Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Veď práve, že keď to predpokladá zákon zachovania energie, tak to musí platiť všade a za každých okolností, nezáleží o aký experiment ide.

Ak tvrdíš, že sa gravitačná potenciálna energia TELESA zachováva, tak by sa mala prejaviť aj pri páde na mesiac alebo Jupiter. Žiadna zmena, zmenšenie, úbytok potenciálnej energie sa konať nebude, nech sa bude nachádzať v akomkoľvek veľkom gravitačnom poli. Zachovanie energie tu stráca zmysel.

 

Pri brzdení treba odviesť, premeniť energiu na inú energiu.

Neviem si ale predstaviť pri brzdení per. magnetu v medenej rúrke, aká energia sa mení na akú energiu.

 

Ty máš pocit že gulička na rotujúcom disku zrýchľuje?

A ešte budeš zadubene tvrdiť, že má zrýchlenie DO stredu ? :lach:

 

Este raz, potencialna energia je viazana na pole. T.j. To co je nazyvane potencialna energia je v skutocnosti potencialna energia gravitacneho pola zeme. Skracujeme to, pretoze to je jedina potencialna energia, ktora nas 99% pripadoch zaujima. T.j. zvacsuje sa a zmensuje sa podla toho, ako sa teleso hybe v tom poli, pre ktory je ta, konkretna potencialna energia vyjadrena. Teleso moze mat v jednom momente potencialnu energiu vo viacerych poliach, tieto potencialne energie su kazda ina. Ty mas napr. potencialnu energiu gravitacneho pola zeme, rovnako mas ale teraz potencialnu energiu gravitecneho pola mesiaca, slnka....Potencialna energia pre kazde pole sa zachovava.

 

Co zastavilo magnet? Trenie, kineticka energia sa ti premenila teplo. Keby si rurku potrel nejkym dobrym lubrigantom, tak ti imho magnet pri volnom pade nezastavi. To si inak mozes vyskusat.

T.j. zvacsuje sa a zmensuje sa podla toho, ako sa teleso hybe v tom poli, pre ktory je ta, konkretna potencialna energia vyjadrena.

 

Co zastavilo magnet? Trenie, kineticka energia sa ti premenila teplo. Keby si rurku potrel nejkym dobrym lubrigantom, tak ti imho magnet pri volnom pade nezastavi. To si inak mozes vyskusat.

 

Čo sa konkrétne zmenšuje a zväčšuje. Hmotnosť telesa sa zachováva, veľkosť gravitačného silového pôsobenia sa práve naopak,približovaním k zemi zväčšuje.

Čo je to za fluidum,ktoré sa zmenšuje a zväčšuje.

 

Magnet, ktorý má skoro rovnomerný pohyb v zvislej medenej rúrke, nemá nič spoločné s trením. Ak pustíš per. magnet cez plastovú rúrku, tak bude mať gravitačné zrýchlenie.

 

robopolík, pohyb guličky na podlahe zatáčajúcom vagóne, je vlastne pohyb guličky na otáčajúcom sa dysku. Kde tam vidíš dostredivé zrýchlenie guličky ?

Čo sa konkrétne zmenšuje a zväčšuje. Hmotnosť telesa sa zachováva, veľkosť gravitačného silového pôsobenia tiež.

Čo je to za fluidum,ktoré sa zmenšuje a zväčšuje.

 

zeby h? Vyska? mgh. Vsak ty si nic nevies sam zdvodnit, to sa potom necuduj, ze absolutne nicomu nechapes

 

Magnet, ktorý má skoro rovnomerný pohyb v zvislej medenej rúrke, nemá nič spoločné s trením. Ak pustíš per. magnet cez plastovú rúrku, tak bude mať gravitačné zrýchlenie.

 

robopolík, pohyb guličky na podlahe zatáčajúcom vagóne, je vlastne pohyb guličky na otáčajúcom sa dysku. Kde tam vidíš dostredivé zrýchlenie guličky ?

 

Ma vsetko spolocne s trenim ty truhlik, ved si to vyskusaj. Zober medenu rurku, magnet a postav rurku tak, aby sa magnet v nej zastavil. Potom rurku namaz a opakuj pokus, co sa stane? No pome, pivnickou si sa chvalil, tak prestan hubou tlct a urob pokus.

A preco je rozdiel medz medenou a plastovou rurkou? Pretoze velkost trenia je zavisle od sily, ktora posobi na povrch. Takze ked tam mas magnet s medenou rurkou, tak mas vacsie trenie ako pri platovej rurke, pretoze tam mas magneticku silu, ktora tlaci magnet a rurku k sebe a zvacsuje ti trenie ty truhlik.

robopolík, pohyb guličky na podlahe zatáčajúcom vagóne, je vlastne pohyb guličky na otáčajúcom sa dysku. Kde tam vidíš dostredivé zrýchlenie guličky ?

 

Tak to nie je pravda. keby si rozumel pohybom, resp. keby si zvladol pohyb na jednotlive sustavy videl by si rozdiel. V mojom príklade guličky na podlahe ide gulička najskor rovnomerne s vlakom konstantnou rýchlostou. Potom vojde vlak do zátačky a vlak začne dostredivo zrýchlovat, a na guličke vo vlaku sa to prejaví vzájomným zrýchlením "podlaha voci guličke".

Ja som ti dal skutocný pokus, ktorý vyvracia tvoje nezmysly, ak si si nevsimol :lach:

a ked das gulicku na roztocený disk, tak gulicka stoji voci zemi. nema ziadnu rýchlost ked ju pokladas na ten disk. Vo vlaku ma gulicka dotyčnicovú rýchlost voci zemi, planete ZEM!

 

takže je tam rozdiel bukovan, ale to je nad tvoju unosnu medzu chápania.

Tak panstvo,

ja len ze som sa vratil z konferencie o zrazkach elektronov s atomami z Irska. Moc som tomu nerozumel, takze je prijemne vratit sa do starych kolaji Newtonovej fyziky :lach:

 

Sorry za OT.

Nerozumieme si , na orbite ma dve zlozky, najprv dilataciu casu vdaka rychlosti a potom kontrakciu kedze si v slabsom poli.

Ale o to mi neslo, ak sa teleso pohybuje zrychlene, tak z principu ekvivalencie mu idu hodiny pomalsie, kedze to je to iste ako keby bolo v gravitacnom poli. A tym som si isty, netvrdim ze som zvladol cely tenzorovy pocet aby som to vedel odvodit priamo z rovnic OTR ale existuje k tomu lahsia cesta, ak merias na otacajucom sa kotuci, tak inercialny pozorovatel vidi dilataciu casu vdaka Lorentzovej transformacii ale aj neinercialny pozorovatel v strede ju nameria. A z principu kovariancie to vyplyva tiez

 

Ale tak to v OTR nie je. V plochej Minkowskej metrike je podstatná iba vzájomná rýchlosť sústav. Ak niekto interpretuje Lorenzovskú kontrakciu, ako zmenu metriky, teda ekvivalent zakrivenia priestoru, tak je to zle. Možno príklady v literatúre, kde sa vysvetľuje paradox dvojčiat, ťa priviedlo k takémuto záveru, ale je to chybná interpretácia. Tam sa to tak často nesprávne zvádza.

 

A k tým magnetickým hračkám. Stále nechápem princíp, ako to funguje. Ako sa dá konfiguráciou permanentných magnetov dosiahnuť lineárny zrýchlený pohyb guľôčky?

Linearny? Ziadny problem, staci kolajnica.

Zrychleny? Opat ziadny problem, umiestnim gulocku do nestabilnej polohy, kde na nu bude posobit nenulova vyslednica sil.

zeby h? Vyska? mgh. Vsak ty si nic nevies sam zdvodnit, to sa potom necuduj, ze absolutne nicomu nechapes

Ma vsetko spolocne s trenim ty truhlik, ved si to vyskusaj.

A preco je rozdiel medz medenou a plastovou rurkou? Pretoze velkost trenia je zavisle od sily, ktora posobi na povrch.

 

Pre teba je výška veľkosť potenciálnej energie? A ak teleso padá, tak sa jej veľkosť zmenšuje?

Veľkosť práce je predsa daná dráhou a to je výška h. Akú veľkosť bude mať práca záleží na hmotnosti, výške a veľkosti gravitačného pôsobenia medzi telesami.

Od ničoho iného to nezáleží. Zachovanie potenciálnej energie je nepodstatné, ako jej znižovanie, či zvyšovanie.

 

Jáj mojko, to by si najprv musel niečo vedieť o vírivích prúdoch, potom by si vedel prečo má magnet v medenej trubke takmer rovnomerný pohyb. Ak tomu neveríš, skoč do Košíc technického múzea a tam ti to chapík predvedie.

Pytal si sa co sa mi meni. Ani pamat uz nesluzi? m je konstantne, g je konstantne, lebo sa hrame na homogenne polia, jedine co sa meni, je vyska.

Nepodstatne je len pre teba, lebo si v zivote nemusel nic navrhnut a len blabotas blbosti na forach.

 

tusim si dam zas na 10 stran pokoj.

Perdy

 

Ja chápem, keď magnet pritiahne guľôčku, ale ďalší magnet nevytvára predpoklady, aby sa ďalej zrýchľoval pohyb tejto guľôčky. V podstate geometrickým usporiadaním magnetov vytvoríme kvázihomogenné magnetické pole, podobné v jadre cievky. Dostatočné no to, by guľôčku pritiahlo do stredu cievky, ale tam zastane a nemá dôvod pokračovať v zrýchlenom pohybe.

V mojom príklade guličky na podlahe ide gulička najskor rovnomerne s vlakom konstantnou rýchlostou. Potom vojde vlak do zátačky a vlak začne dostredivo zrýchlovat,

 

takže je tam rozdiel

 

Moje, to nehrá žiadnu rolu, že gulička ide najprv rovnomerným pohybom, lebo to môže ísť aj netočiaci disk s guličkou.

 

To si len myslíš, že vlak v zátačke dostredivo zrýchľuje a preto musí aj gulička, navyše tvrdíš že gulička zrýchľuje dostredivo, teda smerom do stredu, čo nie je vôbec pravda.

 

Roztočený disk simuluje chovanie sa guľky v zákrute, to ale je nad tvoje sily pochpiť ak máš len pred sebou dostredivú silu a to znamená zrýchlenie a nič iné nie je prípustné.

 

Rozhodne experiment, zatiaľ si nedokázal, že guľka na podlahe zatáčajúcehu vagóna zrýchľuje.

 

PS: Nulovú rýchlosť má aj gulička pred priamočiarym zrýchľujúcim pohybom vlaku.

Tono, zrejme by stacilo tie magnety postupne nahustovat. Zotrvacnost gulicke umozni sa vymanit z posobenia jedneho magnetu a vtedy ju uz druhy opat taha k sebe. Neviem ale, ci v odkazovanom videu ide o tento pripad.

jedine co sa meni, je vyska.

 

Výška znamená dráhu "s" akurát je vo zvislom smere. A to znamená, že prácu koná gravitačné silové pôsobenie medzi telesami w = F.s.

 

ODKAZ!: Nejak sa nám to tu začína zamotávať, chcelo by to asi založiť novú tému na per. magnety.

Tono, zrejme by stacilo tie magnety postupne nahustovat. Zotrvacnost gulicke umozni sa vymanit z posobenia jedneho magnetu a vtedy ju uz druhy opat taha k sebe. Neviem ale, ci v odkazovanom videu ide o tento pripad.

 

Zdravím urazeného perdyho :lach:

Pozri tému: Perpetum mobile.

 

edit.

Moje, to nehrá žiadnu rolu, že gulička ide najprv rovnomerným pohybom, lebo to môže ísť aj netočiaci disk s guličkou.

 

To si len myslíš, že vlak v zátačke dostredivo zrýchľuje a preto musí aj gulička, navyše tvrdíš že gulička zrýchľuje dostredivo, teda smerom do stredu, čo nie je vôbec pravda.

 

Roztočený disk simuluje chovanie sa guľky v zákrute, to ale je nad tvoje sily pochpiť ak máš len pred sebou dostredivú silu a to znamená zrýchlenie a nič iné nie je prípustné.

 

Rozhodne experiment, zatiaľ si nedokázal, že guľka na podlahe zatáčajúcehu vagóna zrýchľuje.

 

PS: Nulovú rýchlosť má aj gulička pred priamočiarym zrýchľujúcim pohybom vlaku.

 

Ale hra to ulohu uz len v tom, že porovnavas dva rozdielne príklady. V jednom ma gulicka rýchlost spolu s vlakom. Pri gulicke polozenej na roztocenom disku ma nulovu rýchlost gulicka tesne ked ju tam pokladas, stoji voci zemi.

 

A ked u teba je to to iste, tak znova ta odkazujem na to ci je jedno ci nieco stoji alebo sa pohybuje, ked ty nevidis rozdiel.

 

Netvrdím, že gulička ma dostredivé zrýchlenie. tvrdím, že podlaha vlaku ho ma a zmeriam to na pohybe gulicky vo vlaku "zrýchlenom pohybe gulicky".

 

opakujem ti ja take veci som meral ako chlapec nepotrebujem to teraz. A pytam sa ta otazkou. Ked nieco stoji ma aku rýchlost? nulovu. A ked gulička sa začne pohybovat aku ma rýchlost? no nenulovu. A co je zrýchlenie? je to zmena rýchlosti. A to zmena z pokoja na pohyb je zmena z nulovej rýchlosti na nenulovu. TO JE DOKAZ.

 

toto povazujem za uzavretu vec, ty si mozes tvrdit aj to, že mas nohy hore a ruky od pasa dole. Mne jedno co ty popieras.

Výška znamená dráhu "s" akurát je vo zvislom smere. A to znamená, že prácu koná gravitačné silové pôsobenie medzi telesami w = F.s.

 

Práca je zmena enegie telesa...len ak sa udeje...

Ak W=F*s

a F=m*g

tak W=mgs=mgh=potencialna energia

Perdy

 

No neviem. Magnety sú usporiadané rovnomerne. Ak by pretekal medzi koľajnicami prúd ktorý by uzatvárala kovová guľôčka, tak je to jasné. Je to konštantná sila pôsobiaca na vodič s prúdom v magnetickom poli. No žiadny zdroj prúdu tam nie je vidieť.

 

Fungovalo by to aj na kruhovej dráhe, podobne, ako urýchľovač. Ale v odkaze, ktorý uviedol tyso guľôčka na konci dráhy zastane. Na lineárnej dráhe prestane pôsobiť prúd, tak to dáva zmysel. Bez prúdu na konci dráhy pritiahne posledný magnet kovovú guľôčku. Ale na kruhovej by sa mala guľôčka stále zrýchľovať.

 

..........Pozrel som si podrobnejšie videá. Je po záhade, máš pravdu, tie magnety sú usporiadané nerovnomerne.

Ale hra to ulohu uz len v tom, že porovnavas dva rozdielne príklady.

 

Netvrdím, že gulička ma dostredivé zrýchlenie. tvrdím, že podlaha vlaku ho ma a zmeriam to na pohybe gulicky vo vlaku "zrýchlenom pohybe gulicky".

 

A co je zrýchlenie? je to zmena rýchlosti. A to zmena z pokoja na pohyb je zmena z nulovej rýchlosti na nenulovu. TO JE DOKAZ.

 

Veď práve, že ide o porovnanie oboch experimentov.

1. Vlak je v pokoji a následne začne zrýchľovať.

2. Vlak má rovnomerný pohyb a začne zatáčať.

 

V oboch prípadoch budú guličky na podlahe vagóna v pokoji.

V 1. príklade začne podlaha vagóna zrýchľovať, čím sa bude obvodová rýchlosť guľky zväčšovať.

V 2. príklade bude mať podlaha aj guľka rovnomerný pohyb, pri zatáčaní začne vagón mať krivočiary pohyb ale guľka má snahu ostať v rovnomernom priamočiarom pohybe. A to znamená, že ak podlaha vagóna začne meniť rovnomernú priamočiaru dráhu , guľka nemá dôvod mať zrýchlený pohyb,to je pohyb od steny ku stene, resp. medzi 1. a 2. príkladom bude rozdiel.

 

Zelené guľky spojené s priamkou je rovnomerný priamočiary pohyb.

 

A voci vlaku tie zelene gulky zrýchluju. vidis ze sa gulka premiestinla z jednej strany vlaku na druhu stranu vlaku ALE NIE ROVNOMERNE. TO JE DOKAZ, možeš si ho už ist konecne urobit miesto tarania tu. Pretože ty nevies ci bude zrýchlovat "VOCI PODLAHE VLAKU".JA TO VIEM NA ROZDIEL OD TEBA.

Práca je zmena enegie telesa...len ak sa udeje...

F=m*g

 

Paradox je v tom, že v tomto prípade na konanie práce postačuje tiaž telesa a k žiadnej zmene energie telesa nedochádza. Ostáva konštantná aj pri dopade na zem, to znamená že nedochádza k pribúdaniu kinetickej energie na úkor úbytku potenciálnej energie.

 

"VOCI PODLAHE VLAKU".JA TO VIEM NA ROZDIEL OD TEBA.

 

Aha, tak ty to vieš a čo ťa k tomu vedie, že ide o zrýchlený pohyb.

 

Ak bude mať v zátačke vlak zrýchľujúci pohyb, tak pôjde o aký pohyb guľky, tiež zrýchlený?

čo je na tom paradoxom?

Jedna tehla vo výške metra môže vykonať určitú prácu, 5 tehiel inú prácu...

Akože nedochádza k jej zmene.

Chceš napísať, že ak to isté teleso raz zdvihnem do výšky 2m a roztočím ním nejakú vrtulu, tak rovnako to dopadne, k teleso zdvihnem do výšky 10m?

Uvedomuješ si ten nezmysel, čo si napísal?

Zober ruksak, nalož do neho 80kg.

A teraz skús vyliesť na kopes bez ruksaku, a potom s ním :lach:

Myslím, že pri druhom výstupe zistíš, čo je potencialna energia,zistíš, že si tomu kvichtu, čo si dotrepal hore umožnil konať prácu :D

KEdy bukovan zacnes ratat, merat a nie len dristat? toho sa nedockame ze?

 

mne nic nenuti, ja to viem, že zrýchluje, viem to potvrdit meraním aj výpočtom.

 

dokonca na tom obrazku to mas nakreslene v mierke.

 

ten vlak zrýchluje dolava. nevidis to. na obrazku je jasne ze vzdialenost medzi prvou a druhou sekvenciou je kratsia vzdialenost medzi gulickou a stenou ako medzi druhou a tretou sekvenciou. NEVIDIS TO?

 

 

ja skutocne nepolemizujem o tom, ja ti tu davam argument a meranie, obrazok, ktorý ti jasne vyvracia, že existuje dostredivé zrýchlenie TOHO VLAKU, čo sa prejaví v tom vlaku tým, že sa gulička pohybuje po tej podlahe zrýchlene.

 

to je vsetko co ti poviem, nebudem sa tu opakovat ako papagaj dokola.

čo je na tom paradoxom?

 

To že na konanie práce postačuje hmotnosť (m) a (g) a výška (h), nič viac, žiadna energia. Ak budem považovať (h) za dráhu napr. 1m dlhú, tak auto na prekonanie tajto dráhy tam a späť potrebuje energiu.

 

ja skutocne nepolemizujem o tom, ja ti tu davam argument a meranie, obrazok, ktorý ti jasne vyvracia, že existuje dostredivé zrýchlenie TOHO VLAKU, čo sa prejaví v tom vlaku tým, že sa gulička pohybuje po tej podlahe zrýchlene.

 

Ak by išlo o dostredivé zrýchlenie vlaku pri zatáčaní, tak jeho rýchlosť za zatáčkou by bola vyššia ako pred zatáčkou s konštantnou rýchlosťou.

 

To je len môj názor, samozrejme, že meranie môže ukázať zrýchlený pohyb,ale zatiaľ som to meranie nevidel, čo nie je jednoduchá záležitosť.

Ak auto zdvihneš do výšky jedného metra aj tak potrebuje palivo aby spadlo 1m?

Tak inak.

1. Auto potiahne kváder po dráhe 1m tam a späť silou 10 000 N, W = F*s, W = 10 000 * 2 = 20 000 Joule.

 

2.Zdvihnem auto do výšky (dráhe) 1m silou 10 000 N, W = 10 000 * 1 = 10 000 Joule.

Ak auto pustím, tak už predsa nepotrebujem energiu, aby som vykonal prácu 10 000 joule, ako v 1. príklade.

 

Rozumieme sa alebo nie.

Tyso

 

Tie príklady s analógiou rotujúceho disku a gravitácie vychádzajú z toho, že vlastný čas v gravitačnom poli a rotujúcom disku sa porovnávajú.

Ak ide napríklad o geostacionárnu družicu je dostredivé a gravitačné zrýchlenie rovnaké. V družici sa ale uplatní len gravitačný posun hodín voči povrchu zeme. Gravitačný posun hodín nie je možné kompenzovať pohybom pozorovateľa, ako rotačný. Takú sústavu nenájdeme. Dokázali by sme však vypočítať, akou rýchlosťou by mala rotovať zem okolo vlastnej osi, aby hodiny na družici a na povrchu zeme ukazovali rovnaký čas.