Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Tomáš Baťa

Narodil sa v obuvníckej rodine, ktorá mala tradíciu už v 16. storočí, v Zlíne roku 1876. S výrobou obuvi sa stretával odmalička, dokonca sa narodil priamo v obuvníckej dielni svojho otca. Ako šesťročný vyrobil svoje prvé topánočky pre bábiky zo zvyškov z otcovej dielne. Vyrábal ich na malých kopýtkach veľkosti palca a predával za pár drobných. Neskôr pomáhal otcovi predávať topánky na jarmokoch v okolí rodného mesta. Poskytoval zákazníkom drobné služby – pomoc s obúvaním a vyzúvaním kúpených topánok. Za to dostával od otca „tringelty”. Popritom si všímal otca aj jeho konkurentov a ich drobné finty na prilákanie zákazníkov. Jeho prvou ambíciou pri pomoci otcovi bolo predať toľko topánok, aby rodina netrpela hladom. Tomáš Baťa vychodil iba 4 triedy obecnej školy. V 14-tich rokoch nastúpil k otcovi do učenia. Mal na starosti predaj topánok a chodil na výzvedy do obuvníckych tovární v okolí zistiť, aké stroje a výrobné technológie používajú. Ako 15-ročný odišiel do Viedne za sestrou.

Chcel tu samostatne podnikať, lebo mal pocit, že jeho úsilie nie je docenené, a že sa o seba dokáže postarať sám. Zariadil si dielničku u príbuzných, ale topánky nešli na odbyt. Všetky svoje prostriedky investoval do výroby bez toho, aby si overil, či sa dajú predať. Jeho prvá podnikateľská skúsenosť skončila neúspechom a návratom domov. Predaj na trhoch a jarmokoch bol neefektívny, preto sa rozhodol cestovať za obchodom za hranice kraja. Otec ho vybavil kufrom plným vzoriek a vybral sa na cestu do Prahy. O 2 týždne sa vrátil s objednávkami. Už ako chlapec bol výrečný a topánky vedel kupcom vynachváliť. Nevedel však poriadne písať. Keď obchodníci uvideli zmluvu, ktorú napísal, radšej obchod zrušili. Tomáš sa hanbil za svoju nevzdelanosť a tak po večeroch začal študovať.

Výroba sa začala rozširovať. Tomášovi po obchodných úspechoch stúplo sebavedomie a chcel presadiť svoje nápady, avšak otcovo myslenie bolo veľmi späté s minulosťou. Starými metódami sa však výroba ďalej rozširovať nemohla. Preto sa Baťa so svojimi súrodencami rozhodol osamostatniť. V roku 1894 založili v Zlíne živnosť pod názvom A. & T. Baťa. Oveľa neskôr sa firma zmenila na akciovú spoločnosť Baťa, a.s.

Baťove závody boli rozdelené do 5 skupín: výroba obuvi, nákupné oddelenie, predajné oddelenie, pomocné závody a osobné oddelenie.Baťa investoval do modernizácie a hneď zavádzal novinky zlepšujúce prácu a komunikáciu. Firma od roku 1924 investovala do lietadiel. Baťa v Zlíne vybudoval aj letisko a cieľom firmy bolo naučiť zamestnancov lietadlá pilotovať. 3. Samospráva dielníZákladom Baťovho spôsobu riadenia bola samospráva dielní. Jednotlivé oddelenia medzi sebou súperili a ich zisk a odmena záviseli od plnenia stanoveného plánu.

Všetky problémy spojené s kvalitou sa riešili na mieste a prijímali sa okamžité opatrenia na nápravu. Zodpovednosť zamestnancov dosiahla takú úroveň, že neskôr nebola kontrola zo strany riaditeľstva nutná. Po naložení debien s topánkami na kontajnery prebehla náhodná kontrola. Z každého vagóna vybrali 1 debnu a skontrolovali jej obsah. Ak v nej bola čo len 1nekvalitná topánka, museli skontrolovať celý náklad. Dielňa, ktorá spôsobila tento problém, platila pokutu za zdržanie, za nekvalitné výrobky a za vykladanie. Ak zákazník prišiel reklamovať obuv a nezávislá komisia reklamáciu uznala, náklady na opravu znášala opäť dielňa. Kontrola kvality obuvi prebiehala aj vo firemných predajniach. Vedúci predajne bol zodpovedný za to, že predával iba tovar najlepšej kvality. Preto mohol vrátiť dodané topánky, ak nespĺňali požadované kritériá. Tieto sa vrátili do továrne a predajňa dostala náhradu. Ak však predajňa prevzala nekvalitnú obuv, stratu znášal vedúci predajne. Tieto topánky sa museli predávať so zľavou, ktorá mu bola strhnutá z tržby. Vďaka tomuto opatreniu kupovali zákazníci len kvalitnú obuv.

Bram Stoker

Phersu si ma pekne naštval

- vôbec si tu nespomenul, že sa pričinil o rozvoj miest a osobitne jedného, ktoré založil a dostalo po ňom aj meno

a taktiež architektúra pre neho typických červených ulíc, ktoré majú byť zapísané v UNESCO

Stoker Bram

Vlastným menom: Abraham Stoker

* 8.11.1847 Dublin, Írsko

+ 20.4.1912 Londýn

Mladý Bram bol do svojich ôsmych rokov pripútaný na lôžko neznámou chorobou. Trávil veľa času čítaním keltských mýtov a ľudových príbehov. Abraham (ako znelo jeho celé meno) vždy sníval o tom, že sa stane spisovateľom. Napriek tomu, že sa po vyštudovaní vysokej školy stal štátnym úradníkom všetok svoj voľný čas trávil v divadle. Kariéra úradníka ho neuspokojovala a tak začal pracovať ako novinár a divadelný kritik. V roku 1878 sa oženil s Florenciou Balcomovou, priateľkou Oscara Wilda. Práve kvôli tomuto sobášu vraj opustil Wilde Írsko. Bram sa zo svojou ženou presťahoval do Londýna, kde prijal prácu hereckého manažéra v London’s Lyceum Theatre. Roku 1882 vydal Stoker svoju prvú knihu Under the Sunset a dobrodružný román The Snake's Pass v roku 1890. Podnikal množstvo výletov do Cruden Bay blízko Aberdeenu, Škótska a Whitby Bay na anglickom pobreží, kde ho príbehy o stroskotaných lodiach a vrakoch inšpirovali k napísaniu najslávnejšieho hororového románu Dracula, The Undead (Dracula). Napriek tomu, že nikdy necestoval ďalej na východ ako do Viedne, čítal mnoho kníh o Rumunsku a upírskej „histórii“. Často navštevoval Britské múzeum, študoval mapy a zbieral informácie pre svoj román o grófovi Draculovi. V roku 1897, keď bol román publikovaný, sa toto dielo stretlo zo zmiešaným prijatím. Trvalo ďalších tridsať rokov, kým jeho román získal celosvetové uznanie a Stoker sa zapísal do dejín literatúry i filmu. Jeho román sa stal predlohou pre mnoho ďalších diel a filmových adaptácií. Koncom 19. storočia Stoker zažil mnoho nepríjemností a začal sa jeho pád. Definitívne ho zlomila smrť blízkeho priateľa v roku 1905. Bram Stoker zomrel päť dní pred potopením Titanicu. Počas svojej kariéry napísal 17 románov.

Alan Alda

Alan Alda

Jeho celé meno je Alphonso Joseph D'Abruzzo narodil sa 28.1.1936 v New Yorku a má tri dcéry.Najviac sa preslávil svojím účinkováním v legendárnom seriáli M.A.S.H. Už od ranného veku hrál v rôznych letných divadlách a dostal se až na Broadway. Fanúškovia seriálu mali štastie, keď túto rolu neodmietol a jeho herectvo mu vynieslo šesť Zlatých glóbusov, dve ceny Emmy za réžiu a herecký výkon. Po skončení tejto slavnej televíznej show se venoval vlastným filmom, ktoré väčšinou zobrazujú medziľudské vzťahy v súčasnej americkej spoločnosti.

Alan Alda se tiež veľmi často objavuje vo filmoch Woodyho Allena, ako sú napríklad TAJOMNÁ VRAŽDA NA MANHATTANU alebo ZLOČINY A POKLESKY. Svojou prítomnosťou oživuje i súčasnú kinematografiu, jeho úlohy nie sú rozsahom príliš veľké, vždy ich však svojou prítomnosťou oživí, ako komediálnej, tak aj v zápornej rovine (PO ČOM ŽENY TÚŽIA, MESTO ŠIALENCOV). Alan Alda patrí k tým hollywoodským hercom, ktorím manželstvo vydržalo veľa rokov. Od roku 1957 je ženatý s klarinetistkou Arlene Weiss.

Herec - film

* The Aviator (2004) .... senátor Ralph Owen Brewster

* Club Land (2001) (TV) .... Willie Walters

* What Women Want (2000) .... Dan Wanamaker

* Keepers of the Frame (1999) .... sám seba

* Object of My Affection, The (1998) .... Sidney Miller

* Mad City (1997) .... Kevin Hollander

* Murder at 1600 (1997) .... Alvin Jordan, National Security Advisor

* Everyone Says I Love You (1996) .... Bob Dandridge

* Flirting with Disaster (1996) .... Richard Schlichting

* Canadian Bacon (1995) .... prezident USA

* Manhattan Murder Mystery (1993) .... Ted

* Whispers in the Dark (1992) .... Leo Green

* Betsy's Wedding (1990) .... Eddie Hopper

* Crimes and Misdemeanors (1989) .... Lester

* New Life, A (1988) .... Steve

* Sweet Liberty (1986) .... Michael Burgess

* Four Seasons, The (1981) .... Jack Burroughs

* Seduction of Joe Tynan, The (1979) .... Joe Tynan

* Same Time, Next Year (1978) .... George

* California Suite (1978) .... Bill Warren

* To Kill a Clown (1972) .... Major Evelyn Ritchie

* Mephisto Waltz, The (1971) .... Myles Clarkson

* Moonshine War, The (1970) .... John W. (Son) Martin

* Jenny (1970) .... Delano

* Extraordinary Seaman, The (1969) .... Morton Krim

* Paper Lion (1968) .... George Plimpton

* Gone Are the Days! (1963) .... Charlie Cotchipee

Herec - TV

* "The West Wing" .... senátor Arnold Vinick (2004-)

* M*A*S*H: 30th Anniversary Reunion (2002) .... sám seba (Hawkeye Pierce)

* TV Guide 50 Best Shows of All Time: A 50th Anniversary Celebration (2002) .... sám sebe

* Killing Yard, The (2001) .... Ernie Goodman

* Club Land (2001) .... Willie Walters

* "Influences" (2000) (seriál) .... sám seba

* "ER" (1994) seriál .... doktor Gabriel "Gabe" Lawrence (1999)

* CBS: The First 50 Years (1998) .... sám seba

* Jake's Women (1996) .... Jake

* Kennedy Center Honors, The (1994) .... sám seba

* White Mile (1994) .... Dan Cutler

* One on One: Classic Television Interviews (1993) (archive footage) .... sám seba

* And the Band Played On (1993) .... Dr. Robert Gallo

* Memories of M*A*S*H (1991) .... sám sebe (Hawkeye Pierce)

* "Scientific American Frontiers" (1990) seriál .... Hosť

* M*A*S*H: Goodbye, Farewell and Amen (1983) .... Capt. Benjamin Franklin 'Hawkeye' Pierce

* Kennedy Center Honors, The (1979) .... Presenter: Henry Fonda

* 30th Annual Primetime Emmy Awards, The (1978) .... sám seba/Hosť

* "CBS: On the Air" (1978) (mini) seriál .... Co-host - part III

* Kill Me If You Can (1977) .... Caryl W. Chessman

* 28th Annual Primetime Emmy Awards, The (1976) .... sám seba

* Free to Be... You & Me (1974) (hlas) .... Various characters

* Isn't It Shocking? (1973) .... Sheriff Dan Barnes

* Playmates (1972) .... Marshall Barnett

* "M*A*S*H" (1972) seriál .... Capt. Benjamin Franklin 'Hawkeye' Pierce, MD, Chief Surgeon

* Glass House, The (1972) .... Jonathan Paige

* "What's My Line?" (1968) seriál (uncredited) .... sám seba/guest panelist

* 18th Annual Tony Awards, The (1965) .... sám seba/Presenter

* "That Was the Week That Was" (1964) seriál .... sám seba

* "Secret File, U.S.A." (1955) seriál

Hosť v TV poradoch a seriáloch

* "Inside the Actors Studio" (1994) 6 August 2000

* "Four Seasons, The" (1984) ... Jack Burroughs epizoda: "Pilot"

* "Carol Burnett Show, The" (1967) ... Multiple Characters 1977

* "To Tell the Truth" (1969) ... Guest Panelist

* "Coronet Blue" (1967) ... Clay epizoda: "Six Months to Mars"

* "Trials of O'Brien, The" (1965) epizoda: "Picture Me a Murder"

* "Route 66" (1960) epizoda: "Soda Pop and Paper Flags"

* "Nurses, The" (1962) epizoda: "Night Sounds"

* "Nurses, The" (1962) epizoda: "Many A Sullivan"

* "East Side/West Side" (1963) playing "Freddie Wilcox"

Scénáre

* M*A*S*H: 30th Anniversary Reunion (2002)

* Betsy's Wedding (1990)

* New Life, A (1988)

* Sweet Liberty (1986)

* "Four Seasons, The" (1984)

* M*A*S*H: Goodbye, Farewell and Amen (1983)

* Four Seasons, The (1981)

* Seduction of Joe Tynan, The (1979)

* "We'll Get By" (1975)

* "M*A*S*H" (1972)

Réžia

* M*A*S*H: 30th Anniversary Reunion (2002)

* Betsy's Wedding (1990)

* New Life, A (1988)

* Sweet Liberty (1986)

* M*A*S*H: Goodbye, Farewell and Amen (1983)

* Four Seasons, The (1981)

* "M*A*S*H" (1972)

Oliver Twist

Oliver Twist

hlavná postava románu Charlesa Dickensa. Kritika zaostalosti vtedajšej spoločnosti v sociálnych otázkach a problematika detskej výchovy.

Hlavný hrdina je obyčajný človek – sirota, zobrazený je všedný svet s jeho problémami, námet príbehu je z vtedajšej doby, autor vniesol do diela aj nádych humoru. Autor neodsudzuje postavy za ich prehrešky, pripisuje ich na vrub spoločnosti. Nesympatizuje ani s jednou stranou, sám seba nazýva iba dejepiscom, pozorovateľom.

Oliver Twist : Hlavný hrdina – dieťa. Aj napriek ťažkému životu si uchoval svoju prirodzenú detskú dušu. Všetky útrapy znášal trpezlivo. Predstavuje typ silnej osobnosti. Bol milý, srdečný, ale hlavne vďačný za akýkoľvek prejav lásky voči jeho osobe, ktorý opätoval ešte vrúcnejšie. Aj napriek nepriazni osudu, bol stále silne veriaci človek. Na dieťa bol nesmierne odvážny, keď chcel radšej umrieť ako mal kradnúť. Vo svojej dobrote chcel pomáhať iným. Bol nesmierne sklamaný, keď sa mu nepodarilo zachrániť Dicka. Nakoniec sa jeho čisté srdce dočkalo lásky po ktorej tak veľmi túžilo.

Dej

Odohráva sa prevažne v Londýne, v 19. storočí.

Oliverova matka po pôrode zomiera. Hlavný hrdina Oliver Twist sa dostáva do obecného chudobinci pretože nikto neviem skadiaľ je. Oliver vyrastá s ostatnými sirotami v sirotinci, kde je s nimi zlé zaobchádzane. Odtiaľ sa dostáva do rodiny hrobára, ktorý ho kúpil za 5 libier, kde pracuje ako učeň. Avšak ani tam sním nieje zaobchádzane oveľa lepšie ako v sirotinci. Napokon odtiaľ utečie do Londýna.

Po ceste sa stretáva s Fiškusom, ktorý mu sľúbi strechu nad hlavou v Londýne. Oliver však končí v brlohu zlodejskej bandy, ktorej vodcom je žid Fagin. Ten ho núti kradnúť. Pri nepodarenej akcií Olivera chytia. Ujme sa ho starý pán, ktorému sa zdôverí so svojím smutným osudom. Faginová banda ho však z nového a láskavého domova unesie zo strachu, že by ich mohol prezradiť.

Opäť ho nútia kradnúť. Pri vlámačke do domu starej vdovy Olivera postrelia a chytia. Stará pani Mayelieová a jej neter Rose uveria Oliverovmu príbehu a zachránia ho pred väzením. Ten v ich opatere začal žiť šťastný život. Nancy tajne vypočuje rozhovor medzi Faginom a Monksom, z ktorého sa dozvie o pravom pôvode Olivera. Toto tajomstvo zverí Rose a jej priateľom, začo ju Sikes zabije.

Vysvitá, že Oliver je synom najlepšieho priateľa pána Brownlowyho a jeho lásky Agnes, ktorú si nikdy nevzal, pretože zomrel a tiež bratom Monksa, ktorý sa spolčil s Faginom aby ho odstránil a zabral jeho dedičstvo. A že Rose je malá sestra Oliverovej mamy, ktorej sa ako dieťa ujala pani Mayelieová. Rose sa v závere vydá za Harryho Mayiela, Sikes a Fagin za svoje činy zaplatia smrťou. Monks sa odsťahuje do Ameriky. Oliver získa svoje dedičstvo a začne žiť spokojný život u pána Brownlowa.

Franz Liszt

Ferenc Liszt alebo Franz List alebo Franciscus List (* 22. október 1811, Raiding, dnešné Rakúsko – † 31. júl 1886, Bayreuth, Nemecko) bol významný hudobný skladateľ a klavírny virtuóz. Zvyčajne sa považuje ,nespravne, za maďarského skladateľa, hoci sa maďarčinu v 18-tich rokoch pokusil učiť ako cudzí jazyk.

Predstaviteľ novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry.

Malý Liszt, ktorého základy hudby naučil jeho otec, prejavil čoskoro výnimočné hudobné nadanie. Vďaka finančnej podpore uhorskej šľachty mohol študovať hudbu vo Viedni, kde ho učili Carl Czerny a Antonio Salieri a kde sa okrem iného stretol aj s Beethovenom. Väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Jeho strhujúca virtuozita bola obdivovaná tak návštevníkmi jeho klavírnych recitálov, ako aj ostatnými hudobníkmi a skladateľmi. Počas svojich koncertných ciest v Paríži navštívil Paganiniho koncert, čo ho motivovalo k snahe stať sa najlepším klaviristom svojej doby a často v tom čase cvičil sám aj desať hodín denne.

V roku 1848 zanechal Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo Weimare, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o Berliozovi a Wagnerovi. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.

V roku 1861 odišiel Liszt na odpočinok do Ríma, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. Od roku 1869 delil svoj čas medzi Rímom a Weimarom a od roku 1876 až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v Budapešti.

Alex Ross

Alex Ross

(* 22. Januar 1970, Portland, Oregon)

americký ilustrátor a autor comicsov.

je precízny olejomaliar, jeho značkou je jeho fotografický štýl maľby, rozprávačský a precízny kresliaci štýl.

je považovaný za najlepšieho súčasného maliara - grafika comicsov.

jeho oficiálna stránka : http://www.alexrossart.com/

Audrey Hepburn

Moja obľúbenkyňa. :lol:

Audrey sa narodila 4. mája 1929 v belgickom Bruseli ako Audrey Kathleen Ruston, dcéra írskeho bankára so slovenskou (!) národnosťou a holandskej matky s modrou krvou. Audrey mala dvoch nevlastných bratov z matkinho prvého manželstva. Po tom, čo si jej otec pridal k priezvisku meno Hepburn, začala sa volať Audrey Hepburn-Ruston (nebola však v žiadnom príbuzenskom vzťahu s Katherine Hepburn, ako často mylne informovala tlač).

Navštevovala súkromné školy v Anglicku a Holandsku a po rozvode rodičov (1935) žila s mamou v Holandsku. Za svoj najťažší moment v živote označila práve to, že ich opustil otec. Audrey si prežila svoje aj počas druhej svetovej, keď nemeckí okupanti konfiškovali Holanďanom jedlo.

Po vojne sa i s mamou presťahovali do Londýna, kde sa Audrey učila balet, pracovala ako modelka a obsadili ju aj do prvých filmov (len vedľajšie úlohy), pod menom Audrey Hepburn.

Cesta k filmu sa jej otvorila v roku 1951, keď získala cenu Theatre World Award za rolu v divadelnej hre Gigi. Krátko nato bola obsadená do Roman Holiday (1953), ktorý pre ňu znamenal prvý výrazný úspech na filmovom plátne, ponuky sa začali hrnúť.

Audrey patrí medzi 9ich ľudí, ktorí získali najširšiu paletu ocenení v showbiznise (Oscar, Grammy, Emmy, Tony Award).

Tretinu života venovala pomoci úbohým deťom v najchudobnejších krajinách sveta, ako pracovníčka UNICEFu. V roku 1988 bola za svoje zásluhy menovaná zvláštnou veľvyslankyňou pri UNICEF a v roku 1992 jej prezident Bush udelil prezidentskú medailu slobody (jednu z dvoch najvyšších civilných ocenení, ktoré sa v USA udeľujú) ako uznanie za jej prácu v službách UNICEF.

Guy de Maupassant

Audrey Hepburn -

Narodená ako Audrey Kathleen van Heemstra Ruston 4.5.1929 v Bruseli (Belgicko) - zomrela 20.1.1993 v Tolochenaz (Švajčiarsko). Herečka, ktorej melodický hlas a herecký talent rozžiaril plátna kín. Pri vpáde do hereckého sveta priam vyčnievala medzi hviezdami ako Marilyn Monroe, Elizabeth Taylor. Boli to sex symboly tej doby. A zrazu prišla žena štíhla a nežná s dievčenskou krásou, ale s fluidom vznešenej dámy. Vystupovala s osobitým elegantným a neopakovatelným štýlom. Nebola len obdivovanou herečkou, ale človekom s veľkým srdcom. V posledných rokoch svojho života pracovala ako velvyslankyňa pre UNICEF. Navštevovala oblasti, ktoré sú miestami utrpenia a detských tragédií v Afrike. Z jej najznámejších filmov: "Sabrina," "Ranajky u Tiffanyho," "My Fair Lady" . V jej filmoch ostali spomienky na je veľkú charizmu. Zomrela na rakovinu, vo svojich 63 rokoch.

Lord Voldemort

Guy de Maupassant

(* 5. august 1850 – † 6. júl 1893, Passy pri Paríži) bol francúzsky spisovateľ a otec moderných poviedok.

Život

Narodil sa roku 1850 v kaštieli Miromesnil v Normandii blízko Dieppe vo Francúzsku. Písal poviedky a romány. Jeho tvorba bola charakteristická tým, že písal o chudobe a štýle života. Niektoré z jeho poviedok by sme dnes radili do hororového sci-fi žánru.

Maupassant bola stará Lorrainská rodina, ktorá sa usadila v Normandii v polovici 18. storočia. Jeho otec si v roku 1846 zobral za ženu mladú Laure Le Poittevin, ktorá bola vzdelaná v literatúre. Porodila dvoch nemanželských synov, Guy-a a jeho mladšieho brata Hervého. Keď sa Guy narodil, rodina bola chudobná i keď vážená. Manželstvo rodičov sa neskôr rozpadlo a mladý Maupassant sa od cudzích ľudí dozvedel, že nie je synom matkinho manžela. Meno svojho skutočného otca sa nikdy nedozvedel.

Toto poznačilo celú jeho tvorbu, vo väčšine diel vystupuje nejaká postava, čo nemá otca Literárne úspechy mu dovolili osamostatniť sa a časom nadobudol taký majetok, že si mohol kúpiť vlastnú jachtu. Isté obdobie prežil v Paríži. Jeho učiteľom bol Flaubert, rodinný priateľ, dokonca jeden z „kandidátov“ na otca. Po jeho smrti sa spisovateľ zbavil akéhokoľvek vedenia.

Maupassant sa nevedel vyrovnať s dobou a spoločnosťou v ktorej sa ocitol a tak sa uzatváral do seba. Vyjadrenie pocitov považoval za poníženie. Kritici ho nechápali, kvôli veľkej literárnej plodnosti mal aj veľa neprajníkov a často sa na jeho hlavu sypalo množstvo posmeškov (napr. že „plodí novely ako hruška hrušky“). Naozaj to, že vytvoril veľa diel sa podpísalo na tom, že kvalita viac ako polovice z nich bola len slabým priemerom. Hoci ho najviac preslávili romány (Život, Mont Oriol, Silné ako smrť, Miláčik, Pierre a Jean, Naše Srdce a nedokončený Anjel Pána), práve tento žáner nenávidel. No aby sa uživil, musel písať to, čo sa páčilo publiku. V románoch, ktorých časové obdobie väčšinou nepresahuje týždeň až štrnásť dní, často spojil niekoľko svojich poviedok.

Samovražda

Jeho psychická nevyrovnanosť sa prejavila na sklonku života. V auguste 1891 napísal priateľovi: „Ak nedopíšem Anjel Pána do troch mesiacov, zabijem sa.“ román však ostal torzom, 31. decembra 1891 sa Maupassant skutočne pokúsil o samovraždu a v januári 1892 ho izolovali v súkromnom sanatóriu, kde žil ešte 18 mesiacov. Jasná myseľ sa mu už nevrátila. Guy de Maupassant je pochovaný Cimetière du Montparnasse v Paríži.

Lord Voldemort

Lord Voldemort

Lord Voldemort, najnebezpečnejšia postava v knihách JK Rowlingovej o Harrym Potterovi ...

niečo z z fimu a od predsaviteľov :

ten, z ktorého má Harry najväčší strach je temný Lord Voldemort. Harry je jediná osoba, ktorá kedy prežila jeho útok. Ostala mu len jazva na čele v tvare blesku. Oproti tomu, Lord Voldemort stratil všetky svoje sily a preto sa chce Harrymu pomstiť. Ich vzájomný vzťah sa definuje veľmi ťažko.

“Pojem ´nepriatelia´ ho celkom nevystihuje,” hovorí Radcliffe. “Harry nenávidí Voldemorta celou svojou bytosťou. Chce ho zabiť za to, že zavraždil jeho rodičov. No zároveň má z neho neuveriteľný strach.”

“Je dosť náročné hrať niekoho, kto je v podstate diabol,” uvažuje Ralph Fiennes, predstaviteľ Voldemorta.

to je všetko, čo ma na tomto Lordovi zaujíma :-)

Marc Chagall

Marc Chagall -

Sa narodil 7. júla 1887 v židovskej rodine vo Vitebsku, 270 km od hlavného mesta Bieloruska Minsk. Silou svojej predstavivosti sa proti všetkým protivenstvám a úkladom doby vymanil z pút ruského provincného mesta, aby vo svojom živote objavil nové umenie. Zážitky z jeho detstva, jeho náboženské presvedcenie a život v Rusku na pociatku dvadsiateho storočia mu boli po celý život hlbokou inšpiráciou. V maľovaní našiel Chagall zmyslové potešenie z umenia so širokou škálou zložitých tém, objavil mnoho snových kompozícií, akoby sila jeho fantázie priam explodovala na plátne. Rozmer Chagallovho diela bol v novom použití farieb a podôb a v hĺbke významu v spojení s príjemnosťou pre oko. V roku 1906 Marc Chagall nastupuje do ucenia v štúdiu Jehudu Pena vo Vitebsku. Jeho talent je Penom čoskoro rozoznaný, nebráni teda Chagallovi v odchode do Petrohradu, kde začína študovať na Škole Imperiálnej spoločnosti na ochranu krásneho umenia. Počas svojich štúdií bol v roku 1909 predstavený Belle Rosenfeldovej, svojej budúcej žene. Jeho talent tak zaujal učiteľov na škole, že mu bolo udelené štipendium na štúdium vo Francúzsku, kde žil v rokoch 1911 až 1914. V roku 1914 odchádza na návštevu do Ruska, tu však vypukla vojna a tak sa jeho pobyt preťahuje na neurčitú dobu. V roku 1915 sa v Petrohrade žení s Bellou Rosenfeldovou a pracuje na úrade pre vojenské záležitosti a nemusí sa teda priamo účastniť bojov prvej svetovej vojny. S koncom vojny prichádza VOSR a pád cárskeho režimu. Chagall je novou politikou povolaný za komisára umenia pre vitebskú oblasť, jeho zodpovednosťou je starať sa o umeleckú školu, múzeum a divadelné predstavenia. Dokonca organizuje oslavy a pouličnú výzdobu na oslavy prvého výročia VOSR. V roku 1923 sa však vracia do Paríža, kde je častým hosťom rodiny Delaunyovcov. Trávi u nich dlhé hodiny v debatách o umení a učí sa pre neho celkom nové metódy Delaunyho orfizmu. Zoznamuje sa tiež s francúzskym básnikom Appolinairom. Paríž Chagallovi v porovnaní so životom v Rusku dáva priestor, slobodu a energiu pre umelecké vyjadrenie. V roku 1926 Chagall poriada prvú výstavu svojho umenia. Výstava je veľkým úspechom a Chagall je považovaný za vedúcu osobnosť tzv. Parížskej školy. Toto označenie je pre Chagalla triumfom, pretože keď prišiel do Francúzska, Paríž spieval oslavné ódy na kubizmus a fauvizmus a jemného Chagalla nazvali hanlivo 'básnik'. Jeho diela boli na vtedajšiu dobu príliš poetické. Chagall sa ale stal maliarom, pretože sa mu maľovanie 'zdalo ako okno, cez ktoré som mohol letieť do iných svetov'. V roku 1937 Chagall prijíma francúzske občianstvo. S príchodom druhej svetovej vojny sa sťahuje z Paríža na juh Francúzska. V roku 1941 je však pre svoj ruský pôvod a židovské vyznanie zatknutý gestapom a je prepustený až na naliehanie amerického konzula. Hneď potom odlieta do New Yorku, pristáva 23. júna 1941, teda presne v deň, kedy Nemci útočia na Rusko. Zvyšok svojho plodného života cestuje a s veľkým úspechom vystavuje. V roku 1973 po prvýkrát po päťdesiatich rokoch navštevuje Sovietsky Zväz, kde sú mu vzdané pocty ako jednému z najväčších ruských maliarov. Chagall je poctený a prehlasuje, že v mojich obrazoch nie je centimeter štvorcový bez nostalgie za mojou rodnou krajinou. Škála Chagallových námetov je veľmi široká. Maľoval narodenie, smrť, ťažkosti každodenného života, osamelosť, svadby a pohreby, túžby, vášne a potešenie lásky, králikov i básnikov, rodinu, Ruskú revolúciu, Starý zákon, anjelov, cirkus, akrobatov, kravy, kohútov, oslov, ryby, hodiny i kytice. Jeho téma milencov ukázala novú slobodu v práci so štetcom, majstrovské využitie farieb v zobrazení pravej lásky a radosti, milencov vznášajúcich sa zo zeme magickou silou lásky. Láska k hudbe sa v Chagallových dielach objavovala s mýtickou osamelosťou, tichou meditáciou a hudbou židovských žalmov. Farba pre neho mala zvláštnu rolu hudby štetcom. Marc Chagall zomiera v roku 1985 v Saint-Paul-de-Vence vo Francúzsku ako osamelá postava medzi umelcami, avšak s nebývalou silou presvedčenia, že ľudstvo je súčasťou jeho umenia, že vidí časť toho, čo videl on sám.

Neviem prečo sú tie jeho diela tak uznávané, to by som dokázal nakresliť aj ja.

Himmler

Himmler

Heinrich Luitpold Himmler

(*7. október 1900, Mníchov – † 23. máj 1945, Lüneburg)

bol veliteľ nemeckých Waffen-SS a jeden z najmocnejších mužov Tretej ríše. Ako Reichsführer-SS kontroloval SS a Gestapo.

Bol šéfom hlavného úradu ríšskej bezpečnosti, ktorému podliehali všetky teroristické orgány štátu vrátane gestapa - Geheime Staatspolizei (Tajná štátna polícia), ako aj všetky orgány ministerstva vnútra a velitelia koncentračných táborov. Po vojenskej kapitulácii sa pokúsil ujsť pod falošným menom, ale dostal sa do britského zajatia, kde spáchal samovraždu.

Himmler bol priamo zodpovedný za holokaust. Velil nacistickým koncentračným táborom a vyvražďovacím jednotkám Einsatzgruppen. Nesie priamu zodpovednosť za vyvražďovanie na priemyselnej úrovni, ktoré má na svedomí 6 až 12 miliónov obetí. Tieto vraždy boli namierené nielen proti Židom, ale aj proti mnohým ďalším národom a rasám, ktoré nacistická ideológia považovala za menejcenné a vhodné pre Sonderbehandlung („zvláštne jendanie“) známe ako popravy v plynových komorách.

Džingischán

Džingischán

(* 1162, Orkhonské údolie – † 1227, Mongolsko) bol veľký mongolský dobyvateľ.

Jeho otec mu dal meno podľa náčelníka porazených nepriateľov - Temüdžin (v preklade to môže znamenať kováč). Odvtedy, čo mu otca zabil nepriateľský kmeň, jeho rodina žila v neustálom nebezpečenstve. V mladosti ho zajal nepriateľský kmeň. Práve útekom zo zajatia sa začala jeho cesta od negramotného, bezmocného zajatca až k jednému z najmocnejších ľudí histórie.

Najväčším územne súvislým impériom v dejinách sveta bola v 13. storočí Mongolská ríša, ktorú založil Džingischán (cca 1161/1167 - 1227). Vlastným menom Temudžin. Pochádzal z vladárskej rodiny kočovného kmeňa Mongolov, ktorí sa vtedy živili pastierstvom (v dnešnej Mongolskej republike chovom dobytka). Jeho otca zabili, keď bol Džingischán ešte chlapcom. Len čo vyrástol, stal sa lupičom, ktorý sa smutne preslávil svojou bezohľadnosťou a krutosťou.

Najskôr upevnil svoje postavenie spojenectvom s mocnými kmeňovými náčelníkmi, potom ich zradil a stal sa vládcom mongolských stepných pastvín. Postupne si vďaka novej vojenskej taktike podrobil nomádske kmene v Strednej Ázii a meno Mongoli preniesol aj na ne. Roku 1206 uznalo zhromaždenie mongolských kmeňových vodcov jeho nadvládu a Temudžin prijal meno Džingischán - Vládca sveta.

Po desaťročiach vnútorných bojov obrátili Mongoli, konečne jednotní, pozornosť na vonkajších nepriateľov. Ich prvým cieľom bola Čína, najbližší a najbohatší zdroj koristi. Krajina bola rozdelená na 3 štáty: tangutskú ríšu Si-sia, džurčenskú ríšu Ťin a oblasť, kde vládla dynastia Sung. Najslabšiu Si-sia sa podarilo podmaniť rýchlo

(1207 - 1210), ale Ťin sa bránila ešte sedem rokov po Džingischánovej smrti, až roku 1234 ju porazil jeho vnuk Kublajchán (Chubilaj).

V roku 1218 ovládol jeden z Džingischánových najlepších generálov Džebei stredoázijské karakitanské kráľovstvo, ktoré siahalo od jazera Balchaš v Kazachstane až k Tibetu. Vládca susedného islamského kráľovstva Chorezm zámerne vyprovokoval vojnu, keď prepadol a vylúpil mongolskú obchodnú karavánu a zavraždil kupcov i vyslancov. Džingischán siahol k odvetným opatreniam - v roku 1219 vtrhol na chorezmské územie. Nasledovala mimoriadne ničivá štvorročná vojna, v ktorej zahynuli státisíce ľudí a boli zničené veľké islamské mestá ako Buchara, Balch a Samarkand. Obyvateľov, ktorí sa vzdali, Džingischán ušetril represálií. Tých, ktorí sa stavali na odpor, dal pozabíjať. V roku 1223 sa vrátil domov a krátko nato začal svoju poslednú výpravu proti ríši Si-sia. Na jej konci zomrel. Hoci v tejto oblasti nebol žiadnym novátorom, dosiahol Džingischán prekvapujúce vojenské úspechy. Jeho hrôzu naháňajúca mongolská armáda, najmä jazda, bola zostavená z jednotiek v počte násobkov desiatich, spoľahlivých veliteľov vyberal Džingischán osobne.

Vojenská služba, povinná pre všetkých dospelých mužov, bola bežnou súčasťou života kočovných Mongolov, takže sa mohla kedykoľvek ľahko zmobilizovať veľká časť obyvateľstva. Právo to spolu s pozoruhodnou manévrovacou schopnosťou pravdepodobne spôsobilo, že sa mongolská armáda zdala byť taká obrovská. Džingischán však nebol len vojakom neslávne známym ničením a zabíjaním. Bol aj tvorivým politikom, ktorý položil inštitucionálne základy svojej ríše, tá pokračovala v expanzii ešte pol storočia po jeho smrti. Pochovali ho v horách v severnom Mongolsku. .

Atila "Bič Boží"

Attila

Húnsky kráľ a vojvodca.

narodený: cca 406

zomrel: 453

Iné meno: Attila Hun, Bič boží

Húnskym kráľom a vojvodcom od roku 434. Spočiatku vládol so svojím bratom Bledom, ale v roku 444 ho zavraždil.

Rozsiahlymi nájazdmi vytvoril rozsiahlu ríšu rozkladajúcu sa od Rýna a Dunaja do Povolžia a až na Kaukaz, s centrom v Potisí v dnešnom Maďarsku. Zjednotil kočovné hunské kmene, s ktorými neskôr útočil na Rímsku ríšu.

V roku 450 Attilu sestra Valentiána II, Honória, požiadala o záchranu pred dohodnutým manželstvom, čo Attila využil ako zámienku na útok na západ.

V roku 451 Flavius Aetius v spojení s Vizigótmi, Frankmi a Burgundmi porazil Attilu v bitke na Katalánskych poliach.

Attila zomrel (pravdepodobne otrávený) v roku 453, počas svadobnej noci s Ildikó. Po jeho smrti sa húnska ríša rozpadla.

Abraham Lincoln

Abraham Lincoln -

Narodil sa 1809 v Kentucky a zomrel 1865. Hoci bol Abraham Lincoln jedným z najslávnejších prezidentvo v dejinách USA, pri voľbách roku 1860 ho podporovala necelá polovica krajiny. Jeho popularita nestúpla ani počas jeho 5-ročného prezidentského obdobia. Lincoln totiž vystupoval proti otroctvu a mnohí statkári na juhu USA boli ešte vždy otrokári. Na protest proti jeho zvoleniu 11 južných štátov opustilo Úniu a spojilo sa v nezávislej Konfederácii. Čoskoro nato vypukla medzi Úniou a Konfederáciou občianska vojna. Lincoln bol schopný vojenský veliteľ. Zo všetkých síl sa snažil udržať jednotu zostávajúcich štátov, hoci mal nepriateľov aj vo vlastnej vláde. Roku 1865 však doviedol štáty Únie k víťazstvu. Potom sa pokúšal napraviť vojnou spôsobené škody a pomeriť proti sebe stojace strany.

Za Lincolna mohutnelo úsilie za zrušenie otroctva. K hnutiu, ktoré viedli bieli Severania zo stredných vrstiev, sa pripojili mnohí oslobodení otroci. Niektorí bojovali počas občianskej vojny v armáde Únie. otroci utekali z juhu na sever, kde ich čakala sloboda.

Abraham Lincoln bol povestný rečník. Roku 1863 sa zúčastnil otvorenia Národného cintorína na mieste bojiska občianskej vojny v pennsylvánskom Géttysburský príhovor. V ňom vyslovil nádej, že "tu pochovaní bojovníci nezomreli nadarmo."

14. apríla 1865 sa Abraham Lincoln zúčastnil na predstavení vo Fordovom divadle vo Wahingtone. Do prezidentskej lóže sa prikradol John Wilkes Booth, herec, ktorý podporoval v občianskej vojne južné štáty a prezidenta postrelil. Nasledujúci deň prezident podľahol zraneniam.

Christian Jacq

Christian Jacq

sa narodil roku 1947 v Paríži. V trinástich rokoch sa mu dostala do rúk História starej egyptskej civilizácie od Jacquesa Pirenneho a táto kniha poznamenala celý jeho život. Prvýkrát navštívil Egypt, keď mal sedemnásť. Vyštudoval egyptológiu a archeológiu na univerzite Sorbonna v Paríži. Založil Ramzesov inštitút, ktorého úlohou je vytvoriť fotodokumentáciu ohrozených egyptských pamiatok. Preslávil sa predovšetkým svojimi románmi z prostredia starého Egypta, medzi najznámejšie patrí Egypťan Champollion, Kráľovná slnka, Egypt veľkých faraónov, trilógia Egyptský sudca, či päťdielny román Ramzes, ktorý získal mnoho literárnych ocenení. Christian Jacq žije v súčasnosti vo Švajčiarsku.

Indira Gándhí

Indira Gándhí - 19. november 1917 – † 31. október 1984 - zavraždená

Keď v roku 1999 BBC pripravila hlasovanie o najvýznamnejšiu ženu uplynulého tisícročia, ľudia ich svojou kontroverznou voľbou prekvapili. Indická premiérka Indira Gándhíová predbehla aj kráľovnú Alžbetu I. a Matku Terezu. India je najľudnatejšou demokratickou krajinou na svete aj vďaka Indire. Rovnako sa dá ale napísať, že indická demokracia sa ukázala taká pevná, že vydržala aj Gándhíovej vyhlásenie stanného práva, ktoré trvalo dva roky. Možno aj preto skončila v podobnej ankete organizovanej v Indii až na štvrtom mieste. Ak by nezahynula pri atentáte, dnes by sa dožila 85 rokov.

Jej meno zvádza ľudí k Mahátmovi Gándhímu, ten však nebol príbuzným Indiry. Otcom bol Džavárharlál Néhrú, prvý indický predseda vlády a najbližší spolupútnik Mahátmu v boji za nezávislosť Indie. Slávne priezvisko získala vďaka manželstvu s politikom Firúzom Gándhím, ktorý ale nebol Mahátmov príbuzný. V Indii to bola ona, kto pokračoval po svojom otcovi a Mahátmovi v nehrúovsko-gándhíovskej dynastii. (Nehrú, Indira a jej syn Rádžív Gándhí ako premiéri riadili Indiu 38 z prvých 50 rokov nezávislého štátu).

Nezvyčajné detstvo strávila v indickom dome Nehrúovcov, ktorý bol centrom boja za nezávislosť od Britov a vo Švajčiarsku, kam chodievala s chorľavou matkou. Gándhí bol u nich ako doma – známa je fotografia, na ktorej Indira sedí vedľa neho potom, ako skončil jednu zo svojich hladoviek.

Mala štyri roky, keď jej otca a starého otca prvýkrát odviedli do väzenia. Vyrastala ako samotárske, predčasne vyspelé dievča. S kamarátmi sa hrávala na odboj proti Británii. Keď mala 11 rokov, založila si s niekoľkými rovesníkmi armádu. Vyrobili zástavy, vymieňali si správy, varili, vyzvedali.

Jej matka zomrela, keď mala 17 rokov. Zdrvená odišla študovať najprv do Švajčiarska a potom na Oxford. Po návrate prišla svadba a Briti ju na deväť mesiacov uväznili. Dala život dvom synom a potom už bola len politika.

Jej otec sa stal v roku 1947, po získaní nezávislosti, predsedom indickej vlády. Ako vdovec potreboval mať svoju dcéru pri oficiálnych akciách a zahraničných návštevách. Mnohému sa podučila. Vo svete aj doma bol jej úsmev populárny, pracovala vo výkonnej rade UNESCO, zdôrazňovala, že sa musí posilniť postavenie žien v politike, rodine aj v spoločenskom živote.

Od otca pochytila okrem socialistických myšlienok aj schopnosť bystro a rýchle reagovať. Nikdy sa však nestala vizionárkou ako Mahátmá.

Hoci sa sama považovala za presvedčenú demokratku, viackrát sa nezdráhala použiť nedemokratické prostriedky. Politiku ale vždy vnímala úprimne ako poslanie a opakovala po otcovi, že je to služba ľuďom.

V roku 1966 sa nikto nedokázal dohodnúť, kto by mal nastúpiť do úradu premiéra. Nakoniec vybrali Indiru ako kompromisného kandidáta, ktorého budú môcť ľahko manipulovať. Veľmi sa mýlili, narazili na tvrdú ženu.

Premiérkou bola 16 rokov. Najskôr v rokoch 1966 až 1977, potom sa musela po prehraných voľbách uchýliť do opozície, a na čele štátu bola znovu od roku 1980 až do násilnej smrti v roku 1984. Vedela sa s prehľadom pohybovať vo svetovej politike (šikovne balansovala medzi socialistickým a kapitalistickým blokom) a doma nemala problém ukázať ostré lakte a zbaviť sa nepriateľov. Bola čoraz viac nedôverčivá v politike aj súkromnom živote.

India počas jej vlády zvládla štiepenie atómu aj vojnu s Pakistanom, čo posilnilo jej podporu medzi strednou vrstvou, nedokázala ale naplniť svoje najznámejšie volebné heslo – „Garibi hatao“ (Koniec biedy).

Počas stanného práva, ktoré vyhlásila v roku 1975 a platilo dva roky (Najvyšší súd jej nariadil, aby rezignovala z funkcie za porušenie volebného zákona) sa jej nepodarilo skrotiť ani populačnú explóziu. Indov počas jej vlády pribudlo na 230 miliónov. Spolu so synom Sandžajom spustila katastrofálny projekt násilnej sterilizácie, ktorý neuspel a narobila si s ním veľa nepriateľov a prehrala vo voľbách v roku 1977. V roku 1980 opäť zvíťazila a ukázala svoju šikovnosť, keď dokázala využiť napríklad aj nespokojnosť chudobných ľudí s drahou cibuľou.

Obrovské problémy už od sedemdesiatych rokov spôsobovali v provincii Pandžáb síkhovia, ktorí stále dôraznejšie požadovali nezávislosť. Indira v roku 1984 nariadila obsadiť hlavnú sikhskú svätyňu. Zahynulo pritom viac než 600 ľudí. Odpoveď na silové riešenie prišla 31. októbra 1984. Zabil ju jeden z jej osobných strážcov sikhského pôvodu. Zostala po nej spomienka na silnú ženu s milým úsmevom a syn Rádživ, ktorého zabili atentátnici o sedem rokov neskôr.

Ed McBain

(1926) Ed McBain, vlastným menom Salvatore A. Lombino, v roku 1956 zmenil svojím prvým románom o 87. revíri navždy tvár detektívnej prózy. Všetky ďalšie knihy sa postupne stali mezinárodnými bestsellermi a McBain rovnako ako jeho postavy legendou. Jeho tvorba sa dá rozdeliť do troch odlišných sérií - podľa miesta konania a hlavných postáv. Nejpočetnejšiu z nich tvoria kriminálne príbehy z prostredia 87. revíru – obsahuje už viac než 50 titulov. Ďalšia séria je spojená s postavou advokáta Matthew Hopea - obsahuje zatiaľ 13 kníh s týmto hlavným hrdinom.

Keď chce McBain viac než iba pobaviť, vráti sa k svojmu rannému autorskému pseudonymu Evan Hunter. Ďalej píše pod pseudonymami Hunt Collins, Ezra Hannon, Richard Marsten, John Abbot a Curt Cannon.

Jeremy Clarkson

Jeremy Clarkson

/ strojový preklad z wikipedie, tak si to doprekladajte sami :-) /

Jeremy Charles Robert Clarkson (narozený 11. dubna 1960 v Doncaster) je britský spisovatel a hlasatel, který se specializuje v motoristických záležitostech. On píše týdenní sloupce pro Časy neděle a Slunce, ale je nejvíce spojován s BBC motoristický program Nejvyšší převodový stupeň, který on představoval od 1989 dokud ne 1999, a pak znovu od 2002 kupředu směřující. Přehlídka má 350 miliónů diváků celosvětově a vyhrál mezinárodní Emmy v roce 2005. “Ne muž daný uváženému názoru,” podle BBC, [2] Clarkson je znán být umíněný a přímý v jeho pohledech.

http://jeremy-clarkson.navajo.cz/ - tu je zbytok a je toho moc :-)

edit cizy: este dodam, ze tento pan ma najlepsiu pracu na svete. TopGear je paradna relacia a Clarksonove typicke hlasky a ksichty su nezabudnutelne.

dalajlama

Dalajláma XIV.

Tenzin Gyatso, 14. dalajláma (*1935) vlastným menom Tenzin Gyatso (= Tendzin Gjamccho) je najvyšší súčasný predstaviteľ lamaizmu, svetská a duchovná hlava Tibetu, intronizovaný v roku 1940. Koncom päťdesiatych rokov vyvrcholila čínska agresia v Tibete a roku 1959 bol 14. dalajláma spolu so stotisíc krajanmi nútený ujsť pred čínskymi vojskami z Tibetu cez Himaláje do Indie, kde im všetkým bol udelený politický azyl. Exilovým sídlom 14. dalajlámu sa stala Dharamsala.

Cestou nenásilia sa 14. dalajláma usiluje o zachovanie tibetskej kultúry a o samostatnosť Tibetu, z ktorého by rád vytvoril zónu mieru a nenásilia. Vo svetovej politike presadzuje princípy lásky, nenásilia, tolerancie, súcítenia. V roku 1989 mu bola udelená Nobelová cena mieru.

Jack Rozparovač

Jack Rozparovač

(anglicky Jack the Ripper) byl vrah, který mezi srpnem a listopadem 1888 vraždil prostitutky v Londýně. Jeho totožnost je neznámá, nikdy nebyl dopaden.

Počet obětí tohoto vraha není znám mimo všechny pochybnosti, nejčastěji se hovoří o pěti vraždách (jinak se počty pohybují od 4 do 9). Nejčastěji bývají jako oběti uváděny Catharine Eddowesová, Annie Chapmanová, Mary Jane Kellyová, Mary Nicholsová a Elizabeth Strideová. Ženy byly nejprve škrceny, potom je vrah položil na zem a podřízl jim hrdlo, nakonec byla těla rozčtvrcena. Podle způsobu, jakým byla těla rozřezána, se usuzuje, že vrah měl podrobnější znalosti anatomie.

V průběhu vyšetřování dostávaly noviny dopisy – údajně – od vraha (v jednom z nich se podepsal jako Jack Rozparovač). V jednom balíčku byl kus ledviny, v tehdejší době nebylo možné zjistit zda patří, či nepatří k oběti. Dnes se považuje za téměř jisté, že většinu těchto dopisů nepsal vrah.

Příběh tohoto sériového vraha zaujal mnoho spisovatelů (např. Arthur Conan Doyle), později se dočkal i mnoha filmových a televizních zpracování.

podrobnejší príbeh :

Prvého septembra 1888 sa celým Londýnom šírila správa o beštiálnej vražde štyridsaťdvaročnej Mary Ann Nicholsonovej, ktorá sa stala nad ránom, v najhoršej štvrti hlavného mesta, Whitechapeli. Neznámy násilník jej dlhým nožom podrezal krk, no než táto nešťastnica stačila vydýchnuť naposledy, stihol jej ešte rozpárať brucho. Keďže išlo o chudobnú, špinavú štvrť, kde sa to len tak hemžilo lacnými krčmami, bordelmi, prostitútkami a najrôznejšími indivíduami, polícia tomu nevenovala zvýšenú pozornosť. Navyše Nicholsonová bola známa tým, že si na živobytie zarábala najstarším remeslom a tak sa kompetentní domnievali, že sa asi stala obeťou nespokojného zákazníka.

Lenže o osem dní sa neznámy zabijak opäť prihlásil o slovo. Tentoraz si vyhliadol chudorľavú Annie Chapmanovú, ktorá dopadla podobne, ako predtým jej kolegyňa. To sa už Whitechapelom začal šíriť strach. Bezbranné prostitútky sa báli vychádzať do nočných ulíc za kšeftom, pretože čosi ako pouličné osvetlenie, alebo nočné hliadky, boli v tomto londýnskom brlohu neznámym pojmom. Polícia si však nebezpečenstvo ďalšieho možného útoku uvedomovala a "poctila" Whitechapel svojou návštevou. Uniformovaní "bobíci", súkromní detektívi i samozvaní sudcovia z radov domobrany prečesávali okolie dňom i nocou.

Polícia medzitým obdržala list, v ktorom sa beštiálny násilník vystatoval a smial zástupcom zákona do očí. Okrem toho, že kostrbaté písmo bolo napísané červeným atramentom, mali vyšetrovatelia ešte malú stopu. Totiž prezývku, autor listu sa podpísal ako "Jack Rozparovač". Súdni lekári navyše zistili, že vrah whitechapelských prostitútok je ľavák a má značné vedomosti z anatómie, pretože je očividne schopný presne vybrať ľudský orgán.

Nebola to síce žiadna prevratná informácia, no polícia mala aspoň niečo, čoho sa mohla chytiť. Muži zákona začali ihneď preverovať duševne chorých chirurgov, mäsiarov, alebo delikventov známych svojimi sexuálnymi prehreškami. A zatiaľ čo vyšetrovatelia usilovne - ale zjavne neefektívne - pátrali, Jack Rozparovač ďalej vyčíňal. . .

Tridsiateho septembra objavila hliadka telo štyridsaťpäťročnej Elizabeth Strideovej, ktorá mala v jednej ruke strapec hrozna a v druhej bonboniéru. Tajomného vraha však zrejme niekto vyrušil, pretože obeť zostala nezohavená. Čo si tu odoprel, to si trúfalý Jack vynahradil už o hodinu (!) neskôr, keď mu do rany padla štyridsaťtriročná prostitútka Catherina Eddowesová. Tú priamo na blatistej uličke vypitval a časť obličky poslal svojim "lovcom" spolu s listom, v ktorom lámanou angličtinou stálo: "Posélám vám púlku ledviny, tú druhú sem si opékeu a zjedeu . . ." Šokujúce bolo, že len o niekoľko metrov vedľa hliadkoval policajt, ktorý však na počudovanie nič nepočul.

Dve vraždy za noc zrejme ukojili Rozparovačove zvrátené chúťky a šesť týždňov nedal o sebe vedieť. Desiateho novembra uprostred noci však netvor v ľudskej koži dostal opäť chuť na praktickú hodinu anatómie. Doplatila nato mladá Jane Kellyová, ktorú podrezal v jej vlastnej kutici. Vzápätí ju vypitval, srdce, pečeň, obličky a ďalšie orgány potom starostlivo porozkladal po miestnosti.

To však už mala polícia v rukách niekoľko adries podozrivých. Jedným z nich bol i vojvoda z Clarence, vnuk kráľovnej Viktórie. Vedelo sa, že trpí duševnou poruchou, má nevypočítateľné správanie a podobného muža v drahom obleku so šviháckymi spôsobmi vo Whitechapeli niekoľkokrát videli. Po piatej vražde ho radšej dali zavrieť do ústavu pre choromyseľných, kde o tri roky neskôr skonal.

Oveľa pravdepodobnejším Jackom Rozparovačom bol neúspešný právnik John Druitt, o ktorom sa vedelo, že z duše nenávidí ženy. Druitt sa onedlho po vražde Kellyovej utopil v Temži, zanechal však po sebe list na rozlúčku, ktorý zrejme mnohé vysvetľoval, no polícia ho kto vie prečo nikdy nezverejnila. Príčinou bolo asi jeho členstvo vo vplyvnom Klube Apoštolov, londýnskej smotánky, ktorého predstavitelia mohli využiť svoju moc, aby na klub nevrhli zlé svetlo a zároveň uchránili povesť svojho zosnulého člena.

Nech to už bolo tak či onak, po Druittovej samovražde a zavretí vojvodu z Clarence do blázinca, sa už Jack Rozparovač vo Whitechapeli neukázal . . .

ABBA

ABBA

Švédska populárna hudobná skupina. Stala sa najúspešnejšou švédskou hudobnou skupinou a jednou z najpopulárnejších hudobných skupín na svete. Neoficiálne zdroje vravia, že celkovo sa predalo od 140 do 500 miliónov nosičov s hudbou tejto skupiny, čo by z nich urobilo druhú najúspešnejšiu skupinu na svete, hneď po The Beatles.

Skupinu ABBA založili v roku 1972 jej štyria členovia Björn Ulvaeus, Benny Andersson, Agnetha Fältskog a Anni-Frid Lyngstad (prezývaná „Frida“). Preslávila ich pesnička Waterloo, s ktorou v roku 1974 vyhrali súťaž Eurovízie. Skupina sa v roku 1983 dohodla, že si spravia krátku prestávku a zamerajú sa na svoje sólové projekty. Prestávka však trvá dodnes.

Názov skupiny vznikol použitím prvých písmen krstných mien jednotlivých členov. Od roku 1975 sa na propagačných materiáloch skupiny začalo objavovať logo, v ktorom bolo druhé B v názve prevrátené.

Albumy

* 01. Ring Ring

* 02. Waterloo

* 03. ABBA

* 04. Arrival

* 05. The Album

* 06. Voulez-Vous

* 07. Super Trouper

* 08. The Visitors

Sir Arthur Conan Doyle

Sir Arthur Conan Doyle (22. května 1859 – 7. července 1930) byl anglický (skotský) spisovatel.

Narodil se 22. května 1859. Nejprve navštěvoval stonyhurstskou školu, pak studoval medicínu na edinburské univerzitě. Po studiích pracoval 7 měsíců jako lodní chirurg na velrybářské lodi Hope, poté sehnal lépe placené místo na jiné lodi, zde onemocněl tyfem. Uzdravil se a počátkem roku 1882 se vrátil do Edinburghu, kde si se svým přítelem za studií otevřel lékařskou praxi. Jejich pokus však záhy ztroskotal a tak se A. C. Doyle přestěhoval do Portsmouthu, kde si otevřel lékařskou ordinaci v Southsea a právě v této době založení ordinace začal psát svoje knihy.

Doyle nebyl jenom lékařem, velice se zapojoval do občanského života. Hodně sportoval; byl schopným detektivem; jako doktor se zapojil do búrské války. Byl mimo jiné také misionářem a kazatelem; propagoval výstavbu tunelu pod Lamanšským kanálem aj.

edit: jedna podstatná vec, kvôli ktorej je dodnes slávny, ináč by sa na neho zrejme dávno zabudlo :

je duchovným otcom Sherlocka Holmesa ... stal sa z neho jeden z najslávnejších autorov detektívneho žánru.

g.

John Romero

Alfonso John Romero

Narodený 28. októbra 1967) je jeden z najznámejších dizajnérov, programátorov a vývojárov v hernom priemysle. Je známy ako spoluzakladateľ id Software a ako hlavný dizajnér ich svetoborných hier Wolfenstein 3D, Doom, a Quake. Jeho unikátne dizajny a vývojárske nástroje, spolu s revolučnými programovacími technikami, ktoré vytvoril a implementoval hlavný programátor id Software John Carmack viedli k masovej popularizácii tzv. first person shooter v 90tych rokoch. Bol to on, kto prvý prišiel s termínom „deathmatch“.

Prvá hra Johna Romera – Scout Search bola vydaná ako príloha v časopise inCider, ktorý bol v 80tych rokoch jeden z najpopulárnejších časopisov pre Apple II. Johnova prvá firma, Capitol Ideas Software, bola uvedená ako vydavateľ pre minimálne 12 z jeho prvých hier. John obsadil decembrovú titulku magazínu Nibble tri roky za sebou, počnúc rokom 1987. John takisto vyhral programovaciu súťaž v magazíne A+ už počas svojho prvého roku vydávania so svojou hrou Cavern Crusader.

Romerove prvé zamestnanie bolo vo firme Origin Systems, kde sa zamestnal v roku 1987, po ôsmich rokoch programovania na voľnej nohe. Pracoval na porte 2400 A.D z Apple II na Commodore 64, ktorý však bol zrušený kvôli slabej predajnosti verzie Apple II. John sa potom presunul pracovať na Space Rogue, hre od Paula Neuratha. Počas tejto doby bol oslovený, či by sa nechcel pridať k Paulovej chystanej spoločnosti Blue Sky Productions, ktorá sa neskôr premenovala na Looking Glass Technologies. John však opustil Origin Systems, aby spoluzaložil hernú spoločnosť Inside Out Software, kde previedol Might and Magic II z Apple II na Commodore 64 a takmer dokončil port z Commodore 64 na Apple II. Prácu však nedokončil, pretože firma Epyx zrušila všetku výrobu týkajúcu sa portov, kvôli masívnym investíciám do hier novej úrovne na prichádzajúce Atari Lynx.

Počas tejto krátkej doby urobil John výtvarnú časť hry Dark Castle verzie pre Apple IIGS. V tej istej dobe John a jeho kamarát Lane Roathe založili spoločnosť nazvanú Ideas From The Deep a napísali verzie hry Zappa Roids pre Apple II, PC, a Apple IIGS. Ich posledná spolupráca bola na hrách pre Apple II ako Zork, Zero, Arthur, Shogun a Journey. Ideas From The Deep existuje dodnes ako IFD.

Romero sa potom presťahoval v marci roku 1989 do Shreveportu v Louisiane a pridal sa k firme Softdisk, ako programátor v oddelení Špeciálnych Projektov. Po niekoľkých mesiacoch pomáhania mesačníku Big Blue Disk, ktorý sa zaoberal PC, oficiálne odštartoval divíziu pre PC hranie v júli 1990 nazvanú Gamer´s Edge (Hráčov kútik). Tu John najal Johna Carmacka, ktorý len pracoval v Kansas City na voľnej nohe, presunul Adriana Carmacka z grafického oddelenia Softdisku a prehovoril Toma Halla, aby im počas jednej noci prišiel pomôcť s herným dizajnom. Team sa poskladal veľmi rýchlo a John si uvedomil talentovanosť skupiny a presvedčil ostatných aby spoločne založili novú hernú spoločnosť, id Software.

John pracoval v id Software od roku 1991 do 1996 a bol tvorca viacerých prelomových hier ako Commander Keen, Wolfenstein 3D, Doom, Doom II (v ktorom stvárnil záverečného bossa) a Quake a vedúci pracovník a dizajnér hier Heretic a Hexen.

Romero neskôr založil Ion Storm v Dallas so svojim spolupracovníkom z id softu Tomom Hallom, kde dizajnoval a vytvoril Daikatanu. Táto ambiciózna strieľačka bola oznámená v roku 1997 s dátumom vydania na Vianoce toho roku. Tento termín sa však počas nasledujúcich mesiacov opakovane posúval a hre začala narastať negatívna reklama. Nakoniec sa hra vydala až v roku 2000, v apríli, po troch rokoch vývoja, čo bola na vtedajšiu dobu neobvykle dlhá doba. Po vydaní bola Daikatana rozdrvená kritikou a objavila sa v mnohých rebríčkoch najhorších hier. Napriek tomu sa jej celosvetovo predalo cez 200 000 kópií počas prvého roku predaja, takže dokázala svojimi ziskami vrátiť náklady, ktoré sa vložili do jej vývoja.

V rokoch 1999 a 2003 bol John zapletený so Stevie Caseovou, prominentnou postavou herného priemyslu, ktorá sa stala známou pretože ho porazila v Quake deathmatchi. Do ich rozchodu v roku 2003 pracovala Case v Monkeystone Games ako Romerova pravá ruka. V januári sa Romero oženil s Rumunkou menom Raluca Alexandra Pleşca.

V polovici októbra roku 2003 sa Romero pridal k Midway Games ako šéf projektu na hre Gauntlet: Seven Sorrows. S Monkeystone udržiaval síce pracovné vzťahy naďalej, ale do vedenia spoločnosti sa dostal Lucas Davis. Následne sa Monkeystone presťahovali do Austinu v Texase, kde pracovali na hre Area 51, ktorú práve robilo Midway. Monkeystone Games sa v januári 2005 zatvorili.

Martin Borman