Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

pred 2 hodinami, buky pridal:

koľko času tu obetujete, aby ste obhájili cez matematiku svoju pravdu

Skôr je to zvedavosť, či sa dá druhý človek priviesť k pochopeniu niečoho, čo nechápe a hľadanie možných ciest k tomu. :)

A v tej zvedavosti je nádej a viera, že predsa ak je niečo logické a pravdivé, tak to druhý človek musí byť schopný nahliadnuť. 

pred 37 minútami, irb pridal:

A v tej zvedavosti je nádej a viera, že predsa ak je niečo logické a pravdivé, tak to druhý človek musí byť schopný nahliadnuť. 

Platí obojstranne 🙂

pred 2 minútami, buky pridal:

Platí obojstranne 🙂

Áno, to mi je jasné.

Jeden príklad:

Ty si si napríklad povedal, že sily - napríklad v mechanických väzbách - reálne fyzické sily, nebudeš pokladať za sily. (ale za "matamatiku")

To je niečo fascinujúceho. 

Tak napr. výpočet sily po obvode cez dostredivú silu: Fd= m.omega na2 . r

Kua, ako ste na to prišli, že táto sila má dostredivý smer ?! Lebo mne to cez hmotnosť, ktorá má snahu odísť po dotyčnici výchadza smer odstredivý.

Buky, nakresli mi nejaký príklad(obrazkov si sem dal hafo) na ktorom bude interpretovana hybnosť. Potom urob nejaku zmenu, aby sa hybnosť zmenila. Snaď to pochopím...

pred 18 hodinami, buky pridal:

Toť,   čo vám  zjavne nevonia: Ak disk roztočím, tak sila F1,F2 medzi diskom a raketou bude  menšia ako 50N.  Aká je príčina menšej výslednej sily rakety m1,m2 ?

Presnejšie, pri krivočiarom pohybe pôsobí v odstredivom smere zotrvačná hmotnosť rakiet m1,m2. Dôvodom je snaha telies odísť po dotyčnici.

Nie, je to zmena hybnosti.

Zmena hybnosti je matematika, ktorá nie je v súlade s experimentom. 

buky to len volne (velmi volne) opisujes prvy newtonov zakon.   Len to nie je silove posobenie,  
Prvý Newtonov pohybový zákon, známy aj ako Zákon zotrvačnosti, hovorí, že hmota (teleso) si zachováva svoj pohybový stav (zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe), pokiaľ na ňu nepôsobí žiadna sila, alebo ak je výslednica pôsobiacich síl nulová

Raketa sa opiera špicom o teleso, v tom mieste je trenie a raketa nemôže tým padom odísť po kružnici

pred 1 minútou, tyso pridal:

pokiaľ na ňu nepôsobí žiadna sila, alebo ak je výslednica pôsobiacich síl nulová

Lenže, ak zapôsobím silou na teleso, tak sa prejavuje zotrvačná hmotnosť. Pri krivočiarom pohybe to spôsobuje silové pôsobenie v odstredivom smere. Viac experimentov na to poukazuje 

buky, tak len po bazilionty krat. 
1.  ak jedno teleso pôsobí na druhé teleso silou (akcia), druhé teleso pôsobí na prvé teleso silou rovnako veľkou, ale opačného smeru (reakcia)

2.   Ak chces zmenit priamociary pohyb, tak  musis posobit silou,  teleso svoju drahu zakrivi v smere sily ( tlacis tam kam ma ist )
To je dostrediva sila.
Ale na teba posobi reakcia rovnako velka ale opacneho smeru, teda odstrediva.     Mozno raz, ale naozaj len mozno dokazes odlist pravu a lavku ruku a seba od auta.  
Vsetky experimenty to ukazuju, vsetky zariadenia to potvrdzuju,  priroda je takato. 
 

Ale bez dvoch telies m1, m2 nemôžeš uvažovať o dvoch silách akcie reakcie. Ani bez zotrvačných hmotností oboch telies.

ked nemas druhe teleso, tak si v pripade 1NZ a teleso ide rovnomerne priamociaro a nemas ziadny kruhovy pohyb.  A teda ani dostredivu ani odstredivu silu.   
Tomuto rozumies ?

Áno a keď máš dostredivú silu ?

čítať tuto téme je zábava, zučastniť sa jej je utrpenie...

pred 12 minútami, buky pridal:

Áno a keď máš dostredivú silu ?

tak mas druhe teleso,   a opakujem:
buky, tak len po bazilionty krat. 
1.  ak jedno teleso pôsobí na druhé teleso silou (akcia), druhé teleso pôsobí na prvé teleso silou rovnako veľkou, ale opačného smeru (reakcia)

2.   Ak chces zmenit priamociary pohyb, tak  musis posobit silou,  teleso svoju drahu zakrivi v smere sily ( tlacis tam kam ma ist )
To je dostrediva sila.
Ale na teba posobi reakcia rovnako velka ale opacneho smeru, teda odstrediva.     Mozno raz, ale naozaj len mozno dokazes odlist pravu a lavku ruku a seba od auta.  
Vsetky experimenty to ukazuju, vsetky zariadenia to potvrdzuju,  priroda je takato. 

pred 5 minútami, tyso pridal:

tak mas druhe teleso,   

To je dostrediva sila.
Ale na teba posobi reakcia rovnako velka ale opacneho smeru, teda odstrediva.    

Veď preto sa na experiment pozerám cez dve telesá medzi ktorými dochádza k silovému pôsobeniu.

A už sme zas v pragmatickom myslení dvoch síl, kde je záhadou, určenie výslednej sily v dostredivom smere.

hm, a kde je zahada, to je pre mna zahada.   Ved ked chces aby nieco zabocilo, tak to potlacis tym smerom. To je take dost intuitivne. 

No, a v opačnom smere sa deje čo ?

v opacnom smere mas reakcnu silu. 

opakujem
tak mas druhe teleso,   a opakujem:
buky, tak len po bazilionty krat. 
1.  ak jedno teleso pôsobí na druhé teleso silou (akcia), druhé teleso pôsobí na prvé teleso silou rovnako veľkou, ale opačného smeru (reakcia)
 

Podľa čoho mám rozlíšiť silu akcie, od sily reakcie ?

podla toho na co posobi,  ty posobis na auto si akcia, auto na teba je to reakcia.  Ak prestanes tlacit, aj auto ti da pokoj.  Ale kedze mas problem odlisit aj lavu a pravu ruku, tak odpoved by bola, kasli na to.  
Auto zataca a posobi nan sila, a smeruje do stredu.  To staci v nasom pripade. 

pred 4 minútami, tyso pridal:

Auto zataca a posobi nan sila, a smeruje do stredu.  To staci v nasom pripade. 

A kde si nechal dve telesá ? Kedže bez nich to nejde.

ty si druhe teleso, to ty tlacis na auto. 
ak mas druhe teleso,   a opakujem:
buky, tak len po bazilionty krat. 
1.  ak jedno teleso pôsobí na druhé teleso silou (akcia), druhé teleso pôsobí na prvé teleso silou rovnako veľkou, ale opačného smeru (reakcia)

2.   Ak chces zmenit priamociary pohyb, tak  musis posobit silou,  teleso svoju drahu zakrivi v smere sily ( tlacis tam kam ma ist )
To je dostrediva sila.
Ale na teba posobi reakcia rovnako velka ale opacneho smeru, teda odstrediva.     Mozno raz, ale naozaj len mozno dokazes odlist pravu a lavku ruku a seba od auta.  
Vsetky experimenty to ukazuju, vsetky zariadenia to potvrdzuju,  priroda je takato.