Dedičstvo komunizmu a sila propagandy a retro

pozrite, čo som náhodou našla ... pamätníci, pamätáte si ?

nech sa paci

http://aukro.cz/rm1648-retro-cecka-i4915623998.html

Jedná se o privátní prodej použitého předmětu zcela bez záruky.

a čosi zasa pre pamätníkov ... jedno si bude pamätať takmer každý, to druhé ... deti - šibači celkom určite ... a dospelí páni to nosili na šibačky po vreckách bordó a tmavozelených oblekov s kdejakými živými kvetmi :)

došlo mailom ...

 

 

Lidl sa vrátil do socializmu. Retro týždeň môže byť aj na Slovensku

Pitralon, Odol, retro Májka. Reťazec Lidl si nechal vyrobiť státisíce kusov špeciálnych výrobkov - rovnakých ako z čias socializmu.

http://strategie.hnonline.sk/spravy/marketing/lidl-sa-vratil-do-socializmu-retro-tyzden-bude-aj-na-slovensku

dva kúsky pre pamätníkov ...

v tejto téme sme už spomínali legendárny rozhlas po drôte - visel v každej domácnosti a v každej kancelárii ešte v osemdesiatych rokoch, mnohí z nás vyrastali na počúvaní tejto bedničky ... takto nejako vyzerali tie z kraja päťdesiatych rokov, neskôr sa trochu modernizovali, ale hodne dlho boli drevené, až s masívnym nástupom klasickej šedivej umelej hmoty sa stali nevzhľadnými šedivými bedničkami :)

tento zázrak som ja doma nikdy nemala, ale zopár spolužiakov ho malo ... dnes je to dokonca vyhľadávaná rarita pre rodičov a pre ich dnešné deti, motajúce sa v tajoch malej násobilky :)

zdroj: FB, burzy

pamätníci tu už nie sú ... ale zajtra je jedno podivné výročie.

25. februára 1956 sa Chruščov postavil pred plénum na XX. zjazde KSSZ a odokryl pred dych lapajúcim národom, čo bol Stalin a stalinizmus zač.

Pětadvacátého února 1956 přečetl první tajemník ústředního výboru Komunistické strany Sovětského svazu Nikita Sergejevič Chruščov na XX. sjezdu KSSS tajnou zprávu O kultu osobnosti a jeho důsledcích, v níž demaskoval – pravda, bezmála tři roky po jeho smrti – dosud velebeného Stalina a jeho rozsahem neslýchané zločiny.

O jejich obludných rozměrech svědčí nejlépe přísně tajná zpráva zaslaná prezídiu ÚV KSSS 9. února 1956. Podle ní bylo jen v letech 1935 až 1940 zatčeno a obviněno z protisovětské činnosti 1 920 635 osob, z nichž 688 503 popravili zastřelením. Pouze v letech 1937–1938, kdy stalinské čistky vrcholily, bylo zatčeno 1 548 366 osob, z nichž 681 692 (!) zastřelili. V krutosti vůči vlastním občanům se Adolf Hitler v porovnání s těmito děsivými čísly jeví jako lidumil.

Máloco zasadilo komunistické ideologii takovou ránu a vyvolalo rozkol mezi některými státy „tábora míru a socialismu“ jako Chruščovova kritika Stalina. Zajímavé ovšem je, jak tato tajná zpráva prosákla na veřejnost, jejímuž sluchu původně nebyla vůbec určena.

Více na http://www.reflex.cz/clanek/historie/69572/pred-60-lety-chruscovova-tajna-zprava-sokovala-pravoverne-komunisty.html?utm_source=reflex.cz&utm_medium=copy

 

ale na toto si snáď niekto spomenie :)

je to foto z r. 1966 - tipické československé detské ihrisko na sídlisku

mohlo to byť fotené prakticky v ktoromkoľvek meste ...

z doby, keď sa ešte stavali viacemenej tehlové a porobetónové domy (boli to sivé veľké bloky)  - panely prišli až potom, a ihriská zostali dlho rovnaké, teda keď sa masívne stavané panelové sídliská zbavili nánosov blata, stavebného odpadu, dostali chodníky a cesty a obchody ... k tým hojdačkám ešte chýba klasický kolotoč rovnakého typu .... pamätáte ?

http://ritkanlathatotortenelem.blog.hu/

takýto jeden zázrak priniesol raz do školy jeden spolužiak, ktorý to šlohol svojmu staršiemu bratovi, ktorému to ktosi odkiaľsi priniesol... na jeden deň, aby brat nezbadal, musel v celku vrátiť...

boli sme asi piataci či šiestaci na základke, a okolo pera bola cez prestávky vždy guča detí :)

pamätáte? vyzliekacie perá:

https://www.facebook.com/szocializmushagyateka/photos/a.152092821544508.39697.151798481573942/1132854293468351/?type=3&theater

/ rovnaké spomienky na socizmus ako tie naše spomienky : ) /

tieto pôvodné mali grafiku, dnes sú vraj znovu na trhu ako retro - perá, ale obrázky sú už fotky ... to už nie je ono :)

neviem nikde nájsť jedno prastaré lízatko z nášho detstva.... tých postarších : )

pamätníci budú pamätať, len už hodne dlho hľadám po nete obrázok, a akosi zlyhávam - tak to popíšem:

malo to tvar aj vzorovanie plochej šušky z ihličnatého stromu, bolo to spravidla zelené a červené a pokiaľ dobre pamätám, aj žlté.

na špajdľovej paličke z dreva, a zabalené to bolo v jemne farebne potlačenom papieri, trochu voskovanom, aby so ta nenalepilo na lízatko... vrchnú vrstvu malo to lízatko takú celkom mäkkú, to som zvyčajne ohrýzla z toho ako prvé... pamätáte si na tie lízatká niekto, prosím? :)

chuťovo boli tie lízatká tuším najlepšie, mierne kyselkavé, tak akurát. pravda je, že existovali hodne dávno : )

neskoršie lízatká už na nete sú .... objavili sa kruhovité lízatká so vzorom krížom cez lízatko, dlhé benátové tyčinky, ktoré štípali jazyk, a niečo, čo poznalo asi každé decko z hodov:

boli to doma vyrábané lízatká zvyčajne červené a v tvare kohúta, ulepené, ztuhnutý tvrdý sirup bez chuti, hnusné a drahé... a predávali sa výlučne na hodoch - pamätáte si ich? :)

a potom Kojakovské guľaté lízatká...

a nezabudnuteľné žuvačky ... toto by v dnešnom superkorektnom svete neprešlo: v pouličných trafikách a stánkoch sme ako malé deti kupovali po kuse cigaretové žuvačky :)
a potom Pedro, neskôr sem tam aj Donald... a guličkové žuvačky to už bol čistý dekadentný západ :)

zdroj obrázkov: canadahun.com, google

neviem nikde nájsť jedno prastaré lízatko z nášho detstva.... tých postarších : )

 

pamätníci budú pamätať, len už hodne dlho hľadám po nete obrázok, a akosi zlyhávam - tak to popíšem:

 

malo to tvar aj vzorovanie plochej šušky z ihličnatého stromu, bolo to spravidla zelené a červené a pokiaľ dobre pamätám, aj žlté.

na špajdľovej paličke z dreva, a zabalené to bolo v jemne farebne potlačenom papieri, trochu voskovanom, aby so ta nenalepilo na lízatko... vrchnú vrstvu malo to lízatko takú celkom mäkkú, to som zvyčajne ohrýzla z toho ako prvé... pamätáte si na tie lízatká niekto, prosím? :)

chuťovo boli tie lízatká tuším najlepšie, mierne kyselkavé, tak akurát. pravda je, že existovali hodne dávno : )

tieto hľadané lízatká - práve sme na to prišli s Hellé, si budú pamätať skutočne staršie ročníky a z útleho detstva...

oni potom zrazu vymizli a nahradili ich tie ostatné postupne.

mne ich kupovala babka, moc som ich mala rada, ale to bolo tuším ešte než som šla do školy... a obalené boli v tenkom mierne farebne počáranom voskovanom papieriku... :)

áááno, a boli také podlhovasté, boli žlté, červené...a úplne vo vytržení som bola, keď som mala karamelové lízatko. Aké maličkosti, a koľká radosť...a pamätáte sa niekto na tých takých "gumových" hadov? Mávali to v Cukrovinkách (pozor, to bolo iné asko cukráreň, tam nepredávali zákusky, ale bonbóny veľa druhov na váhu, pelendrek, zemiakový cukor, lízatká, cukríky na váhu, hadov a všetky tie také veci, na ktorých si decká rady pomaškrtili.

Moja teta (tá, čo jej v eline ukradli mŕtvolu mačky) v takých cukrovinkách - keď sme ešte boli malé - predávala, v meste, na niekdajšej leningradskej, a vždy kedy sme ju tam šli kuknúť, vždy sa nás opýtala, na ktoré bonbóny alebo na čo by sme mali chuť, a vždy nám dala za sáček niečoho dobrého :)

Tie cukrovinky na Leningradskej si matne pamatam... bolo to blizko podchodu / pasaze na Gorkeho?

ale tie lizatka, co spomina game... ee, to mi nic nehovori

asi preto, ze zo vsetkych sladkosti som mal najradsej klobasu

aspoň Vilma si pamätá, a to ma už uspokojilo :)

tie lízatká boli skutočne veľmi chutné  ... a už som tu aj okolo seba zisťovala, či sa mi nesnívalo - ale nie, oni skutočne existovali :)

Tie lizatka som musel pravidelne kupovat synovi do skolky a potom aj do skoly (asi do 6 roc), ked mal meniny alebo narodeniny. A ako pise aj Vilma, tak tie karamelove boli najlepsie :)

kvapka ďalšieho retra - tieto veci neboli len v socizme, ono ten vývoj bol rovnaký všade, ale u nás samozrejme okorenený socizmom, samozrejme.

poďme na to - kto v škole ešte používal toto? :)

kedysi na základke sme to na nejakých hodín používali - ale ani nie ako pomôcku - mám pocit, že sme sa s tým mali oboznámiť a naučiť sa s tým pracovať, čo

sa mne nikdy nepodarilo, nejaké logaritmické pravítko som mala dokonca doma už ako decko, a hrávala som sa s ním, skutočne som sa ním nikdy nenaučila pracovať. jednoducho to neviem.

potom som dostala prvú malú kalkulačku, to keď som išla na vš, to bolo delo - japonský Sharp z Tuzexu, vedel všetko! mal toľko funkcií, že som ich tuším nikdy všetky neprebádala...

potom dlho nič, ale potom v začiatkom 90. rokov ešte pekných pár rokov pracovali podivné veľké oranžové prístroje, zaberajúce pol stola, používajpce mikrofiše...

boli to staré nezaostriteľné krámy, vymie§ali sa v nich asi raz za dva týždne podobné negatívne snímky:

ešte roku 1993 si mnoho ľudí myslelo, že to sú počítače... raz ma jeden neodbytný klient tak naštval, že som mu povedala, že týmto počítačom sa nedopátram ani na druhú stranu ulice... :innocent:

ale potom nastal malý zázrak ... toto oranžové hebedo zostalo na stole, ale k tomu nám na zem pribudlo čosi veľké a khakizelené, a na stôl ešte tlačiareň, pod stôl krabica s nekonečným po stranách dierovaným papierom a zeleno-zelenou obrazovkou... bol to prosím pekne predchodca počítača, starý ako matuzalem ...
v mikrofiši sa hľadali údaje, ale obraty sa nahadzovali no tohto počítača...

a denne sa nahrávalo na obrovské diskety, ktoré sa posielali hore-dolu poštou.

až o hodne neskôr prišli počítače, ale stále istené mikrofišom ... to sa posielali tie trochu menšie diskety hore-dolu... a potom tie najmenšie...

až raz konečne mikrofiš zmizol nadobro, to bolo ale okolo roku 1996 -97...

a po roku 2005 zmizli aj posledné diskety, a už sa nič neposielalo hore-dole, len papiere, ale tých sú hory aj dnes : )

logaritmicke pravitko ano, pamatam si

mikrofise nie, ale dlhe casy som travil pri tukani udajov na dierne stitky (prepisoval som tam databazu nehnutelnych kulturnych pamiatok Slovenska)

potom salovy pocitac SMEP a na druhom konci chodby miestnost s terminalmi, kde som sa boril s Fortranom a Asemblerom

a prave dnes mi pripomenuli, ze na Slovensku mame internet uz 25 rokov a ja som dostal chut popatrat, kedy som poslal svoj prvy email...

tipujem, ze to bolo velmi skoro po tom 13.2.1992 a to priamo z nasho (vtedy jedineho) internetoveho uzla SANET v B.Bystrici na Kyjevskom namesti, na najvyssom asi 6. (?) poschodi budovy

v tomto clanku https://tech.sme.sk/c/2440973/internet-sa-na-slovensku-pouziva-uz-13-rokov.html spominany Jan Vajda je moj kamarat a tak logicky moj prvy mailer bol pobox ;)

tiež som včera čítala článok, že oslavujeme:  Internet slaví 25 let

k tej story o práci na "počítači" a počítači  v zamestnaní patrí jedna perlička...

kým sme mali pod nohami ten prastarý vehikel s obrovitými disketami, pomaly nás pripravovali na prechod na modernejší systém.

priniesli nám jeden počítač, ktorý nebolo kam zapojiť, nič v ňom nebolo, len dve základné modré polovice - ľavá a pravá.

ale zato ma vyslali na školenie - prosím pekne na T 602...

https://www.google.sk/search?q=t602&client=firefox-b&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwitp7mItY_SAhUM1iwKHaAMC1sQ_AUICCgB&biw=1366&bih=634#imgrc=mVkUP29VhiFlEM:

školiteľ bol nejaký učiteľ z ktorejsi vysokej školy, ktorý mi potom vypomohol s tými veľkými disketami - u nás to bol úzky profil, už ich ani nebolo dostať, a on mi potom poslal celý balíček, pretože, ako hovoril, tými veľkými disketami ináč už vtedy - to bolo okolo roku 1993 - tapetovali kancelárie. jednoducho ich pribíjali klincami na stenu : )

podstatné je, že slávnu T 602 som nikdy v živote nepoužila, bolo to ťažkopádne, komplikované, a anikdy som to ani nepotrebovala, to po prvé, ale po druhé, kým sme sa presťahovali do nových priestorov, tam sme už čakali na nové počítače, ešte dosť dlho, a potom už bol pekne windows a písanie balada.

internet, ten jačivý, sme mali doma tuším od roku 1998, samozrejme sme sledovali minúty, potom sme mali doma aj takú zelenú "žabu", čím sa pripájalo a tiež to jačalo, prvý mail netuším, kedy som napísala, ale úplne prvý príspevok k diskusii na internete - to bolo teraz práve 15 rokov ... začiatkom roku 2002, na sme.sk.

pre tu srandu som si prebehol komp, ktory v sucasnosti pouzivam - mam na nom este 1258 suborov *,602

najstarsi mnou vybavovany spis pisanie uz nie na pisacom stroji, ale na PC v editore T602 ma datum 30.5.1991

myslel som, ze v tom sektore najdem aj nieco v suvislosti s tym SANETom (info o skoleni, zmluva a pod.), ale to sa asi nedochovalo

tak toto som hľadala veľmi dlho...

na tomto som vyrastala, okrem zopár iných vecí, ktoré dokonca existujú dodnes - lentilky a rumba čokolády, napríklad, ale tieto krásne piškóty zmizli už veľmi dávno...

po zjedení dlhých skvelých piškót bolo priam povinnosťou vystrihnúť panáčika a panenku... :)

nenašla som kompletnú žltú krabicu, len panáčikov - ale venujem ich všetkým pamätníkom - rozhodne ma nesmierne potešili :)

fb

ony tie piskoty mali na vrchu aj akusi polevu...

a predavali sa nielen v papierovej skatuli, ale aj v igelitovom sacku

akurat si neviem spomenut, ci boli vtedy aj okruhle piskoty, alebo nie...

myslím, že tie piškóty boli pretreté na moment vodou, to im urobilo ten lesklý povrch... : )

ale vážne si neviem spojiť v tých mojich piškótových začiatkoch dlhé a okrúhle piškóty - mám taký pocit, že začali neskôr, ale netuším, kedy :hmmm:

a kto si milí pamätníci pamätá kávenky za korunu? :)

ovšem keď sa objavila ich kakaová obdoba, kakaovienky, tie som mala trochu radšej :)

Oh..ja pamatam..na kavenkach ficala moja segra a zhodou okolnost dnes som jedny rodinne:-) zosrotovala sama..to pre rodinu malo..

Jak dieta som mala rada Sviezenky..boli take citronove mnam

Ja som sa zasa krmil tzv. vojenskou kavou....neviem ci to bol aj oficialny nazov, ale tak sme tomu vraveli.....boli to kocky balene v plechovej krabici v pocte asi desat kusov. Bola to zmes cukru a kavy (asi melty) a malo to sladko horkastu chut. Cena bolo asi (ak si dobre pamatam) 50 halierov a cosi neskor nastala (pre mna) doba "napolitaniek" princezka a romanca....bolo v nich dost kakaa, ale mne chutili :)

no tak sup sup na buduci tyzden do Lidla, maju zasa retrotyzden

tí tam vedia, čo sme radi mlsali, zjavne :innocent:

Ja som sa zasa krmil tzv. vojenskou kavou....neviem ci to bol aj oficialny nazov, ale tak sme tomu vraveli.....boli to kocky balene v plechovej krabici v pocte asi desat kusov. Bola to zmes cukru a kavy (asi melty) a malo to sladko horkastu chut. Cena bolo asi (ak si dobre pamatam) 50 halierov a cosi neskor nastala (pre mna) doba "napolitaniek" princezka a romanca....bolo v nich dost kakaa, ale mne chutili :)

tak toto si ja nepamätám, ale ten názov mi zvonil v hlave... ale overila som to u dalších pamatníkov, a pasuje to presne - melta s cukrom, a chrúmalo sa to :)

princessky mali pre mňa veľmi dobrú plnku, ale zdali sa mi tvrdé, no a nie všetko malo plnku - nezabudnime ani na Marina keksy, Indiánky prišli dlho po nich :)

Marina keksy som rada na moment namočila do čaju - na dlhšie sa nedalo, lebo boli tak krehké, že sa rozpadávali a rozmočili, bolo treba odhadnúť ten správny moment :)

Síce fotky som nenašiel ale pametám sa na napolitánky Manon tie boli jak miňonky len vo vatšom balení alebo na puding Želka a na paštetu Ungeta to bolo super :-))

A babka mala doma vždy maces nato nezabudnem :-)