Všeobecne o archeológii

aaach jaj..tak aj vam ho pustal? :lol: nam nie..a uz aljak mi o tom rozpraval..ale pozeral to tak na jedno oko

Na Sicilii boli objavene 2 pyramidy - jedna nedaleko stredu Sicilie - pri dnesnom meste Enna, a druha bola niekde smerom od Giardni Naxos smerom k Etne. Aj obrazky som hned hladal ale nikde nic, takze to mam iba v hlave stale ako to vyzeralo. Ta pri Enne vyzerala ako nejake obetne miesto, kde sa obetovalo na vrchole tej kamennej stupnovitej pyramidy, lebo tam bol zrejme oltar, a ta druha pod Etnou este nieje velmi prebadana, takze sa o nej vela nevie a tak ako mnoho dalsieho zaujimaveho z archeologie caka na preskumanie a publikovanie. Kiezby aspon obrazky boli niekde zverejnene.

písalo sa o tom už dávno, mám doma knihy spred nejakých 20 a viac rokov, kde sa Zem posiata pyramídovými stavbami spomína - pás pyramíd sa vinie cez celú planétu, objavili ich už vrátane číny, teda ázie, európy, ameriky, afriky kdekade

už v r. 2000 o tom informovala tlač, / našla som jedny noviny v maďarskom jazyku / že 85 ročný Heyerdahl sa chystá z vlastných zdrojov financovať a viesť vykopávky a skúmanie pyramídy na Sicílii, po tom, čo už predtým skúmal pyramídy na Blízkom východe, v Mexiku, v Peru a na Tenerife

nechce sa mi to prekladať, názvy tam sú čitateľné, článok v strede novín Jelen, 16.6.2000

Ešte je potom aj na Sardínii ale je to skôr zikkurat než pyramída.

Pochádza to z roku 1700 pred Kr. a používali to na náboženské obrady v podstate tak ako vždy. Vola sa to Monte d`Accoddi

takto to vyzerá

Rekonštrukcia

Skutočný stav

diky aj za clanok..videl som tam tu Ennu co spomina aj aljak..budem sa musiet ked bude viac casu do toho trochu ponorit, pretoze by som o tom rad vedel viac a doteraz som sa s tym vobec nestretol :lol:

velmi malo sa vie aj o tholosovych hrobkach v horskom pasme Nebrodi na severe Sicilie, medzi mesteckami Raccuia, Floresta a Montalabano stoji niekolko desiatok zaujimavych kamennych tholosovych hrobiek (vacsinu z nich preskumal G.Barone). Boli stavane z kremiciteho vapenca, ktory sa nachadza v horach Nebrodi, zaujimave je ze su vsetky vo vyske od 840 do 1370mnm, ich kruhovy podorys predpoklada ze by spadali do doby bronzovej, podobne kruhove zaklady sa nasli aj na ostrove Panarea (Capo Milazzese), ale z nich su len zaklady, tu sa nasli cele hrobky, je to tiez nesmierne zaujimave, no aj tazke najst nejake obrazky..ked sa mi podari najst, nahram ho sem na ukazku

wow, o sardinskom zikkurate som este nepocul..Sardinia je pre mna zatial jedna neprebadana oblast, ktora ale silne pritahuje svojimi tajomnymi nuraghmi..a teraz vidim ze aj niecim inym

sardínia sa spája skôr s nuragmi, asi nie každý vie, čo to je ...

takto to bude asi jednoduchšie :

O prvých obyvateľoch ostrova svedčia predhistorické sídla – nuragy. Svetová rarita. Masívne vežovité stavby, zväčša v tvare odseknutého kužeľa, ešte z doby bronzovej. Niekde dodnes vytvárajú komplex pevností a obydlí, dalo by sa povedať – dediny bez ulíc, iba hadovitá medzierka, ktorou môže nanajvýš prejsť človek alebo naložený somár. Najznámejšia takáto dedina je Su Nuraxi. V strede nájdete archaikum, centrálnu vežu, zhromažďovací priestor a mohutné hradby s okrúhlymi baštami. Pod nimi obydlia, obohnané ďalšími opevneniami z kameňa a hliny a v ich cípoch ešte šesť veží. Na opevnenie sa postupne prisávala spleť nových a nových kutíc, masívnych, oválnych alebo podkovitých, len s úzkou štrbinou na vstup. Slúžili ako domy, pevnosti, úkryty pred útočníkmi, aj ako hrobky. Vznikli približne 1500 rokov pred naším letopočtom. Krajina je nimi posypaná.

nuragh

Su Nuraxi

ked sme pri nuraghoch...tak stavby podobneho typu su zname este aj z pevninskeho Grecka vo vcasnej doby heladskej, konkretne boli objavene v Tyrinse zname ako "Rundbau"

rundbau z Tyrinsu

podobne stavby zname ako "strazne veze" aj z Blizkeho Vychodu..udolie rieky Jordan alebo iracke miesto Tell Razuk

(vacsi obrazok som u seba nenasiel)

Veď to su ako tholosy, ktoré su na Kréte, Pylu, Epidaure... atď

ale tieto nesluzili ako hrobky, preto tam je velky rozdiel a tholosy mali vo vacsine pripadov kopulovitu strechu, nie vzdy, ale vacsinou (teraz narazam na Tell Razuk)

Včera som pozeral dokument o pyramidach a tam povedali takú peknú vec.

Všetko má strach z času, len čas má strach z pyramíd

správička takmer pod čiarou, už vieme, aspoň izraelskí archeológovia vedia, po ktorom dvore behal s kamarátmi malý Ježiš

Izraelskí archeológovia tvrdia, že v predjordánskom Nazarete našli zvyšky prvého obydlia, ktoré môžu datovať do čias Ježiša Krista.

...

Izraelskí vedci si myslia, že Ježiš a jeho priatelia vo svojich detských rokoch určite dobre poznali aj tento nazaretský dom.

Našli dom z čias Ježiša Krista

ci uz tam behal, alebo nie je irelevantne, aspon pre archeologiu, skor je mozne, ze tam pobehol

nalez je cenny skor z toho pohladu, ze ide o prvy nalez svojho druhu a asi aj na nejaku dobu posledny, kedze ide o obyvane uzemie, kde sa velmi vykopavky robit nedaju

velmi zaujimavy je ale aj nalez tykajuci sa organizacie domacnosti praludi

nejaké to zaujímavé archeologické čítanie

C L i C K

takže ja mám históriu veľmi, veľmi rád, je to jeden z mojich najväčších záujmov, takže aj ku archeológii mám skvelý vzťah, a najviac má zaujíma antika, hlavne umenie, páčia sa mi snáď všetky kultúry toho obdobia

tomassi, dík za reklamu :lol: ale mal si sem dať odkaz, až keď tam budem mať ja a phersu článok :)

pred pár rokmi dopadol zle "nález" so schránkou Jakuba, brata Ježiša, vykľul sa z neho falzifikát, ani nie veľmi dômyslený ... možno si niekto pamätá : urna Jakuba

najnovšia schránka postavy spred dvetisíc rokov zatiaľ je potvrdená ako pravá ... nález od vykrádačov hrobov :

Vykrádači hrobov mali schránku, na ktorej sa nachádza meno biblického veľkňaza. Je pravá.

 

Izraelskí vedci potvrdili autenticitu 2000-ročnej pohrebnej schránky, nesúcej meno židovského veľkňaza Kajfáša, spomínaného v Novom zákone.

 

Podľa dochovaného nápisu boli v schránke uložené kosti Kajfášovej príbuznej. "Miriam, dcéra Ješuu, syna Kajfáša, kňaza z oddelenia Maazeiášovho z Bajt Imrí," znie nápis vytesaný na kamennej schránke.

 

Kajfáš bol židovským veľkňazom v jeruzalemskom chráme a podľa podania Nového zákona zohral kľúčovú úlohu pri ukrižovaní Ježiša Krista.

 

Čítajte viac: http://veda.sme.sk/c/5958619/vedci-potvrdili-pravost-schranky.html#ixzz1QmnhynKq

 

Ruiny starověkého města vydaly hrob apoštola Filipa!

Komplex pohřbilo zemětřesení v 7. století

 

„V Asii září dvě hvězdy – Jan, pohřbený v Efezu, a Filip, jenž odpočívá v Hierapoli,“ píše Eusebius z Caesareje, jeden ze zakladatelů církevního křesťanského dějepisectví, ve svých Církevních dějinách. Zmiňuje se o místech posledního odpočinku dvou z dvanácti apoštolů Ježíše Krista.

 

Nyní se ukazuje, že Eusebius z Caesareje (asi 260–339) se zřejmě nemýlil! Hrob apoštola Filipa (?–asi 80) letos v létě objevili na jihozápadě Turecka u Pamukkale v ruinách starověkého města Hierapolis italští archeologové. V této oblasti provádějí výzkum už od roku 1957. Podle vedoucího archeologů profesora Francesca D´Andria z Univerzity v Salentu byl hrob nalezen po intenzivním geofyzikálním průzkumu místa.

 

Nad hrobem byla postavena bazilika

„Věřilo se, že hrob svatého Filipa byl na Mučednickém kopci, ale v této oblasti jsme po něm neobjevili žádné stopy,“ popisuje D'Andria úskalí, která archeology provázela při hledání apoštolova hrobu. K cíli se přiblížili před třemi lety, když se jim podařilo odkrýt cestu, kudy se ubíraly zástupy věřících k Filipovu hrobu na kopci severovýchodně od města. Až nedávno se jim však podařilo objevit nedaleko martyrionu sv. Filipa, svatyně postavené na údajném místě Filipovy mučednické smrti, zbytky trojlodní baziliky, kterou v pátém století postavili Byzantinci. V jejích ruinách pak objevili hrob z 1. století, tedy z doby, kdy svatý Filip žil.

 

Bohatě zdobený sarkofág uctívaný poutníky

Už na první pohled je zřejmé, že hrob musel být velmi uctívaný, když byl později začleněn do baziliky. To mluví ve prospěch hypotézy, že se jedná skutečně o Filipův hrob. Není přitom zahloubený, ale představuje ho sarkofág s bohatě zdobeným čelem. „Podoba hrobu, nápisy na zdech a další aspekty nás přesvědčily, že se nutně musí jednat o hrob svatého Filipa. Brzy po jeho smrti mu chodili poutníci v procesích prokazovat úctu,“ tvrdí D’Andria. Celý komplex byl zničen při silném zemětřesení, které v sedmém století zpustošilo i samotnou Hierapolis.

 

Zemřel přirozenou smrtí, nebo byl ukamenován?

To, že je Hieropolis skutečně místem, kde zemřel svatý Filip, nebylo nikdy zpochybňováno. Město samo, jak píše Eusebius, pak dlouho žilo z jeho slávy. Filip pocházel stejně jako apoštolové Petr a Ondřej z Betsaidy, městečka u Genezaretského jezera v Galileji. Do Hierapole se dostal v rámci evangelizační činnosti, během níž kázal Řecku, v Sýrii a maloasijské Frygii. To, co je však zpochybňováno, je způsob jeho smrti. Podle nejstarší tradice zemřel stejně jako zmiňovaný Jan přirozenou smrtí. Apokryfní spisy, které nejsou součástí bible, mu ale připisují mučednickou smrt z rukou Římanů. Ti ho měli podle některých zdrojů ukřižovat a podle jiných zároveň ukamenovat.

 

Jeden z prvních Kristových následovníků

Podle křesťanské tradice je Filip uváděn na pátém místě mezi apoštoly, byl tedy mezi prvními Kristovými následovníky. Povoláním byl rybář, byl ženatý a měl údajně dvě, podle některých pramenů čtyři dcery. Zřejmě již byl učedníkem svatého Jana Křtitele. O tom, jak se připojil k Ježíši Kristovi, podává svědectví Janovo Evangelium: „Když Ježíš začal veřejně působit, rozhodl se vydat na cestu do Galileje. Vyhledal Filipa a řekl mu: ,Následuj mě!‘ “ Evangelium se o něm zmiňuje i v souvislosti se zázračným nasycením pěti tisíc hladových a diskuzí s Ježíšem během poslední večeře.

Hrob apoštola Petra – srdce Vatikánu

• Nejznámější z hrobů apoštolů patří Petrovi. Apoštol Petr, původním jménem Šimon, je považován za prvního papeže (ve funkci asi 30–64/67).

• Byl pohřben na pohanském hřbitově v Římě nedaleko arény císaře Nerona (37–68). Zde byl během pronásledování křesťanů po požáru Říma ukřižován hlavou dolů, protože nechtěl být ukřižován stejně jako Ježíš Kristus.

• Již v polovině 2. století stála na tomto místě memoria (modlitební prostor kolem apoštolova hrobu), které se stalo místem křesťanských poutí. První baziliku zde nechal postavit v letech 324 až 329 císař Konstantin I. Veliký (272/285–337). Ta však v průběhu staletí velice zchátrala, a proto vydal v roce 1451 papež Mikuláš V. (1397–1455) dekret na výstavbu nového chrámu svatého Petra.

• Stavba dnešní baziliky probíhala v letech 1505 až 1629 a postupně se při ní vystřídalo sedm architektů. Nejvýznamnější stopu zanechal Michelangelo Buonarroti (1475–1564), který se úkolu ujal v 72 letech v roce 1547.

Zdroj: Epocha 21/2011

http://www.google.sk...=2&ved=0CC4QsAQ

Archeologové přepisují historii 1/8

 

Požehnání jménem Blanka

Snad nikdy v dějinách nebyla práce archeologů tak zajímavá a důležitá jako právě s posledních letech. Díky mohutné výstavbě nových lidských sídel, obchodních center či komunikací dochází k rozsáhlým odkryvům půdy, ktoré jsou pro archeology učiněným eldorádem.

Přestože nejstarší fáze doby kamenné, paleolit, trvala velmi dlouho (1,8 mil.-9000 př.n.l.), jsou doklady paleolitického osídlení dosti vzácné. S velkým štěstím se archeologům jen tu a tam podaří objevit kamenné nástroje či zbytky lovené zvěře. Řada nových svědectví o nejstarším osídlení české krajiny se objevila se započetím jedné z nejkontroverznějších staveb poslední doby – pražského tunelu Blanka.

Vhodne miesto v okolí Vltavy už oddávna lákalo predkov. Na území "Veľkej Prahy", z náleziska Praha-Suchdol pochádzajú doklady z obdobia asi pred 1,3-1,2 mil. rokov, kde stopy svojej činnosti zanechali zástupcovia človeka vzpriameného /Homo erectus/. Tesne za hranicami mesta /v Přezleticích/ sa rozkladá unikátne dochované sídlisko staropaleolitických nositeľov kultúry, /tzv. přezleticienu/, ktorého vek sa pohybuje okolo 0,75 mil. rokov.

Kto tieto zbytky vlastne zanechal? Vedci dlho rozmýšľali o ľuďoch vzpriamených, v súčasnosti sa však skôr prikláňajú k názoru, že nositeľmi tejto paleolitickej kultúry boli s najväčšou pravdepodobnosťou neandertálci /Homo neanderthalinsis/, ktorí priestor v centre Európy osídľovali opakovane. Na svojich cestách krátkodobe a periodicky obsadzovali brehy veľkých riek, zvlášť v miestach bočných prítokov. K miestam, ktoré opakovane prinášajú nové doklady o živote našich najstarších predkov patria napríklad pražské Dejvice. Veľmi dôležitý nález z prelomu starého a nového paleolitu, z obdobia medzi 0,35-03 mil. rokov pred n.l. priniesol práve prebiehajúci archeologický výskum pri stavbe tunelového komplexu Blanka.

Archeologové přepisují historii 2/8

 

Pohnutá historie objevu mezolitického osídlení v jižních Čechách

Docela nedávno se v jižních Čechách, v ploché, bažinaté krajině Třeboňska, podařilo objevit jednu zvláštní a v mnoha směrech důležitou mezolitickou (9000-5600 př.n.l.) lokalitu. Dokonca rovnou celý mezolitický sídelní areál! Historie objevu je typickým příkladem toho, jak postupuje moderní archeologické bádání. O dobrodružství, přinejmenším to vědecké, nebyla nouze.

Príbeh objavu významnej mezolitickej lokality bol spletitý. Pod rybníkom, ktorý bol založený na prelome 17.-18. storočia a má názov Švarcenberk sa geológom najskôr podarilo nájsť pozostatky veľkého, dávno zaniknutého jazera. Táto vodná nádrž vznikla prirodzeným spôsobom na vrchole poslednej doby ľadovej za dodnes úplne neobjasnených okolností. Archeológov však k výskumu tohto miesta prilákala iná vec. Vo vzorkách, ktoré časovo zodpovedali obdobiu mezolitu sa pravidelne vyskytovalo veľké množstvo mikroskopických uhlíkov a peľové zrnká rastlín, ktoré prevažne rastú na ľudských sídliskách. To všetko poukazovalo na trvalú prítomnosť ľudí na brehoch jazera.

Archeológovia nie veľmi hlboko pod súčasným povrchom objavili skupinu plytko založených objektov ... mezolitické sídlisko bolo na svete! Keď sa archeológovia prekopali 1,5m vrstvou mladej rašeliny, objavili pod ňou jazerné usadeniny mezolitického veku na čierno zafarbené obrovským množstvom uhlíka. V dvojmetrovej hĺbke sa konečne začali objavovať prvé artefakty, ktorých vek sa odhaduje na 11 000 rokov, čo z nich robí doposiaľ najstaršie predmety svojho druhu nájdené v Čechách a pravdepodobne aj v celej strednej Európe.

Zdroj: 21.stoleti 2/2011

Archeologové přepisují historii 3/8

 

Neolit v středních Čechách: překvapivý objev fantastických staveb

V průběhu neolitu (5600-4200 př.n.l.) se z potulujících se zběračů a lovců stali usedlí zemědělci, kteří postupně hromadili majetek, o němž si mohli lidé dřívějších epoch nechat jen zdát. Podivuhodným důkazem toho jsou i nedávné objevy obřích kruhovitých staveb – rondelů – nedaleko Kolína.

Rozpoznať znaky života v neolite pre archeológov nie je veľký problém. Poľnohospodárov prezrádzajú dlhé domy kolovej konštrukcie, na život zvierat a druhy rastlín sa dá zas usudzovať z analýzy kostí zvierat a botanických zbytkov. V priebehu neolitu sa však podstatne zmenili technológie. Typický materiál predchádzajúceho obdobia – kameň – teraz začali štiepať, brúsiť a vŕtať. Objavujú sa však aj úplne nové technológie – napríklad výroba keramiky a textílie.

Najlepším dokladom premien spoločnosti je architektúra. Neolitici si začali budovať monumentálne kruhovité stavby – rondely, ktoré sú výrazným zjednocujúcim prvkom podstatnej časti strednej Európy tejto doby.

Ako vlastne taký rondel vyzerá? "Klasický" neolitický /4900-4500 pred n.l./ rondel je sústava jednej, alebo viacerých kruhových priekop. Do stredu viedol jeden, alebo viac vstupov, často orientovaných k svetovým stranám. Rozmery rondelov boli často úctyhodné, ale priemer sa pohyboval v rozmedzí 55-97 m. Známe sú rondely menšie /s priemerom cca 30m/, ale aj skutočné giganty s priemerom 230 a 214m.

V celej Európe bolo objavených niekoľko desiatok rondelov, ale ich skutočná funkcia je ešte stále zahalená tajomstvom. Jednou z funkcii rondelov mohlo byť prosté zhromažďovanie ľudí, alebo ekonomická funkcia – tržište, či náboženská, ale tiež je možnosť, že rondely slúžili na hry, niečo ako divadlo, kostol a štadión v jednom.

........

........

http://www.uappmost....l/gal3/obr2.htm

Archeologové přepisují historii 4/8

 

Hroby z eneolitu, konce doby kamenné

Eneolit (4200-2200 př.n.l.) zakončuje dlouhé období, kdy mezi lidmi převažovaly nástroje vyrobené z nejběžnějšího materiálu – kamene. V progresivní oblasti Blízkého východu již první koumáci dokonce ovládli techniku získávání mědi. Jedna z nejzajímavějších enolitických lokalit v Čechách se nachází v obci Dobrovíz v okrese Praha – západ.

Dobrovíz sa nachádza zhruba v polovici cesty medzi Prahou a Kladnom ... v priebehu výskumu na takmer desať hektárovej ploche boli objavené doklady osídlenia a pohrebných "aktivít" z priebehu bezmála štyroch tisícročí – od eolitu až do začiatkov mladšej doby železnej.

Pohrebište v Dobrovízi zaberali plochu zhruba 1ha, jeho časť bola žiaľ v minulosti zničená výstavbou železničnej trate. Zaujímavosťou je rozdielny postup pri pochovávaní žien a mužov. Zatiaľ čo mužov pochovávali v skrčenej pozícii hlavou smerom k západu, orientácia tiel žien bola opačná. Odlišné bolo aj vybavenie hrobov. V hroboch mužov boli nájdené typické poháre zdobené otiskami šnúry a precízne vyhotovené kamenné predmety, napríklad sekery. Do ženských hrobov boli vkladané keramické nádoby rôznych tvarov. Pri pochovávaní však nezáležalo iba na pohlaví, ale aj ne inej, dôležitej veci, a to, na spoločenskom postavení nebožtíka.

Veľkou výhodou archeologického výskumu v Dobrovízi je to, že sa podarilo odkryť väčšiu a súvislú plochu. Napriek veľkej snahe sa však nepodarilo nájsť ani jeden objekt, ktorý by dokladoval prítomnosť obydlí /sídlišť/. Jednou z možností je, že sídlište bolo umiestnené na nom mieste, druhou možnosťou je, že nositelia kultúry so šnúrovou keramikou si budovali stavby z ľahších konštrukcií a tieto stavby boli neskôr intenzívnou stavebnou činnosťou zničené.

.....

Zdroj: 21.stoleti 2/2011

Archeologové přepisujú historii 5/8

Starší doba bronzová: přebohaté nalezišté v Mikulovicích na Pardubicku

 

Okolo roku 2200 př.n.l. začíná na naše území pronikat jedna z nejdůležitejčích technologických inovací v dějinách lidstva, znalost výroby kovů. Jako první si své místo na slunci vydobyla slavná slitina mědi a cínu – bronz. Nejstarší bronzovou kulturou na našem území byla kultura únětická.

Unětice – malá dedinka severne od Prahy ... náhodilý návštevník by si určite nepomyslel, že sa jedná o miesto z hľadiska archeológie veľmi významné. V 70. rokoch 19. storočia miestny lekár a vášnivý amatérsky archeológ Ing. Čeněk Rýzner /1845-1923/ objavil zbytky rozsiahleho obydlia zo staršej doby bronzovej. Neskôr sa ukázalo, že táto unikátna kultúra bola vo svojej dobe rozšírená na veľkej časti územia dnešnej strednej Európy. Ľudia žili väčšinou v malých drevených domkoch a veľkou špecialitou boli hlboké jamy, ktoré slúžili ako obilné sýpky.

Na jar 2009 archeológovia v Mikuloviciach pri výskumných prácach objavili 51 kostrových hrobov, prekvapujúce však bolo množstvo predmetov uložených v hroboch. Prakticky každý hrob bol vybavený keramickými nádobami a polovica z nich obsahovala naviac bronzové predmety /náramky, ihlice, sekery, dýky/. V jednom hrobe boli dokonca nájdené zlaté náušnice, čo bol vôbec prvý nález zlata v hrobe unetickej kultúry vo východných Čechách. Pozoruhodný aj veľký výskyt drobných predmetov z jantáru. V najbohatšie vybavenom hrobe ich bolo 430, v ďalšom viac ako 200.

Archeologové přepisujú historii 6/8

 

Mladší doba bronzová: mrtví v nádobách a bronzové poklady

 

Zatímco je obléhána a poražena Troja, hroutí se Chetitská říše a Mojžíš přivádí Ozraelity do země zaslíbené, začíná na budoucím území Čech další éra doby bronzové, tzv. mladší bronz. I přes mlčení písemných pramenú je nepochybné, že i ve středoevropském prostŕedí se odehrávala mnohá dějinná dramata.

V mladšej, aj neskoršej dobe bronzovej vznikli podmienky pre celkový kultúrny rozkvet, rozvinul sa obchod, zdokonalili sa remeslá. Výrazne sa tiež zmenil spôsob sa pochovávania. Väčšina mŕtvych bola spaľovaná a ich pozostatky boli v keramických nádobách ukladané do zeme. S dôkazmi osídlenia sa môžeme stretnúť takmer v každom archeologickom výskume. Pozostatky "sídlišť" sú často tvorené stovkami zásobných jám a ďalších zahĺbených objektov, z ktorých sa občas pri výskume podarí odkryť aj celé pôdorysy stavieb. Inou kapitolou v mladšej a strednej dobe bronzovej sú pohrebištia. V hroboch sa obvykle nachádza keramická nádoba a spálené zvyšky zomretých, avšak pomerne málo výrobkov z bronzu.

Zvláštnym rysom, ktorý sa výrazne prejavuje hlavne v dobe mladšej a pozdnej dobe bronzovej je ukladanie nespálených mŕtvych často aj so stopami po zranení, alebo dokonca len častí tiel priamo v priestoroch "sídlišť". Mohlo sa jednať o pohreby výnimočné, tajné, pohreby chorých, alebo postihnutých, ale pre tento spôsob pochovávania zatiaľ nie je uspokojivé vysvetlenie.

Zdroj: 21. století 2/2011

Archeologové přepisujú historii 7/8

Halštat: doba mohyl a malované keramiky

 

Starší doba železná, známa též jako halštatské období (750-420 př.n.l.), znamenala v oblasti centrální a západní Evropy jediné – růst vlivu Keltů. Svůj název získalo toto období podle rakouského Hallstattu, místa solných dolů, které udělaly z tehdejších Keltů boháče.

V tomto období došlo k rôznym zmenám hádam vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. V prvom rade dochádza k masovému využívaniu do týchto čias neznámeho železa. V oblasti umenia sa začal objavovať nový výrazný prvok vo výzdobe keramiky a ozdôb – maľovanie a geometrický štýl. Zatiaľ čo Čechy patrili kultúrne k západu, teda ku keltskému etniku, Morava patrila pod vplyv národa, ktorý je doposiaľ veľkou neznámou – Ilýrov, ktorých centrum bolo zhruba v oblasti bývalej Juhoslávie. V staršej dobe železnej boli Čechy poznamenané dvoma typickými kultúrami.

Tou prvou a známejšou bola halštatská mohylová kultúra, typická pre značnú časť územia Európy, územia, ktoré tvori akúsi skutočnú pravlasť Keltov. Podľa relatívne častých nálezov konských postrojov tiež archeológovia usudzujú, že v tejto dobe mali veľký význam kone.

Spoločne s halštatskou mohylovou kultúrou sa v oblasti stredných a severozápadných Čiech objavuje ešte jedna kultúra – kultúra bylanská. Najviac sa o nej dá dozvedieť z maľovanej keramiky /keramika nebola točená na kruhu, ale vznikala ručným spracovaním hlinených valčekov, z ktorých sa špirálovite vytvárali rôzne nádoby, ktorých povrch pokrývali grafitom, čo slúžilo ako nepriepustné glazovanie.

http://www.google.sk...iw=1048&bih=754

Archeologové přepisujú historii 8/8

Latén: rozkvět i soumrak Keltu

Náš malý přehled novinek z pravěkých Čech zakončíme v době přelomu letopočtu, v době mladšího železa, kdy v oblasti dnešních Čech plně ovládali Keltové. Název tohto období, latén (420-30 př.n.l.), je odvozen od náleziště La Téne v dnešním Švýcarsku.

Obdobie zhruba od začiatku 4. storočia pred n.l. do doby tesne pred začiatkom nášho letopočtu z učebníc poznáme predovšetkým ako dobu nadvlády Macedóncov a Rimanov. V čase okolo 3. storočia pred n.l. získali moc bojovní Kelti, stredomorskými národmi považovaní za nekultúrnych barbarov, ale bližšie poznanie obdobia mladšej doby železnej odhaľuje až prekvapivo vyspelú civilizáciu, zvládnutie dôležitých technologických postupov a prekvapivo vyspelé náboženstvo.

Aj sa u nás povie Kelti, väčšina ľudí najskôr odpovie "tajemno" a nie je čomu sa diviť, pretože Kelti po sebe nezanechali prakticky žiadne písomné pamiatky, a tak môžu slúžiť ako ideálne projekčné plátno pre najrôznejšie plány a predstavy. Z dnešného pohľadu ... veľkou chybou bolo, že nedôverovali písmu, a preto si všetky tradície odovzdávali ústne.

Odkiaľ sa však dochovali správy o duchovnom živote Keltov? ... Keltom svoju pozornosť "venovali" rímski súperi, a tak nevedomky uchovali radu správ, mnoho sa dochovalo v mýtoch keltských národov a tretím, podstatným zdrojom je archeológia.

Zdroj: 21. století 2/2011

Vzácný archeologický nález: 1000 let starý hrob vikinského válečníka.

Archeologové objevili ve Skotsku první plně dochovaný hrob vikinského bojovníka, uloženého v pohřební lodi. Nalezené předměty naznačují, že zde byl pochován vysoce postavený válečník.

Nález zahŕňa ľudské pozostatky a predmety, ktoré bolo s mŕtvym pochované súčasne s dôkazmi o použití lode k uloženiu mŕtveho. V päť metrov dlhom "hrobe" mal Viking u seba sekeru, meč so zdobenou čepeľou, kópiu, štít, z ktorého sa zachovala jeho kovová časť a bronzovú kruhovú sponu. Niekoľko kovových artefaktov na identifikáciu ešte čaká.

Zdroj: Epocha 25/2011

http://www.tyden.cz/...ika_215164.html

http://www.rozhlas.c...-v-lodi--964331

Záhady kolem zániku mayské civilizace

Více než 600 let vzkvétala mayská civilizace ve Střední Americe a jižním Mexiku. Zanechala po sobě dědictví v podobě velkolepých budov a soch, unikátního písma i takřka geniálního kalendáře. O tom, proč byla náhle opuštěna největší mayská města, přičemž jejich obyvatelé zanechali vše tak, jako by se měli „na večeři“ vrátit, existuje několik teorií.

Hlavným dejiskom tzv starej ríše bol Petén, lesná oblasť južného Mexika, Hondurasu a Guatemaly. Práve tu boli neskôr nájdené hlavné mestá ríše, ku ktorým sa radí Copan, Uaxactun, Tikal a Palenque. Každé z týchto miest, respektíve jeho kráľ, malo úplnú kontrolu nad dedinami a poľnohospodárskou pôdou v okolí.

Mayské mesta medzi sebou čulo obchodovali, podľa najnovších poznatkov však nemenej čulo aj bojovali, a práve tieto boje podľa niektorých teórií viedli k postupnému oslabovaniu mayských mestských štátov a napokon privodili zánik celej civilizácie. Došlo k tomu okolo roku 800 a mestá plné pyramíd, palácov a chrámov ostali opustené. Podľa záznamov na stenách chrámov bolo dokonca možné určiť presné dáta kedy bola mayské mesta opustená, napríklad Copan v roku 830, Palenque v roku 835, Tikal v roku 869 a Uxmal v roku 909 nášho letopočtu.

Pätnásťmilionový národ sa náhle vydal na cestu na sever, tam potom staval nové sídla, často presné kópie stavieb pôvodných. V tomto novom období už ale mayskí králi a kňazi stratili svoju moc, úpadok pokračoval a keď v roku 1525 španielski dobyvatelia obsadili Guatemalu, potom v roku 1541 aj polostrov Yucatán v Mexiku, mayská kultúra úplne zanikla.

Prečo sa Mayovia na svoju púť vôbec vydali?

Jedno z vysvetlení by bolo, že príčina bola vo vyčerpaní poľnohospodárskej pôdy. Najrozšírenejšie plodina - kukurica - sa siala do prostých jamiek a povrchová vrstva pôdy sa veľmi rýchlo vyčerpávala. Neskôr síce využívali poľnohospodári i terasovité polia a pokrokový systém zavlažovania, ale pravdepodobne ani to nestačilo zabezpečiť živobytie.

A na exode Mayov sa pravdepodobne veľkou mierou podieľalo práve sucho. V oblasti dochádzalo k zmenám klímy, čo vyvrcholilo v rokoch odchodom Mayov na sever. V celej oblasti malo dôjsť k celému radu veľmi suchých období prichádzajúcich vždy po zhruba 208 rokoch. Pretože Mayovia mali značné znalosti v oblasti astronómie, rad odborníkov sa domnieva, že pred ďalšou hroziacou pohromou odišli na sever.

Na konci slávnej mayskej civilizácie sa teda zrejme podieľalo niekoľko faktorov.

Neustále šarvátky medzi jednotlivými mestskými štátmi, ktoré viedli k ničeniu úrody, vypaľovanie dedín a oslabovanie populácie ako takej, ďalej husté osídlenie oblasti, kde nebola možnosť uživiť taký početný národ. V neposlednom rade to potom boli klimatické zmeny, ktoré prispeli ku katastrofe.

_________________________________

Mayský kalendár a predpovedanie katastrof

Mayovia mali tri rôzne typy kalendárov

• Prvý, tzv slnečný kalendár vychádzal z času, za ktorý Zem dokáže obehnúť okolo Slnka, teda 365 dní. Bol rozdelený na 18 mesiacov, ktoré mali po 20 dní plus ešte päť tzv nešťastných dní. Tieto dni kompenzovali odchýlku oproti slnečnému roku.

• Druhý kalendár bol rituálny a mal 260 dní.

• Posledný tretí kalendár bol tzv. dlhý počet, ktorý sa počítal od počiatkov Mayskej civilizácie. Starí Mayovia boli nadšení astronómovia a boli naklonení astrologickému cyklu, ktorý sa blíži cyklu 26 000 rokov. Ten bol zložený z 5. kratších cyklov po 5125 rokoch. Každý z týchto 5. cyklov bol považovaný za samostatný Vek Sveta. Mayskí kňazi údajne predpovedali, že piaty svet zničí mohutné zemetrasenie, ku ktorému dôjde v decembri roku 2012.

Zdroj: 21. storočí Extra 2/2007

Bezhlavá cesta do hrobu: Kam zmizely lebky našich předků?

 

Keltové jsou naši prapůvodní předkové. Dokonce podle jednoho keltského kmene Bojů dostaly české země latinský název Boiohaemum (později Bohémia). Jejich zvyky, kulturu a způsob života ale skoro neznáme. Život Keltů pomáhají odhalovat archeologové svými vykopávkami, ty ale častěji přinesou ještě více záhad… Jedním z nevyřešených otazníků je například skutečnost, proč nacházíme keltské hroby s kostrami bez hlavy nebo proč v hrobech nenajdeme pozůstatky dětských těl.

Nesmrteľnosť keltskej duše

Väčšina odborníkov trvá na tom, že základom je keltská viera v nesmrteľnosť ľudskej duše. Kelti vraj verili, že duša sídliaca v hlave vstupuje po smrti do ďalšieho tela v inom svete – v keltskom podsvetí. Tu v záhrobí žije, a keď svoj posmrtný život ukončí, prejde do ďalšieho tela a vracia sa v inej podobe do života pozemského. A tak to prebieha nekonečne dlho. Kelti si zrejme z generácie na generáciu odovzdávali informáciu, že hlava je nositeľom životnej sily jedinca a túto schopnosť si uchováva, aj keď je od tela oddelená. Preto usekávali hlavy porazeným a slávnym bojovníkom v domnení, že skrytá duša teraz bude dodávať silu víťazom. Túto teóriu potvrdzuje aj skutočnosť, že hroby bez hláv sú miestom odpočinku keltských bojovníkov!

Hlava ako trofej

U Keltov platilo, že čím bol bojovník statočnejší, tým bolo jeho postavenie významnejšiu a jeho hlava vážnejšie a dôležitejšie. Kelti tiež často hlavy vyrábali z rôznych materiálov a zdobili nimi dôležité miesta svojho bydliska. Zrejme useknuté hlavy niekde schovávali a nahradzovali ich soškami. Iná skupina oponentov zase vysvetľuje keltské mŕtvoly bez hláv masovými popravami porazených bojovníkov. Vysvetliť, kam useknuté hlavy prišli a prečo nie sú v spoločných hroboch, ale nevedia. Verejnosť sa teda prikláňa skôr k tej prvej verzii. Hlavy boli symbolom moci a význačných bojových vlastností bojovníka. Premožiteľ si ju bral so sebou jednak ako trofej a tiež preto, aby sila porazeného prešla do jeho tela.

Deti nie sú ľudské bytosti?

Kelti boli skvelí a neohrození bojovníci. V roku 390 pred n.l. /niektoré zdroje uvádzajú rok 386/ dokonca vyplienili Rím. Opustili ho až po obdržaní vysokého výkupného. To by potvrdzovalo teóriu, podľa ktorej sa mnohí chceli vyrovnať bojovým schopnostiam keltských bojovníkov. Preto tie hlavy, v ktorých sídlia mocné duše bojovníkov. Nakoniec podobným spôsobom sa správali aj niektorí pôvodní obyvatelia Tichomoria. Ďaleko tvrdším orieškom pre historikov a archeológov je otázka, prečo sa v keltských hroboch nenachádzajú takmer žiadne detské mŕtvoly. Tu asi verzia o bojových vlastnostiach neuspeje. Skôr sa zdá, že Kelti batoľatá a malé deti nepovažovali za ľudské bytosti, a preto ich ani nepochovávali.

Podivnou skutočnosťou je, že z neskoršieho veku sa už žiadne keltské hroby nezachovali. Začali snáď Kelti pochovávať svoje zomrelých spálením a popol sypali do riek a potokov? Brali si ďalej hlavy ako symboly nepremožiteľnosti? To už ani najschopnejšia archeológia nevysvetlí ... a pritom s určovaním veku vykopávok nemá moderná veda žiadne problémy. Zatiaľ čo sa pôvodne orientovala na predmety v hrobe, dnes vďaka rádiokarbónovej metóde je úrčený napríklad vek hrobu v Jenišově Újezdu ​​na Teplicku s presnosťou +/- rok. Otázok okolo keltskej existencie a života je teda stále ešte dosť.

Zdroj: Epocha 4/2012

Objevy v Blue Creeku: Proč zaniklo bohaté osídlení Mayů?

Archeologické naleziště Blue Creek na severozápadě státu Belize ve Střední Americe vydává svá tajemství už 20 let. Vědci mapují vzestup a pád neobyčejně bohatého mayského města, které bylo kolem roku 1100 n. l. navždy opuštěno.

Jaký tu byl všední život Mayů? Vědci vše pečlivě rekonstruují podle nalezených artefaktů.

Blue Creek bylo mayské osídlení na svazích údolí řeky Rio Bravo, které indiáni začali budovat kolem roku 600 př. n. l. Rozkládalo se až na 150 km².

Prekvapenie pod zemou

Na vrchole rozkvetu v rokoch 200 až 600 n.j. bol Blue Creek úspešný mestský štát, v ktorom žilo zhruba 20 000 obyvateľov. Hlavné námestie tu obklopujú verejné budovy výšky 15 m, ale podľa mayských zvyklostí nie príliš veľké. Avšak pod povrchom náleziská čaká archeológov mnoho prekvapení! Bohatstvo indiánov tu je založené hlavne na zelenom nefrite, ktorý je pre Mayov najcennejším kameňom a nachádza sa tu v značnom množstve.

Exotika na kanoe

Po bližšom skúmaní zisťujú, že nefritové bohatstvo Blue Creeku je založené na poľnohospodárstve a obchode. Je tu jedna z najbohatších a najrozsiahlejších poľnohospodárskych pôd v Strednej Amerike, na ktorej Mayovia kultivujú rad ovocných stromov, orechy, kakaovník, divoké banánovníky, kukuricu a sladké zemiaky. Majú tiež výnimočne dobrý prístup k trhom. Mayské obchodné kanoe, naplnené potravinami a ďalšími komoditami, oboplávali a prechádzali cez celý polostrov Yucatan. Do jeho vnútrozemia sa plavili po riekach a domov si vozili exotický tovar.

Ihrisko na loptové hry

Blue Creek navyše leží pri ďalšej rieky Rio Hondo, ktorá sa vlieva do Karibského mora, a tak mohli kanoe doplávať k moru za tri dni. Tu zrejme nakladali hlavne potraviny na väčšie kanoe, ktoré potom plávali do miest na severe, kde hrozila neúroda. A naopak kanoe z Karibiku v Blue Creek zastavovali, ak Mayovia chceli svoj tovar dodať ďalej do väčších miest. Našli sa tu jasné stopy po riečnom prístave. Na vrchole rozkvetu bolo prvé kamenné nádvorie obklopené z troch strán rituálnymi a viacúčelovými budovami, zatiaľ čo z východnej bol výhľad na rozsiahle polia a sady. Námestiu dominovala vysoká kamenná stavba s piliermi, ktorá je dnes v ruinách. Vedľa sa našli zvyšky kamenného ihriska na loptové hry, čo bol obľúbený rituálny šport Mayov.

Umenie vo murovaných šachtách

Centrálnemu námestiu dominoval kráľovský palác, obklopený chrámovými pyramídami. Najväčšia z nich má na vrcholku rituálne miestnosť pre kráľa a hore je zdobená typickými maskami mayských vládcov zo štukovej omietky. Tento "nebeský" príbytok je centrom a "pupkom sveta" Blue Creeku. Najväčšie prekvapenie čakalo ale archeológov na prvom nádvorí. Tu sa okolo roku 550 odohrával veľký obrad ukladania bohatstva do zeme – tzv. obete bohom. Vybudované sú tu murované šachty, do ktorých Mayovia uložili viac ako 100 umeleckých keramických nádob, z ktorých sú niektoré celkom zachovalé. Našli sa tam aj približne 4 kg opracovaného nefritu a ďalších umeleckých artefaktov. Všetko je to zakryté vápencom s vyrytými obrazcami.

Podivná ničivá kultúra

Ale medzi rokmi 800-1100 dochádza k postupnému opusteniu celého bohatého osídlenia. Prečo ho Mayovia nechali napospas bujnej vegetácii? O tom vedci stále len špekulujú. Možno došlo k nejakej prírodnej katastrofe, ako je zemetrasenie, alebo k vojnovým konfliktom. Každopádne sa tu v tej dobe dejú zvláštne veci. Archeológovia nachádzajú v ďalších veľkých šachtách umiestnených v hrobkách predkov uprostred niekoľkých obydlí mayskej šľachty opäť keramiku a rôzne artefakty, ale všetko sú to rozbité na črepy. V jednej hrobke sa nájde cez 22 000 črepov, vážiacich 393 kilogramov! Medzi nimi je 203 kúskov pästných klinov, kamenných nástrojov, čepelí zo sopečného skla a figurín. Predznamenala snáď táto ničivá kultúra zánik Blue Creeku? Archeológovia zatiaľ tápu.

Zdroj: Epocha 5/2012

Chichén Itzá: Skrývá tejemství mayského kalendáře?

Rozlehlými ruinami proudí obrovské davy turistů. Všichni už se nemohou dočkat večera, až se sluneční paprsky roztančí na Kukulkánově pyramídě. Bývalo to jedno z nejvýznemnějších mayských měst a dnes je to jedna z nejnavštěvovanějších mexických památek.

Chichén Itzá sú ruiny rozsiahleho predkolumbovského mesta, ktoré postavila mayská civilizácia. Bolo je jedno z najväčších mayských miest a centrum severnej nížiny na polostrove Yucatan. Je tiež pravdepodobné, že to bolo jedným z mýtických mayských miest. Názov mesta pochádza z mayského Chich´en Itzá, čo v preklade znamená "v ústach studne Itzá". Samotné slovo Itzá je zloženina mayských výrazov ... itz-magický a ha-voda. Jadro mesta sa rozkladá na ploche viac ako 5 km², postavené bolo v členitom teréne, ktorý bol umelo vyrovnávaný s cieľom vytvárať hlavné architektonické skupiny.

Chichén Itzá založili v šiestom storočí Mayovia, ktorí však z neznámeho dôvodu mesto neskôr opustili. V roku 918 mesto osídlil iný mayský kmeň ... boli to Itzovia a pod ich vplyvom dosiahlo mesto nebývalý rozkvet, ale ten okolo roku 987 narušil vpád Tolkétov. Z Chichén Itzá Tolkéti vybudovali svoje hlavné mesto, ich kultúra splýva s kultúrou mayskou – prijímajú kult boha Kukulkána /Quetzalcoatla/. Od 13. storočia však toto významné stredisko upadá.

Keď ho v roku 1532 po prvýkrát obsadzujú Španieli, ešte stále tu existuje prosperujúca miesta komunita, ale od roku 1588 pomaly územie upadá do zabudnutia. Záujem o túto kultúru v roku 1843 "prebudí" americký cestovateľ Lloyd Stephens, ale rozsiahly archeologický výskum a renovácia sú zahájené až v roku 1926.

_______________________________

• Na polostrove Yucatan sa nevyskytuje žiadna povrchová voda, je tu však dostatok vody podzemnej. Mayovia sa k nej dostávali buď hĺbením studní, alebo tzv. "cenote" - prírodnými "závrtmi", ktoré vznikali prepadnutím vápencových stropov do podzemných jaskýň. V Chichén Itzá sú cenote dve, najväčšia a najznámejšia je na Yucatane, ktorú nazávajú Posvätná studňa /Cenote Sagrado/. Hádzali do nej ľudské obete ... ľudia sa domnievali, že obete boli iba panny, ale Španieli, ktorí sa v tých časoch obradu obetovania zúčastňovali tvrdili, že Mayovia obetovávali mayskému bohu dažďa Chaacovi bohato oblečené deti s množstvom šperkov. Americký archeológ Edward Herbert Thompson, ktorý v rokoch 1904-1910 "Studňu obetí" vybágroval okrem množstva artefaktov aj veľké množstvo kostí, ktorých analýza ukázala, že väčšina obetí boli malí chlapci.

• Najznámejšou stavbou v Chichén Itzá je pyramída zasvätená Kukulkánovi /Quetzalcoatl/, ktorý je najvyšší z mayských bohov – boh slnka a nebies. Jeho pyramída je stelesnením mayského slnečného kalendára. Zo všetkých štyroch strán vedie na vrchol 91 schodov, čo keď sa vynásobí štyrmi, dostaneme číslo 364, plus stavba na vrchole pyramídy dáva spolu číslo 365, a to je počet dní v roku. Pyramída je navyše postavená tak, že počas jarnej a jesennej rovnodennosti zapadajúce slnko pyramídu ožiari a ako postupne zapadá, vytvára efekt, akoby sa po boku pyramídy plazil had ... a had bol znakom boha Kukulkána.

Zdroj: Epocha 6/2012

http://www.google.sk/search?q=chich%C3%A9n+itz%C3%A1&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=UXprT6WpA9P54QSykcyyBg&sqi=2&ved=0CDQQsAQ&biw=1048&bih=785