Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

1 Aby vagon mal rovnomerny pramociari pohyb nepotrebuje ziadnu silu. Silu potrebuje aby mal zrychlenie neplet si to.

 

Ja si nič nepletiem, akurát to prekrúcaš, čo nie je nič nové.

Mám vagón, ktorý je v pokoji a na oboch stranách vagóna pôsobia proti sebe dve rovnaké sily v podobe rakiet, výsledná sila je nulová. Opakujem IDE O DVE ROVNAKÉ OPAČNE ORIENTOVANÉ SILY !!!

Aby som mohol dať vagón do rovnomerného pohybu, musím pužiť silu z vonka,inak povedané tretiu silu. Bez prítomnosti vonkajšej sily, vagón ostáva v pokoji.

 

Ovšem pri motorke ide tiež o dve rovnaké opačne orientované sily, výsledná sila je nulová. No na rovnomerný pohyb nepotebuje použiť vonkajšiu silu.

To znamená nesúlad s 1.NZ.

Je to inak, ale tebe a podobným je to zbytočne vysvetľovať.

 

Video je smutné a depresívne, ja som myslel že tu bude kopec srandy :confused:

Aby som mohol dať vagón do rovnomerného pohybu, musím pužiť silu z vonka,inak povedané tretiu silu. Bez prítomnosti vonkajšej sily, vagón ostáva v pokoji.

 

 

Video je smutné a depresívne, ja som myslel že tu bude kopec srandy :confused:

 

No pretoze tvoja nevedemost je tragikomicka, to bude tym.

 

A este raz ak je vonkajsia sila nulova tak teleso stoji alebo zostava v pohybe. Na obrazku nemas napisane ake sily tam posobili pred tym, analyzujes sily v jednom okamziku. A kedze je sila nulova tak bud motorka presmykuje alebo ide rovnomerne priamociaro.

Preco zase odvadzas temu inde a hovoris o tom ze sa raz musela pohnut ak teraz ide ?

Myslis ze ti to pomoze zakryt tvoje zlyhania ?

 

 

A este raz ak je vonkajsia sila nulova tak teleso stoji alebo zostava v pohybe. Na obrazku nemas napisane ake sily tam posobili pred tym, analyzujes sily v jednom okamziku. A kedze je sila nulova tak bud motorka presmykuje alebo ide rovnomerne priamociaro.

Preco zase odvadzas temu inde a hovoris o tom ze sa raz musela pohnut ak teraz ide ?

 

Nič neodvádzam inde.

 

Máme tu teda dva stavy pri dvoch experimentoch. Pokojový stav a rovnomerný pohyb, pri oboch ide o dve sily opačne orientované, výsledná sila nulová

1. Ak ostávajú v pokoji tak pri motorke prešmykuje koleso, točí sa, pri vagóne musia byť zapnuté oba motory, resp. musia pôsobiť proti sebe rovnakými silami.

2. Ak majú rovnomerný pohyb, tak pri motorke sa koleso točí, pri vagóne sú tiež zapnuté oba motory ale jeden má väčší ťah a to znamená, že pôsobí väčšou opačnou silou proti druhému motoru.

ALE PODSTATNÝ ROZDIEL JE V TOM, ŽE VAGÓN MOŽE MAŤ ROVNOMERNÝ POHYB V OBOCH SMEROCH !!!

PRI MOTORKE TO VŠAK NIE JE MOŽNÉ, PRETO NEMOŽE ÍSŤ O DVE ROVNAKÉ SILY OPAČNE ORIENTOVANÉ !!!

 

 

Tyso, ak študent urobý chybu, tak ho na to upozorníš, alebo mu dáš päťku lebo omyly nie sú prípustné.

Ja nerobím nič iné len upozorňujem,lenže ty a mnohomiliónov ďalších v omyle žijú a to je tragikomédia.

 

Nič neodvádzam inde.

 

 

 

 

Tyso, ak študent urobý chybu, tak ho na to upozorníš, alebo mu dáš päťku lebo omyly nie sú prípustné.

Ja nerobím nič iné len upozorňujem,lenže ty a mnohomiliónov ďalších v omyle žijú a to je tragikomédia.

 

 

Este raz : na vagon das raketovy motor, zapnes. Vagon bude ZRYCHLOVAT, vypnes motor a vagon prestane zrychlovat ale rychlost mu zostane. Ak si isiel niekedy v aute, tak ked vyslapnes spokjku, tak auto ide dalej.

 

Skutocne si to este nikdy nezazil ? Ziadna sila a auto ide dalej, rovnomerne priamociaro. ( teda skor, kedze tu je odpor vzduchu a kolies a tak spomaluje, ale len trochu. a staci vyrovnat tuto odporovu silu a pojde rovnomerne priamociaro presne ako na obrazku )

Ja nerobím nič iné len upozorňujem,lenže ty a mnohomiliónov ďalších v omyle žijú a to je tragikomédia.

 

No este, ze si tu ty, aby si nas vsetkych zachranil. :confused:

Tyso,

 

co si myslíš, prečo buky si nechce vysvetlit jednoduchý príklad?

 

Napr. ked ma niečo nejakú rýchlosť tak pôsobením sily bude teleso spomalovat. Takže nezmení okamžite smer najskôr musí zastvait.

 

Je velmi zaujímavé, že bukovan sa k tomu nevyjadrí pričom o pár príspevkov opakuje. Teleso okamžite nezmenilo smer nezrýchluje v smere reakčnej sily.

 

Práveže toto je schopný pochopit, ale nechce si uznat chybu, tvari sa ze nerozumie, ze to nevidel, nepocul. Zaujimavé chovanie. Mna len zaujíma čo toho človeka vedie k tomu, aby popieral elemntárne fakty zo života. :confused:

Este raz : na vagon das raketovy motor, zapnes. Vagon bude ZRYCHLOVAT, vypnes motor a vagon prestane zrychlovat ale rychlost mu zostane. Ak si isiel niekedy v aute, tak ked vyslapnes spokjku, tak auto ide dalej.

 

Skutocne si to este nikdy nezazil ? Ziadna sila a auto ide dalej, rovnomerne priamociaro. ( teda skor, kedze tu je odpor vzduchu a kolies a tak spomaluje, ale len trochu. a staci vyrovnat tuto odporovu silu a pojde rovnomerne priamociaro presne ako na obrazku )

 

Ha.

 

A to je fatálny omyl 3.NZ, považovať trenie za silu, treciu silu a nebodaj ešte aj opačne orientovanú.

Ak bude na vagón pôsobiť len jedna raketa, tak bude zrýchľovať až do momentu keď sa veľkosť enegie vyrovná práci, ide totiž o pôsobenie sily po dráhe, potom ide o rovnomerný pohyb.

Dôležité je, že nemôže zrýchľovať v smere reakčnej sily !

 

Ale ak budú na vagón pôsobiť dve rovnaké sily opačne orientované v podobe dvoch rakiet, tak môže zrýchliť v jednom aj druhom smere.

Buky,

 

Co sposobuje zastavenie vlaku ked sa pohybuje nejakou rýchlostou? Zastavuje ho sila ci ne?

 

Však nam napíš prečo auto v 160 km/h posobením nejakej sily proti autu, auto okamžite nezmení smer v smere posobenia sily? ako to teda je buky? Chceš zastavit toto auto, ked budeš proti letiacemu autu posobit nejakou silou, brzdit ho bude spomalovat, či zrýchlovat?

Dva príklady:

1.Vagón má hybnosť mv a spomaľuje. Ak bude medzi povrchom a vagónom nulové trenie, tak pôjde o rovnomerný pohyb. Ako náhle dôjde ku kontaktu zo zemou, ako druhým telesom, tak dochádza cez trenie k silovým pôsobeniam, interakciám z dôvodu prenosu hybnosti vagóna na zem. Inak povedané, vagón má snahu cez trenie zem roztočiť, koná sá práca Fs. Zdôvodu chýbajúcej energie zastane.

2. Vagón má hybnosť a rovnomerný pohyb - zanedbáme trenie. Proti hybnosti vagóna bude pôsobiť silou raketa, silový účinok vo vagóne bude zhodný ako v 1. príklade.

Rozdiel bude v tom, že ak vagón zastane, tak začne opačne zrýchľovať v smere pôsobiacej sily rakety.

 

 

Dúfam, že tu bude konečne veselšie :confused:

nekluckuj,

 

pôsobí SILA ked zastavuješ vlak na trati, alebo brzdíš auto proti smeru pohybu vlaku ci auta? ano - nie?

 

ci mame tomu rozumiet tak, že SILY posobia tam kde ti to vyhovuje a kde ti to nevyhovuje tam neposobia? priroda si nevybera a nekluckuje ako ty zajac na pasienku.

 

Je jesne, že ty si nevieš uznať chybu aj ked ti je davno jasne, že SILA tam je ked brzdiš vlak, či auto. A na hybnosť sa nevyhovaraj. PRETOŽE ZMENU HYBNOSTI SPOSOBUJU SILY. Rac si nastudovat impulznu vetu a 2 NZ kde mad napísane zmena hybnosti za nejaký čas je rovna sile.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1kon_zachov%C3%A1n%C3%AD_hybnosti

 

Mal by si konecne uznat, že toto si tu na plnej ciare prehral.

 

Nevyjadrujes sa k otazkam a miesto toho odvracias pozornost inam, uskocne manevre.

A to, že si korunovaný somár, ktorý sa bude opakovane hadat a držať nezmyslov dokazuje fakt že,

 

písal si

 

Reakčná sila nikdy nezrýchly teleso v smere jeho pôsobenia. odvovodňoval si to tým, že keď ma vlak rýchlosť tak pôsobením sily proti smeru pohybu vlaku, vlak nezmení smer.

 

A je ti dobre jasné, že si požadoval blud. Pretože aj ta tvoja raketa ked bude posobiť proti smeru rýchlosti vlaku spôsobí spomalenie vlaku, OD REAKCNEJ SILY SI POŽADOVAL OKAMŽITU zmenu smeru. Pričom aj reakčná sila aj tvoja raketa NAJSKOR spomalí vlak. A kedže reakčná sila sa zastavením vlaku zruší "UZ VIAC NEPOSOBI" nebude po zastavení vlaku, vlak zrýchlovať opačným smerom

 

Tym si potvrdil, že si obyčajny trkvas, ktorý nevie ani bazalne rozmyšlat.

buky prenos hybnosti sa deje len cez sily, ziadny zakon prenosu hybnosti nie je. Ale presne podla 3NZ kedze posobu akcia aj reakcia, tak ak jedno teleso ziska hybnost, tak druhe ho ziska. Nemozes mat prenos hybnosti bez 33NZ. a deje sa prostrednictvom 2 NZ.

 

Staci ked pochpopis tieto dva zakony a dalsie zakony o na prenos co zastavovanie jednym, ci onym smerrom nebudes potrebovat.

Ohlúpnutosť 3. NZ vám nedovoľuje logicky rozmýšľať.

A preto naméte šancu pochopiť, čo je zrýchlenie v smere reakčnej sily.

 

Veľmi dobre si pamätám ako sme sa preli čí je trecia sila reakčná sila. Sám taký chytrák ako ste vy dvaja, stále zdôrazňoval, že trenie, odpor nie je protisila.

Ostáva teda otázka : Ako je možné, že je potom lano napnuté medzi motorkou a lyžiarom pri konštantnej rýchlosti?

Z vašimi zadubenými hlavami dokážete rozmýšľať len cez 3.NZ. A to znamená,VĎY DVE SILY, lano môže byť napnuté len zdôvodu rovnakej a opačne orientovanej trecej,odporovej sily (pri konštantnej rýchlosti)

 

 

robopolík, vieš vôbec čo je pôsobenie silou po dráhe? Fs, kde tam vidíš dve rovnaké sily opačne orientované?

Ak budeš sedieť vo vagóne , ktorý bude konať prácu svojou hybnosťou alebo vo vagóne, ktorý bude brzdiť raketa, tak nebudeš z hľadiska pôsobenia síl vôbec vedieť o čo ide.

Ovšem do momentu, keď vagón zastane, tam nastáva ten veľký rozdiel, tam zbadáš, pocítiš ten rozdiel.Zrýchlenie v smere reakčnej sily rakety. Žiadne zrýchlenie v smere trecej,odporovej sily sa konať nebude.

 

Ak tu bude nejaký prehytrelec tvrdiť, že reakčná sila zanikne spolu z akčnou, tak čakám odpoveď otázkou: Čo skôr zanikne, akčná alebo reakčná sila? Taktiež určiť poradie vzniku akčnej areakčnej sily nie je možné.

Zadubnenu hlavu tu mas tak jedine ty.

 

Ostáva teda otázka : Ako je možné, že je potom lano napnuté medzi motorkou a lyžiarom pri konštantnej rýchlosti?

 

Pretoze trenie lyziara. Ale trenie nieje reakcna sila na lano. Ak pojde lyziar po lade, tak bude lano napate manej, ako ked pojde po asfalte...Lano posobi na lyziara, trenie posobi na lyziara => NEMOZU TO BYT REAKCNE SILY, LEBO TIE NIKDY NEPOSOBIA NA TO ISTE TELESO. Ty proste nechapes co skutocne 3NZ hovori a spajas sily mirnix-dirnix ako sa tebe hodi, a to len preto, ze su opacne orientovane. Stale sa tu tocime dookola o tom istom.

 

NZ tvoria zaklad mechaniky, statiky, dynamiky a dalsich x fyzikalnych oborov. Na zaklade tychto modelov su spocitavane konstrukcie vsetkeho co okolo seba vidis, je to za starocia milionkrat overeny model, ktory funguje. Keby nefungoval, tak nic co je podla neho skontruovane nefunguje. To, ze ich ty nevies pochopit je len tvoj problem. Spajas tu sily, ktore absolutne spolu nesuvisia. Robia ti problemy zaklady rovnomerneho pohybu a rovnomerne zrychleneho pohybu. Nevies pochopit jeden zakladny obrazok z ucebnice fyziky. Tak sa tu netvar ako pupok sveta a zosadni z toho pomyselneho tronu, co si si tu postavil, si tu ludom, co tomu rozumeju iba tak na smiech.

Zadubnenu hlavu tu mas tak jedine ty.

 

 

Pretoze trenie lyziara. Ale trenie nieje reakcna sila na lano.

 

Ha, čisté psycho.

 

Čo myslíš pod pojmom trenie lyžiara?

Ak bude nulové trenie, nulový odpor, tak lano pri konštantnej rýchlosti nebude napnuté.

A pokiaľ je mi známe, tak pri lyžiarovi sú dve pseudo reakčné sily, odpor vzduchu a trenie medzi lyžami a povrchom. Ale trenie lyžiara mi nič nehovorí.

A pokiaľ je mi známe, tak pri lyžiarovi sú dve pseudo reakčné sily, odpor vzduchu a trenie medzi lyžami a povrchom. Ale trenie lyžiara mi nič nehovorí.

 

nie su to pseudo , odpor vzduchu je normalna sila ktora vznika ked naraza do molekul vzduchu, trenie je sila ktora "vyrovnava povrch", na lyziara posobi reakcna sila od trecej, kedze trecou silou posobi lyziar na povrch.

 

Vyhlesenie ze to nie su sily je vykrik blazna, ak to chces tvrdit tak skus nejake argumenty ( kedze sa scitava s inymi silami, posobenim po drahe vytvara teplo presne F.s, atd . Chova sa ako kazda ina sila )

 

A ak bude nulovy odpor a nulove trenie tak to bude iny priklad, nie ten ktory si nepochopil. V takom pripade motorku potrebujes len na rozbeh, potom mozes lyzovat bez nej az do skoncenia sveta rovnomerne priamociaro.

Bavíme sa o napnutom lane medzi motorkou a lyžiarom, pri konštantnej rýchlosti.

Predstav me si, že lyžiar bude mať nulové trenie a nulový odpor vzduchu, lano medzi motorkou a lyžiarom nebude napnuté.

Ak obhajuješ 3.NZ, tak musíš uznať treciu a odprovú silu za reakčnú silu.

 

Ja považujem trenie a odpor ako pôsobenie sily po dráhe, tým že mi teleso kladie odpor (nie protisilu) v dôsledku trenia, môžem pôsobiť silou po dráhe konštantnou rýchlosťou Fs.Samozrejme, že musí byť prítomná energia.

 

Lano na druhej strane môže napnúť miesto lyžiara rovnakou 100N silou aj raketa. Motorkár nepocíti žiadnu zmenu, pokiaľ nezastane, potom začne cúvať v dôsledku pôsobenia reakčnej sily rakety. Nehovoriac o tom, že aby mohla raketa pôsobiť reakčnou silou potrebuje energiu. Odkiaľ berie energiu pri vzniku trecia a odporová sila nevie nikto vysvetliť.

 

3.NZ je neskutočne rozpoluplný a nelogický.

3.NZ je neskutočne rozpoluplný a nelogický.

 

Nie je.

hehe,

 

No nevravím zajac, zajac kluckujuci pamtatany zajac.

 

Všetko sa dá vysvetlit ale tebe je to zbytocne, nevies si uznat chyby. Co ti clovek dokaze, k tomu sa nevyjadris a uz ako pamatany zajac skaces k inemu, k energiam a dalsim prikladom.

 

mas dokaz:

1. reakcna sila existuje, sposobuje brzdenie vlaku

2. reakcna sila aj zrýchluje, napr. ked sa odraziš od mantinelu ako korculiar.

3. ked sa auto, vlak rozbieha, rakčná sila ho rozbieha, teda zrýchluje

4. sila sposobuje aj zrýchlenie aj spomalenie

5. 3 Nz nie je silova rovnovaha

6.priklad s lyžiarom F0 nie je reakčná sila na Fp

 

Postupne sme vsetky tvoje dristy vyvratili.

 

A co urobis ty zajac? No nič začneš trepat dalsie a dalsie nezmysly.

buky rozmyslam kde najdem uplne jednoduchy priklad.

 

tak daslsi pokus. Si lyziar na rovine a pouzivas palice na to aby si sa pohol. Ktorym smerom budes tlacit (teda ktorym smerom posobi tvoja sila ? )

A ktorym smerom sa pohnes ?

 

a

sic : Ak obhajuješ 3.NZ, tak musíš uznať treciu a odprovú silu za reakčnú silu.

 

Preco ? reakcna sila k comu ? Ukaz mi ako rozmyslas a ako si dospel k takemuto zaveru ?

tyso nerozmyslaj :confused:

 

dal si tu presne video sedi mu jak zadok na šerbel. On si neuvedomuje, že sa myli, ani si to nevie uvedomit. Jeho neschopnost mu nedovoli zistit, čo je argument, čo je jeho iluzia a čo objektivna skutočnosť.

 

On je proste nechapavy a TO JE FAKT. S tym sa neda nič robit.

buky rozmyslam kde najdem uplne jednoduchy priklad.

 

Už sme tých príkladov prebrali mnoho, som rád že premýšľaš ako ma presvedčiť o vzniku reakčnej, ale ja som beznádejný prípad.

 

Jednoduchší príklad je odrazenie kozmonauta od kvádra.

1. Odrazí sa kozmonaut maximálnou silou od 80kg kvádra aby sa mohol dostať späť ku rakete.

2. Odrazia sa od seba dvaja 80kg kozmonauti maximálnou silou, aby sa jeden znich mohol dostať k rakete.

V oboch prípadoch ide o dve rovnaké opačne orientované sily, ale v 2. prípade dorazí kozmonaut skôr k rakete ako v 1. príklade. Môžeš mi vysvetliť prečo?

 

Aká reakčná sila napne lano medzi motorkou a lyžiarom, ak majú konštantnú rýchlosť?

Podá mi niekto konečne priamu odpoveď ?

 

3.NZ je nelogický v tvrdení, že pri rovnici F1 = -F2, nejde o rovnováhu síl.

Už sme tých príkladov prebrali mnoho, som rád že premýšľaš ako ma presvedčiť o vzniku reakčnej, ale ja som beznádejný prípad.

 

Jednoduchší príklad je odrazenie kozmonauta od kvádra.

 

3.NZ je nelogický v tvrdení, že pri rovnici F1 = -F2, nejde o rovnováhu síl.

 

Odpoved si dostal vela krat a nepochopil. Nemam zatial odpoved ktoru dokazes pochopit. A preto skus odpovedat na lyziara.

 

A k rovnovahe sil : Ty tlacis na vozik silou 100 N smerom z bratislavy do kosic, z kosic tlacit tvoj brat vozik silou 100 N smerom do bratislavy. Zapiseme to ako F1 = - F2, je to podla teba rovnovaha sil ?

buky

1 bod. Ved pokial neuznávaš reakčnú silu, potom sa nemôže ten kozmonaut vobec odrazit, mal by stat. ved ten kozmonaut pôsobí silou na kváder, keby nebolo rekačnej sily ako tvrdíš tak sa nepohne. No dobre vieš, že sa odrazí ten kozmonaut a odrazí sa vďaka reakčnej sile.

2 bod. nedorazí skôr, pokial sa odrazí rovnakou maximálnou silou tak je to to isté. Nezvýši sa sila tým, že bude tlačit aj druhý kozmonaut. Ak jeden kozmonaut dokáže vyvinúť napr. 1000 N silu na kváder. Tak Kváder bude na neho pôsobiť 1000N. Ked budú tlačiť oproti sebe kozmonauti každy po 1000 N tak nebude sila 2000N ale len 1000 N.

 

Medzi motorkou a lyžiarom napína lano sila Fp. A ta pôsobí na lyžiara a opačne na motorkára. Teda akčná sila Fp na lyžiara a reakčná na motorkára.

Kozmonauta som použil preto lebo ide o porovnateľné hmotnosti telies.

Ako môžem porovnávať hmotnosť človeka a hmotnosť planéty od ktorej sa lyžiar odrazí ? Ak sa lyžiar odrazí palicami od povrchu, tak pôsobí silou na planétu, táto sila lyžiara samozrejme splanétou ani nepohne.

Sila lyžiara sa tým pádom využije len na svoj pohyb, zrýchlenie. Ak by bolo teleso od ktorého sa lyžiar odrazí rovnako ťažké, tak zrýchlia obe telesá rovnako ale zrýchlenie lyžiara by tým pádom bolo menšie, to znamená, že sila medzi hrotom palice a telesom by bola menšia.

V ktorej knižke sa píše o dvoch nezávisle tlačiacich vozíkov v súvislosti 3.NZ ? To sa určite v žiadnej knižke takto nepíše.

 

To isté platí aj pri odraze dvoch kozmonautov.

Ak sa odrazia od seba dvaja kozmonauti rovnakej hmotnosti maximálnou silou, tak sila medzi chodidlami bude väčšia a preto aj dorazí k rakete rýchlejšie. Zrýchlenie bude väčšie.Ide o dve rovnaké sily opačne orientované.

Ak sa odrazí od kvádra, tak sila kozmonauta sa rozdelí na kváder a samotného kozmonauta, zrýchlenie kozmonauta bude menšie a aj veľkosť sily medzi chodidlami a kvádrom bude menšia.

 

 

Robopol, tuším si začíname rozumieť, jedna sila Fp, ktorá pôsobí na dve opačné strany, ako napr. vprípade kozmonaut - kváder.