co uplatnuje?

 

keby si rozumel 3NZ tak vies kde sa uplatnuje. A uplatnuje sa ci pri pohybe alebo ked telesa stoja, vzdy je pritomny 3NZ. pretože sila je vždy vzajomna a VZDY potrebuješ na to min. dva obejkty aby mohli na seba posobit silou, nie je podstne ci su v pohybe alebo stoja.

 

3NZ sa uplatnuje pri zrazke biliardovych gul ako aj pri tlačení na telesoo ktoré sa nehýbe. Ale to tebe vysvetlovat to radsej tomu šimpanzovi

buky, kde fyzika pise o statickej a dynamickej silovej interakcii ? Pouzivas termity, ktore neexistuju v tomto kontexte. To je tak ked sa ucis fyziku u uradneho blba jaraja.

 

Silova interakcia je stale ta ista, bud gravitacna alebo elektromagneticka.

Podobny pojem sa pouziva u stavbarov ale znamena cosi ine, ked teleso narazi, tak brzdenie telesa cez reakciu znamena vyssie zatazenie ako ked tam v klude lezi. Ale silova interakcia je stale ta ista a su to tie iste zakony. Ak brzdis teleso silou, tak rovnakou silou ako ho brzdis posobi teleso na teba. Samotna brzdna sila sa da urcit z brzdnej drahy ( presnejsie nas zaujima spomalenie v kazdom casovom okamziku), kde podla 2 NZ posobi sila m.a.

Ak teda chceme aby tato sila bola mensia, tak musime predlzit brzdnu drahu ( napriklad pruznym nosnikom ).

 

Pri jednoduchej analyze zrazok ziadne podobne uvahy nepotrebujes, nezaujima nas priebeh sily, vieme ze drahohovy integral je energia a tu vieme zratat aj inak, casovy integral je hybnost a tu podobne vieme zratat aj inak. Ako inak ? Pozname hybnost a energiu pred a po zrazke.

Dúfam, že sa Alexander na mňa nenahnevá.

Tóno,v matematike si neprekonateľný, ale čo myslíš má Járay pravdu,že kyv kyvadla bude menší prizrýchlení rakety10ms-2 ako pri gravitačnom zrýchlení zeme, resp. o čo presne ide?