Cromagnonci, neandertálci ... vývoj druhov a moderného človeka

Alergici z toho flirtu radosť nemajú. Vďaka tomu sme vraj od neandertalcov získali mutáciu genómu, zodpovedného za náš silnejší imunitný systém. Táto evolúcna výhoda, v prostredí plnom baktérií a parazitov, má dnes bohužiaľ, na svedomí vzostup alergií.

Alergici z toho flirtu radosť nemajú. Vďaka tomu sme vraj od neandertalcov získali mutáciu genómu, zodpovedného za náš silnejší imunitný systém. Táto evolúcna výhoda, v prostredí plnom baktérií a parazitov, má dnes bohužiaľ, na svedomí vzostup alergií.

na druhej strane sme vďaka neandertálskym génom odolnejší kdečomu inému ... napríklad stresom : )

ale za vzostup alergií je zodpovedné všeličo iné ... chudák neandertálec, s ktorým sa cromagnonec páril pred desiatkami tisíc rokov, má v našom vzostupe alergií oveľa menšiu úlohu ... beztak by bolo podivuhodné, že jeho gény by sa mali prejaviť zrazu, tridsaťtisíc rokov po ...

je hodne zvláštne, že sa to prejavuje vo zvýšenej miere až teraz.

a vzostup alergií je závažný v posledných 100, 150 rokoch ... a v posledných desaťročiach výrazne.

nemáme síce svrab, viac sa umývame, netečú nám splašky po cestách a nemáme choleru, ale alergií zato máme neúrekom - a nie je novinka, že prehnaná čistota a prehnaná ochrana pred baktériami spôsobuje, že so "zlými" baktériami vyháňame aj "dobré" baktérie, že sa chránime pred prirodzeným prostredím, a decká sú alergici už v maminom brušku.

jeden prípad z posledných mesiacov: v jednej obci sa objavila žltačka ... zrejme ju tam niekto dovliekol.

dostala ju jediná obyvateľka obce a pracovníčka na mestskom úrade, o ktorej je známe, že so savom a čistiacimi prostriedkami chodila aj spávať. z obavy pred nákazami a pred nakazením bacilmi umývala savom denne kľučky, drhla všetko v byte a okolo bytu savom všetko, čo sa savom drhnúť dalo. odolnosť ta tam.

posadnutie hygienou je viac škodlivé, a bije sa okolo toho na poplach už hodne dávno : )

 

ale za vzostup alergií je zodpovedné všeličo iné ... chudák neandertálec, s ktorým sa cromagnonec páril pred desiatkami tisíc rokov, má v našom vzostupe alergií oveľa menšiu úlohu ... beztak by bolo podivuhodné, že jeho gény by sa mali prejaviť zrazu, tridsaťtisíc rokov po ...

je hodne zvláštne, že sa to prejavuje vo zvýšenej miere až teraz.

Veď hej, do 19 storočia to bolo "požehnané neandertálcke" dedičstvo. Teraz sa začína propagovať terapia alergií v podobe umelo "infikovaných" parazitov. Možno sa dožijeme doby, keď budú detské bio-výživy obohatené detskou škrkavkou. Za príplatok. Obávam sa však, či by v tých prifarbovaných, konzervovaných potravinách, vôbec prežili. 

mimochodom, dnes sme si v rozhovore pripomenuli Šaľu .... už pred 14 rokmi oslavovala 1000. výročie prvej písomnej zmienky z r. 1002, aj to ako obývaná osada či obec, ktorá bola práve započítaná do majetku niekoho ... je to poriadne staré osídlenie.

pri tej príležitosti bola okrem mnohých iných nálezov vystavená aj replika prvého nálezu lebky neandertálca:

sídlisko je totiž omnoho omnoho staršie ... zo Šale pochádzajú dva významné slovenské nálezy hodnotných nálezov z lebiek neandertálcov - jeden pochádza z r. 1961,

druhý z r. 1993 a jeho druhá, nedávno odlomená časť z r. 1995, hodnotných preto, lebo sa našli časti, ktoré bolo možné pomerne úspešne buď datovať, alebo určiť typ človeka, poranenie alebo vek jedinca.

Takmer by sa dalo hovoriť o zázraku - tri európske unikáty objavené v podstate na tom istom mieste. Je tu otázka: môže to byť náhoda? Nie je to dôkaz o existencií neandertálskych príbytkov niekde nablízku? Je možné, že Šaľu ešte len čaká objav, ktorý prekvapí svet. No tak či tak sa už dnes zaradila medzi hŕsku miest, ktoré unikátnymi nálezmi obohatili svetové dejiny.  

https://www.google.sk/search?q=lebka+neandert%C3%A1lca+zo+%C5%A1ale&ie=utf-8&oe=utf-8&gws_rd=cr&ei=dzQAV6soyfyxAcSvodgJ     

nález č. 1:
 

Šaľa 1 alebo šaliansky neandertálec je nález neandertálca od Šale

 

Kosť našiel v roku 1961 Jozef Syrový, vojak základnej služby, v štrku na pravom brehu Váhu asi 4,5 km južne od šalianskeho mosta ako vybagrovanú z riečneho štrku (nález nevykazuje znaky dlhšieho prenášania vodou, takže pôvodné uloženie nebolo vzdialené od miesta nálezu). Často sa mylne uvádza, že lebku našiel rybár, pán V. Čerňanský

(pán Čerňanský ho posunul vedcom na skúmanie)

 

Nález je tvorený tmavohnedou až čiernou čelovou kosťou dospelej ženy, ktorá mala 20 – 40 rokov. Ako píše Thurzo 1998 o náleze: Typickými znakmi sú čiastočne klenuté čelo a neprerušovaný nadočnicový val s miernym postorbitálnym zúžením. Oválna jamka nad okrajom pravej očnice naznačuje prežitý úraz alebo poranenie.

 

Priame datovanie nálezu nie je k dispozícii. Wood 2011 uvádza, že podľa biostratigrafie asi (spolu s nálezom Šaľa 2) pochádza z posledného interglaciálu (t. j. riss-würm, čiže by to bol protoneandertálec), ale Wolpoff 1999 ho uvádza ako nález z würmu a podobne Thurzo 1998 ho radí medzi klasických neandertálcov (čo je uňho obdobie 80 – 40 000 BP). Inak sa v (najmä staršej) literatúre zaraďuje aj ako prechodný neandertálec či protosapient.

 

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0a%C4%BEa_1

nález č. 2 (a 3)
 

Šaľa 2 je nález neandertálca zo Šale.

 

Ako píše Thurzo 1998 je to ľavá polovica hnedočiernej kalvy (čelová kosť a temenná kosť) so zachovaným čelovým švom. Temenná kosť pochádza z júla 1993, ľavá polovica čelovej kosti z decembra 1995, obe sa našli na tom istom mieste (Cigánska pažiť nad lodenicou) a nepochybne patria tomu istému jedincovi.

 

Nález pripomína Šaľu 1, nadočnicový val však viac vyčnieva dopredu a čelo viac ubieha dozadu, ide azda o mužského jedinca veku maturus (sutura coronalis je obliterovaná, sutura lambdoidea je ešte otvorená). Na povrchu nie sú stopy po dlhšom transporte vo vodnom prostredí.

 

Priame datovanie nálezu nie je k dispozícii. Wood 2011 uvádza, že podľa biostratigrafie asi (spolu s nálezom Šaľa 1) pochádza z posledného interglaciálu (t. j. riss-würm, čiže by to bol protoneandertálec), ale Thurzo 1998 ho radí medzi klasických neandertálcov (čo je uňho obdobie 80 – 40 000 BP).

 

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0a%C4%BEa_2

o Šalianskych nalezoch, ale aj suvisiacich je clanok tu
https://www.academia.edu/3134897/Pleistoc%C3%A9nne_antropologick%C3%A9_n%C3%A1lezy_z_%C3%BAzemia_Slovenska_Pleistocene_anthropological_finds_from_the_territory_of_Slovakia_

mimochodom - spominany Zolo Vozak, moj kamarat, robil ako bagrista strku na Vahu a vykopal toho neurekom

vďaka, Ady,

článok v .pdf hovorí vlastne to isté, len pridáva ostatné nálezy, máme ich pekne pokope.

len som sa napodiv nevedela dopátrať fotiek tých šalianskych fragmentov, čo bolo divné samo osebe.

v tom článku sú všetky fotografie. to je veľmi dobre.

a po šaľanských neandertálcoch tí gánovskí :)

rovných 90 rokov má náš najstarší paleontologický nález

je zároveň prvým dôkazom, že už pred 120 000 rokmi na našom území žili neandertálci - nález odliatku z mozgovne neandertálca v obci Gánovce v okrese Poprad:

Mozgovňu v Gánovciach našli v roku 1926 pri ťažbe travertínu.

Objavil ju miestny kamenár Koloman Koki, ktorý ju predal zberateľskému nadšencovi a spolupracovníkovi Národného múzea v Prahe Jaroslavovi Petrbokovi. Najskôr sa odborníci domnievali, že ide o mozog veľkého cicavca, až neskôr antropológ Emanuel Vlček zistil, že ide o odliatok mozgu neandertálca, pravdepodobne ženy.

 

A prečo sa hovorí o náleze ako o odliatku mozgovne? Pravdepodobne zomrela po tom, čo vdýchla kysličník uhličitý vo chvíli, keď sa išla napiť vody. Skončila v kráteri a keď sa jej mozog rozložil, nahradila ho v dutine lebečnej voda. Postupne sa tam ukladali aj minerály, ktoré tvrdli, až vznikol odliatok. Dnes patrí k najvzácnejším paleoantropolo­gickým nálezom v celej Európe.

http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/391519-neandertalku-z-ganoviec-objavili-pred-devatdesiatimi-rokmi/

jeden nález, o ktorom pred dvadsiatimi rokmi nebolo isté, kam ho zaradiť ... pripisovať ho neandertálcom bola ešte nie tak dávno takmer svätokrádež.

odvtedy sú neandertálci konečne rehabilitovaní, zaradení viacmenej správne tam, kam na strome vývoja moderného človeka patria, a je im konečne priznaná inteligencia, umenie, rozvinutý mozog, a ich krv v našej dnešnej podobe ...

a oveľa staršie tvorivé pôsobenie, než si kto dokázal pred tými dvadsiatimi rokmi vôbec u tých "zaostalých" neandertálcov vtedy predstaviť:

Dnes však vďaka archeologickým nálezom vieme, že to bol omyl. Neandertálci boli schopní symbolického myslenia, vyrábali si nástroje a dokonca používali reč. Niektoré zo svojich remeselných zručností mohli naučiť aj moderných ľudí pred tisícročiami, keď sa tieto dva druhy stretli a navzájom krížili - neandertálci sú čiastočne naši predkovia.

Jednou  týchto zručností mohla byť aj stavba sofistikovaných stalagmitových štruktúr z jaskyne Bruniquel. Opätovne ich posúdili vedci z univerzity v Bordeaux, svoje zistenia uverejnili v odbornom časopise Nature.

 

Dve tony kvapľov

Záhadné stavby sa nachádzajú takmer 330 metrov od dnešného vchodu do jaskyne. V tmavej časti si pritom neandertálci museli pomáhať svetlom z fakieľ a aj s umelým osvetlením to bola náročná práca. 

Stalagmity museli najprv odtrhnúť od zeme, odstrániť im špičku a základňu. Následne ich doniesli do jaskyne (podľa zistení kvaple pochádzajú z iného miesta) a poukladali vedľa seba.

Týmto postupom vytvorili stavby, ktorým dominujú dva veľké kruhy: jeden má v priemere 2,2 metra a druhý takmer sedem metrov. Zachované útvary sú v niektorých miestach vysoké až 50 centimetrov a obsahujú štyristo jednotlivých kusov stalagmitov. Dokopy majú hmotnosť viac ako dve tony.

„Muselo im trvať dlho, kým ich sem presunuli,“ vysvetľuje pre magazín New Scientist vedúci výskumného tímu Jacques Jaubert.

Čas potrebný na vybudovanie stavby vedci povedať nevedia, no základný časový údaj určili.

Kvapľové stavby postavili neandertálci pred 175-tisíc rokmi, čiže dávno predtým, ako do Európy prišiel moderný človek. Vek stavieb výskumníci odhalili vďaka prírodnému vápencu, ktorý začal pokrývať časti kruhov.

 

Neandertálske rituály

Najväčšou záhadou okolo kvapľových stavieb však nie je ich výstavba. Otázkou je, na aký účel kvapľové stavby slúžili a načo ich vtedajší obyvatelia používali.

Najjednoduchším vysvetlením je, že útvary boli akýmsi prístreškom alebo útočiskom. V jaskyni sa však nenašli žiadne iné dôkazy, ktoré by hovorili o systematickom obývaní neandertálcami.

Je preto možné, že účel stavieb bol omnoho sofistikovanejší – mohli plniť rituálnu aj symbolickú funkciu.

„Zisťujeme, že neandertálci mohli mať nejaký zmysel pre náboženstvo,“ hovorí pre The Verge expert na neandertálcov Brian Hayden. „Prečo inak by niekto išiel do tristo metrov hlbokej a temnej jaskyne a zoraďoval stalagmity v úplnej tme? Prečo by to robili? Ak nie pre nejakú náboženskú skúsenosť alebo stav extázy?“

Podľa archeológa Wila Roebroeksa je však aj tento záver príliš špekulatívny. Rovnako by sme mohli povedať, že stavby postavila skupinka neandertálskej mládeže, ktorá jednoducho robila výtržnosti a ničila jaskynné stalagmity, hovorí pre The Verge. 

DOI: 10.1038/nature18291

http://tech.sme.sk/c/20174431/objavili-zahadne-jaskynne-stavby-neandertalcov.html?ref=tit

game

Je viac, ako zaujímavé, že viera v boha, alebo bohov,  je súčasrou každej civilizácie. Od vyspelých civilizácií, ako boli egypťania, etruskovia, gréci, až po primitívne kmeňe amazónskych indiánov, ktorí nemali takmer žiadne kontakty s civilizáciou. Ako sa to dá vysvetliť?  Dokonca aj neandertálci, s ktorými sa naša spoločná rodóvá línia „rozišla“ pred 660 000 rokmi uctievala niečo mistické. Je príliš zjednodušujúcim vysvetlením, že ak homo sapiens nerozumel prírodným javom, ktoré ho obklopovali, prirodzenou substitúciou neznáma,  bola mistika. Mystika nemôže vzniknúť v modzgu, v ktorom nie je pre ňu vytvorený priestor, napríklad u inteligentných zvierat. Aj abstraktné kresby v jaskyniach, predpokladajú určitú úroveň mistiky. A prečo by evolúcia vytvárala priestor pre niečo, čo neexistuje? Jednou z možností  je, že priestor pre mystiku v modzgu, bol vedľajší produkt evolúcie. Niečo, ako balastné kombinácie DNA, ktoré v sebe nosíme a ktoré nijako nekorelujú s realitou? Miliardy veriacich sú teda iba dôsledok nejakej imaginárnej deviácie evolúčnej stavby nášho modzgu? Je to samozrejme možné, no súčastne je to v rozpore z evolúčnou teóriou. Ziadnemu živočíchovi predsa nenarastú krídla, ktoré nemajú žiadnu funkciu. Osvietenectvo chcelo prekonať náboženstvo racionalizmom. No rozum je len produktom evolúcie, nemôže prekonať sám seba. Reflexia reality, je reflexiou našeho modzgu, ktorí sa vyvýjal ako odpoveď na vonkajšie podnety.  A tie sú reálne a imaginárne, bez ohľadu na tom, či to akceptujeme, alebo nie. Absenciou mystiky sa sami zaraďujeme do to taxiómy evolúčne vyspelých čevov. Nuž, je to vedecky možné a dokonca je to teória, ktorá je bohužiaľ, (ak sa pozriem okolo seba) dosť pravdepodobná.

Tono, 

viera je ako keby uz zapisana v dna cloveka, ide o esencializmus, ludsky mozog hlad ahlbsi vyznam a ucel. Tym je to dane hlada tajnu esenciu.

Evolucia dava priestor tomu co je mozne:) ty v nej vidis vlastne vela ludi ze sak dobre, mechanizmus ale aj tak v nej samej vidis tajnu esenciu.Balastne kombinacie mozno maju ucel, resp. mali ucel v minulosti teraz su mozno nepotrebne, mozno ten balast je aj pamat ak pri rychlej zmene dojde k rychlejsej adaptacii, po druhe neviem o ziadnom mechanizme ako by mal organizmus sa zbavit balastnych kodov a teda ani nie je potreba sa zabavovat tychto kodov, su skodlive?

dlhé roky po vážnych nálezoch Leakeyovcov, prevažne, sme presvedčení, že človek vyšiel z východnej Afriky.

najnovšie výskumy začínajú prekladať miesto na územie dnešného Bulharska a Grécka.

skôr by som povedala, že aj... že človek ako taký vznikal nielen na jednom mieste?

alebo sa tam nejako premiestnili... ako sa píše v článku:

V sedimentu, kde byly nalezeny fosilie z východního Středomoří, bylo nalezeno jemné červené bahno, které je charakteristické pro pouště.

Zde nalezené fosílie jsou podle expertů ze Senckenbergova centra pro lidskou evoluci v německém Tübingenu staré 7,2 milionu let.

 

Pozoruhodný objev byl popsán v pondělí v časopisu Plos One. Podstatnou informací je, že zatím se předpokládalo, že ostatky nejstarších předchůdců člověka byly nalezeny v subsaharské Africe. Tým z Německa to ale vyvrací.

Po studiu dvou fosílií, které patří k hominidům Graecopithecus freybergi, které pocházejí z řeckého Pyrgos Vassilissis a bulharské Azmaky, dospěli k tomu, že tyto ostatky jsou staré 7,175 a 7,24 milionu let. První fosílií je čelist a druhou zub.

Hominidé zahrnují lidi a naše předky, včetně lidoopů i jejich předchůdců.

 

Současné teorie hovořily o tom, že předkové šimpanzů a naši předkové se v Africe částečně oddělili před pěti až sedmi miliony lety. Jenže tým z Tübingenu, vedený Madelaine Böhmeovou, se to pokusí svými objevy vyvrátit, když tvrdí, že nejstarší předchůdci lidí pocházejí z jižní Evropy.

 

http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/79603/prevratny-objev-vedci-tvrdi-ze-prvni-predchudci-lidi-pochazeli-z-jizni-evropy-a-byli-stari-7-milionu-let.html

pred 40 rokmi našli v Číne lebku starú 260 000 rokov, ktorú prisudzovali druhu Homo erectus...

Při nedávném přezkoumání však vědci zjistili, že má mnoho prvků společných s druhem Homo Sapiens, tedy moderním člověkem.

prepisuje sa tým vývoj človeka - nielen z Afriky pochádza predchodca dnešného človeka, výmena génov zrejme mala trochu iné cesty.
 

Podle zaběhlých teorií většina antropologů věří, že se náš druh vyvinul v Africe před 200 000 let a že jedna skupina lidí pak opustila tento kontinent před zhruba 80 000 lety a postupně osídlila celý svět. Podle posledního výzkumu se prvky důležitého lidského vývoje ale vyvinuly jak v Africe, tak ve východní Asii. Informoval o tom časopis New Scientist.

 

V minulosti pravděpodobně naši předci střídavě migrovali mezi Afrikou a Asii a tak si postupně vyměňovali geny, ze kterého pak vzešel současný mix. Nemůžeme tedy říci, že by se moderní člověk plně vyvinul v Africe a až poté osídlil celý svět.

http://www.reflex.cz/clanek/veda/83469/revolucni-teorie-moderni-clovek-se-nevyvinul-jen-v-africe-dokazuje-to-260-tisic-let-stara-lebka-z-ciny.html

Ľudia v Tibete môžu bez problémov dýchať v nadmorských výškach, kde by ostatní ľudia mali problémy. Výskumy DNA ukazujú, že túto schopnosť získali od Denisovanov, záhadného ľudského druhu

http://www.ancient-origins.net/news-evolution-human-origins/how-breeding-ancient-human-species-gave-tibetans-their-head-heights-021009

 

Denisovania a neandertálci, dávno vyhynutí príbuzní moderných ľudí, mali k sebe oveľa bližšie, ako sa doteraz vedelo.

https://vat.pravda.sk/clovek/clanok/481427-denisovan-sa-skrizil-s-neandertalkou-a-mali-dceru-zistili-vedci/

dalsie poznatky o denisovania x neandertalci

... v tejto sibirskej jaskyni zili subezne - denisovania žili v jaskyni aspoň pred 200 000 až 50 000 rokmi a neandertálci žili tam v období medzi 190 000 a 100 000 rokmi

https://www.livescience.com/64653-neanderthals-denisovans-shared-siberia-cave.html

(v anglictine)

ľudia sa párili s neandertálcami aj s denisovancami. to je už dokázané.

denisovancov objavili nie tak dávno, skúmanie DNA a genómu objavilo, že sa párili s predchodcom moderného človeka - alebo moderným človekom.

Denisovanci sa párili aj s Neandertálcami, DNA to potvrdzuje.

pri skúmaní narazili na anomáliu:  človek moderný sa pred tými cca 40 000 rokmi páril ešte s niekým:

V genóme moderných ľudí sú stále nepatrné stopy po krížení s Neandertálcami aj Denisovanmi. Oba druhy žili pred 40-tisíc rokmi po boku moderných ľudí v Eurázii.

Medzidruhové párenia sa v ľudskej DNA ukazujú ako odchýlky.

 

"Pokúsili sme sa nájsť tieto miesta s vysokou odchýlkou v genóme, aby sme videli, ktoré sú neandertálske a ktoré denisovanské," hovorí pre web Smithsonian spoluautor novej štúdie a evolučný biológ Jaume Bertranpetit.

No aj keď odčítali všetky časti spôsobené Neandertálcami a Denisovanmi, v genóme stále zostávali odchýlky.

Moderní ľudia sa teda museli páriť ešte s ďalším, tretím dávnym príbuzným.

Túto hypotézu sa podarilo potvrdiť umelej inteligencii, ktorá týždne skúmala genóm ľudí z Ázie a predpovedala zloženie a rast dávnych populácií na základe teórií o vývoji človeka.

 

Výsledkom bolo zistenie, že v línii moderných ľudí sa nachádzajú stopy po ďalšom dávnom druhu Homo.

...

...

https://tech.sme.sk/c/22050600/v-ludskej-dna-su-stopy-po-neznamom-predkovi-nasla-ich-umela-inteligencia.html?ref=tit

Novinka o Denisovanoch

https://vat.pravda.sk/clovek/clanok/526688-diky-dna-se-poprve-podarilo-zrekonstruovat-tvar-denisovanky/

Vďaka DNA sa prvý raz podarilo zrekonštruovať tvár denisovanky

Väčšina genetických znakov sa teda s neandertálcami zhodovala, a to vrátane robustných čeľustí, nízkeho čela, veľkého hrudníka a širokej panvy. Ale tvár je naozaj iná – širšia a zároveň menej vystúpená než u neandertálcov (ale viac ako u moderného človeka).

https://www.bbc.com/news/world-49760240

 

pekné.
podoba z 85 % presná, viacmenej takéto podoby je možné nájsť aj dnes, nie je v tom tak veľký rozdiel... niektoré ľudské spoločenstvá kdekade po svete, hlavne tie izolovanejšie, majú podoby hodne odlišné od bežného priemeru: a sem tam sa nachádzajú aj medzi nami.

ale je to pekné, že to spravili. že je na to metóda, a dúfam, že niečo spravia aj s tou čeľustou... rada by som toho denisovana videla...
ešte krajšie je, že dnes už skutočne vážne priznávame, že v nás koluje aj ich krv.

verila som tomu od detstva, ešte keď to bolo tabu čo len spomenúť, ale ja som to vedela. kdesi. v nejakej bunke.

a na svojich prapraprapredkov neandertálcov som naďalej nesmierne hrdá :)

Krížením nášho druhu a neandertálcom sme získali sexom, trvajúcim iba pár minút, evolučné výhody, ktoré by sa inak, v izolovanej populácii, vytvárali desiatky tisíc rokov. Vďaka... Som hrdý na svoje šikmé čelo, výrazné nadočnicové oblúky, ochlpenie a väčšiu kapacitu mozgu. A zimu tiež znášam lepšie, ako teplo. Bohužiaľ táto dispozícia, pri globálnom oteplení, už prestáva byť mojou evolučnou výhodou.

Keď sa povie neandertálec, skoro každého napadne príslivečné "jaskynný muž"..

Lenže čo "jaskynné ženy"? Museli tvoriť aspoň polovicu populácie..

Čo o nich vieme, a koľko je toho (omnoho viac) čo nevieme? 

Citát

https://aeon.co/essays/what-do-we-know-about-the-lives-of-neanderthal-women

Sheanderthal

Not all Neanderthals were ‘cavemen’: half were women. What can archaeologists tell us about how they lived?

Vtedy ženy neboli, lebo Boh stvoril prvú ženu z Adamovho rebra a on bol Homo Sapiens sapiens.

Dňa 13. 1. 2021 at 20:05, alamo napísal:

https://aeon.co/essays/what-do-we-know-about-the-lives-of-neanderthal-women

Sheanderthal

Not all Neanderthals were ‘cavemen’: half were women. What can archaeologists tell us about how they lived?

ten článok je dlhý, veľkými písmenami, ale veľkými vedomosťami nás neobdarí... nič nové v ňom nie je... v podstate hovorí, čo už tu odznelo, že to bol druh človeka a vyvíjal sa ako druh človeka. detstvo dlhšie ako opice, aktívne ako primáti, rovnako aktívne ako homo cromagnensis a sapiens, tak ako v minulosti cromagnonského človeka neobjavili vlastne ani tu v tých hĺbkach času nič mimoriadne, čo by napovedalo, že ženy neandertálcov boli niečím iné ako ženy cromagnoncov, ani nemohli byť, život prinášal rovnaké problémy pre všetkých. a potom sa jednoducho aj miešali. čo zrejme urobilo homo sapiens len dobre.

@game

Tak neandertálcom to rozhodne dobre neurobilo, oni vyhynuli..

A mohlo k tomu prispieť aj to že mali "zle" alebo "horšie" zorganizované isté nevrodené - naučené genderové úlohy "toto má robiť muž - toto má robiť žena". S následko nižšej plodnosti..

To ako to mali zariadené "kultúrne" s kostí vyčítať ťažko.

Hmm..  Je jasné že v dobe keď je "najlepšou speváčkou" Conchita Wurst, to môže byť dosť "politickonekorektné" zaoberať sa takýmto otázkami. 

Mňa by zaujímalo, čo dobré po neandertálcoch sme zdedili. Vraj alergie aj viaceré choroby sú vďaka ich génom.

Objavili nový druh človeka, ktorý je zrejme chýbajúcim článkom vo vývoji neandertálcov a Homo Sapiens. Nazvaný bol podľa náleziska v Izraeli - Homo Nešer Ramla (slov. Neser Ramba).

https://tech.sme.sk/c/22688929/tvrdia-ze-objavili-novy-druh-homo-moze-byt-chybajucim-clankom-vo-vyvoji-neandertalcov.html