Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Lebo matematika je model reality ? Môžem opakovať až do bezvedomia, že nie vždy dostredá sila, ale naopak, len silové pôsobenie v odstredivom smere. Aký má smer sila, ktorá napne silomer na 20 N ?

Dňa 2. 1. 2026 at 10:14, buky pridal:

 

 

 

 

 

Všetko tu už bolo k tomu povedané, napísané. Netreba to opakovať do nekonečna. 

Kto má na to, aby pochopil, pochopí. Kto nemá, nepochopí. 

matematika nie je model reality, teda nie takto jednoducho. matematika je jazyk v ktorom tie modely tvorime  a mozu byt aj take co s realitou nesedia. Ale model newtonovych zakonov je tak dobry ze az ked ideme do extremov tak prestane platit.

pred 23 minútami, tyso pridal:

 Ale model newtonovych zakonov je tak dobry ze az ked ideme do extremov tak prestane platit.

Z  pohľadu matematického, pragmatického určite. Do VTR, STR špŕtať nebudem, to je pre vyvolených. Ale z pohľadu laika by ma zaujímal urýchľovač  LHC a či sedí predpovedaný výsledok zrážky častíc.

bohuzial ano, vsetci dufali ze to nebude sediet a najdeme stopu k novej fyzike. Ale sedi co je sklamanie

Dňa 8. 3. 2026 at 11:29, iskra pridal:

 Nie je proti prírode aj logike.

Hm, prečo by nemohol existovať rovnomerný krivočiary pohyb, bez dostredivého zrýchlenia ? Matematika je silná disciplína, ale nepodlieha prírode. 

@buky

Pretože si "utiekol", do "fyziky". 

Šak tu už prudím 20 rokov. tyso sa  venoval najviac a už zlámal na mne všetky palice.

@buky

Šak si Slovák..

Tak som si aspoň vyskúšal, či je vzdelanie základom inteligencie. Určite je, ale neviem na koľko percent.

Vrátim sa k rakete (m1) vo vesmíre, ktorá má hybnosť (v)  Následne zachytí ramenom silomera o závažie rovnakej hmotnosti m2. Podľa dnešenej fyziky závažie m2 začne pôsobiť silou  kolmo na raketu čo je dôvod vzniku sily v dostredivom smere a raketa začne opisovať kružnicu. 

Netreba ale zabúdať, že opisovať kružnicu začne aj závažie m2. Z pohľadu popisu ide o 3.NZ, kde ide o dve sily (F1,F2), kde každá z nich pôsobí na iné teleso. Výsledná sila je nenulová. Otázka znie:  V akom smere pôsobí nenulová výsledná sila ?

Raketa má nenulovú hybnosť a pri zaháknutí závažia s nulovou hybnosťou ide o zámenu hybností medzi telesami :  Raketou m1 a závažím m2. 

Z pohľadu smeru pôsobiacich síl to vidím tak, že smer pôsobiacej sily závažia na raketu je v dostredivom smere, resp. tento smer spôsobí krivočiari pohyb rakety. V dôsledku krivočiareho pohybu začne raketa m1 pôsobiť na závažie m2 silou v odstredivom smere. Obe telesá prejdu do rotačného - rovnomerného krivočiareho pohybu, kde navzájom pôsobia na seba silami pôsobiacich v odstredivom smere. Kde sa bude nachádzať stred otáčania (ťažisko) závisí na hmotnosti oboch telies. Z pohľadu popisu nie je nutné uvažovať o dostredivej sile a dostredivom zrýchlení.

Tak ma zaujal v súvislosti so zámenou hybnosti medzi telesami (raketa - guľa) 1. NZ. Raketa s delom bude mať rovnomerný priamočiary pohyb. Ak vystrelím guľu v rovnakom smere hybnosti rakety, tak výsledná rýchlosť gule bude rovnaká ako pri nulovej hybnosti ? Dovolím si tvrdiť, že pri nenulovej hybnosti rakety bude po výstrele,  výsledná rýchlosť gule väčšia.

Pri rýchlosti si treba položiť otázku: "Rýchlosť voči čomu?"

buky, zrejme si objavil klasicku galileovu transformaciu.     rychlost gule voci rakete sa spocitava s rychlostou sustavy, v tomto pripade s rychlostou rakety pred vystrelom.   Ak toto bola ta otazka, tak odpoved je ano,  a bude vacsia o rychlost rakety . hmotnost hule. 

Ano, ale pozerám sa na to z pohľadu hmotnosti oboch telies rakety m1- gule m2 pričom na oboch bude akcelerometer. Akú veľkosť ukáže počas výstrelu (F.t) ak budú v pokoji a ak budú mať hybnosť ?

rovnaku,  to je podstata mechanickej relativity

Pri nenulovej hybnosti rakety,  vystrelená guľa odovzdáva hybnosť v opačnom smere. Môže dôjsť k tomu, že raketa bude mať nulovú hybnosť. Nie som si istý, že vsio rovno. Také divnô to je, mozok to nespracováva.

pred 23 hodinami, tyso pridal:

  rychlost gule voci rakete sa spocitava s rychlostou sustavy, v tomto pripade s rychlostou rakety pred vystrelom.  

Hm, tak si predstavme, že v urýchľovači sa od častice m1, ktorá má rýchlosť blízko c, odrazí (výstrel) druhá častica m2. Dosiahne druhá častica nadsvetelnú rýchlosť ?

nie,   klasicka relativita je len aproximacia pre nizke rychlosti,  ak su rychlosti velke tak musis pouzit lorentzove transformacie ( Aka specialna teoria relativity)   Ale buky,  do tychto vod naozaj nejdem,  ak uz roky zapasis s newtonom,  tak toto ta len dopletie.
ale pre zaujimavost   https://cs.wikipedia.org/wiki/Skládání_rychlostí

Veď píšem o 3.NZ ako o zámene hybnosti medzi telesami. Ako laik netuším čo sa stane s časticou, ktorá získa hybnosť väčšiu ako c. Len v teoretickej rovine.

hybnost nie je rychlost,  su to ine veliciny. vo fyzike moze hybnost rast do nekonecna, nema limit

a k vymene hybnosti, to je pravda inak sa to vola zakon zachovania hybnosti. Zakony zachovania je dolezity ale vo fyzike nas primarne zaujima aj to ako sa system vyvija v case a to je nieco ine,  newtonove zakony to umoznuju a tak su uzitocnejsie ako len zakony zachovania