Dedičstvo komunizmu a sila propagandy a retro

retro.... koniec 60. a začiatok 70. rokov, všetko to vydržalo pekných pár rokov a domácnosti boli takmer ako cez kopirák :)

televízor... diaľkové ovládanie boli spravidla deti...

na televízore, pod televízorom háčkovaná alebo vyšívaná dečka, spravidla pekne šikmo, to bola vtedy móda - pri zapnutí sa musela pekne dať hore, po vypnutí dole... nech je na poriadku :)
rybičky mištičky a popolníčky z hrubého liateho skla tu už kdesi boli, tie sa nesmeli používať, ale museli byť.... to patrilo k bontónu...

porcelánové sošky už pomaly vychádzali z módy, ale čo s nimi? na televízor :)

v 60. rokoch sa začalo dosť cestovať do Talianska... do Benátok, do Ríma.... a čo priniesť odtiaľ?

môj strýko priniesol babke - svojej mame - svietiacu gondolu - mala zelené, červené a žlté svetielka, a to mala babka hore na dečke na televízore...

ostatnej rodine priniesol do falošného ornamentáneho zlatého rámu zarámovanú fotku vtedajšieho pápeža... a tuším to ešte kdesi aj je... vtedy to bol Pavol VI....

https://www.google.com/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&ved=2ahUKEwidrYGsgvPhAhVEbVAKHYJnAzUQjhx6BAgBEAM&url=https%3A%2F%2Fwww.trademe.co.nz%2Fantiques-collectables%2Fornaments-figurines%2Fother%2Flisting-2025813452.htm&psig=AOvVaw1_BqpvpMW0iIGLKumXmqiS&ust=1556548691074708

kto si spomina?........

my sme mali biele tie košele :)  náhodou to bývalo fajn, ako decko som sa na 1. máje tešila. Ja som šla vždy s otcom, mamka so sestrou ostali doma. A zo sprievodu, na ktorom mi tatko vždy kúpil zmrzlinu, a vždy som mala mávatko a ten taký veterník, sme sa zastavili u krstných, tam som rada chodievala. A tešila som sa, že už si môžem dať podkolienky :)

no a takmer sme zabudli....

my sme sa tiež tešili.... na základku sa ani napamätám, asi tam nebolo nič, čo by stálo za to pamätať si, na gympli hlavne nacvičovanie cez vyučovanie a tak, bola to hodne zábava, hlavne pre babky v ulici :D

ale už som mnohokrát písala, že u nás to nebolo žiadne násilie, my sme sa na to tešili, mávatká doma doslúžili, 50 metrov sme prešli viacmenej takmer tak, ako sme cvičili, zbytok nikoho nezaujímal... a zbytok dňa bol náš.

no kazdy si ten 1. maj v minulosti uzival po svojom

nepamatam si, ze by som bol v sprievode ako dieta ZŠ povinné; ako stredoskolaci sme to uspesne ignorovali, to viem

ako VŠ sme presli povinnych 100 m od skoly po najblizsiu obcerstvovnu

dnes, ked som videl tie akoze retro prvomajove sprievody, ktore sa tvarili ako neviem aka recesia - chvilami ma obchadzala neistota, ci ti ludia to nebrali prilis vazne nostalgicky :(

pokochajte sa aj dalsou dobovou historiou.....

1. máj - Bratislava - sprievod v roku 1976. Foto: TASR archív

BA 1988

BA1988

BA1988

Kosice 1984

BA 1977

Komarno 1974

BA 1973

my sme teda jakživ nič nenacvičovali...triedny nám len povedal, kde a o koľkej sa stzretneme, vyfasovali sme rekvizity a šlo sa. To na strednej. na základnej si nepamätám s triedou, ja som chodila s otcom.

ale veru tie mávatká na 1. obrázku, čo tu dal informator, sú super! chcela som mu za ne dať bod, ale vraj som uý dnes presiahla povolený limit...

dopochodovali sme - celých 50 metrov, , zostal bordel po stánkoch, a už sme v práci...

tak si dajme kávičku, to sa predsa v každej poriadnej práci robí - zrnková, mletá v obchode, buď z duritiek alebo z horčičákov :)

raz na jednej brigáde som mala jednu nadriadenú laborantku, ktorá pila kávu pekne z horčičáku, trikrát za zmenu v robote, ale tak, že si nasypala kávu do polovice pohára a naliala vriacu vodu tak, že od vrchu vynechala centimeter ... nemala som odvahu ani ísť okolo toho ekrazitu... :)

horcicaky a ich jemnejsia obdoba dzemcicaky  nam potichu pomizli.

nastastie ostali duritky

v robote mam na kavu dve (aby som mal vzdy aspon jednu cistu :D ),  na chate tiez dve a doma asi 6 ... nedavno som dokupil na aukre take trosku vacsie, hnedasto farebne

napodiv ich zostalo hodne, na nejakom bazári ich ponúkajú stále... horčičáky boli zrejme krehké, tých toľko nieje, hoci tiež dosť...

a potom tie "džemovníky" - aj horčice prešli z týchto hrubších pohárov najprv do takých džemovníkových :)

s bazar

Vysielajú sa občas v TV retro relácie či retro správy z rokov 1950-1970 a tam mali zaujímavo porobené reportáže že ukazovali poľnohospodárov, ktomu veselá hudba, a komentátor tak radostne oznamuje že žatva sa podarila. A potom reportáž ako ľudia štrajkujú v uliciach, policajti ich strikajú vodným delom, mlátia ich obuškami a komentár k tomu že: V kapitalistickom svete kde robotníci žijú v biede chceli si niečo vydobiť a takto to dopadlo...

ano. dávajú to retro, kto chce môže pozerať. pre teba je to novinka, nečuduj sa. nemôžeš sa na to pamätať. tak sa pekne pozeraj a niečo sa dozvieš.

Presne tak. Vy starší ste ešte dačo postrehli z konca 70-ych rokov a začiatku 80-ych aleja si pamätám už len koniec 80-ych keď už správy hentak nevyzerali a začiatok 90-ych keď ešte pár relácií prežilo nežnú a ešte sa chvíľku vysielali aj po páde socíku. Triangel, štúdio kontakt. pionierska lastovička, z maďarskej TV vedecký magazín Delta čo bežala aj za socíku a Rocková relácia Rock kalapács to u mladých na južnom slovensku bola samozrejmosť keďže v 80-ych rokoch bol Heavy Metal najpopulárnejší v našich končinách.

kto si na tejto "napolitanke" pochutnaval?......lepsiu "plnku" som doteraz neochutnal v nijakej novodobej "zarucene" najchutnejsej... :(

Ech, akurat toto je jedna z tych co som nikdy nemal rad. Ja som horalkovy klasik a v poslednej dobe si z casu na cas kupim princezky.

...

ked niekto  vazne potrebuje tak internet pomoze :

https://pocona.webnode.cz/products/vlnky-griliasove/

ja som mala veľmi rada trubičky.... dve trubičky v priesvitnom obale, vo vnútri s čokoládovým krémom.... tie boli úplne super...
ale bolo to hrozne hrozne dávno...

ja som mala veľmi rada trubičky.... dve trubičky v priesvitnom obale, vo vnútri s čokoládovým krémom.... tie boli úplne super...

ale bolo to hrozne hrozne dávno...

Ak myslis Horicke trubicky tak tie sa stale vyrabaju- manzelka si ich kupuje a ja ich kradnem.

...

netuším už ako sa volali... bolo to skutočne desne dávno :)
vyzerajú podobne, tie pôvodné sa mi zdali tenšie a dlhšie o trošku, ale možno to len skresľuje ...
a mali strašne dobrý ten krém, krehké, super.... jáj, by som si dala, keby som mohla :)

mám pocit, že ich potom po čase prestali vyrábať... a neskôr sa k nim vrátili... matne sa mi niečo také zdá ...

neviem, ci to tu bolo takto uz uverejnene, ale nedalo mi....kto si v tomto (na tu dobu) luxuse, zmyval spinu?... :)

bolo bolo...:)
tieto pamätné kúpeľne tu ktosi dokonca obhajoval pre ten úžasný vynález umakart... že to bola super vec, doska umakartu vyriešila bez straty priestoru kúpeľňu...
samý umakart a ostré hliníkové nezmysly...

ovšem za nejakých tridsať rokov, čo sa používala a vyrábali z nej tieto kúpeľne, nikomu nenapadlo spoje spraviť ináč, zmeniť rozmer, na vaňu nedávať nečistiteľné alumíniové plechy, a nastoknúť kývajúci sa plát plechu.. a len sa vyrábali podľa dvoch či troch vzorov, a nikdy nikomu nenapadlo čosi zmeniť, aby v tom dokázali ľudia aj prať, aj očistu, v trochu ľudských podmienkach, aj sa pohnúť... všetko sa hýbalo, nepriliehalo, hnilo, .. ale boli kúpeľne. : )

mimochodom, po prvom nadšenom odskúšaní toho geniálneho umývadla v novom byte sa našiel vôbec niekto, kto to umývadlo ešte niekedy v živote otočil?
bolo to dobré len na jednu vec - aby to hrdzavelo a nikdy v živote sa to nedalo poriadne vyčistiť.

nikdy sme ho neotáčali, lebo tam bola buď pračka, alebo dvere do WC, alebo sa s otočeným umývadlom nedalo v tej kúpeľni existovať ... otáčal tým niekto, kto ho zažil? :)
 

 nikomu nenapadlo spoje spraviť ináč, zmeniť rozmer, na vaňu nedávať nečistiteľné alumíniové plechy, a nastoknúť kývajúci sa plát plechu.. a len sa vyrábali podľa dvoch či troch vzorov, a nikdy nikomu nenapadlo čosi zmeniť, aby v tom dokázali ľudia aj prať, aj očistu, v trochu ľudských podmienkach, aj sa pohnúť... všetko sa hýbalo, nepriliehalo, hnilo, .. ale boli kúpeľne. : )

Aj keby to niekoho napadlo, načo by to robil? Veď nebola konkurencia. Podniky nestačili plniť plán výroby ani s tým, čo bolo na trhu a čo kritizuješ. Skôr naopak, človek bol rád, keď to vôbec dostal. Ale malo to aj výhodu, nikoho nenapadlo úmyselne navrhovať "k u r v í t k a", limitujúce životnosť produktov. Ja mám v dome ešte pákové batérie z pred roku 1989 a fungujú. Ale je to skôr výnimka, lebo "k u r v í t k a" v socialistických produktoch boli dôsledok technológie a nie úmyslu. A navyše, vylepšovanie dostupných produktov podporovalo tvorivosť domácich kutilov. Kedysi sa menilo jadro po 25 rokoch. Dnes si zasviňujeme  životné prostredie, lebo životnosť je navrhnutá tak na 5 rokov. A navyše, keď na to máme, prečo si nekupovať stále nové veci? Uspokojíme si tým vlastné ego a podporíme zamestnanosť (hlavne v Číne).   

toto oceňujem, a vážne - že socializmus podporoval kreativitu, remeselnícku zdatnosť a niekedy úchvatné nápady domácich majstrov a domácich majsteriek... od šitia až po prepolenie dverí v byte...

to prepolenie je skutočnosť - u nás sa staval typ bytov v jednom čase... nechce sa mi to hľadať, mali svoje typové číslo, nedávno som sa s tým kdesi stretla - kde sa dvere otvárali do dverí...  kuchynské dvere do chodby a za nimi dvere do izby... keď chcel človek použiť izboé dvere, musel najprv zartvoriť kuchynské... aj my sme ich mali v mamimon byte takto.

a domáci majster, človek, ktorý robil technického šéfa v TOSke, takúto prácu a riešenie nezniesol, skutočne napoly prepolil dvere aj so sklom a upravil ich tak, že škoda, že si to nedal patentovať...
po revolúcii okamžite začal podnikať, začiatky boli desivo ťažké, ale dnes má aj s podobne talentovaným synom úžasnú strojárenskú firmu, ktorá vyhráva v zahraničí svojimi strojmi ceny a nestíhajú...

a spústa podobných kdečoho, napriek šedosti kreativita kvitla.

Po roku 1989 sa už dalo vycestovať na západ. Dovážali sa aj vyhodené veci zo smetísk. Kolega - kutil si napríklad zo smetiska doviezol motorovú kosačku, ktorá "nefungovala" iba preto, že mala prerušený kábel k sviečke. "Zlaté slovenské ručičky" A podobných príležitostí bolo viac, kým sa tam neobjavili Rumuni. Dnes sme sa už integrovali do EU a servis je často drahší, ako kúpa nového zariadenia. V socializme kutila naplňovala hrdosť, čo si dokázal spraviť. Nás dnes naplňuje hrdosť, čo si môžeme dovoliť kúpiť. Ale napriek tomu, žiadnu nostalgiu za socializmom nepociťujem. Ja som postavil rodinný dom sám, po pracovnom čase, soboty a nedele. Tehlu po tehle. Bohužiaľ nemal som nikoho v rodine, kto by mi pomohol, okrem manželky. Ale tá bola vtedy na materskej s prvou a druhou dcérou. Socialistické stavebné firmy vtedy stavali rodinné domy len pre nomenklatúrnych "papalášov". Trvalo mi to 6 rokov a na začiatku som nemal o stavarine ani šajn. Pamätám sa, ako som položil prvú tehlu, zapálil si cigaretu a rozmýšľal, či má naozaj zmysel, pokračovať v tom sám aj ďalej.