Ateizmus

@Axel:

Kdeže väčšina, to je zas nejaký urban rumor. Tiež poznám zopár ateistov, ktorí na staré kolená začali riťami leštiť kostolné lavice, ostatne pár sa ich pohybuje aj tuto na fóre. Ale slovami klasika, sú to častokrát jednoduchí ľudkovia, ducha mdlého ba až zaostalého, ktorí už za svojho života uverili inakším rozprávkam, než aké vykladá velebníček. :zubiska:

 Tiež poznám zopár ateistov, ktorí na staré kolená začali riťami leštiť kostolné lavice, ostatne pár sa ich pohybuje aj tuto na fóre. Ale slovami klasika, sú to častokrát jednoduchí ľudkovia, ducha mdlého ba až zaostalého...

:)  Nikdy nie je neskoro začať odznova a lepšie, len treba chcieť.  Všetci sme jednoduchí ľudkovia, slabí, krehkí, hriešni... pokora pre človeka  je obohatením nielen pre človeka samého, ale aj požehnaním okolia, kde žije.

Pýcha brzdí napredovanie, nemôže zvíťaziť, pokora dáva vzlet, takže áno. Pán udelil pokornému lotrovi milosť, odpustil hriešnici..., udelí milosť každému, kto sa pokorí, kto sa " zjednotí " s Pánom.

Uznávam, viera je osobná vec a každý sa musí rozhodnúť sám, čomu uverí.

Ak ide o ateistov, ktorí sa pridajú k nejakému náboženstvu, považujem to za výnimočnú vec. A dokladajú to aj štatistiky zverejňované pri sčítaní obyvateľstva - v našich končinách sa pri každom sčítaní objavuje v porovnaní s minulými rokmi vždy menšie percento ľudí, ktorí sa hlásia k nejakej cirkvi. Kam teda miznú? V Nemecku sa po nedávnych pedofilných škandáloch tento úbytok pohyboval rádovo v stovkách tisíc, u nás sú to desiatky tisíc. Nezdá sa mi, že sa ateisti húfne hrnú do kostolov, skôr to vyzerá akoby odtiaľ prchali aj dlhoroční veriaci.

 

edit:

Úbytok veriacich je vysvetlený aj v tomto článku spred dvoch rokov, ako práve zisťujem:

http://www.sme.sk/c/6302177/veriacich-je-menej.html

:)  Nikdy nie je neskoro začať odznova a lepšie, len treba chcieť.

 

Viera alebo "neviera" nie je o chcení, ale presvedčení. A dôležité je, aby toto presvedčenie bolo dobrovoľné a nie vynútené. A ešte dôležitejšie je, aby toto presvedčenie bolo objektívne. Žiadny ateista nemá právo odsudzovať veriacich za ich presvedčenie a platiť by to malo aj recipročne. Skôr treba vedieť nájsť kompromis.

Axel,

:) áno, ja sa stotožňujem s týmto názorom.

Ako si teda myslela túto poznámku, Iskra?

 

Nikdy nie je neskoro začať odznova a lepšie

 

V čom je človek, ktorý sa pridá k nejakej cirkvi, lepší? Podľa čoho meriate hodnotu človeka v RKC? Je lepší pre spoločnosť? Pre seba? Pre vatikánske pokladnice? 

Tiež poznám zopár ateistov, ktorí na staré kolená začali riťami leštiť kostolné lavice, ostatne pár sa ich pohybuje aj tuto na fóre. Ale slovami klasika, sú to častokrát jednoduchí ľudkovia, ducha mdlého ba až zaostalého

 

valcik, reagovala som na tento Tvoj príspevok :)

myslela som to tak, že človek môže zmeniť svoje presvedčenie, stať sa veriacim človekom, aj keď predtým ním nebol, nie je nikdy neskoro pre vieru

  a prečo tí ateisti ako píšeš, a že ostatne pár sa ich pohybuje aj tuto na fóre, prečo by mali byť horší, keď ich presvedčenie bolo dobrovoľné stať sa veriacimi a dobrovoľne začali chodiť do kostola? Myslíš si, že nemôžu  byť dobrými veriacimi?  Prečo nie? :)

ale nie nie, naopak, iskrička, valcik nepíše, že by mohol alebo mal byť ateista horší - práve nad tým sa podivuje, prečo by mal byť podľa teba veriaci lepší, alebo neveriaci lepší, keď sa pokorí a zjednotí pred Pánom, čiže sa stane veriacim, tak ako píšeš napríklad tu :smile2: :

 

:)  Nikdy nie je neskoro začať odznova a lepšie, len treba chcieť.  Všetci sme jednoduchí ľudkovia, slabí, krehkí, hriešni... pokora pre človeka  je obohatením nielen pre človeka samého, ale aj požehnaním okolia, kde žije.

Pýcha brzdí napredovanie, nemôže zvíťaziť, pokora dáva vzlet, takže áno. Pán udelil pokornému lotrovi milosť, odpustil hriešnici..., udelí milosť každému, kto sa pokorí, kto sa " zjednotí " s Pánom.

 

myslela som to tak, že človek môže zmeniť svoje presvedčenie, stať sa veriacim človekom, aj keď predtým ním nebol, nie je nikdy neskoro pre vieru

 

Fajn, proti tomu nenamietam.

 

Pozor, žiadneho konvertitu som neoznačil za horšieho, než bol predtým! Akurát tí, ktorých poznám osobne, sa dajú opiť aj rumovým rožkom, ľudovo povedané. A myslím si, že konvertovali iba preto, aby sa cítili byť časťou nejakého väčšieho kolektívu a neviedol ich k tomu hlboký vnútorný súhlas s doktrínami RKC. Ak by sme žili v moslimskej krajine, rovnako ľahko by konvertovali na Islam. Mno, ale to už sa púšťam do špekulácií, že. ^^

 

 

Pozor, žiadneho konvertitu som neoznačil za horšieho, než bol predtým! Akurát tí, ktorých poznám osobne, sa dajú opiť aj rumovým rožkom, ľudovo povedané.

 

A myslím si, že konvertovali iba preto, aby sa cítili byť časťou nejakého väčšieho kolektívu a neviedol ich k tomu hlboký vnútorný súhlas s doktrínami RKC.

 

To akurat tak svedci, v akej spolocnosti sa pohybujes.

 

Tvoja kristalova gula sa nezaprela a presne si to vykukal.  Len neviem, preco konvertovali, ked ich nemal kto presvedcit o opaku, kedze cely zivot boli ateisti a teda nenavstevovali bohosluzby a veci podobne. Ze by predsa len duch svaty?  :)

To akurat tak svedci, v akej spolocnosti sa pohybujes.

 

Jop, taký pravdovravný a čestný človek ako ty by bol istotne zhrozený zo spoločnosti ľudí, s ktorými som dlhý čas pracoval a o ktorých občas aj píšem. Na tom, že konvertiti ktorých osobne poznám neboli príliš rozumovo obdarení a uverili by čomukoľvek, to ale vôbec nič nemení. ^^

 

Na ducha svätého si expert ty sám, v tom ti príliš neporadím.

Jop, taký pravdovravný a čestný človek ako ty by bol istotne zhrozený zo spoločnosti ľudí, s ktorými som dlhý čas pracoval a o ktorých občas aj píšem. Na tom, že konvertiti ktorých osobne poznám neboli príliš rozumovo obdarení a uverili by čomukoľvek, to ale vôbec nič nemení. ^^

 

 

:(.....pravdepodobne profesionalna deformacia.

To povedz Ježišovi, ak sa k nemu budeš modliť pred spaním, ten sa stretával so zlodejmi a prostitútkami úplne bežne. Či ho to zdeformovalo alebo nie, to už ponechám na tvojom vlastnom úsudku.

Skor ho vyhladavali aby im pomohol a nie aby ich oznacoval za menej rozumovo nadanych.

Pozri, keď diskutuješ s človekom, ktorý si ledva pamätá vlastné meno, tak ho za žiadneho génia skrátka neoznačíš aj keby si chcel. Je potrebné to nejako rozoberať? Ak treba, pýtaj sa a vysvetlím to podrobnejšie, ale rád by som to zhrnul do jedného príspevku, nech to zbytočne nerozťahujeme cez niekoľko strán.  ;)

 

A keď sme pri tom, skúsim tú konštruktívnu diskusiu ešte trochu rozšíriť. Tiež si konvertita, či nie? Mohol by si prosím ťa opísať okolnosti, dôvody alebo aspoň nejaké pohnútky a priebeh toho, ako a prečo si sa rozhodol konvertovať k RKC? Kedy nastal ten zlom, keď si si uvedomil, že chceš svoj život obohatiť o duchovný rozmer, ktorý poskytuje katolícka, resp. kresťanská viera? Stalo sa to postupne, na základe zvažovania a premýšľania, alebo ťa snáď presvedčila nejaká konkrétna a silná udalosť? O mne vieš prd, kašli teda na mňa a skús napísať aspoň pár slov o vlastných zážitkoch, myslím že zopár pravdivých a skutočných udalostí bude pre ostatných väčším prínosom, než tieto žabomyšie vojny. Samozrejme len ak to nepovažuješ za príliš osobnú vec, 

valcik,

Pokúsim sa povedať o sebe, o viere.. pár viet. Už ako bábo ma pokrstili,  som kresťan.  Počas môjho života nik ma nenútil chodiť do kostola, chodila som tam veľmi  rada.

Môj otec bol veriacim človekom, ale do kostola ma  nenútil.  Učil ma, že mám byť dobrým človekom. Bol to človek, ktorého si nesmierne vážim. Nemal život ľahký, no vedel neskutočne milovať... :)

Mala som šťastie aj na dobrých kňazov, ktorí boli pokorní, pútavo kázali a vo voľnom čase, keď sme sa stretli, tak sme sa cítili veľmi fajn, kňaz bol ako náš dobrý kamarát, hral sa s nami, robili sme si program, spievali sme si, kreslili.

Nemala som už odmalička dôvod, aby som neverila, že existuje niečo vyššie, čo nás presahuje, Láska, Tvorca, Stvoriteľ, Boh.. ktorý je, ktorá sa o nás stará, miluje nás..

Prišli v živote aj    ťažkosti, rôzne utrpenia, tak,  ako u každého.. nikto z nás nemá v živote len na ružiach ustlané, raz je lepšie, inokedy ťažšie a niekedy možno až  na nevydržanie.., ale človek toho znesie naozaj veľa a Boh pomôže...

  Človek  má okrem seba,   svojich blízkych,  priateľov, no okrem toho ako veriaci človek verím, že máme aj  priateľa a tým je Boh. Človek   cíti prítomnosť niekoho, koho nevidí, nemôže sa ho dotknúť fyzicky, ale svojimi myšlienkami, citom..áno. Ťažko sa  opisuje to všetko pekné až nepochopiteľné, ale to človek skutočne prežíva.

Pre veriaceho človeka je to fakt, že Pán je tu, že nás miluje, dotýka sa nás svojou láskou. Také" stretnutia" s Bohom nie sú len z detstva, ale aj v dospelosti. Človek nežiada zázrak, snaží sa žiť čestne, číta, zaujíma sa, cíti,pracuje na sebe.Učí sa po celý svoj život. Človek sa s pokorou zverí  do rúk Pána,  nech On rozhodne, ako sa stane.., nie to,  čo ja chcem, ale On.  Dôveruje Mu vo všetkom, miluje Pána, svoj život, ľudí.

 

Keď mi umieral otec, cítila som, že čoskoro príde koniec, myslela som, že  už nič sa nestane, veď čo by sa ešte malo, mohlo..? Už to nie je možné, aj ako by som chcela, veď...myslela som si.., ale mýlila som sa,  stalo sa ešte niečo veľmi  nečakané, vzácne, neuveriteľné... mala som z toho  zmiešané pocity, ako je toto možné? človek najprv ani nechce uveriť, keď sa to zopakuje viackrát za sebou, jasne, človek je svedkom niečoho vzácneho..čo bolo nemožné, zrazu to bolo reálne.. :)

nečakám, že mi to musíte uveriť, pochopiť o čom píšem, aj ja som bola prekvapená, že ešte sa môže niečo stať.. bolo to smutné, veď mi zomieral otec,  zomrel..,  a zároveň to bolo veľmi  posiľńujúce.. pre nás veľký dar  :)  nenapíšem konkrétnejšie, čo sa udialo,  lebo je to  moje, naše..., moja rozlúčka s otcom s ktorým sme sa ľúbili a Pán nám umožnil otcov odchod z tohto sveta uľahčiť.  Ostane mi to v srdci, pokiaľ len budem žiť a som nesmierne vďačná Bohu, ako je nekonečne milosrdný, láskavý... Nech je pochválený Boh :)

Pozri, keď diskutuješ s človekom, ktorý si ledva pamätá vlastné meno, tak ho za žiadneho génia skrátka neoznačíš aj keby si chcel. Je potrebné to nejako rozoberať? Ak treba, pýtaj sa a vysvetlím to podrobnejšie, ale rád by som to zhrnul do jedného príspevku, nech to zbytočne nerozťahujeme cez niekoľko strán.  ;)

 

A keď sme pri tom, skúsim tú konštruktívnu diskusiu ešte trochu rozšíriť. Tiež si konvertita, či nie? Mohol by si prosím ťa opísať okolnosti, dôvody alebo aspoň nejaké pohnútky a priebeh toho, ako a prečo si sa rozhodol konvertovať k RKC? Kedy nastal ten zlom, keď si si uvedomil, že chceš svoj život obohatiť o duchovný rozmer, ktorý poskytuje katolícka, resp. kresťanská viera? Stalo sa to postupne, na základe zvažovania a premýšľania, alebo ťa snáď presvedčila nejaká konkrétna a silná udalosť? O mne vieš prd, kašli teda na mňa a skús napísať aspoň pár slov o vlastných zážitkoch, myslím že zopár pravdivých a skutočných udalostí bude pre ostatných väčším prínosom, než tieto žabomyšie vojny. Samozrejme len ak to nepovažuješ za príliš osobnú vec, 

 

 

K prvej casti.....kedze sa mi to v tvojich prispevkoch javi ze podla teba mam aj ja problem si zapamatat svoje meno, tak ta chcem ubezpecit, ze s tymto fenomenom nemam problem.........teda doteraz, ale neskor kto ho vie :).

 

K mojmu "konvertovaniu" (ako pises) z ateizmu k praktizujucemu krestanstvu, sa neda povedat ze by to bolo nejaka nahle "osvietenie".  Az taky ateista (ako ty?) som zasa nebol. Otec poloateista-polokrestan..........s kazdeho si privlastnil to, co sa mu pozdavalo. Matka praktizujuca krestanka. S otcovej strany lahostajnost (co sa tyka vedenia k ateizmu ci krestanstvu). S matkinej strany pravidelne usmernovanie v krestanskej moralnej ceste. S mojej strany lahostajnost k ateizmu ci krestanstvu. Casom ale to prislo akosi samo od seba.........nikdy som nepatral po pricinach......jednoducho sa to stalo a doteraz som s tym spokojny a nemam s tym ziadny problem. Staci ti  takato moja cesta k presvedceniu o spravnosti krestanskej vierouky?

kedze sa mi to v tvojich prispevkoch javi ze podla teba mam aj ja problem si zapamatat svoje meno, tak ta chcem ubezpecit, ze s tymto fenomenom nemam problem........

Pochybujem, že sa poznáme osobne, aj keď pri tom obrovskom počte ľudí, s ktorými som sa doteraz stretol, sa to úplne vylúčiť nedá.

 

Az taky ateista (ako ty?) som zasa nebol.

Tým si nebuď príliš istý, tiež pochádzam z rodiny, v ktorej spokojne žili pod jednou strechou kresťania aj ateisti, podobne ako u vás. Už som to tu ostatne i spomínal.

 

Staci ti  takato moja cesta k presvedceniu o spravnosti krestanskej vierouky?

Jop, u mňa dobré, vďaka! Síce som bol zvedavý najmä na opis toho kľúčového zlomu, keď si sa z ateistu stal veriacim, ale ak si nespomínaš na žiadne konkrétne dôvody alebo pohnútky, ktoré viedli ku tvojmu duchovnému prerodu, stačí mi vedieť, že to prišlo samo od seba.

Ateizmus ako nový náboženský kult.

 

Anjel: Bože, ateisti k Vám
Boh: povedz im, že tu nie som.

otázka: kto je autorom tohto vtipu,
ateista alebo veriaci?

Viera alebo "neviera" nie je o chcení, ale presvedčení. A dôležité je, aby toto presvedčenie bolo dobrovoľné a nie vynútené. A ešte dôležitejšie je, aby toto presvedčenie bolo objektívne. Žiadny ateista nemá právo odsudzovať veriacich za ich presvedčenie a platiť by to malo aj recipročne. Skôr treba vedieť nájsť kompromis.

Je skôr naopak, ako píšeš. Vo fyzike môžeme pokladať za objektívne argumenty, iba opakované, zhodné experimentálne výsledky. Ak nám opakovane padne jablko na hlavu, tak nás vedie k viere, že Newtonov zákon je správny. Nikto však nepozná dôvod, prečo to tak má byť? Podľa matematiky, Gödel ukázal, že to nie je ani možné, lebo systém ktorým by sme chceli tvrdenie dokázať je vždy neúplný. Ateisti a veriaci sú ako pasažieri na jednej lodi. Nezhodnú sa iba na tom, kto, tú loď riadi. Bohužiaľ, idioti sa cítia vždy najkompetentnejší, chopiť sa kormidla. A to platí pre obe strany, viď história.

 

http://voltaire.netkosice.sk/archive/Preco%20si%20hlupi%20ludia%20myslia,%20ze%20su%20najmudrejsi.doc

 

p.s. David, autorom je samozrejme veriaci.

Ateizmus ako nový náboženský kult.

 

Anjel: Bože, ateisti k Vám

Boh: povedz im, že tu nie som.

 

otázka: kto je autorom tohto vtipu,

ateista alebo veriaci?

 

veriaci.

mozno je autorom panbozko, teda ateista :)

Pochopitelne a aj logicke urcenie autora vyroku :) .

Ateista...veriaci nemaju zmysel pre humor.

Ateizmus ako nový náboženský kult.

Anjel: Bože, ateisti k Vám

Boh: povedz im, že tu nie som.

 

otázka: kto je autorom tohto vtipu,

ateista alebo veriaci?

 

hmm ... ak povieme, že ateista, tak veriaci majú pocit, že ich ateisti zosmiešňujú,

ak povieme že veriaci, tak to veriaci odôvodnia svojim zmyslom pre humor.  

Je to skrátka výrok nejakého šibala ... :smile2: