Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

No konečne začínaš sa dostávat k fyzike.

 

Asopoň, že už nepopieraš reakčné sily.

 

Ale dam ti niečo na zamyslenie, pretože je to zaujímavé:

 

Máš hydraulicky lis. voložíš do neho nejakú kocku a budeš ju stláčať z dvoch strán silou 10 000 N. Budeš teda pôsobiť silami na dve strany. Je to obdobne ako ke´d tlačia dvaja kozmonauti.

 

lenže teraz sparvíme fintu. budeme mat tu istú kocku o silnú platnu z jednej strany, ktorá je mimoriadne dobre ukotvena do povrchu (votknuta). A len z jednej strany budeme tlačiť silou 10 000 N.

 

Otazka znie

Kocka v prvom prípade praskne skor, ako v druhom?

 

No a tu je jasne vidiet, že v prvom prípade stlačajú kocku dve akčné sily po 10 000N. V druhom prípade je tu akčná sila 10000 N a reakčná sila, ktorá pochádza od tej platne, čo je dobre ukotvená v povrchu.

 

V tomto prípade je to neintuívne, lenže aj v jednom aj v druhom prípad je tlaková sila stále len 10 000N.

Ešte k tým dvom odrážajúcim sa kozmonautom. celá finta nie je v silách. sily v tom nezohrávajú úlohu. Stále je to napr. 1000 N v oboch prípadoch:

a, kozmonaut sa odráža od kvádra silou 1000N

b, dvaja kozmonauti sa navzájom odrážajú silami po 1000N

 

cela finta je len v tom, že v druhom prípade pôsobia tie sily dlhší čas. Teda efekt je väčší nie preto, že je väčšia sila ale dlhší čas, následkom čoho je väčší impulz sily.

 

Buky, bohužial proti fyzie budovanej stáročia vela genialnymi ludmi, preverená časom nemaš najmenšiu šancu. Jediny problém je len u teba V NEPOCHOPENI, to je cele. Pokial si to nevieš priznat, tak by si sa mal zamysliet nad sebou. Pretože tu nejde o to, že máš náhodou pravdu a všetci su slepí. Bohužial ju nemôžeš mat ani nahodou, nie je miesto kde by si TY mohol spochybniť konzistentnost tejto teorie "mechaniky".

buky v kazdej knizke sa pise ze reakcia posobi na ine teleso ako akcia. Ine teleso je aj iny vozik.

mas teda zapis aky chces a podla teba ide o silovu rovnovahu. Ci nie ? F1 = -F2.

 

 

A k planete, dobre planeta sa nepohne, cize sila sa vyuzije len na pohyb lyziara. Ale preco ide oopacnym smerom ako sila ? Predsa vzdy tlacis proti smeru pohybu. Ako to vysvetlis ? To povazujes za logicke a rozumne ?

tyso,

 

Buky už určite teraz vie, že sila pôsobí oboma smermi, čo tu už píše. Lenže to je dôsledok dvoch síl dva smery, dve sily, On to už vie, len sa ešte snaži troška uhrat, že sila ma schopnost tlačit na dve strany (ale to je detail). lenže vo fyzike je pre každý smer jedna sila definovana. To tiež vie.

 

Mne je jasne, že už vidi, že by musel popriet sam seba, keby chcel naďalej popierat reakčnú silu a ko výsledok dvoch smerov "silovej interakcie"

Medzi motorkou a lyžiarom napína lano sila Fp. A ta pôsobí na lyžiara a opačne na motorkára. Teda akčná sila Fp na lyžiara a reakčná na motorkára.

 

Máš tu jednu silu Fp, ktorá pôsobí dvoma opačnými smermi. Človeka by som prirovnal k pružine, tiež ide o jednu silu schopnú pôsobiť dvoma opačnými smermi.

Máme tu obrázok, kde ťahá motorkár lyžiara, nevidel som tam dva motocykle s dvoma lyžiarmi. To je len s tvojej strany sústavné uhýbanie od podstaty. Jeden vozík bude mať väčšiu rýchlosť F1 a druhý F2 menšiu, ako sa tieto na sebe nezávislé sily ovplyvňujú cez 3.NZ ? Ovplyvniť sa môžu jedine cez 1.NZ, keď sa stretnú. F1 = - F2, vozíky ostávajú v pokoji.

To isté platí u robopola, celý čas sa bavíme o dynamickej silovej rovnováhe a nie o statickej. Ide o obyčajný zverák vystavený statickému silovému pôsobeniu. Prečo asi musí byť oceľová platňa robustnej stavby ? :ax:

Opakujem, silová rovnováha, nerovnováha telies nezávisí na statickej pevnosti materiálu.

Máš tu jednu silu Fp, ktorá pôsobí dvoma opačnými smermi. Človeka by som prirovnal k pružine, tiež ide o jednu silu schopnú pôsobiť dvoma opačnými smermi.

 

No a ked už konečne pochopíš, že vo fyzike sú dva smery dve sily, Jedna sila neposobi vo fyzike dvoma smermi a PRAVE preto je tu ta druha reakčná, to je ten druhy smer. A uhybas od podstaty TY. pretože to už davno vieš, že to čo ty hovoris, že posobi jedna sila dvoma smermi, tak jeden smer sa vo fyzike nazýva akčna sila a druhý smer opačný reakčna.

Preto tam kde ty vidíš jednu silu vo fyzike sa používa pre každý smer jedna sila.

 

takže kedže to už vieš, tak už hádam nebudeš trepať, že druhým smerom sila neposobí.

@Buky

 

Mozes mi prosim vysvetlit, ako v tvojej fyzike funguje vrtula na motore lietadla? Preco sa lietadlo hybe dopredu?

Máš tu jednu silu Fp, ktorá pôsobí dvoma opačnými smermi.

Čo je to za nezmysel?Ako môže jedna sila pôsobiť dvomi smermi....

Medzi motorkou a lyžiarom napína lano sila Fp. A ta pôsobí na lyžiara a opačne na motorkára. Teda akčná sila Fp na lyžiara a reakčná na motorkára.

 

Mohol by si konečne označiť reakčnú silu ? Lebo ja tam vidím označenú len silu akčnú Fp.

Ty vlastne potvrdzuješ čo tvrdím, jedna sila pôsobiaca na dva opačné smery.

buky a ako sa scitava taka to jedna sila obojsmerna ? Na teba budu tlacit dve sily obojmserne, ako bude vysledok ?

Medzi motorkou a lyžiarom napína lano sila Fp. A ta pôsobí na lyžiara a opačne na motorkára.

 

To nech ti vysvetlí robopol, ale ani diviak tomu nerozumie, ako to myslí :ax:

 

Ps:Idem relaxovať.

No ked už spomínaš toho diviaka, ten to pochopí skor ako Ty.

 

a zaujímavé je, že sa tváriš, že tvrdíš čo ja, zároveň nevieš čo tvrdím. Opýtaj sa toho diviaka :ax:

 

A na tom obrázku nie je zakreslená reakčná sila na Fp. Pretože to by si musel zakreslit sipku sily opacnu k Fp a jej posobisko by bolo na konci lana pri tej motorke.

 

A dobre, že odkazuješ tysa na mna, ked sa teba pýta ako sa skladaju tie obojsmerné šípky tej sily. Je to dane tým, že ty to sam nevies. Ja to viem a to je ten rodiel medzi nami.

Tak ja sa spytam este raz.

Buky, ako funguje vrtula na lietadle. Preco sa lietadlo hybe dopredu?

Tak že znovu a čiastočne sa prispôsobím.

 

Pre lepšie pochopenie zameníme motorku za raketu.1. Vo voľnom priestore bude raketa s lyžiarom zrýchľovať z dôvodu, že chýba rovnaká ale opačne orientovaná sila. Pridáme túto silu v podobe druhej rakety. Zapneme motor, VZNIKNE REAKČNÁ SILA a lyžiar prejde do rovnomerného priamočiareho pohybu. Pridám alebo uberem ťah z jednej z rakiet a raketa bude spomaľovať z dôvodu nerovnováhy síl, až zastane, potom zrýchli v smere pôsobenia väčšej sily. To sa môže udiať v OBOCH SMEROCH.

 

2. Tu na zemi bude mať lyžiar s jednou raketou rovnomerný pohyb z dôvodu vzniku rovnakej, opačne orientovanej trecej a odporovej sily . Všetko sa zdá byť v poriadku až do momentu, keď pridám k lyžiarovi druhú raketu ako rovnakú opačne orientovanú silu. V tomto momente môže pri ubratí alebo pridaní ťahu jednej z rakiet lyžiar zrýchliťalebo spomaliť v oboch smeroch. Pri vzniknutej trecej - odporovej sile sa tak môže stať LEN V JEDNOM SMERE.

Môžeme teda považovať vzniknutú treciu - odporovú silu za skutočnú? Alebo si ju človek priradil svojvoľne, bez rešpektu na prírodné zákony. A aby to bolo čo v najväčšom súlade, tak len dodám, že na pôsobenie dvoch opačných síl potrebujem v tomto prípade energiu. Neviem si predstaviť odkiaľ čerpá energiu trecio - odporová sila.

 

Darkman,aby došlo k pohybu musí dvôjsť medzi dvoma telesami k silovým pôsobeniam, interakciám. V tomnto prípade je to medzi točiacou sa vrtuľou a molekulám vzduchu. Medzi listom vrtule a atmosférou dochádza k večšiemu tlaku ako je atmosferický a to znamená rozdiel potenciálov a umožňuje pohyb lietadla. Aby bol tento rozdiel potenciálov permanentný, musí sa vrtuľa točiť. Väčší tlak vzduchu je vlastne aj prúd vzduchu za lietadlom. Najväčší tlak je ale podľa mňa tesne pri liste vrtule.

 

Tak čo zapotil som, alebo niečo na tom bude :ax:

Darkman,aby došlo k pohybu musí dvôjsť medzi dvoma telesami k silovým pôsobeniam, interakciám. V tomnto prípade je to medzi točiacou sa vrtuľou a molekulám vzduchu. Medzi listom vrtule a atmosférou dochádza k večšiemu tlaku ako je atmosferický a to znamená rozdiel potenciálov a umožňuje pohyb lietadla. Aby bol tento rozdiel potenciálov permanentný, musí sa vrtuľa točiť. Väčší tlak vzduchu je vlastne aj prúd vzduchu za lietadlom. Najväčší tlak je ale podľa mňa tesne pri liste vrtule.

Skaces..K akym silovym posobeniam? Teleso meni svoj stav len za pomoci sily, nie tlaku. Jedine co vrtula robi je, ze tlaci vzduch za seba. Ale aka sila posobi na samotnu vrtulu, aka sila nuti lietadlo pohybovat sa dopredu, odkial sa berie? Z vrtule urcite nie, ved nemoze posobit sama na seba.

 

edit: Inac, rychlo prudiaca tekutina tlak znizuje, nie zvysuje (na tom principe funguje kridlo). Takze tym, ze za vrtulou bude vacsi tlak by som si tak celkom isty nebol.

Môžeme teda považovať vzniknutú treciu - odporovú silu za skutočnú? Alebo si ju človek priradil svojvoľne, bez rešpektu na prírodné zákony. A aby to bolo čo v najväčšom súlade, tak len dodám, že na pôsobenie dvoch opačných síl potrebujem v tomto prípade energiu. Neviem si predstaviť odkiaľ čerpá energiu trecio - odporová sila.

 

Vo voľnom priestore bude raketa s lyžiarom zrýchľovať z dôvodu, že chýba rovnaká ale opačne orientovaná sila. Pridáme túto silu v podobe druhej rakety. Zapneme motor, VZNIKNE REAKČNÁ SILA a lyžiar prejde do rovnomerného priamočiareho pohybu. Pridám alebo uberem ťah z jednej z rakiet a raketa bude spomaľovať z dôvodu nerovnováhy síl, až zastane, potom zrýchli v smere pôsobenia väčšej sily. To sa môže udiať v OBOCH SMEROCH.

 

 

Odporova sila je skutocna a berie energiu z telesa na ktore posoby. co myslis kde "zmyzne" tych 100N z motorky ked sustava nezrychluje (nemeni energiu)?

 

Nevznikne reakcna sila to neni REAKCNA SILA. Porozmyslaj na ktore teleso posoby to co si nazval reakcnou silou a na ake teleso posobi akcna sila a precitaj si co napisal darkman aspon 100 krat. Reakcnu silu mas medzi raketou a lyziarom. Raketa posobi akcnou silou na lyziara a lyziar reakcnou na raketu.

Buchni rukou do klinca a pocitis reakcnu silu

edit: Takze tym, ze za vrtulou bude vacsi tlak by som si tak celkom isty nebol.

 

No ja tvrdím, že je, presnejšie ide o dynamickú silovú interakciu.

Ukaz kde bude vacsi tlak

 

 

 

edit.:

pridávanie obrázkov na Fórum, návod na hlavnej stránke, aj v mojom podpise:

https://www.freespace.sk/blog-80/zapis-647-pridavanie-obrazkov-na-forum/ g.

No ja tvrdím, že je, presnejšie ide o dynamickú silovú interakciu.

 

Ale silova interakcia medzi cim a cim? Vsak skaces ako zajac. Odkial sa berie sila, ktora pohne 20t lietadlom dopredu? Ziadne tlaky, sila.

 

edit: Musim sa opravit, tesne za vrtulou je vacsi tlak ako pred nou, ale z ineho dovodu, nez z akeho si pisal :ax:

Odporova sila je skutocna a berie energiu z telesa na ktore posoby. co myslis kde "zmyzne" tych 100N z motorky ked sustava nezrychluje (nemeni energiu)?

 

Nevznikne reakcna sila to neni REAKCNA SILA. Porozmyslaj na ktore teleso posoby to co si nazval reakcnou silou a na ake teleso posobi akcna sila a precitaj si co napisal darkman aspon 100 krat. Reakcnu silu mas medzi raketou a lyziarom. Raketa posobi akcnou silou na lyziara a lyziar reakcnou na raketu.

Buchni rukou do klinca a pocitis reakcnu silu

 

O čom to točíš? Ide o dve telesá schopné na seba pôsobiť dvoma silami, opačne orientovanými (silová interakcia). Ak budeš mať motorku zdvihnutú vo výške a akcelerátor plynu na maximum, tak motor pôjde rozrapiť (premena energie) A lano aj tak nebude napnuté. Prečo nečerpá reakčná sila energiu?

 

Ide o dve telesá, dve rakety schopné pôsobiť dvoma silami opačne orientovanými. A na to potrebujú energiu. Reakčnú silu spomínam len zdôvodu prispôsobivosti.

Raketa pôsobí akčnou silou na lyžiara a lyžiar rovnakou reakčnou silou na raketu,lano je napnuté na 100 N. Lyžiar aj raketa zrýchľujú (vo voľnom priestore).

Na oboch koncoch lana sú rakety a pôsobia na seba rovnakou opačne orientovanou silou 100N. Ostávajú v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe.

V oboch prípadoch je lano napnuté dvoma opačne orientovanými 100N silami , ale telesá sa chovajú rozdielne.

Prečo asi?

 

 

Kde je väčší tlak, pred vrtuľou alebo za vrtuľou.

Krídlo nechajte na pokoji, nemiešajte jablká s hruškami.

Za vrtulou je vacsi tlak, ale je tam preto, ze vrtula znizuje tlak pred vrtulou, nie preto, ze zvysuje tlak za vrtulou. :ax:

Ok. To nie je až tak podstatné, dôležitý je dynamický rozdiel tlakov. preto dôjde k pohybu lietadla. Nafúknutý balón vzduchom je tiež rozdiel tlakov ale statický, preto nedôjde k žiadnemu pohybu.

 

No a teraz napíš, kde je prítomná reakčná sila. A je vôbec jej prítomnosť nutná ?

Prečo nečerpá reakčná sila energiu?

 

Ide o dve telesá, dve rakety schopné pôsobiť dvoma silami opačne orientovanými. A na to potrebujú energiu. Reakčnú silu spomínam len zdôvodu prispôsobivosti.

Raketa pôsobí akčnou silou na lyžiara a lyžiar rovnakou reakčnou silou na raketu,lano je napnuté na 100 N. Lyžiar aj raketa zrýchľujú (vo voľnom priestore).

Na oboch koncoch lana sú rakety a pôsobia na seba rovnakou opačne orientovanou silou 100N. Ostávajú v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe.

V oboch prípadoch je lano napnuté dvoma opačne orientovanými 100N silami , ale telesá sa chovajú rozdielne.

Prečo asi?

 

 

Kde je väčší tlak, pred vrtuľou alebo za vrtuľou.

Krídlo nechajte na pokoji, nemiešajte jablká s hruškami.

 

reakcna sila na aku akcnu silu?

Lano je napnute silou 100N v oboch pripadoch ale sprava sa rovnako na lyziara ale posobia rozne sily a sprava sa rozne.

OK kridlo sem nepatri len som nevedel co myslis za vrtulou.

Ok. To nie je až tak podstatné, dôležitý je dynamický rozdiel tlakov. preto dôjde k pohybu lietadla. Nafúknutý balón vzduchom je tiež rozdiel tlakov ale statický, preto nedôjde k žiadnemu pohybu.

 

No a teraz napíš, kde je prítomná reakčná sila. A je vôbec jej prítomnosť nutná ?

 

Vrtula posobi silou na masu vzduchu a ta podla 3nz posobi silou na vrtulu a sposobuje jej pohyb.

Lepsi priklad by bol asi lodna skrutka, kde je to uplne ocividne. Skrutka posobi na masu vody a masa vody nasledne posobi na skrutku a tlaci celu lot.

Tom, ale silu nemôžeš brať ako niečo samostatné, tu ma už niekto na to upozorňoval.

Vždy ide minimálne o dva hmotné body mezi ktorými dochádza k silovým interakciám, v našom prípade ide o motorku - lyžiara, raketa - lyžiar, raketa - raketa.

Ukážmi mi v praxi smostatnú reakčnú a akčnú silu,resp. aby sa prejavila bez hmotných bodov.

 

Darkman, myslím si že ak ide o lietadlo a loď, tak sú to dosť podstatné rozdielne príklady.

Vzduch je stlačiteľný, voda nie. Pri vzduchu môžme rozprávať, o rozdielnosti tlakov, ale pri vode?

Ja by som pre zjedmodušenie nahradil lodnú skrutku, lodným lopatkovým kolesom.

Vdnešnej fyzike sa určite bude tvrdiť, že proti akčnej sile kolesa pôsobí rovnako veľká reakčná sila vody, preto májú loď a voda opačný smer pohybu.

 

No to by som nebol ani ja ak by som sa na to pozeral inak.

Hnacie a hnané koleso určite poznáš, pri bicykli majú zhodný smer, pri dvoch ozubených kolesách opačný.

No a práve lopatkové je hnacie a voda hnané "ozubené" koleso, preto májú aj iný smer pohybu.

Lodnú skrutku si skôr predstavujem ako šnek, ktorý reže závit do vody.

 

 

Cez 3.NZ je to však vsio rovno.