Hračky

skoro presne.

Osmojanko, Osmijanko, prečo klameš detičky...Osmojanko, Osmijanko, hhhmmm, hhhmmm, nie sme sprostí, iba maličkí.

U nás to hrali v niekdajšom Dome ROH, bola som na to ešte ako študentka a náramne som sa bavila, a keď som videla tú včelu, tak som si už vtedy povedala, že ak to bude dostať kúpiť, určite také čosi môjmu decku zadovážim. Vždy, keď potom moje deti ťahali tú včelu za sebou, spomenula som si na to predstavenie :)

na tom predstaveni som pochopitelne bol (teda, na jednej z mnohych repriz)

staré hračky sú v kurze :)

úplne maličké deti, ktorým ešte nestrčia do ruky mobil a nemajú svoj notebook, zrejme ocenia aj starého dobrého hojdacieho kohútika...

presne takéhoto som kedysi mala, a čo si pamätám, kým som sa do neho zmestila, som sa v ňom hojdala. bol to jeden z takých mojich domčekov, kam dospelí nemohli...

http://mojdom.zoznam.sk/gl/204585/1290334/Osviezte-tradicny-interier

dnes ich znovu niekto vyrába, akékoľvek retro nacpať do domu je v móde... ale s retro hračkami súhlasím :)

:) jéj, game, to je milé!

my sme  s bratom mali tiež  hojdacieho kohútika, ktorý po rokoch poslúžil aj našim synom   :yes_yes:

tiež mojim úžasným kamarátom, bol plyšový maco.  nosila som ho so sebou, kade som len mohla. bol podobný tomu na obrázku.

:)  hojdací koník,  je z čias, keď som bola s maličkým synom vo fotoslužbe.   veľmi sa koníkovi tešil.  zostali krásne spomienky.

fíha, také kohúty sme mali aj my, obe baby sa v nich hojdali. A ten iskrin macík, neviem, ako je veľký, ale ja som ako decko malamaca asi tak polmetrového s podobnýo xichtíkom, maco sa volal Anička a vyrábala som pre ňu z medených drôtov čo som potiahla otcovi, náušnice rôznych tvarov a tými som macovi Aničke potom zdobila uši.