Dedičstvo komunizmu a sila propagandy a retro

tie Tomáškove predstavy... iste, a to sme písali už kdekade, aj dnes sú pracovné miesta, ktoré sú vytvorené pre známosti a pre cérky a synkov kdekoho, a nájdu sa práce, kde priveľa robiť netreba.

ale ani zďaleka to nie ja každá práca "v kancelárii"... Tomáš, nevieš.

prídeš vybaviť, ale nevieš, čo sa tam deje, keď odídeš... po prvé príde ďalší klient, po druhé chce niečo úplne iné, po tretie treba dať celé agendy do poriadku, nielen na papieri, ale aj v počítači, treba vyriešiť xy vecí, treba sa naučiť xy nových vecí, nových programov, nové príkazy, nákazy, zákazy, nové postupy, treba zniesť kdejakých lepších horších nadriadených a ešte milión iných vecí... a k tomu závidieť tú jednu kávu je asi to posledné.

x zamestnaní, kde je priamo zákaz pred klientami tú kávu piť, káva je uvarená, kdesi vzadu, a ke´d má pracovník čas, tak si k nej odbehne, k ľadovej, lebo už dávno vychladla, alebo ju vypije rýchlo postojačky, kým má čas...

to sú také veci, o ktorých priveľa nevieš. to nie je komunizmus... ani zďaleka.

tak sa vráťme k minulosti... radi sa v nej hrabeme, a tentokrát som našla vskutku zaijímavé veci :)

1. priznajte, kto toto používal - ja priznávam,

    matka ma pracne naučila štopkať ponožky, a polovička mi k tomu vyrobila kedysi v praveku aj patričný drevený hríb - hoci nie

    priamo    k  štopkaniu, ja som taký hríb chcela, lebo som ho vždy závidela babke a mame :) ale zato som veru mala tieto štopkacie

    priadze, a aj som štopkala... ale moc som tomu nedala, teda na výstavu to nikdy nebolo ... Kto ešte štopkal? :)

2. mlynčeky domáce na kávu ... ten hranatý sme dostali ako svadobný dar, dodnes je doma, a funkčný, hoci sa už dávno nepoužíva...

    tie valcovité - také má mama, keď sa jej pokazil jej prastarý mlynček, tak si kúpila "nový"... aj ten už má viac, než 30 rokov

    Kto mal ktorý?  :)

3. a toto je niečo... niečo podobné, ako je to v strede, len nižšie a šedé, sme mali s mamou rovnaké... galoše. matne pamätám, že 

    som v nich občas chodila do škôlky... a s mamou sme v nich cupitali obe...

    dalo sa do toho obuť aj s papučkami, ale do dažďa a blata to bolo skvelé... tie posledné šedé s kožučinkou má svokra dodnes... nosí ich 

    dozadu do záhrady, a kým držala sliepky, chodila ich v tom kŕmiť... kto ešte zažil galoše? :)

4. a toto je prastarý strašiak všetkého poctivého pracujúceho ľudu :) pichačky :)

    za socíku som pracovala na dvoch miestach, a na oboch ráno národ letel, aby stihol pichnúť včas, poobede ovšem stál v rade pred

    pichačkami a čakal, až bude môcť pichnúť v správny čas... nedokázali poniektorí vydržať ani tú minútu, vždy sa našiel nejaký odvážlivec,

    čo to vyskúšal, či už... kto to zažil, moji milí?

ad 4 - dnes to uz nie su pichacky, ale pipacky-prikladacky... ale zivot nam otravuju stale :D

a este bunkre, mila game, na bunkre si zabudla

pritom asi pred dvomi týždňami sme o nich rozprávali s kamarátkou, na margo toho,  že kdesi nejaká dáma postla fotku zo svojho detstva, žiaľ, teraz ju neviem nájsť.

mali sme ale viac druhov bunkrov...

keď sme boli malí, pršalo, nedalo sa vonku, zvyčajne si to odniesol kuchynský alebo obývačkový stôl, podľa toho kde a u koho - a deky a plachty a ponaťahované cez stoly a stoličky... na to zvyčajne otec mojich kamarátok, keď prišiel z práce, hovorieval: hlasy počujem, človeka nevidím... a my boli šťastné ako blchy :)

tak tieto domáce bunkre - spomenul si na ne kdekto, našla som jeden luxusný :)

my sme mávali nanajvýš baterku :)

FB

pocas vianocnej prechadzky sme v lese na nieco narazili...

detske hry stale ziju :agree:

zial, mal som so sebou len mobilfoto a nechcelo sa mi stverat do kopca

na bunker? :)

toto je hodne retro... takýmito sme sa vozili na výlety zo školy, na zájazdy z práce rodičov, takéto jazdili medzi dedinami a do práce...

ten hrbol tam vpredu ma vždy fascinoval, keď bol šofér dobrý, nám deckám tam dovolil sedieť, milovali sme to, na ceste do tábora či na výlete... neveľmi sa to vtedy kontrolovalo, len občas...

na dovolenku sa hore vyhádzali kufre, a keď sa postavilo, resp. stavalo Duslo, na ranné smeny pripojili prídavný vozeň, nech sa pracujúci ľud akosi pomestí... boli to báječné autobusy - a medzi radmi sedadiel boli ešte sklopné sedadlá, keď bolo priveľa výletníkov... :)

FB, http://cestovny.wz.sk/autobus-706RTO.htm

RTO, autobus prezyvany "fazuľa"

naposledy som sa takym viezol okolo roku 1984

mohol by som uviest citat, ktorym to spoluziak na parkovisku okomentoval, ale vacsinu by som musel vyhviezdickovat :D

ps - ano, bunker

a teraz jedno špeciálne československé socialistické retro... :)

priznávam, že som na to skoro zabudla, že toto existovalo... :hmmm:

hoci dnes máme kdejaké náhrady vo forme čiernych šerifov a mestských policajtov a kdejakých miestnych a podobne...

ale na toto myslím nemajú...

aj vy tak viete a tak spomínate, že PS VB boli zásadne kámoši kdejakých bezpečákov, najväčší nemakačenkovia a najväčší ožrani z mestečka, dôležité h.vienka s arogantnými spôsobmi a zásadne zákonom a VB chránení?

tak tu sú... vážení a milí, kto s nimi mal skúsenosť inú?

FB, nostalgia

dnes v jednom meste pred Uralom

pôsobivé... a keď už pozostatky Tuzexu, tak aj legendárne bony :) :

celá séria z 90. rokov, a jeden bon z roku 1989:

ja som od babiek kupovala raz za čas maximálne tie korunové a päťkorunové, zvyčajne po predlhom premýšľaní... a tak dvakrát a rok, v BA, potom už nikdy...

problém bol, že v BA boli Tuzexy vo vedľajšej uličke pri ČSOB, kam sme chodievali služobne dosť často, a v tej uličke bola aj Zahraničná tlač /zvyčajne podpultová/, aj Tuzexy na odevy a spotrebný tovar a na druhej strane na kozmetiku...

medzi tuzexovými poukážkami je aj kuriózna hodnota 71,50 Kčs (čo bola voľakedajšia protihodnota 10 amerických dolárov)

po sametovej Tuzex začal odumierať, kdekto sa dostal za hranice, kto chcel, nakúpil tam, až Tuzex prestal mať opodstanie svojej existencie úplne.

predaj za legendárne bony (odberné poukazy) bol oficiálne ukončený 30. júna 1992.

zaujímavý článok, ako končili, ktoré bankovky boli pripravené na vydanie a už to nestihli, ako si národ robil prdel zo stokoruny s Gottwaldom, ktorá bola daná do obehu v októbri 1989... oplatí sa prečítať  Platidla v době převratu - aneb čím jsme neplatili před čtvrtstoletím

bony sa daju kupit aj dnes, napr. na aukre, ako ktorekolvek ine zberatelske platidlo; ceny su rozne aj podla stavu a mozno aj podla serie

aktualne sa drazi napr. 1 Kčs bon z roku 1971 za 625,- CZK, vykricna cena na 1 Kčs bony z 80-tych rokov je 49,-

ale nedavno som na nejakom portali aukro ? bazos ? videl na predaj štočky na tlac bonov :D

Ja som si za "tvrdu menu" bony, kupil v r.1972 prve rifle a k tomu aj riflovu bundu....a bol som uz niekto :) 1 bon sa vtedy v Piestanoch predaval za (ak si to dobre pamatam)  2,50 Kcs. Potom o par rokov to vystupilo na 4 a viac Kcs.

začiatkom 80. rokov bol 1 taký hnedý bon jednokorunový v BA za 4 Kčs, prípadne za 5 Kčs priamo pred predajňami Tuzexov od babiek.

:) Tuzex

občas som zašla do Tuzexu, pokochať sa  očami,  aj peknou vônou, ktorá ma fascinovala.

prvé šaty z Tuzexu som si kúpila ako čerstvá maturantka za usporené peniaze. pri Tuzexe stál pán, ktorý predával bony, tuším 1 bon za 5 Kčs.  šaty boli farby ako nebíčko  a na pravej strane hrudníka mali vrecko a v ňom boli vyšité farbičky. neskutočne som sa tešila a veľmi rada som ich nosila.

jedného dňa   mi podaroval jeden môj vzdialený ujo, bony.  bol na návšteve u babky. v tom čase som bola  aj zasnúbená a tak som za tie bony kúpila snúbencovi  sveter, bol maslový so šedým pásom. jemný na dotyk,  parádny.

potom sme si ešte zanedlho so snúbencom kúpili z Tuzexu, rovnaké svetre k rifliam. chodili sme spolu v nich  do kina, na diskotéky.

keď som sa vydávala, vybrala som si a  kúpila  v Tuzexe látku na svadobné šaty.  mušelín a pekná  jemná krajka.

po svadbe sme  si s manželom  kúpili  do nášho nového bytu Rádiomagnetofón. vysoká kvalita, slúžil nám dlhé roky.

ako svadobný dar sme dostali z Tuzexu, obraz - gobelín-  krajinka.

keď sme si stavali dom, tuším,  kúpili sme aj nejakú pálenku z Tuzexu.

a ze sa nam vraj zle zilo :D :D :D

:D :lol:

v minulosti: boli sme mladí, zdraví,  plný lásky     :)

dnes: sme v strednom veku, zdraví aj keď občas aj s menšími zdravotnými výkyvmi, plný lásky :)

... alebo krásni a chorí, alebo krásni a jarí, alebo krásni a boľaví, alebo krásni a ... skrátka krásni sme furt a vždy :D

tak popojedem, ako by bratia Česi povedali - zopár drobností z domácností, tieto boli takmer všade...

1. na televízorky si pamätá určite každý  /dokonca som sa dopočula už ako dospelá osoba, že podaktorí páni mali také s hanbatými 

    obrázkmi.../

2. orezávatka na ceruzky - tak to bolo normálne odvetvie ľahkého priemyslu - vyrábalo sa toľko druhov a s takou fantáziou, že niektoré deti

    ich zbierali ako známky...

    každý predmet bolo možné miniaturizovať, pretaviť do umelej hmoty a vyrobiť z neho orezávatko... konkrétne toto je Gottovské, prosím

    pekne :)

3. šitíčka ... presne rovnaké som kedysi doniesla mame z NDR, presne takéto nosil každý odvšadiaľ z dovolenky, a ja to prosím pekne nosím

    v kabelke stále.

    prehadzujem z tašky do tašky, keď mením pre starobu tašky - a neviete si predstaviť, koľkokrát sa zišlo - nie mne. ale x ľuďom, kolegom,

    kdekade, skutočne

    nesčíselne krát... dobrá vec to je.

4. štopkací hríbik - toto bola jedna z mojich hračiek kedysi... tak som ten hríbik milovala, že som si dala vyrobiť jeden pre seba, keď som

    sa vydala - len tak,  štopkať   som fakt priveľmi neštopkala, ale dodnes ho mám a zavadzia v krabičke, ale nedala by som ho ani zanič :)

    ale sú staršie dámy, ktoré dodnes sem tam štopkajú - a zo starších dám tento zázrak má v krabici so šitím  takmer každá.

mali ste doma? určite mali :)

Orezavatko - som musel pozriet na obrazok co to je.

 Od vzniku štátu v roku 1949 až po postavenie Berlínskeho múru emigrovalo z NDR vyše 3,1 milióna ľudí. 

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/456246-brana-k-slobode-viedla-po-zamrznutom-mori/

 

Vedel som,ze ludia utekali na zapad a preto postavili Berlinsky mur. To uz asi vtedy mali davno uzavrate hranice. Ale nebolo uzavrete mesto. Ale co ma prekvapilo,ci som nevedel to cislo 3,1 milióna.  

Nazor v ludi v diskusii, ze isli len kvoli peniazom - mal som aj doma. Moja mama(uz nebyvame spolu) - a preco asi ludia odchadzaju? A preco to robia mladi? Lebo mozu uz aj  dnes. Za lepsou pracou,moznostiami,spolocnostou a peniazmi. Ja len nechapem - preco to tim pravdakom(smerakom) vadi - ked z vychodneho Slovenska sa maju ludia stahovat do Nitry ci Galanty. To podporuju. 

pospomíname? :)

1. tieto ohrievače boli od sedemdesiatych rokov v kúpeľniach každého bytu v panelákoch

    tie šnúrky sa buď trhali, alebo to zvyčajne veliteľ rodiny vyhodil nahor, aby sa to nepoužívalo, papalo to elektrinu

    v našom - teda maminom byte som to zničila kedysi ja - potrebovala som bez sušiča narýchlo vysušiť umyté vlasy, stúpla som na šamlík a prehadzovala

    rukami a sušila, nejaké vlasy sa dotkli tej žeravej tyče a žiarič zhasol... nadobro a navždy. :innocent:

2. ponorný varič - kedysi existoval v každej kancelárii, v každej izbe intráku, slobodárky a vôbec v každom batohu a kufri - a používali a schovávali sa,

    aj keď bolo ich použitie kdekade zakázané

    pamätáte?

    oni totiž existovali také kdejaké domáce výroby - zvyčajne z umelých pohárov s dvomi plechmi na spodku, napojené na šnúru do elektriky

    a už sa varila voda na  turka... tak tie zakazované stopro boli -_-

3. magická tabuľa - nikdy som ju nemala, ale mala som to rada...  akonáhle som sa k nej niekde dostala, bolo to báječné.... nikdy sa mi na nej ovšem nepodarilo

    nakresliť rovnú priečnu čiaru B)

4. kúpacie čiapky - bez tohto sme zvyčajne nemohli do bazéna, a takéto dámske nosili občas aj chlapci, pretože nedámske zvyčajne nebolo dostať... :)

toto bude retro asi skôr pre dievčatá... hoci iste nielen :)

s plastelínou sa hral zrejme každý, ja som ju milovala, mala som k nej aj malé kuchynské náradie, ale najradšej vlastnú fantáziu... a najkrajšie bolo, keď sa po čase vytvorila pekná hnedolilavá guča... :)

a samozrejme prstienky - nosili ste prstienky? bolo ich dostať za korunu na kilá v hračkárstvach, a mávali ich aj v krabičkách v mačkách vo vreci...

a laky, staré dobré neveľmi farebné perleťové laky, ktoré boli dlho v móde, a ktorými sme začali experimentovať, teda aspoň ja, lámu sa mi nechty, mám ich ako papier, ale s lakmi experimentujem dodnes... ten lak fleur je už trochu neskorší, podobný som si kúpila v Budapešti, a bol hodne parádny, tiež perleťový, ale parádny :)

pospomíname? :)

 

1. tieto ohrievače boli od sedemdesiatych rokov v kúpeľniach každého bytu v panelákoch

    tie šnúrky sa buď trhali, alebo to zvyčajne veliteľ rodiny vyhodil nahor, aby sa to nepoužívalo, papalo to elektrinu

2. ponorný varič -

3. magická tabuľa

 

s plastelínou sa hral zrejme každý, ja som ju milovala, mala som k nej aj malé kuchynské náradie, ale najradšej vlastnú fantáziu... a najkrajšie bolo, keď sa po čase vytvorila pekná hnedolilavá guča... :)

1, nasom panelakovom byte ho mame v kupelni dodnes; nie je sice zo 70-tych (dom bol stavany 1988). asi preto snurka stale drzi a v zimnych mesiacoch je taky ohrievac v kupelni na nezaplatenie

2. spiraly mame asi dve, ci tri, jednu fakt velku, ta roztaca hodiny ako ringispil; na dovolenkove cesty nesmie chybat v batozine ;)

3. nie je to tak davno, co sme magicku tabulku vyhodili; mala prasknute sklo a kresliaca ihla sa zadrhavala... skoda jej

plastelinu v rovnakej krabicke mam v emergency supliku na chate; dieru v odkvape, ci netesniace odpadove potrubie opravi lacno a rychlo :D

Ako sme žili v socializme: Fotky Antona Podstraského ukazujú každodennú realitu v Československu

https://www.dobrenoviny.sk/c/123203/fotky-antona-podstraskeho-ukazuju-ako-sme-zili-v-socializme

pamätám si ho, teda jeho meno aj tie fotky s podivnou atmosférou. jeho fotky uverejňovali kdejaké časopisy a noviny, pod nimi jeho meno.

v tom minivýbere sú ale aj trochu staršie fotografie, než čo si pamätáme, ale celú kopu ano... aj v skutočnosti.

okrem iných, čo ma chytili a ktoré poznám, sú tam zdokumentované nielen dievčence v minisukni, ale aj ich sandálky - uzavretá špica, vzadu pásik, nízky opätok... tie sú teraz jedna k jednej znovu v móde... po nejakých čo ja viem, 40 - 45 rokoch, alebo aj viac...  : )

suveníry, darčeky, každá doba mala svoju módu :)

1. tie tatranské a horské drevené suvenírové turistické zázraky sme mali kedysi v praveku doma... otec mal na stene v predsieni    dva     oválne obrázky na dreve z Tatier,

    tie krásne ukazovatele so strieškami - priznávam, ako 10 ročná som raz také priniesla babke z tábora odkiaľsi aj ja...

    myslím, že z  Jeseníkov, ale nie som si istá... :)

    to bola veliká móda, pripentlilo sa to aj kamienkami a skalkami a prípadne machom či kúskom lišajníka...

    dodnes poznám jednu domácnosť, kde takéto doma majú, a nie jedno - ale to sú zberatelia, vysadení na suveníry :)

2. fosforeskujúce botičky sú ďalší typ suvenírov - hodili sa všade, stačilo dať príslušný nápis... dokonca to decká nosili pripnuté

    na svetroch, kto také mal, bol frajer .... fascinovali nás fosforeskujúce veci

    /ja som mala aj malinkatú umelohmotnú kávovú súpravu, ktorej šálky fosforeskovali... milovala som to, ktovie, kde to skončilo/  :)

3. obrazy - tieto slamené sa skôr dávali do daru na narodky a podobne, mám taký pocit, že som nepoznala byt, ktorý sa považoval

    za moderný,

    kde by takýto obraz nebol... my sme mali doma u rodičov také dva... skončili strašne dávno kdesi v kontajneri, ale stále a znovu

    je ich dostať na FB, na bazoši, kdekade...

    ďalší typ obrazov boli drevené vyrezávané, tie sa nosili ako vážnejšie suveníry, zvyčajne tam bl medveď, vlk, drevenica, kus tatier,       

    plesnivec, prípadne všetko dokopy... a tieto som neznášala už ako decko

    a potom boli kombinované obrazy - do dreveného rámu sa pricapil a prilepil kus lišajníka či machu, kus kôry, pár drobných kamienkov a  tatranská

    alebo iná horská krajinka bola na svete...

    zasa len priznávam, pred viac než 30 rokmi som si jeden takýto z Tatier priniesla... vydržal dokonca na stene, ale potom mu začal lišajník opadávať,

    a skončil svoju pozemskú púť kdesi na skládke...

4. tento typ ukazovateľov bol všade... toto vyrábali doma na kolene deti predajcu za trest... stačil k tomu stôl, naložiť týmito výtvromi

    a jarmok hotový, už za blahého socizmu...

5. vareškový stojan - toto je zrejme najhrozivejší výtvor zo všetkých... typicky socisticko jarmočné, odfláknuté, hnusné, zbytočné, nepoužiteľné,

    pracholapač hrozivý... des.

jedna vecička, ktorá priletela, trónila zvyčajne nad televízormi, celé roky, občas príjemne zaprášená, lebo keď už to raz bolo prišpendlené na plafóne... :)

toto je jedna z vecí, ktorú sme na starom dome mali - a presne to robila: bola zavesená nad televízorom pekných pár rokov, kedy a ako zmizla, neviem...

babka ju mala v červenom - všetky rybičky boli červené

vzduchom plávajúce rybičky - priznajte, milí pamätníci, kto ich ešte mal doma? :)

- tie prvé sú originálny balíček

- tie druhé sú vylepšené mušľami: vyrába ich na objednávku jedna pani v Čechách, čiste pre nostalgikov...

   a že tých nostalgikov je, takmer nestíha vyrábať :)

mimibazar, FB nostalgia

dostala som chuť vrátiť sa do školičky :)

hlavne keď som našla tieto vecičky, teraz sa pekne priznajte, kto také mal, nosil s nadšením používal? :)

- prvácku aktovku som mala takúto - len celú žltú a ešte bez odraziek

- ten peračník bol jeden z viacerých, ktoré som mala na základke - jeden bol hnedý na gombík,druhý presne takýto istý červený na zips

- tie posledné dva zázraky - tvorítka :)  to mi raz mama priniesla z práce - nádherne sa s tým tvorilo kdečo abstraktné,

  a hlavne keď školáčik už mal k ruke farebné večné perá.... nádhera to bola :)

FB nostalgia