Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Pri vašej diskusii som si spomenul, keď sme ako chlapci hádzali ostré náboje do ohňa. Bola to samozrejme hlúposť, mohli sme pri tom prísť o oko, ale zabiť nás to nemohlo. Impulz sily, pri výbuchu voľného náboja je malý. Nebezpečnejšia v tomto prípade je nábojnica, ako projektil.

Tono  Tie ž si to pamätám. Utekali sme o dušu aby nás guľky nezasiahli. Po exploziách sme našli guľky väčšinou v pahrebe a nábojnice kade dade vzdialené od ohniska aj 10 m. Nešlo nám to do palice prečo je to pri puške opačne  

Teraz to už aspoň chápeš.

gravitačny prak nie je pohon, ale moznost vyuzitia. Treba jadrovy pohon, alebo antihmottovy  a lietat ku hviezdam bude mozne. Problem ani nie je pohon ako velka rychlost a zrazka s kozmickým smetim.

pred 2 hodinami, Tono napísal:

Teraz to už aspoň chápeš.

Ako že, nábojnica je ľahšia od guľky ? Šak ano, polož náboj na rozžeravenú platničku. Ktorá časť po výbuchu bude mať väčšie zrýchlenie ?

buky,   prachova napln sa po spaleni zmeni na plyn,  gulicky ostanu gulickami.   Netusim co take si predstavujes pod zvacsenim  hmotnosti naloze,  ale gulicky nic take nerobia.   A tak tvoj text ostava nadalej zahadou, netusim ci si mylne myslis ze gulicky zvysia rychlost naboja, alebo len pises uz uplne bez obsahu ako jaraj. 

Ku gravitacnemu praku : Znie to pekne, ale samotne zrychlenie nepochadza z gravitacie ( ta je konzervativna a tak to nejde) ale z otacania planety a tak mam pochybnosti o tom ze vieme dosiahnut velke rychlosti v slnecnej sustave.

buky,   naboj je zlozitejsi problem.   Ale  zase, ides k detailom co su nad tvoje moznosti.   V zasade ide o to ze tlak plynov po tom ako sa naboj odddeli od nabojnice rychlo klesne, kedze sa rozpina do volneho priestoru.  Stale vsak  plati zakon zachovania hybnosti a tak hybnost plynov+ hybnost naboja sa rovna hybnosti nabojnice.  A tak nabojnica si odnesie vacsiu hybnost,  a kedze je navyse lahsia tak ma aj vyssiu rychlost. 

pred 1 hodinou, tyso napísal:

  Stale vsak  plati zakon zachovania hybnosti a tak hybnost plynov+ hybnost naboja sa rovna hybnosti nabojnice.  A tak nabojnica si odnesie vacsiu hybnost,  a kedze je navyse lahsia tak ma aj vyssiu rychlost. 

No a kde je problém, ak vložím náboj do dela so záverom ?

kde je suvislost? 

pred 4 hodinami, tyso napísal:

  A tak nabojnica si odnesie vacsiu hybnost,  a kedze je navyse lahsia tak ma aj vyssiu rychlost. 

Tu, je to aj v prípade ak bude náboj vystrelený v dele ?

buky, skus citat co pisem a skus aj chapat. Alebo ak to nejde, tak si najdi iny konicek. 

na uvod kontrolna otazka: preco pisem ze nabojnica bude mat vyssiu hybnost ako naboj?  skus citat dovtedy, kym to nenajdes.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Hybnosť

No super, časový impulz sily, ako zmena hybnosti. Kua zas to tu matematika s pohľadu popisu zamotáva a prekrucuje.

Kde robím chybu ak uvažujem, že pri zrýchlení v hlavni sa uplatňuje 2.NZ, kde sa prejavuje zotrvačná hmotnosť telies m1 - m2. Ak máš opakovane problém ich nájsť, tak ti ich rád aj 100 krát pripomeniem 

pred 12 hodinami, robopol napísal:

si to zrátaj

9,8 m/s2-- gravitačné zrýchlenie.

10% z c --30 000 km/s

30 000 *1000/9,8=850 hod =35 dni.

To je krátky čas z 20 rokov, takže stále 20 rokov.

Vsak prave: pokial sa uz za 35 dni dostanes na 0.1 c, tak je jasne, ze to cele musis ratat relativisticky, aby si sa dopracoval k spravnemu vysledku.

akych dvoch telies?? ved si uz snad pochopil ze mame plyn a naboj. Ake druhe teleso? 

co tu vypisujes za sprostosti, to je hruby odhad a relativisticke efekty su male a iba v kozmickej lodi, teda čas je ešte o malo kratši.

Jak si prisiel bez pocitania na to, ze relativisticke efekty budu male? A ze relativisticke riesenie musi mat kratsi cas?

Ze relativisticke efekty su iba v kozmickej lodi, je capina hned na prvy pohlad: klasickou mechanikou ti lod moze zrychlit nad rychlost svetla...

pred 12 hodinami, robopol napísal:

gravitačny prak nie je pohon, ale moznost vyuzitia. Treba jadrovy pohon, alebo antihmottovy  a lietat ku hviezdam bude mozne. Problem ani nie je pohon ako velka rychlost a zrazka s kozmickým smetim.

Najbližšia hviezda, obiehajúca čiernu dieru v našej galaxii je S2.

https://drive.google.com/file/d/0B7BknNOgf2GlSk1vbFhzZGx5bE0/view?usp=sharing 

Tá nadobudne v najmenšej vzdialenosti od čiernej diery rýchlosť asi 2.5% c. Doba obehu je približne 15.56 roka. To je relatívne krátka doba v porovnaní s dobou ľudského života. Predstavme si, že raketa má jadrový pohon. Reaktor v Mochovciach má elektrický výkon 440 MW a tepelný 1375 MW. Predstavme si, že raketa je tak dokonalá, že na svoje zrýchlenie dokáže využiť 100% tepelného výkonu reaktora. Nech má raketa s jadrovým reaktorom hmotnosť 100 t. Ak by pri takejto hmotnosti chcela raketa dosiahnuť rýchlosť 2.5% c,  trvalo by jej to zhruba 3888 rokov. Rýchlosť 2.5% c je ale príliš malá na cestovanie vo vesmíre a nárastom rýchlosti nad túto hodnotu by energia nelineárne stúpala.  

Dňa 29. 3. 2021 at 13:31, tyso napísal:

   Ak v hlavni nemas zaver, tak nim odchadzaju plyny a tak sa cele delo hybe dopredu ako kaze zakon zachovania hybnosti  a to nechces, kedze chces mat celu doprednu hybnost na strelu. 

Vysvetli, prečo ak nebude guľa v hlavni, tak nedôjde k doprednému pohybu dela.

pred 7 hodinami, Tono napísal:

Najbližšia hviezda, obiehajúca čiernu dieru v našej galaxii je S2.

https://drive.google.com/file/d/0B7BknNOgf2GlSk1vbFhzZGx5bE0/view?usp=sharing 

Tá nadobudne v najmenšej vzdialenosti od čiernej diery rýchlosť asi 2.5% c. Doba obehu je približne 15.56 roka. To je relatívne krátka doba v porovnaní s dobou ľudského života. Predstavme si, že raketa má jadrový pohon. Reaktor v Mochovciach má elektrický výkon 440 MW a tepelný 1375 MW. Predstavme si, že raketa je tak dokonalá, že na svoje zrýchlenie dokáže využiť 100% tepelného výkonu reaktora. Nech má raketa s jadrovým reaktorom hmotnosť 100 t. Ak by pri takejto hmotnosti chcela raketa dosiahnuť rýchlosť 2.5% c,  trvalo by jej to zhruba 3888 rokov. Rýchlosť 2.5% c je ale príliš malá na cestovanie vo vesmíre a nárastom rýchlosti nad túto hodnotu by energia nelineárne stúpala.  

Mas aj jadrovu fuziu, ak sa porieši tak je to dobry zdroj energie (to je tiež jadrova energia). 15 rokov nie je kratka doba ale 1/5 života. A s ČD to take jednoduche nebude, nakoniec musíš vynaložiť energiu, aby si si sa dostal z pôsobenia ČD.

Potrebujeme v podstate energiu na 35 dni zrýchlovania "g", to nie je take obrovské číslo.

smiley nauč sa najskôr teóriu relativity a potom taraj do vetra.

pred 2 hodinami, robopol napísal:

Mas aj jadrovu fuziu, ak sa porieši tak je to dobry zdroj energie (to je tiež jadrova energia). 15 rokov nie je kratka doba ale 1/5 života. A s ČD to take jednoduche nebude, nakoniec musíš vynaložiť energiu, aby si si sa dostal z pôsobenia ČD.

 

Cez jadrovú fúziu 35 dní zrýchľovania g na 2,5 % c , ak som to dobre pochopil.  Teraz neviem, či je tam zahrnutá aj Newtonova fyzika. To zrýchľovanie je len na základe vyžarovania energie ?

ČD sú len teoretické predpovede čo sa bude diať pri rýchlosti väčšej ako c. Prečo nemôže hmotná častica m1 prekročiť rýchlosť c ak nemá možnosť prejaviť svoju kinetickú energiu voči inému hmotnému telesu m2 ? To sú len laické otázky, ale ukážte mi experiment, kde je to inak.

buky

za 35 dni dosiahnes 10% rýchlosti svetla, za 70 dni dosiahnes 20% rýchlosti svetla, pohon by musel zrýchlovat "g". Tie casy su male oproti 20 rokov ceste k najbližším hviezdam, relativisticke efekty sú malé, tie sa prejavia až pri >0,6 c.

rychlost c je limit, ako sa bližiš k tejto rýchlosti čas sa ti v lodi zastavuje oproti zvyšku vesmíru, teda rýchlost svetla je z tohto pohladu nekonečná, ale to ty nezvladnes teóriu relativity.

Ak bude na raketu pôsobiť konštantná sila, jej zrýchlenie bude konštantné len dovtedy, kým sa nezačne uplatňovať STR, potom už bude jej zrýchlenie klesať. Spravil som výpočet pre teleso z hmotnosťou 1 kg na ktorý pôsobí konštantná sila 0,3N. Pre porovnanie grafy rýchlosti telesa v závislosti od rokoch letu. 

• zelená :   Newton
• červená:  STR
• modrá:    0,5c
• žltá:         c

robopol,  dobre ukazujes ze problem nie je zrychlenie.   Staci aj normalne g a zrychlit vieme dost.  Ale energia je problem,  fuzia to velmi nezmeni.  A to mame este dalsi problem,  energia nestaci,  potrebujeme nieco vystrelovat aby sme ziskali hybnost.   V sci fi to riesi RamJet :),  https://en.wikipedia.org/wiki/Bussard_ramjet zatial sme ale velmi daleko od pouzitelnej technologie na medzihviezdne lety. 

buky,    co tak citat.    Robopol hovori o zrychlovani velkostou g,    nie cim a ako.  A pokial mas rychlost mensiu ako 0,5 c, tak efekty STR su male a nijako zavazne neovplyvnuju odhady.

A ak pod ČD rozumies cierne diery,  tak tie NIE SU teoreticke predpovede pri rychlosti vacsej ako c.   Su to teoreticke predpovede obecnej teorie relativity a dnes su uz aj odfotene,   su teda take realne ako hviezdy.   Nie je jasne co si take si predstavujes pod prejavenim kinetickej energie  ale ak sa pytas preco castica nemoze prekrocit rychlost svetla, tak odpoved je ze taky je nas svet. Mozes to prijat, mozes to nechapat ale to je tak vsetko.   Existuju aj vysvetlenia ktore inym ludom pomozu pochopit co to znamena, ale to nie je nic pre teba.  Jednoducho tak to je.

pred 6 hodinami, tyso napísal:

  A to mame este dalsi problem,  energia nestaci,  potrebujeme nieco vystrelovat aby sme ziskali hybnost.  

Čiže bez Newtnonovej fyziky sa to nezaobíde. Hybnosť (m.v) vo vakuu blízko c a dejú sa neuveriteľné veci. Aj v LHC ?  Asi to nebude všetko tak ako v TR. Napr. nárast hmotnosti častice.