Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

V dnešnej fyzike sa popisuje, že v prípadoch A,B guľa padá k Zemi. Popis je logický,  nakoľko guľa  po výstrele opakovane dopadá na povrch. Chýba však popis, kde by sa vysvetlilo či je tento pohyb zrýchlený. To by znamenalo, že guľa tesne pred dopadom má väčšiu rýchlosť ako po opustení hlavne. Inak povedané, mohlo by sa hovoriť o zrýchlení v smere pôsobiacej gravitácie.

Logika uniká v prípada C, kde sa  tvrdí, že guľa tiež padá k Zemi, ale už nedopadá na povrch, ale obieha okolo Zeme. Ak by bol pohyb zrýchlený v smere pôsobiacej gravitácie resp. dostredivý, tak by guľa dopadla na povrch.  

buky,   tak opakovanie.
Kedy povies ze je pohyb zrychleny ?   Fyzika to hovori ze vtedy ked mas zrychlenie.   Ak s tym nesuhlasis, tak daj svoju definiciu, inak sa nevieme dohovorit.   
A fyzika to hovori preto ze   a  = F/m,    ak posobi vysledna sila, tak vieme ake je zrychlenie a to nam umoznuje PREDPOVEDAT pohyb,  staci ako pozname pociatocne podmienky. 
To je logika, to je fyzika.    

pred 1 hodinou, buky pridal:

V dnešnej fyzike sa popisuje, že v prípadoch A,B guľa padá k Zemi. Popis je logický,  nakoľko guľa  po výstrele opakovane dopadá na povrch.

hm,   pod slovom logika je u teba  " toto si viem predstavit:",  to  s logikou to nema nic spolocne.  Ty si napriklad dokazes vizualizovat len jednoduche veci,  ja ovela zlozitejsie ( pocas studia som dokazal "vidiet" riesenia diferencialnych rovnic elektromagnetickeho pola) ale to nie je logika.  Logika je postup kde vychadzas z jednoduchych tvrdeni a pouzivas logicky spravne postupy s cielom dospiet k vysledku ktory si nevies predstavit.   A logika ti zarucuje ze vysledok je spravny ak su spravne predpoklady. Logika nehovori ci su spravne predpoklady ale ci je spravny postup odvodenia.

Tak teda skusim tvoju predstavivost,
A. B  to su ukazky ako sa postupne zvysuje pociatocna rychlost gule a ta dopada stale dalej,  ked sa budes pozerat tak vidis ze uz si aj urobil stvrt obeh ci pol obeh.  A ta vzdialenost sa postupne zvysuje az dostanes zo "skoro obehu"  obeh.   A to preto ze ZEM uteka,  padas na zem ale ta je zakrivena a padas presne tolko kolko zem "utiekla".  

pred 26 minútami, tyso pridal:

  Ty si napriklad dokazes vizualizovat len jednoduche veci,  ja ovela zlozitejsie ( pocas studia som dokazal "vidiet" riesenia diferencialnych rovnic elektromagnetickeho pola) ale to nie je logika.  Logika je postup kde vychadzas z jednoduchych tvrdeni a pouzivas logicky spravne postupy s cielom dospiet k vysledku ktory si nevies predstavit.   A logika ti zarucuje ze vysledok je spravny ak su spravne predpoklady. 

Ano, v jednoduchosti je sila a logika. Ak by som mal vedomosti v takom rozsahu ako ty, Tono, robopol, atď.  tak by sme boli za jedno. Matematická logika, ktorá dokáže predpovedať, aká bude vzdialenosť dopadu pri rôznych úsťových rýchlostiach. Pre veľa ľudí nedostupná záležitosť. Avšak pre nevzdelancov, ako som ja, je tu jedno percento aspoň na zamyslenie  Samozrejme len z hľadiska popisu, kde sú rýchlosť vystrelenej gule a podľa dnešnej fyziky, pôsobí len gravitačná sila. Ja tvrdím, že v prípade A,B má guľa rovnomerne zrýchlený pohyb po parabole. 

nie buky, parabola je to len pri rovine, pri guli to nie je parabola.  A ma sice zrychleny pohyb, ale nie som si isty ci chapes ako.
Je tam stale a rovnake zrychlenie g,   ale ty si pod tym asi predstavujes zrychlenie smerom k povrchu.   Pri nulovej rychlosti je to plne g,  ale ako rastie rychlost tak to je stale mensie az to bude nula pri prvej kozmickej.

Nebesá, veľkosť gravitačnej sily určuje gravitačný zákon. Poznáme aj veľkosť sily, ktorá pôsobí na  telesá rôznej hmotnosti (preto môžeme hmotnosť ignorovať) Ak by bolo g pri prvej kozmickej 0, tak dráhu nemá čo zakriviť.

Musím sa vrátiť k pôvodnej otázke:  Bude mať guľa v prípade A,B pri dopade na povrch väčšiu rýchlosť ako úsťovú ?

Práve som dopozeral skvelý dokument od Keplera až po Einsteina. Samozrejme prišlo aj na Newtonove zákony. Pri 3. NZ demonštrácia delom, kde pri výstrele to s delom "cuklo" v opačnom smere, ako v smere vystrelenej gule. Dôkaz rovnakej, ale opačne orientovanej sily. Už len chýbal popis, prečo to s delom len cuklo a guľa preletela neporovnateľne väčšiu vzdialenosť.

Samozrejme prišlo aj na delo vystreľujúc guľu vo vodorovnom smere (A,B,C,D,E) 

On 6/3/2024 at 6:20 PM, buky said:

Už len chýbal popis, prečo to s delom len cuklo a guľa preletela neporovnateľne väčšiu vzdialenosť.

Nuz to bude asi naskor preto, lebo delo je skonstruovane aby strielalo, nie aby nim cukalo. Preto je zaprete, aby sa co najmenej  nehybalo. Nehovoriac o tom, ze je podstatne tazsie, takze ta ista sila nim pohne menej ako gulou - co ti hovori prave ten Newtnov zakon.

pred 23 hodinami, smiley pridal:

 Nehovoriac o tom, ze je podstatne tazsie, takze ta ista sila nim pohne menej ako gulou - co ti hovori prave ten Newtnov zakon.

Ano, delo  je neporovnateľne ťažšie, lebo je pevne ukotvené o povrch Zeme m2.  Pozerám sa potom ako na 2.NZ,  kde jedna sila súčasne pôsobí na dve rôzne ťažké telesá.

V čase výbuchu pôsobí tlak P v hlavni na na všetky strany rovnako. Na projektil pôsobí sila F = P * S, kde S je plocha projektilu. Radiálne sily v hlavni sa rušia. Takže hybnosť dela p = F * t určuje sila, rovnajúca sa ploche projektilu, (ploche rovnej priemeru hlavne) , tlaku a času, pokiaľ je projektil v hlavni. Táto sila má opačné znamienko, ako sila pôsobiaca na projektil. Energia, akú získa náboj a delo závisí od tlaku P, priemeru hlavne S a dĺžky hlavne L. W = F * L = P*S*L.  ( Za predpokladu, že tlak je počas pohybu projektilu v hlavni konštantný). Ak by si chcel zohľadniť zmenu tlaku v hlavni, pri zmene objemu, musel by si riešiť stavovú rovnicu adiabatickej expanzie plynu v hlavni.

 Súhlasím. Len mi chýba z pohľadu hybnosti dela, hmotnosť projektilu m1 aj samotného dela m2. Samozrejme, za predpokladu, že samotné delo je voľne položené na povrchu. Nemením pokus, len chcem poukázať na veľkosť impulzu sily pôsobiacu na záver hlavne dela. Ak bude pevne ukotvené o povrch, tak somotný impulz sily sa prenáša na neporovnateľne ťažšie teleso Zem m2. Inak povedané, v dôsledku výbuchu v hlavni dochádza k impulzu sily, ktorá má za následok zmenu hybnosti dvoch telies - projektilu m1 a dela (Zeme) m2 

Prečo neuvažujem z hľadiska popisu o dvoch silách ? Lebo napríklad, ak sa šprintér odrazí od odrážky, tak všeobecne sa bude tvrdiť, že šprintér zrýchli z dôvodu, že pôsobí silou na odrážku a rovnakou opačne orientovanou silou pôsobí odrážka na šprintéra (akcia- reakcia) Skutočnosť je ale taká, že šprintér m1 pôsobí silou na neporovnateľne ťažšie teleso Zem m2. Ak bude odrážka volne položená na povrchu, tak bude platiť, že šprintér m1 pôsobí silou na odrážku m2.