Všeobecne o archeológii

Arkaim: Tajemné město symbolů

Ve stepích ruského jižního Uralu je ukryto tajemné archeologické naleziště známé jako Arkaim. Podle vědců jde o město, chrám i astronomickou observatoř současně. Zarážející je na Arkaimu jeho zvláštní symbolika. Nápadně pravidelně se zde totiž opakuje motiv kruhu. Kdo obýval záhadné město a za jakým účelem bylo tak pozoruhodně vystavěno?

V údolí na južnom Urale boli v roku 1987 náhodne objavené pozostatky tajomného starovekého komplexu, ktorý by mal pochádzať údajne až zo 17. storočia pred n.l. Nález nás teda zavádza skutočne hlboko do minulosti, do rokov, ktoré približne zodpovedajú dobe slávnej babylonskej ríše. Pozoruhodné archeologické nálezisko, ktoré dostalo názov Arkaim podľa údolia, v ktorom je umiestnené, je akýmsi stepným monumentom, ktorý tvorí sériu sústredných kruhov. So všetkou pravdepodobnosťou tu v minulosti stálo malé staroveké mesto s asi 2000 obyvateľmi, dnes sú ale vidieť už len obrysy jeho základov. Podľa výskumníkov nešlo o obyčajné sídlisko, ale v podstate o akýsi obrí obytný chrámový komplex s prídavnou funkciou neolitického astronomického observatória.

Najnápadnejším znakom pozostatkov Arkaimu je opakujúci sa symbol kruhu. Nielenže celý pôdorys Arkaimu je kruhový, a že sa tento tvar opisuje ako v obvodových, tak vnútorných múroch komplexu, kruhové sú tu aj ľudské obydlia. Keď ešte mesto plnilo svoju pôvodnú funkciu, bolo vraj jadro Arkaimu obohnané úctyhodných 7 m vysokým 3 m širokým múrom a slúžilo pravdepodobne k magickým účelom. Archeológovia tak súdia podľa toho, že na mieste našli pozostatky po veľkom množstve ohnísk.

Vchod bol podľa archeológov situovaný takto dômyselne zrejme preto, aby bol návštevník stredového kruhu nútený ísť v smere pohybu Slnka. Archeológovia nenašli žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil logickú domnienku, že dôvod uzavretosti obyvateľov z tejto časti bol sociálny. Domy údajne zodpovedajú štandardu obyvateľov ostatných sekcií Arkaimu. Vnútri centrálneho kruhu o ktorom je reč sa úplne nečakane nachádza priestor v tvare štvorca. Podľa niektorých teórií má ísť o dobové znázornenie vesmíru so Zemou v strede.

Jednou z najzásadnejších otázok okolo Arkaimu je tá, kto boli jeho obyvatelia. Na základe výskumov sa archeológovia domnievajú, že išlo pravdepodobne o nejaký indoeurópsky národ. To by vzhľadom k polohe mesta podporovalo alternatívne nepotvrdenú teóriu niektorých vedcov, že Indoeurópania možno pochádzajú z oblasti polostrova Malej Ázie. Žili teda v Arkaimu priami predchodcovia našej civilizácie? Špekuluje sa i o tom, že obyvateľmi záhadného mesta mohli byť Árijci.

Mnohých bádateľov, ale aj laikov by určite zaujímal aj účel Arkaimu. Bolo mesto postavené tak komplikovane z nejakých konkrétnych dôvodov? Padli aj názory, že zhruba 4 tisíc rokov starý Arkaim je súčasťou hypotetické dávnej svetovej siete komplikovaných archeoastronautických nálezísk, ktorú vraj zatiaľ nechápeme. Medzi jednotlivé jej prvky by údajne mala patriť napríklad dnes už legendárne peruánska planina Nazca so svojimi obrazcami, stále obdivovaný anglický kamenný monument Stonehenge či tajomný chrám Angkor Wat v Kambodži. Podľa iných hypotéz by mohol mať Arkaim spojitosť s vesmírom.

Celý Arkaim je vybudovaný tak, že konečná kresba vytvorená systémom chodieb a štyrmi vchodmi vo vonkajšej stene, ktoré sú orientované presne podľa svetových strán, predstavuje obrovskú svastiku /http://sk.wikipedia.org/wiki/Svastika/ so zaoblenými plecami, nastavenú v smere pohybu Slnka. Je to len náhoda, alebo stavitelia tajomného mesta zakomponovali do svojho architektonického diela tento symbol zámerne? Tvar svastiky by bol navyše viditeľný len z vtáčej perspektívy, pri bežnom pohľade zo zeme sa neobjaví. Znamená to, že symbol nebol určený zraku človeka, ale pre niekoho iného. Priaznivci záhad tvrdia, že ide o najtajomnejšie a zároveň energeticky najsilnejšie náleziská celého Ruska.

Zdroj: Enigma 4/2012

http://www.google.sk...iw=1029&bih=785

Päť kvitnúcich miest staroveku

1/ Názov: Mestský štát UR

Kde sa mesto nachádzalo: na juhovýchode Iraku pri rieke Eufrat

Kedy najviac prosperovalo: asi 2600-1940 pred n.l.

Čím sa preslávilo: s mestom sú spojené dejiny celého mezopotámskeho Sumeru až po jeho zánik.

Mesto Ur začína "rásť" už zhruba v 4.tisícročí pred n.l., kedy sa tu usadili Sumeri a zdokonalili zavlažovací systém polí. Zhruba z roku 3500 pred n.l. sa zachovali prvé, aj keď nespoľahlivé záznamy kráľovských dynastií.

Vplyvom ústupu mora sú dnes ruiny mesta Ur viac vo vnútrozemí. Najväčší rozmach mal Ur za vlády kráľa Ur-Nammu /vládol asi 2047-2030 pred n.l./. Preslávil sa najstarším zákonníkom na svete – píše sa klinovým písmom na tabuľke. Za vlády jeho nástupcu Shulgiho bola dokončená mohutná pyramída – zikkurat /64*46*30 m/, zasvätená bohu Mesiaca Nanarovi, obloženou kvalitnými pálenými tehlami, a proti vlhkosti je chránený otvormi v múroch. Na vrchol pyramídy vedie 130 schodov a tie sú do dnešných dní čiastočne zachované.

http://cs.wikipedia....28m%C4%9Bsto%29

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zikkurat

2/ Názov: Mesto Jericho

Kde sa mesto nachádzalo: v Izraeli, asi 16 km severne od Mŕtveho mora

Kedy najviac prosperovalo: cca 1700-1550 pred n.l.

Čím sa preslávilo: mesto malo najstaršie opevnenie z kamenných hradieb na svete

Starý zákon sa o Jerichu zmieňuje ako o "Meste paliem". Vyviera tam hodne prameňov nielen z vnútornej, ale aj z vonkajšej strany hradieb, čo tvorí príjemné miesto k životu už 9000 rokov pred n.l. Archeológovia tu odhalili zbytky najmenej 20 vrstiev osídlenia nad sebou!

Okolo roku 9400 pred n.l. tu už stojí zhruba 70 kruhových domov z tehál, zo slamy a hliny a žila tu viac ako tisícka obyvateľov. Najpozoruhodnejšie sú kamenné hradby vysoké viac ako tri metre a pri základoch hrúbky skoro dva metre ... čo bolo v tých časoch niečo nevídaného. A v dobe najväčšieho rozkvetu, okolo roku 1700-1550 pred n.l. boli hradby ešte zosilnené a rozšírené. Opevnenie malo mesto zrejme chrániť pred častými záplavami z neďalekej rieky Jordán.

Okolo roku 1550 pred n.l. bolo mesto Jericho zničené a až v roku 539 pred n.l. sa Židia vrátili a mesto mohlo začať opäť "rozkvitať". Jericho je dodnes pravdepodobne najstaršie obývané mesto na svete.

http://www.google.sk...biw=990&bih=785

3/ Názov: Mestský štát Ugarit

Kde sa mesto nachádzalo: v severnej Sýrii na pobreží Stredozemného mora

Kedy najviac prosperovalo: cca 1450-1200 pred n.l.

Čím sa preslávilo: významné obchodné centrum

Na dochovanej tabuľke zúfalo hľadá posledný kráľ Ugaritu – Ammuray /asi 1215-1180 pred n.l./ vojenskú pomoc vládcu kráľovstva Alasyia na dnešnom Cypre. Pomoc ale neprichádza a mesto aj s mnoho ďalšími mestami v okolí je vypálených ... Ugarit potom na tri tisícky rokov upadne do zabudnutia a objavia ho až archeológovia v roku 1929.

Lokalita, kde sa mestský štát nachádza sa dnes nazýva Feniklový ostrov.

Z Ugaritu vedú cesty do vnútrozemia k mocným ríšam, ktoré ležia na riekach Eufrat a Tigris. Prvé písomné zmienky o Ugarite pochádzajú z mesta Ebly z obdobia okolo roku 1800 pred n.l., kedy bolo mesto pod vplyvom Egypta. Vedomosti o tejto kultúre sú vďaka nálezom zo štátnych, ale aj súkromných knižníc, a je tam zachovaných množstvo hlinených tabuliek s textami písanými zdanlivo klinovým písmom. Spočiatku neznáma ugaritčina bola skoro rozlúsknutá práve vďaka týmto tabuľkám.

......

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ugarit

http://www.google.sk...biw=990&bih=785

4/ Názov: Mesto Chattušaš

Kde sa mesto nachádzalo: v blízkosti dnešného tureckého mesta Bogazkale

Kedy najviac prosperovalo: cca 1400-1300 pred n.l.

Čím sa preslávilo: bolo hlavným mestom ríše Chetitov

Rozsiahle mesto vybuduje a polovici 3. tisícročia pred n.l. kmeň Chattijcov a mesto sa stáva najvýznamnejším centrom. Okolo roku 1700 pred n.l. ho ale chetitský kráľ Anittaš zrovnal so zemou a vyhlásil nad ním kliatbu.

Chattušaš stojí na vyvýšenine z troch strán chránený skalami, zo štvrtej hlbokou roklinou. V období najväčšieho rozkvetu – v 13.-14. storočí pred n.l. malo mesto asi 10-tisíc obyvateľov a bolo vo svojej dobe jedným z najväčších na svete.

Na najvyššom bode za hradbami stojí impozantný kráľovský palác rozlohy 20-tisíc m2, zasvätený bohu búrok. Mohutné hradby sú v dĺžke 6 km, sú vysoké 6m a hrubé 8m! a majú spústu veží.

V ruinách Chattušašu sa koncom 19. storočia pri jeho odkrývaní našli archívy s 35-tisíckami hlinených tabuliek popísaných klinovým písmom, ktoré v roku 1916 rozlúštil český rodák Bedřich Hrozný /1879-1952/.

http://www.google.sk...biw=990&bih=785

5/ Názov: Mestský štát Týros

Kde sa mesto nachádzalo: na juhu Libanonu

Kedy najviac prosperovalo: cca 1000-332 pred n.l.

Čím sa preslávilo: významný prístav a mocenské centrum

Na južnom cípe pobrežia dnešného Libanonu leží prístav Súr-Skála, ako ho nazvali fenickí zakladatelia okolo roku 2750 pred n.l., ale v stredoveku sa ujme grécky názov Týros. V dobe rozkvetu, za vlády Chírama I. /vláda asi 969-936 pred n.l./ boli na holých skalách asi 600 m od vtedajšieho pobrežia vytvorené dva umelé ostrovy, ktoré neskôr zlúčili do ostrova jedného. Naproti na pobreží stojí mesto Ushu, neskôr Grékmi nazvané Starý Týros. Obe pevnosti medzi sebou občas bojujú, ale hlavne, sú na sebe závislé. Týros je významných fenickým prístavom, mocenským a obchodným centrom a významným mestským štátom. Fenickí obchodníci z Týru sú prví, kto ovláda plavbu na dokonalých lodiach po celom Stredomorí a zakladajú kolónie v Kartágu, na Sicílii, aj Korzike. Mesto dokáže odolávať mnohoročným obliehaniam rôznych vládcov a pokoril ho až Alexander Veľký /356-323 pred n.l./, ktorý v roku 332 pred n.l. vybudoval za sedem mesiacov 60 m široký násyp spájajúci pobrežie s ostrovnou pevnosťou, po ktorom sa jeho vojsko prevalí ako uragán.

http://www.google.sk...biw=990&bih=785

Zdroj: Epocha 7/2012

Kto stvoril sochy v kolumbijskom údolí?

O Kolumbii sa v posledných rokoch hovorí obvykle skôr v súvislosti s narkomafiou, únosmi, alebo futbalom, ale táto juhoafrická krajina ukrýva skutočné poklady ... napríklad Údolie sôch, ktoré pochádza zrejme zo 6. storočia pred n.l.

Zhruba 500 km juhozápadne od kolumbijskej metropoly Bogoty leží mesto San Augustín a práve v týchto miestach, vo výške 1800 m n.m. sa nachádza tajomné Údolie sôch. Tam, kde by to človek asi ani nečakal je ukrytých viac ako 500 kamenných skulptúr najrôznejšieho druhu. Odkiaľ sa vzala a kam sa náhle stratila starodávna civilizácia, ktorá sa v týchto miestach kedysi nachádzala zostáva dodnes záhadou. Zostali tu po nich len sochy ľudí, zvierat, božstiev. Objavil ich španielsky mních Fray Juan v roku 1794.

O autoroch týchto diel sa vie veľmi málo. V okolí Údolia sôch sa nachádza množstvo hrobov, akoby sa jednalo o akési "Mesto mŕtvych". Sochy zobrazujú nielen opice, vtáky, obojživelníky, ale sú tu aj sochy síce s ľudskou hlavou, ale s telom zvieraťa, pričom výška sôch je rozličná a najvyššie dosahujú dokonca výšku 7 m.

Neznáma kultúra bola zrejme vyspelá, archeológovia tam napríklad našli štrkom vysypanú cestu, bolo tiež nájdené obradné miesto s najrôznejšími predmetmi. Na tzv. Návrší bôžikov je ďalší cintorín, kde sú v hroboch kamenné rakvy zdobené červenými a žltými ornamentami. Hroby sú prekryté mramorovými doskami a na náhrobkoch sú vytesané podobizne nebožtíkov.

V Kolumbii boli tiež nájdené pozostatky aj iných, doteraz neznámych civilizácií. Napríklad v parku Tierradentro, ktorý sa nachádza asi 210 km od San Augustínu boli objavené stovky podzemných hrobiek, niektoré aj v hĺbke 10m. Hrobky prekvapujú svojou precíznosťou, stropy tvoria klenuté klenby, v interiéroch prevláda červená a čierna farba. Ani o tejto kultúre však vedci do dnešných dní príliš mnoho nevedia.

......

Zdroj: 21. století extra 1/2012

Kapadócia /Kappadokia/ ... názov, akoby z nejakej rozprávky, ale Kappadokia skutočne existuje. Nachádza sa v Turecku a preslávená je predovšetkým neopakovateľnými skalnými útvarmi.

Neobvyklé kamenné formácie vznikli pôsobením prírodných síl, neskôr si ich ľudia upravili podľa svojej fantázie, a tak sa obrovské kamene premenili nielen na domy, ale aj priamo na chrámy, pevnosti, či dokonca celé mestá.

Zdroj: 21.století extra 1/2012

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kapad%C3%B3cia

http://www.google.sk/search?q=kappadokia&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=im-XT7-oH4fdtAbvpuXpAQ&sqi=2&ved=0CCcQsAQ&biw=1059&bih=785

Britskí archeológovia neďaleko Cambridge objavili hrob, ktorý pochádza z rokov 650 až 680 n.l.

V hrobe, v zdobenej posteli ležalo dievča približne vo veku 15 rokov, pravdepodobne šľachtičná a odborníci sú presvedčení, že hrob pochádza zo samého počiatku kresťanstva v Anglicku.

Vedľa kostry sa našiel železný nôž a vrecko sklenených perál – symbol pohanov.

Naviac, na hrudi mala zlatý krížik s granátmi, čo je iba druhý podobný nález v Británii, ktorý svedčí o počiatkoch prijímania kresťanstva a o opúšťaní pohanských zvykov. Pochovávanie v posteli bolo v Anglii vzácne a zatiaľ bolo nájdených iba asi 12 podobných hrobov.

Zdroj: Epocha 9/2012

http://www.aktualizovano.cz/l-cs/c-74354e9dc09ebaedc266288d39090bb29c41e?portal=

http://www.megaaktuality.cz/britsti-archeologove-objevili-quotpostelovy-hrobquot-divky-ze-7-stol/read/

http://www.tyden.cz/rubriky/veda/clovek/postelovy-hrob-vypravi-pribeh-o-prechodu-ke-krestanstvi_228317.html

Hadriánova vila v Tivoli: 120 ha prepychu

Dokonca aj najväčší boháči súčasnosti by bledli závisťou pri pohľade na luxusné sídlo rímskeho cisára Hadriána, ktoré si vybudoval v Tivoli, neďaleko Ríma. Nejde len o jeho neobvykle veľkú rozlohu, ale súkromný areál poskytoval svojmu majiteľovi všetko, na čo bol zvyknutý v Ríme ... chrámy, kúpele, knižnice, záhrady, a dokonca aj divadlo!

... je začiatok 2. storočia a mocná rímska ríša, rozprestierajúca sa od Škótska po Irak je na vrchole svojich síl. Úspechy dobyvačné politiky sú viditeľné aj v hlavnom meste Ríme. Vzniká tu rad nových chrámov a palácov, a rímsky cisár Traianus /53-117/ vtedy dokonca buduje celé nové námestie - Traianovo fórum. Na pomoc si volá významného gréckeho architekta Apollodóra z Damasku /asi 60-125/ a svojho obľúbenca a budúceho nástupcu mladého Publia Aelia Hadriána /76-138/. Ten je posadnutý navrhovaním budov a jeho obľube sa tešia najmä najrôznejšie guľaté klenby a kupoly. Pyšný Grék Apollodorus je však iného založenia, neznesie vedľa seba konkurenciu a mladého Hadriána ako pomocníka zavrhne.

Keď Hadrián v roku 117 zasadne na trón, začne Apollodorus dostávať stále menej zákaziek a podľa niektorých prameňov je dokonca na základe vymyslených obvinení popravený!

Mladý cisár svoju vášeň pre architektúru necháva naplno prepuknúť, osobitnú pozornosť venuje mestečku Tibur /dnešný Tivoli/, položenému 30 km východne od Ríma. V malebnom údolí riečky Aniene si buduje svoju vilu. Teda ... nie vilu, ale celý rozľahlý areál, ktorý svojim vybavením poskytuje cisárovi väčší komfort než hocijaké mesto!

Novozélandský historik Ronald Syme /1903-1989/ opisuje Hadriána ako najvšestrannejšieho zo všetkých rímskych cisárov. Rozsah svojich vedomostí Hadrián rozširuje tiež častými cestami po celej Rímskej ríši. Je jasné, že panovník s takýmto rozhľadom kládol na podobu svojej vily tie najprísnejšie kritériá. Na svojich cestách videl cisár mnoho úchvatných stavieb a umeleckých diel, a keďže ich do Tivoli nemôže preniesť, vytvára tu ich verné kópie. Napodobňuje Venušin chrám z maloasijského Knidu vrátane nádherné Knidské Afrodity z dielne sochára Praxitela /asi 390-320 pred n.l./.

Najväčšia pozornosť je v Hadriánova vile venovaná záhradám. Dlhá stĺporadia sa tiahnu okolo nádherných vonkajších bazénov s viac ako 100m dĺžkou, desiatky fontán, nad vodnými plochami sa klenú umelé jaskyne a nekonečné rady antických sôch. Kruhový múr s vnútorným stĺporadím ohraničuje asi najtajomnejšiu stavbu celej vily - Vodné divadlo. Stĺporadie obopína zvnútra umelý vodný kanál, uprostred neho sa nachádza ostrovček s malou vilky, prístupný len dvoma padacími mostami. Na čo slúžil tento starostlivo strážený priestor, vybavený vlastným átriom, knižnicou, jedálňou i malými kúpeľmi? Podľa historikov je najpravdepodobnejšie, že sa na toto skryté a pokojné miesto uchyľoval samotný cisár, keď chcel uniknúť pred ruchom svojho dvora.

Po cisárovej smrti nenašli jeho inovácie na poli architektúry žiadneho nasledovníka, píše súčasný americký historik Larry F. Ball. Počas stredoveku vila chátra a slúži miestnym obyvateľom ako veľký kameňolom. Renesančná doba ju síce znovuobjavuje, to však so sebou prináša skôr jej ďalšie rabovania.

Zdroj: Akta History revue 6/2010

http://www.google.sk/search?q=hadrianova+vila&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=ZwWuT6GeEImi4gTapanYCQ&sqi=2&ved=0CHUQsAQ&biw=1038&bih=701

Kamenné sochy na Veľkonočných ostrovoch poznáme podľa hláv.

Málokto však tušil, že pod zemou majú aj celé telá.

Sochy moai

Sochy na Veľkonočnom ostrove patria dodnes medzi záhady, ktoré nedávajú spať svetovým archeológom. Miestni obyvatelia, ktorých je na ostrove 4 tisíc, im hovoria moai, ale ani tí nevedia kto a prečo tieto sochy v minulosti postavil a na čo mali slúžiť. Celkovo je na ostrove až 887 sôch, ktoré sú zvláštne hlavne tým, že majú detailne prepracované tváre, no zároveň im chýbajú nohy ...

http://magazin.atlas...la-/790474.html

Po desaťročia sú objekty predmetov výskumu vedcov a tí teraz odhalili spodné časti niektorých z nich. Odkrytím okolitej zeminy sa zistilo, že niekoľko sôch má celé telo postavy ukrytej pod povrchom. Na povrchu skalných objektov sa dokonca zachovali petroglyfy /skalné znaky/, uchované od erózie pôdy. Sochy síce nemajú nohy, avšak sú na nich zreteľné výrezy rúk či ornamentov.

Skupina zodpovedná za odkrytie tiel sôch Moai EISP (Eeaster Island Statue Project) vykonáva v tomto smere najrozsiahlejší archeologický výskum. Ich cieľom je presne lokalizovať, popísať a čo najdokonalejšie pochopiť pôvodný význam a posolstvo týchto monumentov. Snáď sa niekedy dozvieme, prečo v spomínanom období vznikli relatívne dokonalé "stavby".

http://adam.azet.sk/...yte-v-zemi.html

Napriek tomu stále zostáva záhadou, na čo sochy slúžili. Prevažuje názor, že mali odstrašiť nepriateľa.

http://pbspravy.sk/v...h-maju-aj-tela/

Záhada čierneho kameňa: Jedná sa o hrob zakladateľa Ríma?

Na rímskom Forum Romanum sa nachádza tajomná plocha z čierneho mramoru. O pôvodnom účele tohto miesta historici vedú dodnes spory. Označuje Lapis Niger /Čierny kameň/ hrob Romula, legendárneho zakladateľa Ríma? Alebo sú snáď pod ním ukryté pozostatky prastarej svätyne?

Slávny taliansky archeológ Giacomo Boni /1859-1925/ v roku 1899 objavuje medzi budovou kúrie /komora/ a víťazným oblúkom cisára Septima Severa /146-211/ záhadnú plochu tvorenú čiernym mramorom. O tomto mieste píše rad antických autorov a býva spájané s hrobmi niektorých dávnych rímskych kráľov, podľa niektorých zdrojov je dokonca miestom posledného odpočinku zakladateľa mesta legendárneho Romula! "Mnoho ľudí sa domnieva, že na tomto mieste stával pradávny pamätník Faustula, pastiera, ktorý vychoval Romula a Rema potom, čo ho vychovala vlčica", upozorňuje rímsky historik Dionysios z Halikarnasse /asi 54-8 pred n.l./. Zároveň ale dodáva, že "väčšina ľudí tvrdí, že tu bol pochovaný samotný Romulus".

Podľa mnohých dnešných archeológov vytvoril obdĺžnik z čierneho kameňa rímsky diktátor Lucius Cornelius Sulla /asi 138-78 pred n.l./ už niekedy okolo roku 80 pred n.l. Pod týmto krytím však Boni objavuje stopy po pradávnej architektúre, ktorá je ešte o niekoľko stoviek rokov staršia! Konkrétne sa jedná o osobitný oltár v tvare písmena U, zvyšky niekoľkých stĺpov a predovšetkým stélu pokrytú tajomným nápisom! "Táto svätyňa je celkom iste totožná s miestom, ktoré antickí autori označovali za Romulov hrob," uvádza nemecký historik Christian Hülsen /1858-1935/ . Pravdepodobne sa však jedná o starovekú legendu. Ostatne už niekoľko starorímskych historikov tvrdilo, že sa tu nachádzal iba akýsi Romulov pamätník, ktorý označujúci miesto, kde opustil svet. Mnoho z nich totiž verilo, že bol zakladateľ Ríma po smrti vzatý bohom vojny a svojim údajným otcom Marsom na nebesia. K čomu teda svätyňa, pochádzajúca možno z 8. storočia pred n.l. teda mohla slúžiť?

Indíciou by mohla byť spomínaná stéla pokrytá textom, ktorý je zrejme najstarším latinským nápisom na svete! Dnes už ťažko čitateľné slová upozorňujú návštevníkov, že sa jedná o mimoriadne posvätnú lokalitu. "Každého, kto znesväcuje toto miesto, nech pohltia duchovia podsvetia," stojí okrem iného v texte. Ďalším vodítkom sú nálezy obetných darov - sošiek z hliny a bronzu, úlomkov váz či kostí zvierat, ktoré tu boli rituálne zabité. Väčšina odborníkov sa na základe týchto nálezov domnieva, že Lapis Niger je súčasťou väčšieho náboženského komplexu, ktorého ďalšie časti boli vykopané niekoľko desiatok metrov odtiaľ. Aj túto starodávnu pamiatku zasvätenú rímskemu bohu ohňa Vulkán spájajú antickí spisovatelia s postavou Romula. Podľa mnohých súčasných historikov je ale Vulkánova svätyňa ešte staršia ako samotný Rím. Chrám boha ohňa nebýval "z bezpečnostných dôvodov" zakladaný v miestach, kde sa nachádzali ľudské obydlia.

Zdroj: Akta History revue 5/2011

http://sk.wikipedia.org/wiki/Forum_Romanum

http://www.google.sk/search?q=forum+romanum&hl=sk&lr=lang_sk&tbs=lr:lang_1sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=vd-4T-2VBuGm4gSYoNXNCQ&sqi=2&ved=0CGgQsAQ&biw=1036&bih=704

Starý Egypt vydáva svoje tajomstvá!

1/ Najrozsiahnejšia náboženská stavba v Egypte

Stavba: Chrám v Karnaku

Kde: na východnom brehu Nílu, 700 km južne od Káhiry

Začiatky stavby: po roku 2700 pred n.l.

Turista pri návšteve chrámu v Karnaku onemie úžasom, ale to čo je dnes k videniu je iba zlomok jeho zašlej slávy. Nestojí tu totiž jeden chrám, ale celý komplex a všetky tieto stavby sú zasvätené egyptským bohom a vládcom Strednej a Novej ríše /2040-1069 pred n.l./, ale hlavne Amonovi. Jeho veľkosť je vskutku gigantická a obrovské rozmery dosahujú všetky stavby. Stĺpová sieň karnackého chrámu je najvyššia na svete. Dochovalo sa 134 kolosálnych pilierov, z ktorých dvanásť prostredných dosahuje výšku 23m.

Stavba chrámového komplexu trvala dlhých 1600 rokov. Stavať sa začalo pravdepodobne v období 3. dynastie /2700-2630 pred n.l./, ale najväčší rozkvet nastal až v dobách 18. dynastie /1543-1292 pred n.l./. Podobu chrámu, známu dnes, dal karnackému chrámu posledný kráľ z 30.dynastie Nechtneber, ktorý vládol v rokoch 360-343 pred n.l.

http://www.google.sk...iw=1036&bih=703

2/ Sfinga, ktorá chráni kľud pyramíd

Stavba: pyramídové pole v Gíze

Kde: západný breh Nílu pri Gíze

Začiatky stavby: asi 2558 pred n.l.

Neďaleko Gízy je "pyramídové pole" ktoré "chráni" mohutná ležiaca socha leva s ľudskou hlavou, dlhá 74m, široká 6m a vysoká 21m, vytesaná z jedného kus kameňa. Vznikla zrejme v dobe Starej ríše za panovania 4. dynastie, a to panovníkom Rachefom /približne 2558-2532 pred n.l./. So šokujúcou teóriou prišiel americký geológ dr. Robert Schoch – sfinga nie je z jedného kusa, ale bola postavená postupne. Jej jadro je možné datovať do obdobia rokov 7000-5000 pred n.l./ ... ale to by potom na svojom mieste stála tisícročia predtým, ako boli postavené pyramídy ...

Prvá pyramída, ktorá sa na tejto pláni objavila, si nechal postaviť faraón Chufu, známy pod gréckym prepisom svojho mena Cheops /vláda 2604-2581 pred n.l./. Jeho hrobka je zo všetkých pyramíd najvyššia. Vo svojom vnútri sa skrýva ešte veľa nepreskúmaných šachiet, ktoré môžu ukrývať celý rad prekvapení.

http://www.google.sk...iw=1036&bih=703

3/ Mohutný zádušný chrám pod skalným zrázom

Stavba: Hatšepsutin chrám

Kde: Dér el-Bahri, západný breh Nílu, 700 km južne od Káhiry

Začiatky stavby: po roku 1479 pred n.l.

Dvorný architekt a veľký správca Senmut sľubuje kráľovnej Hatšepsut /vládla asi 1504-1492 pred n.l./, že jej postaví zádušný chrám, ktorý bude hodný jej veľkosti ... a svoj sľub aj bezo zbytku naplnil. Ako najvhodnejšie miesto pre nový chrám, ktorý dostal meno Džeser-Džeseru, čiže Najposvätnejší z posvätných, bolo vybraté miesto na západnom brehu Nílu neďaleko vstupu do Údolia kráľovien. Stavba má podobu troch na sebe postavených obrovských terás, ktoré sú uprostred prepojené rampami a lemované stĺpovými kolonádami.

Dnes je okolo chrámu iba kamenistá púšť, ale kedysi sa tam rozprestierala obrovská záhrada, plantáže papyru a stromy, privezené aj s hlinou a zasadené do hlbokých jám.

http://www.google.sk...iw=1036&bih=703

4/ Pyramídy boli nahradené nenápadnými skalnými hrobmi

Stavba: Údolie kráľov

Kde: západný breh Nílu oproti Luxoru, 700 km južne od Káhiry

Začiatky stavby: po roku 1543 pred n.l.

Miesto, ktoré dostalo pomenovanie Údolie kráľov /Arabi mu hovoria Biban El-Muluk – Brány kráľov/ ukrýva hlboko pod zemou hrobky kráľov Novej ríše. Panovníci tak dúfali, že skalné hroby monumentálnych vchodov budú viac bezpečné pred vykrádačmi hrobov a pred zvedavcami, rušiacimi večný spánok faraónov. Niektoré hroby sa nachádzajú až sto metrov vo vnútri skalného masívu. Pochovávanie do skalných hrobov pravdepodobne ako prvý zaviedol panovník Novej ríše a zakladateľ 18. dynastie Ahmos I. /vládol približne v rokoch 1550-1525 pred n.l./. Najstarším faraónom, ktorý je pochovaný v Údolí kráľov je však až jeho vnuk a tretí faraón z 18. dynastie Thutmos I. a posledným bol Ramess XI., ktorý vládol v rokoch 1107-1077 pred n.l./. Doposiaľ bolo objavených 62 hrobiek, nie všetky však patrili faraónom, 38 z nich je nekráľovských. Väčšina z hrobov však bola vylúpená už v stredoveku.

Jediným faraónom, ktorého hrobka sa dochovala skoro nedotknutá patrila Tutanchamonovi /vládol približne v rokoch 1333-1323 pred n.l./. Miesto jeho posledného odpočinku uniklo pozornosti vykrádačov hrobiek, pretože ho považovali za bezvýznamného. Objav jeho hrobky v Údolí kráľov britským archeológom Howardom Carterom /1874-1939/ bol celosvetovou senzáciou.

http://www.google.sk...iw=1036&bih=703

5/ Miesto krásy poslúžilo k poslednému odpočinku kráľovien

Stavba: Údolie kráľovien

Kde: západný breh Nílu, 1,5 km juhozápadne od Údolia kráľov

Začiatky stavby: po roku 1543 pred n.l.

Iba 1,5 km od Údolia kráľov sa rozkladá ďalšia kráľovská metropola, ktorá nesie meno Miesto krásy, kde za vlády 19. a 20. dynastie pochovávali kráľovny a kráľovských synov. Preto sa dnes tomuto miestu hovorí Údolie kráľovien. V porovnaní s neprístupným a vyprahnutým Údolím kráľov je Údolie kráľovien otvorené a prívetivé miesto. Otvorenosť sa ale ukazuje byť aj jeho skazou, pretože z deväťdesiatich objavených hrobov je väčšina v troskách. Ľahko dostupné hroby vyplienili vykrádači, niektoré doslova vypálili, ďalšie zanikli eróziou. Za najkrajšiu hrobku nielen v Údoli kráľovien, ale v celej thébskej nekropoly je považovaná nádherne zrekonštruovaná a opäť sprístupnená hrobka královny Nefertari /vládla asi v rokoch 1279-1213 pred n.l./

http://www.google.sk...iw=1036&bih=703

6/ Príbytok manželky a syna najvyššieho boha Amona

Stavba: luxorský chrám

Kde: východný breh Nílu, 700 km južne od Káhiry

Začiatky stavby: 1412 pred n.l.

Nie je tak veľký, ako chrám v Karnaku, ani nebol tak dlho stavaný, ale je považovaný za jeden z najkrajších egyptských chrámov a jeho vstup je označovaný za jeden z najpôsobivejších.

Chrám tvori jeden kompletný celok, bol zasvätený bohu Amonovi, jeho božskej manželke Mut a synovi Chonsuovi.

Stavbu zahájil Amenhotep III., ale za vlády jeho syna Achnatona /vládol približne v rokoch 1359-1342 pred n.l./ boli práce pozastavené, pretože on uznával jediného boha Atona, a práce boli obnovné až za vlády Tutanchamona.

Od roku 300 n.l. slúžila jedna jeho časť ako svätyňa rímskych cisárov, v 13.storočí bola na jeho nádvorí postavená mešita, ktorá veriacim slúži dodnes.

http://www.google.sk...iw=1036&bih=703

Zdroj: Epocha 8/2012

Dvojčatá Kleopatry a Antonia majú tvár!

Talianska egyptologička Giuseppina Capriotti pozná veľmi dobre múzeum v Káhire kde ležia poklady starovekého Egyptu, avšak iba nedávno ju zaujala všetkými zabudnutá socha dvoch detí s kráľovskými znakmi, pričom socha je tu pod katalógovým číslom JE 46278 uschovaná už od roku 1918. Po skúmaní plastiky asi desaťročných dvojčiat má egyptologička jasno, sú na nej zobrazení syn a dcéra egyptskej kráľovnej Kleopatry VII. /69-30 pred n.l./ a Marka Antonia /83-30 pred n.l./.

Ako si ale Capriotti môže byť istá, že to sú ich deti Alexander Hélius /Slnečný/ a Kleopatra Selén /Mesačná/, narodené v roku 40 pred n.l.? V roku 1918 bolo pri Hathorinom chráme v Dandare v Hornom Egypte nájdené súsošie dvojčiat. Vedci ale o sochu vysokú približne meter čoskoro stratili záujem a uložili ju do skladu múzea v Káhire.

Vlani ju tu Capriotti objavila. Na zadnej strane sochy sú vytesané hviezdy - "to naznačuje, že zdobila strop chrámu. Ale zvyšok súsošie vyzerá celkom neobvykle," hovorí Capriotti. Predstavuje dve nahé deti rovnako veľké, stojace uprostred dvoch prepletených hadov. Jednou rukou sa objímajú, druhou každé dieťa zviera hada. Egyptologičku zaujme, že chlapec má na hlave slnečný disk, zatiaľ čo dievča mesačný disk s polmesiacom. Hady, pravdepodobne dve kobry, v starom Egypte predstavujú iné podoby Slnka a Mesiaca. Oba disky sú vyzdobené okom boha Hora, ktoré tiež symbolizuje Slnko a Mesiac. Bohužiaľ tváre dvojčiat nie sú príliš zachovalé, ale je vidieť, že chlapec má kučeravé vlasy a na pravej strane vrkôčik, typický pre egyptské deti. A účes dievčatka je podobný zložitému účesu nazvanému "melón", ktorý nosili kráľovné ptolemaiovskej dynastie a obzvlášť Kleopatra VII.

Ďalším argumentom je fakt, že Kleopatra VII. zohrala dôležitú úlohu pri výzdobe chrámu v Dandare. Objavila sa tam na monumentálnom reliéfe v šatách faraóna s prvým dieťaťom Caesarionom /47-30 pred n.l./, synom vojvodcu Caesara /100-44 pred n.l./. Podľa Capriotti vytvoril egyptský umelec súsošie dvojčiat potom, čo Markus Antonius v roku 37 pred n.l. uznal Alexandra Hélia a Kleopatru Selén za svoje deti.

• Trpký osud kráľovských detí - v roku 36 pred n.l. porodila Kleopatra Markovi Antoniovi druhého syna, Ptolemaia Filadelfa. Po dobytí Egypta Oktaviánom /neskorší cisár Augustus, 63-14 n.l./ spáchali rodičia v roku 30 pred n.l. pravdepodobne samovraždu.

• Oktavián všetky tri deti odviezol do Ríma na výchovu sestre Octavii, bývalej manželke Marka Antonia. Po niekoľkých rokoch obaja chlapci zmizli bez stopy. Možno zomreli na následky choroby, alebo boli zavraždení, aby neohrozovali Augustových nástupcov.

• Prežila iba Kleopatra Selén /40-6 n.l./, ktorú cisár Augustus vydal za kráľa Mauretánie Jubu II. /asi 50-23 n.l./ do severnej Afriky.

Zdroj: Epocha 14/2012

http://www.google.sk...iw=1049&bih=767

http://news.discover...ies-120420.html

Na archeologickom nálezisku El Zotz v Guatemele vedci odkryli zrúcaniny relatívne zachovalého Mayského Mesačného chrámu. Chrám leží uprostred pralesa a rádiouhlíková metóda potvrdila, že chrám pochádza z rokov 350 až 400 n.l.

Zatiaľ vedci preskúmali zhruba 40% stavby a žasnú nad najzaujímavejšími nálezmi – maskami výšky cca 150 cm a vlysmi.

Podľa vedcov mali týmito maskami vzdávať hold vesmírnym telesám.

Zdroj: Epocha 18/2012

http://www.google.sk...iw=1060&bih=789

Pozostatky veľkého starovekého prístavu z 3.-2. storočia pred n.l. našli nedávno bádatelia pri vykopávkach v meste Akku – v severnom cípe zálivu Haifa v Izraeli.

Do nábrežia tu boli zabudované obrovské kotevné kamene. V niektorých sa ešte aj dnes nachádzajú otvory pre vloženie dreveného kolu, určeného k ukotveniu lode. Je tu tiež kĺzačka pre zdvíhanie a spúšťanie lodí. Podľa Kobiho Sharvita, riaditeľa oddelenia námornej archeológie izraelského pamiatkového úradu išlo pravdepodobne o vojenský prístav.

Vykopávky budú pokračovať, aby sa zistilo, kedy a kým bol prístav zničený.

Bezpochyby sa však jednalo o najväčší a najdôležitejší izraelský prístav v helénskej dobe.

Zdroj: History revue 11/2012

Starovek rozhodne nie je známy ako obdobie prebujnelého rozkvetu humanity. Objav archeológov v lokalite Tell el-Daba neďaleko Káhiry je toho dôkazom. Pred 3600 rokmi sa toto miesto nazývalo Avaris a bolo hlavným mestom nájazdov Hyksósov, ktorí v tých časoch ovládali Egypt. V priebehu vykopávok v dnešnom Tell el-Daba, kde pravdepodobne niekdajší Avaris leží, objavili archeológovia 16 odťatých rúk. Všetky sa nachádzali v mieste, kde sa kedysi podľa nich nachádzala kráľovská komnata. Všetky ruky boli pravé a väčšina z nich bola neobvykle veľká. V Egypte, a predovšetkým za vlády Hyksósov bolo utínanie pravých rúk zajatcov pomerne bežnou praxou. Nález z Tell el-Daba je zatiaľ najstarším známym dôkazom tejto krutej praktiky.

Zdroj: 21. století 11/2012

http://www.google.sk/search?q=avaris&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=SPmLUPzmN4em4gTrlIDwAw&sqi=2&ved=0CDwQsAQ&biw=1054&bih=765

Bulhari majú posledné roky šťastnú ruku na unikátne a bohaté nálezy ...

neďaleko dedinky Sveštari objavili starý zlatý poklad - v asi 2400 rokov starej tráckej hrobke sa nachádzali zlaté predmety, šperky a zobrazenia zvierat.

........

http://www.telegraph...n-Bulgaria.html

Mohendžo-daro ... prastaré mesto, ktoré čaká skaza!

Civilizácia z povodia rieky Indu v dnešnom Pakistane, známa ako Harrapská kultúra sa objavuje v moderných dejinách od roku 1921, ale do dnešných dní je opradená "rúškom nepoznaného".

Zatiaľ čo sa v stredoveku ľudia brodili špinou a zomierali na rôzne nemoci, starí Indovia sa pýšili kúpeľmi, verejnými toaletami, či dokonca kúpeľňu v každom dome! Najpodivnejšie pozostatky "zmiznutého" národa je možné nájsť v jednom z najväčších centier, v prastarom meste Mohendžo-daro.

Prvé nálezy na území mesta Mohendžo-daro sú z obdobia okolo roku 3500 pred n.l. Jedným z dvoch centier civilizácie okrem Mohendžo-daro bolo tiež mesto Harrapa – a podľa vtedajšieho obyvateľstva nazývame Harrapskou kultúrou, ktorá svoj najväčší rozkvet zažila v rozmedzí rokov 2600 – 1900 pred n.l. Náhly pád vyspelej civilizácie je však dodnes záhadou. Celé Mohendžo-daro bolo plánované do posledných detailov, domy boli postavené z rozmerovo úplne rovnakých tehál, celé mesto bolo predeľované dvanástimi hlavnými a nespočetnými vedľajšími ulicami. Nikde však nie je ani jediný chrám, palác, či náboženský monument. Vyzerá to tak, že mesto spravovala akási viacčlenná rada bez výrazného vplyvu na akékoľvek náboženstvo, čo bola na "svoju dobu" úplná rarita. Hlavným dôvodom našej nevedomosti je fakt, že do dnešných dní sa nepodarilo rozlúštiť Harrapské písmo.

Archeológovia netušili, že čím viac mesto "vyťahujú" z bahna na svetlo, tým ho zároveň viac ničia. Všetky domy sú postavené z rovnakého typu tehál, pálená hlina neodolá slanému vzduchu, vetru a dažďom, rozpadá sa, bortia sa celé domy, celé ulice. V súčasnosti archeológovia vidia jediné riešenie na záchranu a to, v opätovnom prekrytí zemou, pretože pri rozpade mesta súčasnou rýchlosťou by vykopávky neprežili ani dvadsať rokov.

Od roku 1980 je mesto zapísané do Zoznamu pamiatok UNESCO.

Zdroj: Epocha 23/2012

http://www.google.sk/search?q=mohend%C5%BEo+daro&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=MZ6cUO-MN6fk4QSOioGIBg&ved=0CDYQsAQ&biw=1058&bih=787

Externstein

Praveké observatórium bolo žriedlom rozkoše ...

Najstaršie udalosti, ktoré sa v okolí vysokých vápencových skál udiali sa stále rozplývajú v hmle dohadov a tajomstiev. Pri vykopávkach tu archeológovia našli zbytky kamenných nástrojov, ktorých vek vzniku sa odhaduje 12-tisíc rokov, a to už je vek úctyhodný ...

Stavitelia si vzali "na mušku" najvyššiu skalu, ktorá pripomína šikmú vežu v Pise a začali na ňu tesať, ale nie iba tak, bez rozmyslu ... na samotnom vrchole najvyššej skaly je vytesaný akýsi oltár. Malé okienko v stene oltára má zaujímavé astronomické vlastnosti ... možno ním zamerať Mesiac v jeho najsevernejšej polohe a ukazuje miesto, kde vychádza Slnko v čase letného slnovratu. Karol I. Veľký /742-814/ bol zarytý kresťan a akékoľvek známky pohanstva prenasledoval ohňom a mečom. Jeho poskokom sa podarilo zlikvidovať nejednu pohanskú svätyňu, keď však v roku 782 dorazili na Externstein, z neznámeho dôvodu ju nezničili, ale prijali za svoju. Mnísi tam rozšírili skalné izby, do stien tesali krásne obrazy a schodištia ... prvé písomné zmienky o tomto mieste zanechali benediktíni, ktorí si tam v roku 1115 zriadili kaplnku, ale dôvod jej vzniku zostal z neznámych dôvodov ostal neuvedený.

Rušná doba stredoveku, kedy sa králi menili ako na bežiacom páse, majitelia panstiev ešte rýchlejšie a aj kamenná svätyňa každú chvíľu patrila niekomu inému. Jeden z neznámych majiteľov skaly opevnil a vybudoval tam pevnosť, čo využil ďalší vlastník, ktorý v pevnosti väznil tých, ktorý mali názor opačný od toho jeho. Dochovali sa správy, že pár "zbožných pánov" tam "prevádzalo" pohanské rituály, pre ktoré označenie "erotické hrátky" boli príliš zdržanlivé.

V roku 1926 sa Teutoburský les okolo Externstein stal prírodnou rezerváciou. Samotný skalný útvar bol neskôr vyhlásený národnou pamiatkou. Vápencový hrebeň ročne navštívi aj milión ľudí. Na bočnej strane najvyššieho piliera je vytesaný obraz snímania Krista z kríža. Vďaka nemu na tieto miesta putujú kresťanskí pútnici a každoročne sa tu v čase letného slnovratu schádzajú davy ľudí. Je to jediný prípad byzantského umenia v Nemecku.

Zdroj: Epocha 24/2012

http://www.google.sk...iw=1034&bih=732

najzachovalejšia múmia na svete, "gebeleinský muž" zvaný Ginger, ktorý zomrel pred 3500 rokmi, bol zavraždený.

odhalila to tomografia, ktorej múmiu podrobili: zranenia pravdepodobne od noža, bodná rana do chrbta, ktorá čiastočne roztrieštila lopatku a rebrá ... v čase smrti mal mladý muž okolo 18 - 21 rokov, a stal sa obeťou úkladnej vraždy ... páchateľa sa zrejme odhaliť nepodarí :)

gebeleinský muž, podľa ryšavej farby vlasov zvaný Ginger - prečo mal ryšavé vlasy, keď žil južne od Téb, v povodí Nílu ... zbytky henny by boli našli, germáni sa na územie Egypta ešte nedostali. ?

http://www.britishmuseum.org/explore/highlights/highlight_objects/aes/p/gebelein_man.aspx , http://en.wikipedia.org/wiki/Gebelein_predynastic_mummies , http://tech.sme.sk/c/6624069/vedci-vyriesili-praveku-detektivku.html ,

Najstaršie správy o tajomnom "meste z kameňa" v juhovýchodnej Afrike pochádzajú z pera kronikárov zo 16. storočia.

Prvý moderný Európan, ktorý uvidel masívne múry záhadného afrického mesta bol Nemec Adam Renders v roku 1868, a keďže si s touto skutočnosťou nevedel rady, zavolal si na pomoc bádateľa Karla Maucha. Ten po prvotnej obhliadke došiel k záveru, že sa jedná o zvyšky paláca kráľovnej zo Sáby. Angličan James Theodor Bent po podrobnejšom prieskume v roku 1891 však s týmto nesúhlasil a podľa neho išlo o astronomické observatórium.

Teórií o pôvode mesta je množstvo, ale ani jedna z teórií do afrického buša nepasuje.

Na ploche zhruba 8 km² sa nachádzajú trosky kedysi slávneho mesta. Podľa portugalského historika Joaoa de Barrosa miestni ľudia kedysi toto mesto nazývali Symbaoe, z čoho sa vyvinul dnešný názov Veľké Zimbabwe – Kamenné mesto. Veľký múr, ktorý kedysi Adam Renders objavil má tvar elipsy a obopína priestor, ktorý sa nazýva Veľká ohrada. Hradba je to skutočne impozantná, má 10m do výšky, a miestami je až 6m hrubá! Na prvý pohľad to vyzerá, že hradba je z tehál, ale v skutočnosti sú to malé kvádre tesané zo žuly, ktoré držia pohromade bez akéhokoľvek pojiva.

Okrem samotného muriva však ešte viac bádateľov zaujíma, čo vo svojom vnútri kamenné múry ukrývajú.

Britská archeologička Gertrude Cantone Thompson tu v roku 1929 uskutočňovala vykopávky a domnievala sa, že veľká kamenná veža bude náhrobkom, pod ktorým bude možné nájsť telo nejakého vládcu ... nič sa však nenašlo!

Pri vykopávkach archeológovia objavili nádoby a umelecké predmety zo všetkých kútov sveta, nechýbali tu artefakty z Blízkeho východu, dokonca ani z ďalekej Číny a Indie. Podľa týchto nálezov vedci usudzujú, že približne medzi 11. a 15. storočím tu existovala vyspelá obchodná ríša a priateľom za morom mohla poskytnúť zlato; spústu zlata!

V okolí veľkého Zimbabwe objavili vedci desiatky 30m hlbokých šachiet, z ktorých údajne kedysi kopáči ťažili tonu zlata ročne, čo vtedajšiemu kráľovstvu pomohlo rozvinúť sa v pravú veľmoc. A aj napriek tomu bohaté mesto nečakane zaniklo. Dodnes sa nevie prečo a ani kam sa podeli tisícky jeho obyvateľov.

Celá stavba je opradená tajomstvom, ktoré si z časti podržala dodnes. Veľké Zimbabwe leží na 20°16´ južnej šírky a 30°54´ východnej dĺžky. V bežnej reči to znamená, že leží približne 30 km na juhovýchod od zimbabwského mesta Masvingo.

V roku 1986 sa Veľké Zimbabwe stalo súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

.........

Zdroj: Epocha 26/2012

http://www.afrikaonl...anku=2006030202

http://www.google.sk...iw=1066&bih=775

http://www.doplnek.c.../velke-zimbabwe

Českým archeológom sa podaril mimoriadny objav, keď neďaleko Káhiry "narazili" na hrobku princezny Šert Nepti.

Pochovaná bola zhruba v rokoch 2500-2350 rokov pred n.l. Hrobka je hlboká štyri metre, má vstupnú sieň, štyri stĺpy a chodbu, ktorá vedie k štyrom náhrobkom, z ktorých dva dosiaľ preskúmané patrili vysokopostaveným úradníkom faraóna. Hrobka je vytesaná do skaly v známej nekropole staroegyptských panovníkov. Fasáda hrobky je zdobená sochami, vo vnútri sa nachádzali falošné dvere a štyri sochy princeznej. Hieroglyfy na stĺpoch ju opisujú ako "dcéru kráľa jeho vlastnej krvi, jeho miláčika, úctivej k mocnému bohu". Hrobka je výnimočná tým, že leží v južnej časti pohrebiska, kde boli pochovávaní nižší úradníci; tam príslušníkov kráľovskej rodiny obvykle nepochovávali.

Zdroj: Epocha 26/2012

http://www.cas.sk/clanok/235730/to-sa-podarilo-ceski-archeologovia-odkryli-hrobku-princeznej.html

http://www.google.sk/search?q=sochy+%C5%A0ert+Nepti&hl=sk&tbo=u&tbm=isch&source=univ&sa=X&ei=YMXUUPq0DoOK4ASQsYCwAQ&sqi=2&ved=0CFUQsAQ&biw=1066&bih=775

kým v roku 2012 boli archeológovia "na stope", hrob dotyčného kráľa intenzívne hľadali od roku 2000, DNA roku 2013 potvrdilo, že pod parkoviskom

v anglickom meste Leicester sa skutočne našli pozostatky posledného kráľa z rodu Plantagenet : Richarda III.

potvrdili sa zranenia z boja, na ktoré Richard III. zomrel, slávne pokrivenie chrbtice a hrb, známy zo Shakespearea, a miesto, kde podľa histórie zomrel.
posledné potvrdenie dodala DNA :

Kostra nalezená pod parkovištěm v anglickém městě Leicester skutečně patří anglickému králi Richardovi III. z 15. století, známému i ze slavné hry Williama Shakespeara. Oznámili to dnes vědci z univerzity v Leicesteru, kteří kostru podrobili řadě testů, včetně analýzy DNA.

Mimo jakoukoli rozumnou pochybnost jde o kostru krále Richarda III., řekl na tiskové konferenci v Leicesteru hlavní archeolog univerzity Richard Buckley, který jeden z nejvýznamnějších archeologických projektů poslední doby vedl.

 

Nález kostry oznámili vědci loni v září. Kostru objevili při vykopávkách na parkovišti na místě někdejšího františkánského kostela, v jehož hrobce byl král pohřben.

Richard III. byl posledním králem z rodu Plantagenetů a posledním anglickým monarchou, který zahynul v boji. Padl v bitvě u Bosworthu v roce 1485, na kterou se vydal právě z Leicesteru. Bitva znamenala konec krvavé Války růží a začátek vlády Tudorovců. Na anglický trůn pak usedl první vládce z této dynastie Jindřich VII.

Vědci kostru podrobili řadě testů.

Analýza radiokarbonovou metodou potvrdila, že kosti patří zhruba třicetiletému muži, který žil přibližně v době mezi lety 1455 až 1540. Richard III. padl, když mu bylo 32 let.

http://www.tyden.cz/rubriky/veda/clovek/parkoviste-skryvalo-kostru-richarda-iii-konstatovali-vedci_260327.html

zachovaný portrét Richarda III.     a dnešná rekonštrukcia tváre podľa nájdenej lebky - Richard III. :

   
http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=770590

nie je niekde aj info, odkial mali DNA na porovnanie ?

to je zaujímavé, a vôbec je to úžasné, že sa to podarilo ... je to v tých článkoch, a hovorili o tom svojho času pred pár týždňami, keď pustili správu do sveta, som videla pár správ v tv, vedia o dodnes žijúcich potomkoch, a kosti sa ukázali byť v stave dobrom na extrahovanie DNA ...

a vlastne to nie je také strašne dlhé obdobie, okolo 500 rokov, a kosti ležali v správnom podloží :
 

Pro identifikaci kostry ale byla klíčová analýza DNA. Genealogové z univerzity v Leicesteru identifikovali čtyři žijící potomky Richarda III., kteří souhlasili s anonymní účastí na projektu. Nakonec porovnali DNA z nalezené kostry s DNA truhláře Michala Ibsena, který je po 16 generacích potomkem Richardovy sestry Anny z Yorku a který žije v Londýně.

 

Genetička Turi Kingová oznámila, že analýza shodu DNA potvrdila. Nejprve prý vědci měli obavy, zda nejsou kosti v příliš špatném stavu a zda bude možné z nich získat potřebný vzorek. "Jsem mimořádně potěšena, že se nám podařilo získat vzorek DNA, s nímž jsme mohli pracovat," řekla.

 

http://www.tyden.cz/rubriky/veda/clovek/parkoviste-skryvalo-kostru-richarda-iii-konstatovali-vedci_260327.html

slovenská výprava archeológov učinila ďalší objav na území Mayov, keď budú datovania správne, a vyzerá to tak, že asi budú, posúvajú zatiaľ nájdený najstarší mayský nápis pred náš letopočet - do rokov okolo 150 pred n.l.

kameň, ktorý bol z výkopu vyhodený ako bezcenný, sa ukázal byť popísaným :

Ide o osem vytesaných hieroglyfických znakov v stĺpci pod sebou, na ktorých sa ešte zachovali stopy červenej farby.

„Hoci kamenné stély, ako pamätníky víťazstiev kráľov alebo osláv rôznych výročí, nie sú v mayských mestách ničím výnimočným, archeologický kontext nálezu jednoznačne ukazuje na obdobie medzi rokmi 100 pred Kristom až 150 po Kristovi čo je úplne unikátne "...

Vedci zatiaľ nevedia čo je na vzácnej stéle napísané. ...zrejme  ide o kombináciu „číslic a písmen“. Špekulovať o význame nechcel, je zrejme písaný v staršej mayčine, ako je doposiaľ známa.

 

“Žiaľ, jeho forma je taká ranná a bez známych vzorov, že s jeho dešifrovaním budeme mať problémy. Sú tam určité podobnosti s nápismi na stenách v San Bartole, ktoré pochádzajú z toho istého obdobia, a ktoré by mohli indikovať, že máme pred sebou kalendárny záznam. Číslovky ani znaky však nezodpovedajú tomu, čo Mayovia používali neskôr ...

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/6931007/slovaci-objavili-v-guatemale-najstarsi-maysky-napis.html#ixzz2efe5sJcL

v Iraku sa po rokoch archeologické práce tiež pohli, zmienku o v staroveku známom meste Idu našli roku 2008 náhodou

na dnes ho pod desať metrovým násypom tellu Satu Qala našli nemecký archológovia, nález potvrdili minulý týždeň 

mesto Idu leží v severnom Iraku, svoj vrchol dosiahlo pred cca 3300 - 2900 rokmi, chvíľu bolo súčasťou Asýrskej ríše, potom získalo nezávislosť, potom sa stalo centrom malého kráľovstva zoskupeného okolo mesta, a potom sa stratilo v dejinách.

takmer neuveriteľné je, že je tomu už 22 rokov, keď náhodní turisti objavili 5 300 rokov starú múmiu v ľadovci na taliansko-rakúskych hraniciach - a Ötzi bol na svete.

za ten čas Ötziho konzervovali, prezreli každý jeho kúsok, analyzovali pozostatky oblečenia, obuvi vypchatej senom, zachraňovali ho pred napadnutím plesňami

a skúmali DNA - čo prispelo k pozitívnemu zisteniu : Ötzi nezahynul v ľadových horách len tak zbytočne - znechal potomkov, alebo má minimálne rovnakých predkov ako dnes žijúci ľudia v približne rovnakom geografickom priestore, ako predpokladane žil Ötzi :

Podľa analýzy DNA zatiaľ našli  19 ľudí, ktorí majú rovnakú genetickú podskupinu ako praveký muž. Odborníci si tiež myslia, že jeho ďalší príbuzní by mohli žiť vo švajčiarskom horskom údolí Engadin a v tirolskej oblasti Vinschgau.http://tvnoviny.sk/sekcia/zahranicne/archiv/pribuzni-ladoveho-muza-otziho-behaju-len-kusok-od-hranic-slovenska.html

Vedcom sa podarilo rozlúštiť genóm lovca z doby kamennej, ktorého múmiu objavili v talianskych Alpách v roku 1991. Tento úspech by mohol podporiť aj medicínsky genetický výskum, vrátane oblasti dedičných chorôb.

"Máme teraz prístup k úplnému genetickému profilu tejto svetoznámej múmie.

 

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/5482123/vedci-zmapovali-genom-ladoveho-muza-otziho.html#ixzz2huirWqqU