Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Bude rovnaka:) a kedze nerozumies fyzike nevies preco.

 

1. veta:......a potom zapnem korekčný motor kolmo na smer pohybu, rovnakou silou ako v 1. príklade.

 

2. veta: Bude veľkosť sily v 2. príklade väčšia ako 1000 N?

 

v jednej vete pises BUDE ROVNAKA, v druhej vete sa pytas aka bude. MISTR LOGIK:)

Bude rovnaka:) a kedze nerozumies fyzike nevies preco.

1. veta:......a potom zapnem korekčný motor kolmo na smer pohybu, rovnakou silou ako v 1. príklade.

 

Myslel som rýchlosť prúdiacich plynov bude zhodná.

Ta radsej nemysli, prudiace plyny ta zaujimaju? aha, len si to zabudol uviest v priklade. Nevies sa ani vykoktat, to je tvoj hlavny problem + dalsie v tom, že nevieš na čo sa vlastne pytas.

 

a ktore plyny myslis tie co su za tebou pod tebou nad tebou, alebo tie co prudia okolo tenzometra? :dalbysomsi:

 

A medzi ktorým motorom mas ten tenzometer, medzi hlavným, či korekčným? :(

 

asi si myslis ze ti vieme citat myslienky.

A medzi ktorým motorom mas ten tenzometer, medzi hlavným, či korekčným? :(

 

:dalbysomsi: Veď už toľko nenadskakuj, už som to opravil.

a ja som ti uz odpovedal sila bude rovnaka medzi trupom a korekcnym motorom.

 

pockaj?

 

a nemaš nahodou v tej rakete cervene trenky? lebo potom by to mozno bolo inak :dalbysomsi:

Položím ešte jednu otázku,aby sme si ujasnili, kto trepe bludy:

1. Na rakete mám dva motory, ktoré uzatvárajú kolmicu. Raketa je v pokoji a spustím len korekčný motor. Medzi korekčným motorom a telesom rakety bude tenzometer a ten ukáže 1000N veľkú silu, raketa bude zrýchľovať.

2. Na rakete na chvíľu zapnem najprv jeden motor, v smere pohybu pôjde o hybnosť (mv) a potom zapnem korekčný motor kolmo na smer pohybu.

 

Bude veľkosť sily v 2. príklade väčšia ako 1000 N?

 

Jednoducho povedané, v 1. príklade pôjde len o zrýchlenie rakety korekčným motorom.

A v 2. príklade pôjde o zakrivenie rovnomerného priamočiareho pohybu korekčným motorom.

 

robopol tvrdí, že veľkosť sily bude v 2. príklade zhodná.

Ja tvrdím, že bude v 2. príklade väčšia.

 

Čakám na ďalšie názory.

Maš menšiu tiaž v stojacom vlaku ako vo vlaku na rovnej trati konstatnej rýchlosti?

 

:dalbysomsi:

:dalbysomsi: Stále ide o zrýchlený pád v smere dostredivej sily, ale telesá sa chovajú rozdielne.

Tomu sa hovorí vsio rovno.

 

iste, to sa vola veda, z jednoduchych principov vieme vysvetlit mnozstvo roznych javov. Nepotrebujeme rozne vysvetlenia, kedze podstata je ta ista.

Toto keby si pochopil davno, tak by si to povazoval za vyhodu.

Položím ešte jednu otázku,aby sme si ujasnili, kto trepe bludy:

1. Na rakete mám dva motory, ktoré uzatvárajú kolmicu. Raketa je v pokoji a spustím len korekčný motor, ktorý nahradzuje dostredivú silu. Medzi korekčným motorom a telesom rakety bude tenzometer a ten ukáže 1000N veľkú silu, raketa bude zrýchľovať.

2. Na rakete na chvíľu zapnem najprv jeden motor, v smere pohybu pôjde o hybnosť (mv) a potom zapnem korekčný motor kolmo na smer pohybu,ako v 1. príklade.

 

Bude veľkosť sily v 2. príklade väčšia ako 1000 N?

 

Toto je bludny priklad, skus nabuduce najprv jasne popisat co sa deje a az potom tam vnasat svoje bukoviny.

 

Motor ziadnu dostredivu silu nenahradzuje, ak je raketa v pokoji tak sa jednoduch pohne v smere kam ju tlaci motor.

 

Ale zabavny je druhy priklad, kratka odpoved je ze ano, ked sila posobi kolmo na rychlost, tak raketa zahne. pojde po krivke.

 

 

Ale predstav zi zapnes oba motory, kazdy ma tah 1000 N, ako sa podla teba pohne raketa ? Aka bude vysledna sila posobiaca na raketu ?

Nie tyso nepochopil si ho:

 

On sa pyta, ked mas raketu vo vesmíre, či sa zmeni sila, ktorou tlacis na nieco, napr. ten korekcny motor na trup v zavislosti od rýchlosti, rychlost je konstatná (vytvoril si ju tahom hlavnych motorov) a je kolma na smer sily.

robopol, buky zase spravil bezny uhybny manever. Situaciu kde nema argumenty zmenil na inu, uz nejde o raketu ktora ma rychlost a kolmo na rychlost posobi sila, uz tam pridal aj motor v priamom smere aby bola situacia komplikovanejsia :dalbysomsi: Teda zrejme podla neho. A dufa ze tam sa schova.

 

Lenze potom ide o iny priklad, ak mame dve sily, tak vysledna sila nie je dostrediva ale ide o vektorovy sucet sil. Ten buky samozrejme nedokaze zratat a tak len vie ze sila bude vacsia ako u jedneho motora. Sice to vobec nesuvisi s tym o com sme sa bavili ale to robi buky pravidelne, inak by musel priznat ze je truhlik a uz roky len zabava ludi svojou hlupostou.

Nie, ved citaj

 

si vo vesmíre. mas hlavny motor a korekcný ktorý je zboku v strede trupu (aby si nerotoval). Zapnes niekde vo vesmíre mimo hviezd hlavný motor, ziskas rýchlost, ta je konstatna ked ho vypneš. a Teraz zapnes bocny motor (korekcny) a budeš zrýchlovat, kolmo na smer rýchlosti hlavného motora.

 

ON SA PYTA, ci to ze ma rychlost ta raketa zmenilo velkost sily korekcneho motora. rozumies?

 

PS: Aj keby si mal oba motory pustene naraz tak sila bocneho motora sa nezmení, zmení sa akurat vysledna sila. TAKZE AJ TAK JE TO STALE ANO, SILA BOCNA JE ROVNAKA.

 

inak ten priklad je pre neho klucovy, ja viem preco, ja mu vidim tie jeho myslienky ako mu prudia, len nevie kde robi chybu.

robopol, buky zase spravil bezny uhybny manever. Situaciu kde nema argumenty zmenil na inu, uz nejde o raketu ktora ma rychlost a kolmo na rychlost posobi sila, uz tam pridal aj motor v priamom smere aby bola situacia komplikovanejsia :dalbysomsi:

 

Netrep, len opakujem tvoj príklad rakety, kde krátkym zážehom vytvoríš hybnosť a potom korekčným motorom upravíš smer pohybu po kružnici. Zakrivíš rovnomerný priamočiary pohyb, korekčným motorom.

Ano buky to je dobry priklad presne takto urobis kruznicu len musis presne vediet aku rychlost k tomu korekcnému motoru a SILE musis mat.

 

Teda aby si sa pohyboval takto s raketou musis mat neustale zapnuty korekcny motor a musi posobit rovnakou silou a TOMU VER ZE BUDE. ziadna rýchlost nezmeni tu silu korekcných motorov.

tak u bukyho nikdy nie je nic iste ale pise :

 

2. Na rakete na chvíľu zapnem najprv jeden motor, v smere pohybu pôjde o hybnosť (mv) a potom zapnem korekčný motor kolmo na smer pohybu,ako v 1. príklade.

 

O vypnuti sa nic nepise, potom tu otazku o sile ale nechapem.

Pise na chvilku zapne hlavny motor. Takže ho vypne, je to tak ako ti pisem v príklade. A zapne motor hlavny aby ziskal konstatnu rychlost.

 

On sa pyta na zvalstnu otazku: hlupost totalnu

 

ci rychlost rakety v smere hlavneho motoru pred zapnutim korekcneho bocneho motora ma vplyv na silu toho korekcneho motora, ako keby sa chcel pytat, KORIGUJE VELKOST SILY ta hybnost v kolmom smere?

Netrep, len opakujem tvoj príklad rakety, kde krátkym zážehom vytvoríš hybnosť

 

Buky uz ma to stve, nemozes sa kua drzat normalntch terminov, stale hladat co chces povedat je fakt namahave. Ziadnu hybnost nevytvoris, raketa sice ziska hybnost, ale ziska aj energiu, opalene dyzy, strati kus paliva, zahlmi sa je okienko a co ja viem co este. Tu riesime obycajnu kinematicku ulohu a tak to co nas zaujima je ze ziska rychlost v. Hybnost ktoru ziska raketa je opacna ako ziskaju plyny a tak celkova hybnost ostava zachovana. Zmeni sa teda aj hmotnost rakety a tak udat hybnost bez tychto velicin je nezmysel. Ak nechceme ulohu komplikovat tak povedz aka bude vysledna rychlost a hotovo. To ze si bezne mylis hybnost, silu a co ja viem co este, to robi lustenie tvojich nezmyslov este o dost komplikovanejsie. Staci ze pises bludy, nemusis ich este aj kodovat.

tyso

 

buky to sice napisal krkolomne, ale príklad je jasny, neviem comu nerozumies. Je to ten príklad kedy chce raketa vo vesmíre urobit kruznicu pomocou bocneho motora.

 

Musim sa ta buky zastat, ja rozumiem na co sa pytas, odomna mas odpoved, ak to pochopi aj niekto iny tak ti napise.

tyso

buky to sice napisal krkolomne, ale príklad je jasny, neviem comu nerozumies. Je to ten príklad kedy chce raketa vo vesmíre urobit kruznicu pomocou bocneho motora.

 

ok. mne to jasne nebolo. Ak je to takm tak samozrejme suhlasim. ak posobis silou kolmo na rychlost tak budes tocit. Problem je len ze ak nie je spravna sila, tak zacne raketa ziskavat rychlost smerom do stredu a tak nepojde o kruznicu ale o inu krivku. Ale ak je sila m.v.v/R, tak to bude kruh.

On si totiz myslel, ze pritomnost tej rýchlosti dotycnicovej zmeni velkost sily bocneho motora. A ako voditko mu bolo to, že si myslel, ze pri kruznici sa kompenzuje gravitacna sila s tou hybnostou v dotycnicovom smere a preto druzica nespadne. ma konstatnu rychlost. A ked sa narusi rovnovaha tak spadne na zem. (niečo na sposob kinematickej sily)

 

ja viem uplna sialenost, ale rozkodoval som to. :dalbysomsi:

 

ale jeho myslienky su chaoticke, teraz si myslel a na to sa pytal, že pri pritomnosti rychlosti musí narast sila bocnych motorov ako keby si stal. uplne kraviny

Ešte raz.

 

V 1.príklade je raketa v pokoji a následne zrýchli bočný motor raketu.

V 2. príklade ide o zakrivenie rovnomerného priamočiareho pohybu rakety, bočným motorom.

 

Bude veľkosť sily medzi bočným motorom a telesom rakety v 1. aj 2. príklade zhodná ?

 

robopol tvrdí, že bude zhodná, ja tvrdím, že v druhom príklade bude väčšia.

Medzi tým kym ti niekto odpovie buky sa ta opytam.

 

ak bocný motor sposobi zmenu dráhy z priamky na krivku, tak preco ked aj kruznica je krivka tak nadalej tvrdíš, že tam dostredivé zrýchlenie nie je?

 

pre upresnenie:

ty sa zrejme domnievas, že ked je druzica v rovnakej výske nad zemou tak nemoze mat zrýchlenie k zemi, lebo nemeni svoju vzdialenost voci zemi.

 

Lenže dostredivé zrýchlenie sa chápe ako odklon PRAVE OD TEJ DOTYCNICE. TEDA MENIS STALE SMER RYCHLOSTI a vytváraš odklon od dotycnice, na obrázku som ti ten odklon vyznačil, TO SA chápe ako vzdialenost, ktorú vytvorilo dostredivé zrýchlenie. TEDA JE TO ZLOŽKA rýchlosti.

 

V beznom živote možeš rozložit rychlost do dvoch smerov na seba kolmých. Napr. ako si to robil u lanovky, mal si tam smer rýchlosti vodorovný a smer rýchlosti zvisly. TERAZ nechces chápať, že obvodovú rýchlost rozkladáme do dotycnicového smeru a do smeru kolmo na zem.

ak bocný motor sposobi zmenu dráhy z priamky na krivku, tak preco ked aj kruznica je krivka tak nadalej tvrdíš, že tam dostredivé zrýchlenie nie je?

 

Možno je to šialenosť, ale to je u mňa jediný príklad, kde vznikne zakrivením, rovnaká ale opačne orientovaná odstredivá sila. S toho dôvodu je pohyb po kružnici alebo krivke rovnomerný.

 

A je to aj jediný príklad, keď uznávam dostredivú silu v podobe gravitácie alebo bočného motora rakety, lebo je tu možnosť zrýchlenia v smere dostredivej sily.

 

Pri kolotoči ide o niečo iné.

Nie to sa nazýva presnejsie kinematická sila. Ked sedíš v družici tak nevnímas svoj pohyb po kruznici. Napr. geostacionárna druzica je ked si stále nad jedným miestom nad povrchom zeme. A teda z tohoto pohladu druzice stojis. Nevnímas ani gravitacnú silu.

 

My sa vsak bavíme stále o pohlade na druzicu ktorá ide po kruznici (napríklad z dialky sa pozeráme na zem a druzicu). A to je prípad kedy sa odklána neustále od tej dotycnice. To sposobuje dostredivá sila. A v tom odklone je dostredivé zrýchlenie. Je to mozno pre teba nepredstavitelné ale tak to je.

My sa vsak bavíme stále o pohlade na druzicu ktorá ide po kruznici (napríklad z dialky sa pozeráme na zem a druzicu). A to je prípad kedy sa odklána neustále od tej dotycnice. To sposobuje dostredivá sila. A v tom odklone je dostredivé zrýchlenie. Je to mozno pre teba nepredstavitelné ale tak to je.

 

 

Ten odklon od dotyčnicovej rýchlosti dostredivou silou chápem a je to tak. Ale nesúhlasím, že sa odkláňa neustále od dotyčnice. Ja to potom už chápem ako rovnováhu síl a preto je pohyb po kružnici rovnomerný.

vsak si nakreli dotacnicu, mas tu obrazok a odklana sa stale, ked si urobis novu dotycnicu v mieste kruznice kde sa nachádza druzica bude sa odklanat zas, a takto stále. Takže to si nedotiahol do konca.

 

No nemôžeš spájat dva rozdielne pohlady do jedného. Z pohladu na Zem z dialky druzica ide po kruznici. Ale z pohladu geostacionarnej druzice stojís. Stale si nad rovankým miestom na planete. z tohto pohladu by si ani nevedel, že sa zem toci. A ty by si mal dojem ze tam len tak visis nad zemou. ani gravitacnu silu by si nechapal, keby si zil svoj zivot len na tej druzici. Nikdy by si ju nenameral v tek druzici. To uz prichádzame do teorie relativity, to je Einstien. to tu nebudeme riesit, kym nechapes newtona.

 

A preto z phladu druzice neexistuje gravitacna sila ani odstrediva (kinematická sila)-.

 

Zaujímavejší prípad nastane v príklade s raketou, kde kruzis a mas zapnuty bocný motor. Vtedy by si musel v svojej sústave zaviest tzv. kinematicku silu, ktora by rusila účinky tej sily bočného motora, inak by si musel zrýchlovat do stredu. No z pohladu ineho pozorovatela, ktorý vidí ako krúžis po kruznici, tak ten vidí iba to ako dostredivá sila ta odklána od dotycnice a ty kruzis dokola.