Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Ré alebo Re alebo Ra alebo Rá je najdôležitejší z egyptských bohov Slnka a samo Slnko, Pán neba, Stvoriteľ a vládca sveta.

Od najstarších čias bol jedným z najvyšších egyptských bohov, ako to zodpovedá významu Slnka pre život na Zemi, a tešil sa úcte v celom Egypte.

Poseidon

Poseidón (po latinsky Neptunus, čiže Neptún) je starogrécky boh, jedno z najstarších božstiev Grécka, ktorého meno sa objavuje už na tabulkách z minojského paláca v Knosse. Pôvodne bol jedným z najvyšších mužských božstiev, uctievaným v južných ostrovných oblastiach, predovšetkým medzi Iónmi. Jeho meno značí manžel Zeme alebo Pán. Neskôr boli jeho právomoci obmedzené na vládu nad morami a vodným živlom, ale tiež napríklad nad zemetrasením a koňmi.

Podľa Hesióda je jeho otcom titán Kronos a matkou Kronova sestra Rheia. Hneď po narodení bol, tak ako jeho ostatní súrodenci, zhltnutý otcom obávajúcim sa, že ho niektorý z jeho potomkov zvrhne. Keď sa jeho najmladšiemu bratovi Diovi podarilo Krona prelstiť, titán Poseidóna vyvrhol a ten sa pridal na Diovu stranu v boji s titánmi, Titánomachii. Neskôr si so svojimi dvoma bratmi, Diom a Hádom, rozdelil Poseidón vládu nad svetom - dostal do moci more.

Poseidón dostal od Kyklópov trojzubec, ktorý sa stal jeho nástrojeo a zbraňou, slúžil mu na vyvolanie búrok a zemetrasení. Pri delení sveta medzi troch Kronových synov mu pripadla morská ríša.

Poseidónovou manželkou je Amfitríta, ale zaplieta sa postupne s veľa inými ženami, tak bohyňami, ako aj smrteľníčkami, a má s nimi nespočetných potomkov. Poseidón je otcom veľa gréckych hrdinov a mýtickým predkom početných kráľovských rodov.

Starí Gréci obetovali Poseidónovi býka a koňa, pretože tieto pozemské zvieratá symbolizovali dravosť, násilie, ale aj plodivú silu.

Najvýznamnejším Poseidónovým kultovým miestom bol Korint. Na jeho počesť sa v jeho blízkosti konali každý druhý rok Isthmické hry.

Rimania stotožnili Poseidóna s bohom Neptúnom.

Zeus

Syn Titana Krona a jeho manželky Reie, najvyšší boh starých Grékov. Nebol vždy najvyšším bohom, ani nevládol od večnosti: vlády nad bohmi a ľuďmi sa zmocnil víťazným povstaním proti svojmu otcovi Kronovi, ktorý tiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom po prvopočiatočnom Chaose.

V hérojskych časoch bol už Zeus vládcom, ktorý svoju moc vcelku nezneužíval, a hoci mal mnohé ľudské slabosti, bol predsa len najlepší zo všetkých do tých čias známych vládcov nad bohmi i ľuďmi. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene: tým sa odlišoval od bohov iných náboženstiev, v ktorých sa bez božej vôle ani vlas nepohol. Ostatní bohovia, a takisto ľudia, mali svoju vôľu a slobodu. Ako najvyšší vládca nad bohmi a ľuďmi bol Zeus pôvodcom a ochrancom božských i ľudských poriadkov. Dával moc kráľom, ochraňoval ľudové zhromaždenia, upevňoval právo, bol svedkom a ochrancom prísahy, trestal neprávosť a nespravodlivosť, bol záštitou všetkých, ktorí u neho hľadali pomoc (aj keď pri tom nebol vždy dôsledný). Všetko videl, všetko počul a všetko tiež vedel (ak nie hneď, tak sa to aspoň dodatočne dozvedel). Poznal aj budúcnosť a dakedy ju ľuďom naznačoval rôznymi znameniemi, hlavne prírodnými úkazmi, snami a veštbami (hlavne ak ho o to prosili a priniesli mu príslušné obete). Jeho najmocnejšími zbraňami boli hromy a blesky. Nezničiteľný a neporušiteľný bol aj jeho štít aigis čiže egida. Diovým hlavným sídlom bol končiar vrchu Olympu v Tesálii, ktorý sa strácal v oblakoch a siahal až po nebo. Tam mal aj svoj veľkolepý palác, ktorý mu zo zlata postavil jeho syn Hefaisfos. Rád sa tiež zdržoval na krétskom vrchu Ide, na Ide v Troade, na fockom Parnase, boiótskom Kitairóne i na iných vrchoch. Keď sa stal pod menom Jupiter aj bohom Rimanov, mal svoje pozemské sídlo aj na rímskom pahorku Kapitole. Z Olympu chodil, kam sa mu zachcelo, na zlatom voze, ináč bol však prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohol človek požiadať nielen v chráme, ale hocikde. Občas prichádzal na svet aj v zmenenej podobe. Brať na seba podobu hocakého človeka, zvieraťa či prírodného javu bolo však výsadou každého boha. Riadenie sveta bohov a ľudí Dia príliš nezaťažovalo. Väčšinu času trávil spolu s ostatnými bohmi na hostinách v olympských paláchoch, kde sa podávali ako jedlo ambrózia a ako nápoj nektár.

teraz môj najobľúbenejší Hermes :lol:

Hermes (po grécky Hermés - Ἑρμῆς, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a nymfy Máie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.

V starorímskej mytológii bol stotožňovaný s bohom Merkúrom.

Zo spojenia s egyptským bohom Anubisom vznikla v antickom synkretizme postava Hermanubis. V egyptskej mytológii je potom predovšetkým stotožňovaný s bohom Thotom, ktorý neskôr dostal (grécke) označenie Hermes Trismegistos. Toto delenie však nie je jednoznačné, v dôsledku rôzných výkladov dochádza často k prekrývaniu jednotlivých božstiev a k používaniu rôznych mien pre každého z nich.

Hermovi bola pripisovaná úloha vo veľa oblastiach:

* na začiatku bol Hermes považovaný za boha plodnosti

* neskôr ako posol prenášal posolstvá bohov ľuďom a sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia; ako božský posol bol aj bohom ciest a pútnikov, ale aj obchodníkov

* ďalej bol ochránca hlásateľov, sprievodca pocestných a boh všetkých vynálezov

* Hermes bol zbožňovaný aj zlodejmi a básnikmi a považovaný za ich patróna a ochráncu; ako vynálezca lýry bol považovaný za boha hudby

* bol aj bohom snov a mágie

* je tiež označovaný za ochrancu slnečného znamenia Býka

Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv (za chvost ich zatiahol do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy), večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.

Hermovým menom nazvali už v staroveku najbližšiu planétu Slnka. Dodnes sa volá podľa latinskej formy jeho mena Mercurius čiže Merkúr.

Hefaiston

Hefaiston, Hefaistos

Héfaistos je syn Dia a Héry. V řecké mytologii byl bohem ohně a kovářství, jeho římský ekvivalent je Vulkán (latinsky Vulcanus).

Héfaistos byl ošklivý a slabý hned po svém narození. Vlastní matka ho pro jeho nedokonalost svrhla z Olympu. Zachránily ho bohyně Thetis a Eurynomé, které ho i vychovaly. Jednou pak Héra zjistila, že překrásný šperk, který měla Thetis, vytvořil Héfaistos. Přivedla proto Héfaista zpět na Olymp a zařídila mu bohatě vybavenou kovárnu s dvaceti měchy. Héfaistos se tak se svou matkou smířil a jednou, když se jí statečně zastával proti Diovi, srazil ho jeho otec podruhé z Olympu. Héfaistos padal celý den a když konečně dopadl na ostrov Lémnos ( někdy uváděn jako - Limnos ), zlomil si obě nohy a velmi potřeboval pomoc obyvatel, kteří ho vlídně přijali.

Často bývá srovnáván s bohyní Pallas Athénou. Je velmi zručným kovářem, který zhotovuje mistrná díla, nevyrovná se však Pallas Athéně duchem, který je hlavním základem umění. Héfaistos má dílny pod Etnou, kde vládne základnímu prvku kovářského řemesla, ohni. Jeho pomocníky jsou Kratos (síla) a Biá (Násilí). Pallas Athéna předčila Héfaista nejen duchem, ale i svou ladností - Héfaistos byl belhající se mrzák, kterému se bohové často vysmívali. Přece však Héfaistos, zdánlivě nemotorný a slabý, vystavěl bohům jejich nádherné paláce na Olympu, zhotovil zbroj největšího hrdiny Achillea, brnění jednoho z předních řeckých reků Dioméda a na výzvu Diovu vytvořil z vody a země bytost Pandoru. Podle Odysseje byla manželkou Héfaistovou bohyně Afrodíté, která ho podváděla s bohem Áreem. Když pak Héfaistos milence překvapil a zavolal bohy, aby viděli tuto nevěru, sklidil opět jen výsměch a Afrodíté zůstala stejná.

Héfaistos nejvíce miloval ostrov Lémnos (do dnešních dnů se zachovaly zbytky města, pojmenovaného právě po Héfaistovi - Ifaistia ), kde byl též soustředěn jeho kult. Na jeho počest se konaly v Athénách, kde stojí dodnes jeho chrám ( Héfaisteion / Hephaisteon - chrám se nápadně tyčí nad korunami stromů v rohu Agorá a připomíná zmenšeninu Parthenonu, jemuž zároveň konkuruje jako jeden z nejlépe udržovaných řeckých chrámů ), slavnosti Héfaista a Chalkeia.

Héfaistos byl zobrazován v pracovní haleně (exomis), která pravou ruku nechávala zcela volnou, s kovářskou zašpičatělou čapkou na hlavě a s odznaky své profese - kleštěmi a kladívkem - v rukou.

Když Prométheus kradl bohům oheň, bylo to právě z Hefaistovy dílny.

Artefakty vytvořené Héfaistem

brnění

Achillea

Dioméda

bytost Pandora

Hádova přilba neviditelnosti

Héliův vůz

okřídlená helma a sandály boha Herma

Afrodita

Podle Homéra byla dcerou nejvyššího boha Dia a bohyně deště Dióny, podle Hésoida se zrodila z mořské pěny oplodněné bohem nebe Uranem a vystoupila z moře na ostrově Kypr. Díky své kráse a svým kouzlům se stala jednou z nejmocnějších bohyň, neodolali jí ani bohové, ani lidé.

Měla řadu pomocníků: Charitky - bohyně půvabu a krásy, Hóry - bohyně ročních období, Peithó - bohyně lichotivého přemlouvání, Himer - bůh vášnivé touhy, Poth - bůh milostné touhy, Hymén - bůh sňatku, Eros - bůh lásky, před jehož šípy nebylo úniku. Afrodita se těšila velké úctě a vážnosti, protože lásky hraje v životě lidí i bohů nesmírnou úlohu. Kdo jí prokazoval úctu a přinášel oběti, mohl se spoléhat na její přízeň. Byla to však bohyně poměrně nestála a štěstí, které poskytovala, bývalo často prchavé.

Někdy dokázala pravé divy, jaké dokáže jen láska. Kyperskému sochaři Pygmaliónovi oživila například chladnou mramorovou sochu, do které se zamiloval. Své oblíbence chránila na bojištích, v mořských bouřích i před úklady nepřátel. Uměla ovšem také nenávidět, vždyť nenávist je rodnou sestrou lásky. Plachého mladíka Narkissa, který podle udání žárlivých nymf opovrhoval jejími dary, dohnala k tomu, že se zamiloval sám do sebe a spáchal sebevraždu. Sam kupodivu neměla v lásce příliš štěstí, neboť žádného z milenců si neudržela. Neměla však štěstí ani v manželství. Nejvyšší bůh Zeus jí určil za manžela nejnevzhlednějšího ze všech bohů, chromého a věčně zpoceného božského kováře Héfaista. Náhradou za to hledal útěchu zejména u zuřivého boha války Area, s nímž pak měla pět dětí (Érota, Anteróta, Deima, Foba a Harmonii), potom u boha vína Dionýsa (porodila mu syna Priápa) a kromě jiných také boha obchodu Herma, ba dokonce i obyčejného smrtelníka, dardanského krále Anchísa, s nímž měla syna Aineia.

Z jejích zásahů do bouřlivých událostí světa mýtů měla nejdalekosáhlejší následky přízeň, kterou věnovala synovi trojského krále Priama Paridovi. Odměnou za to, že jí ve sporu s bohyněmi Hérou a Athénou přiřkl prvenství v kráse, slíbila mu za manželku nejkrásnější ze smrtelných žen. Touto ženou byla podle shodného názoru bohů i lidí Helena z Argu, manželka spartského krále Meneláa, a proto ji Paridovi pomohla unést do Tróje. Meneláos se však Heleny nechtěl vzdát a žádal ji zpět; když mu ji Paris odmítl vrátit, zmobilizoval s pomocí svého bratra Agamemnona, mocného mykénského krále, všechny achajské krále k trestní výpravě proti Tróji. Sto tisíc mužů se pak přeplavilo pod Agamemnovovým vedením přes moře a zaútočilo na Tróju. Afrodita pochopitelně pomáhal a Trójanům, ale boj nebyl její silnou stránkou; stačilo například, že ji škráblo kopí achajského vojevůdce Dioméda, a s nářkem z bojiště prchla. V hrozné desetileté válce, které se zúčastnili všichni tehdejší hrdinové a téměř všichni bohové, Paris nakonec zahynul a po jeho smrti padla Trója v trosky: zbyla po ní jen sláva a Homérovy básně.

Héra

Héra

Veľká bohyňa Héra, manželka štítovládneho Dia, je ochrankyňou manželstva a stará sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov. Zosiela manželom početné potomstvo a žehná matke pri pôrode.Héra dlho žila ďaleko od Olympu, v tichu a pokoji. Keď ju veľký Zeus uvidel, zamiloval si ju a ulúpil ju Téthyde. Bohovia honosne slávili svedbu Dia s Hérou. Íris a Charitky obliekli Héru do nádherných šiat a ona žiarila svojou mladou velebnou krásou na zlatom tróne po boku Dia.

Všetci bohovia prinášali Hére dary, bohyňa Zeme Gaia pre ňu vo svojom vnútri vypestovala jabloň so zlatými plodmi.Héra je veľká, spod čelenky jej padajú prekrásne kadere. Bohovia ctia Héru, ctí si ju aj jej manžel Zeus a často sa s ňou radí. Héra Diovi často odporuje a vznikajú medzi nimi spory. Vtedy sa Zeus nahnevá a začne manželke hroziť trestami. Héra stíchne a potlačuje hnev. Spomína, ako ju Zeus potrestal bičovaním alebo ako ju zlatými reťazami spútal a zavesil medzi nebo a zem a priviazal jej k nohám dve ťažké kovadliny.Héra často trpí od Dia rôzen urážky. Tak bolo keď si Zeus zamiloval krásnu Íó. Aby ju pred Hérou uchránil, premenil ju na kravu. Tým ju však nezachránil. Keď Héra snehobielu kravu Íó zbadala, požiadala Dia, aby jej ju daroval. To jej nemohol odopriať a Héra ju dala strážiť stookému Argovi, ktorý nepoznal spánok a strážil Íó tak, že sa pred ním nemohla nikde ukryť. Nešťastná Íó trpela a nikomu nemohla povedať o svojom trápení lebo bola zbavená daru reči. Zeus videl jej trápenie a zavolal svojho syna Herma, nariadil mu, aby Íó oslobodil. Íó bola oslobodená ale pred Hériným hnevom neušla. Poslala na ňu strašného ovada, ktorý svojim hrozným žihadlom bodal nešťastnicu, ktorá týmto mučením prišla o rozum....

Gaia

Gaia (ojedinele Gáia; po grécky Γαῖα - Zem) alebo Gé je v gréckej mytológii personifikácia Matky Zeme, je to Bohyňa Matka, ktorá vstala z Chaosu a porodila najskôr Urana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.

Moderná mytológia aj niektorí vedci operujú s tzv. teóriou Gaii, ktorá chápe planétu Zem a jej biosféru ako Gaiu, jediný ucelený superorganizmus regulujúci podmienky svojej vlastnej existencie.

Najády

Najády /latinsky Naiades/ sú v gréckej mytológii vodné, lesné a horské bohyne či polobohyne. sú to bytosti podobné našim rozprávkovým vílam.všetky boli krásne, ich poslaním bol spev, tanec, zábava. vyskytovali sa obyčajne v spoločnosti prírodnych tvorov ako sú Siléni, Satyri, Pani alebo i v spoločnosti bohov, často to bol Apollón, Dionýsos alebo Hermes či bohyňa Artemis. zvyčajne to boli panny, mnohé však mali potomkov s bohmi alebo ľuďmi. dokonca neboli všetky nesmrteľné. boli prívetivé k ľuďom, iba pekní mladí muži mohli prísť k nehode alebo dokonca k smrti. príkladom je Hylás na výprave Argonautov, Narkissos, Hermafrodítos. Gréci a Rimania prinášali nymfám obete, budovali im oltáre a svätyne, v prírode aj v mestách. niekedy im boli zasväcované aj jaskyne.

nymfy sú najpočetnejšia skupina polobohýň alebo nižších bohýň. delia sa do skupín podľa toho, kde žijú. najády sú nymfy jazerné, riečne, potočné, horských bystrín, prameňov; dávali poliam vlahu, zabezpečovali úrodnosť pôdy. najády minerálnych prameňov mali liečebnú a vešteckú moc. ich osudy boli veľmi rozmanité, niektoré žili medzi bohmi na Olymbe, iné na zemi so smrteľnými manželmi, s ktorými museli znášať radosti i starosti pozemského života. boli vešne mladé a krásne, avšak neboli nesmrteľné, keď vyschlo ich žriedlo alebo prameň, umierali s ním.

spartská/trójska Helena

Helena - (latinsky Helené) je v řecké mytologii dcerou nejvyššího boha Dia a jeho milenky Lédy. Helena byla prohlášena a uznávána jako nejkrásnější z žen.

Helenina matka Léda byla manželkou spartského krále Tyndarea. S ním měla dceru Klytaimnéstru a syna Kastora. Když se však do Lédy zakoukal sám nejvyšší bůh Zeus, také jemu porodila dvě děti - krásnou Helenu a syna Polydeuka. Král Tyndareós i nevlastní děti přijal do své rodiny a vychovával je jako vlastní.

Helenini bratři vyrůstali jako dvojčata, byli oba udatní bojovníci a vyskytovali se všude jenom spolu, takže byli označováni jako Dioskúrové - Blíženci. Spolu se dostali na nebeskou klenbu, kde září v souhvězdí Blíženci. Sestra Klytaimnéstra se provdala za mykénského krále Agamemnona.

Helena brzy vyrostla do takové krásy, že pověst o ní šla i do vzdálených krajů. Už jako velmi mladou dívku ji unesl athénský král Théseus s dopomocí svého přítele Peirithooa, krále Lapithů. Bratři Kastór a Polydeukés ji rychle osvobodili a přivedli zpět domů.

Po krátkém čase se začali objevovat nápadníci a do Sparty zakrátko mířil každý mladý achajský princ, který toužil mít ji za manželku. Docházelo ke sporům i k šarvátkám a málem všechno hrozilo přerůst ve vnitřní válku. Chytrý ithacký král Odysseus proto poradil králi Tyndareovi, aby nechal samotnou Helenu vybrat si muže podle svých představ a náklonnosti. A také na Odysseův další návrh se všichni zavázali, že takto vybraného nápadníka bez námitek a výhrad všichni uznají a že vítěze nejen nebudou ohrožovat, ale naopak mu budou pomáhat.

Šťastným (jak se to vezme) mužem se stal spartský král Meneláos, bratr bohatého a vlivného mykénského krále Agamemnona. Helena brzy porodila dceru Hermioné. Když král Tyndareós zemřel, stal se Meneláos jeho nástupcem na spartském trůnu. Osud však už chystal svá překvapení.

Král Meneláos přijal Parida i jeho doprovod, bratrance Aineia, uspořádal bohatou hostinu. Při prvním setkání s Helenou se Paris do ní zamiloval a jí prý také nebyl docela lhostejný. Druhý den Meneláos musel za nějakými povinnostmi na Krétu, přenechal hosty Heleně, kterou ještě nabádal, aby jim byla ve všem k dispozici. A tak se stalo, že Helena zcela zapomněla na svého manžela i dítě a s Paridem tajně odplula do Tróje. Některé verze tvrdí, že ji Paris donutil či dokonce násilím unesl. Také se říká, že nemířili do Tróje rovnou, ale že pobyli v Egyptě či v Sidóně, dokonce několik let. Ať už to bylo tak nebo onak, zároveň s Helenou zmizela i pokladnice spartského krále. Samozrejme nastala vojna a samozrejme kvôli žene, že Vyšno-nižniaská Heleno.

Narcis :lol: :)

Narcis je v gréckej mytológii krásny chlapec, ktorý pohŕdal láskou nymfy Echo a bol potrestaný bohmi tým, že sa zamiloval do vlastnej podoby na vodnej hladine.

od toho je pomenovaný :

Narcizmus alebo sebaláska je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu; nazvaný podľa Narcisa. V psychoanalýze stav, v ktorom sa Ja stalo vlastným sexuálnym objektom; u E. Fromma obranný mechanizmus proti strate sebaúcty; v súčasnej psychiatrii druh psychopatie u človeka, ktorý vníma len seba a svoje záujmy.

Cháron

Cháron (gr. Χαρών „prudká žiara“) bol v gréckej mytológii Hádovým prievozníkom. (Etruský ekvivalent: Charun) Prevážal mŕtvych v podsvetí z jednej strany rieky Acherón (᾽Αχέρων) na druhú, ak mali jeden obolos (mincu) na zaplatenie - preto sa mŕtvi v antickom Grécku vždy pochovávali s mincou pod jazykom. Tí, ktorí nemali čím zaplatiť, museli putovať po brehoch Acherónu po celých sto rokov.

Podľa Vergiliovej Eneidy (VI. kniha) dala Sybilla Eneovi Zlaté rúno, potrebné na prekonanie rieky, aj keď bol stále živý.

Cháron bol synom Ereba (ἔρεβος tma) a Nyx (νύξ noc). Bol zobrazovaný ako výstredný, vychudnutý starý muž alebo ako okrídlený démon s dvojitou sekerou.

Občas sa hovorí, že prevážal duše cez rieku Styx, ale podľa všetkých prameňov to bola rieka Acherón.

Artemis

Artemis (po grécky Ἄρτεμις, po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba).

Podľa povesti ju matka porodila na ostrove Ortygia deň pred Apolónovým narodením. Artemis je bohyňa lovu. Preto je často zobrazovaná s lukom. Ďalej je ochrankyňou lesov a divej zveri a bohyňa mesiaca.

Aeskulap

Boh lekárstva Aeskulap bol zobrazovaný ako starý muž s miskou a palicou okolo, ktorej je navinutý had? V dobe Antiky bol v Grécku ako boh lekárstva uctievaný Asklépios, známy v latinizovanej podobe ako Aesulap. Zobrazovaný bol tiež ako ušľachtilý starec s miskou v ruke a vždy s palicou, po ktorej sa vinie had. Práve táto palica s hadom sa stala symbolom liečiteľstva a znakom lekárov. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že palicu neobtáča had, ale parazitický červ -Vlasovec medinský ( Dracunculus medinensis ). Názov boha Aeskulapa potom znamená chytač červov. A prečo to obtočenie oklo palice? Červ sa zavŕta pod kožu človeka a v staroveku ho liečitelia vyberali pomalým natáčaním na tenkú paličku. Museli pritom postupovať opatrne, po pretrhnutí by sa parazit zavŕtal ešte hlbšie do tkaniva. Celý zákrok mohol trvať aj viac dní.

Eól

Eol bol grécky boh vetra, ktorý podľa báje mal sídlo práve na ostrove Vulcano, preto z tohto ostrova mali ľudia vždy veľkú hrôzu. Ostrov Vulcano patrí k siedmym obývaným Liparský, resp. Eolským ostrovom. Boh Eol na Etne podľa legendy zajal vetry.

Apolón

Apolón (po grécky Ἀπόλλων - Apollón, po latinsky Apollo) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojčaťom bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea. V neskorších dobách bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou. Meno tohto boha v etruskej mytológii znie Aplu.

Podľa povestí sa Apolón narodil na ostrove Délos, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pytónom, ktorého na ňu poslala žiarlivá Diova manželka Héra. Délos bol v tých časoch plávajúci ostrov, ktorý sa zmietal na vlnách a nebol preto obzvlášť bezpečným útočiskom. Prenasledovaná Léto nemala však inú voľbu, lebo podľa kliatby nemala nájsť kus pevnej zeme, kde by mohla porodiť. Len čo však vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré zahradili ostrovu i Pytónovi ďalšiu cestu. Léto potom na hore Kynté porodila dvojčatá, dcéru Artemidu a syna Apolóna. Na Krétu sa dostal potom s matkou, a tam dospel na mládenca.

Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na Delfy. Na mieste svojho víťazstva založil potom svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom, prostredníctvom Pýtie oznamoval Diovu vôľu.

Aby sa očistil zo zabitia Pytóna a mohol sa ujať svojich božských funkcií, odchádza do Tesálie a slúži tam osem rokov kráľovi Admetovi ako obyčajný pastier. Po odčinení viny sa vracia do Delf, ktoré mal po Déle najradšej zo všetkých miest na zemi.

Ako každý z bohov, mal aj Apolón mnoho mileniek. U žien však napriek svojej kráse nemal vždy šťastie. Jeho prvá láska, nymfa Dafné, sa mu pred očami premenila na vavrínový strom, aby sa pred ním zachránila, jeho dvorenie odmietli dokonca aj dve smrteľné ženy, Kassandra a Marpessa. Z jeho potomkov sa najväčšmi preslávil trácky spevák Orfeus, ktorého mal s Múzou Kalliopou, ďalej boh lekárstva Asklepios, ktorého mu porodila nymfa Koronis, a Aristaios, syn nymfy Kyrény, ktorý naučil ľudí chovať včely a dobytok. Jeho syn bol aj hudobník Linos Heraklov učiteľ, a podľa niektorých i boh sobáša Hymen, pomocník bohyne Afrodity.

Vo svete bohov a hrdinov hral Apolón významnú úlohu, sám sa tiež stal hrdinom mnohých príbehov. Známe sú napríklad jeho hudobné preteky so Satyrom Marsom, ktorý doplatil na svoju porážku doslova vlastnou kožou. Pri inej podobnej súťaži s bohom lesov a pastierov Panom prišiel kráľ Midas k svojim oslím ušiam. V trójskej vojne bojoval Apolón na strane Trójanov, usmernil aj let šípu, ktorý zasiahol Achila do päty.

Dionýz

Dionýz

Dionýzos alebo Bakchus (po grécky Dionýsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Syn Dia a dcéry kráľa Kadma Semely (vnučka Area a Afrodity). Každý rok sa na jeho počesť konali v Aténach slávnosti Dionýzie (Bakchanálie) a Lénaje.

Báje mu pripisujú objavenie viniča. Preto bol pre Grékov bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť. Oslavy Bakcha a vína - bakchanálie - sa v cisárskom Ríme zmenili na divoké orgie, takže boli zakázané.

Pegas

Pegasos alebo Pegas alebo Pegasus (z pôvodného πηγή pégé prameň) je v starogréckej mytológii okrídlený kôň, syn boha morí Poseidóna a Medúzy.

Rozprávania o jeho pôvode sa líšia. Podľa jedného z nich vyskočil Pegasos z tela svojej matky Medúzy potom, čo jej Perseus usekol hlavu. Iná verzia hovorí, že vyskočil zo zeme, na ktorú dopadla Medúzina krv.

Pegasos pomohl Bellerofontovi v jeho boji s chimérami a Amazonkami. Existuje veľa príbehov, v ktorých sa spolu nachádzajú Pegasos a Bellerofontes.

Podľa mytologického príbehu bol Pegasos premenený na jedno zo súhvezdí, ale perá jeho krídiel dopadli na zem blízko Tarsu a dali tak názov tomuto mestu. V umení bývá zobrazovaný ako atribút básnikov.

Perseus

Perseus (vyslovuje sa a niekedy aj píše Perzeus) je jeden z najznámejších hrdinov starogréckej mytológie.

Bol synom Dia, ktorý v podobe zlatého dažďa vstúpil do veže, v ktorej Akrisios, kráľ Argu, ukrýval svoju dcéru Danaé zo strachu pred naplnením proroctva.

Perseus zabil medúzu Gorgonu. Každý, kto sa pozrel na jej hlavu, skamenel. Ďalej Perseus oslobodil princeznú Andromedu.

Za svoje činy sa Perseus dostal na oblohu, a tak Perseus je aj súhvezdie.

Argejskému kráľovi Akrisiovi predpovedala veštba, že ho zabije jeho vlastný vnuk. Akrisios sa naľakal, dal vybudovať podzemnú komnatu (podľa inej verzie kovovú vežu) a dal do nej zavrieť svoju dcéru. Zeus sa však premenil na zlatý dážď a zniesol sa k Danae cez štrbinu v streche. Tak oslávil Zeus svoju svadbu s kráľovskou dcérou argejskou. Keď sa Diovi a Danae narodil syn Perseus, dal svoju dcéru aj s vnukom do truhlice a hodiť do mora. Truhlica doplávala k brehu, prúd ju zaniesol k osrovu Serif. Tam ju vylovil Dikty a Persea vychoval. Serifským kráľom bol Diktysov brat Polydektés. Keď Perseus vyrástol do mužného veku, zvolal kráľ svojich priateľov, medzi nimi aj Persea, a vyzval ich, aby mu priniesli svadobné dary, že sa chce oženiť s Hippodameiou, dcérou Oinomaovou. Perseus pyšne vyhlásil, že veľmi rád prinesie kráľovi všeto, aj keby to mala byť hlava Gorgóny. Polydektés ho vzal za slovo. Perseus sa vydal na cestu. Jeho sprievodcami boli Hermes a Aténa. Tak sa Perseus dostal k Forkýsovým dcéram. Všetky tri mali dokopy len jedno oko a jeden zub, a tie si navzájom požičiavali. Perseus im zobral oko aj zub a povedal, že ich vráti až vtedy, keď im povie cestu k nymfám. Od nýmf dostal okrídlené črievice, nevyčerpateľnú kapsu a čiapku neviditeľnosti.

Herakles / Herkules

Herakles (po grécky Ἡρακλῆς - Héraklés) je najväčší hrdina v gréckej mytológii, syn boha Dia s Alkménou, totožný s rímskym Herkulom (po latinsky Hercules).

Svojou silou a dôvtipom vykonal 12 hrdinských činov, ktoré mu nariadil kráľ Mykén a Tiryntu Eurystheus:

1. zabil nemejského leva,

2. lernskú hydru,

3. chytil zlatorohú Artemidinu laň z Keriney,

4. priviedol do Mykén obávaného erymanthského kanca z arkádskych hôr,

5. vyčistil chliev kráľa Augiáša z Elidu,

6. zahnal ľudožravé stymfalské vtáky zasvätené Areovi,

7. priviedol do Mykén krétskeho býka,

8. ľudožravé kone tráckeho kráľa Diomeda,

9. od kráľovny Amazoniek Hippolyty získal Areov pás,

10. prihnal do Mykén stádo dobytka, ktoré pásol netvor Geryón a jeho dvojhlavý pes Orthus,

11. získal zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek,

12. priviedol z podsvetia trojhlavého psa Kerbera.

Viedol prvú víťaznú výpravu proti Tróji, oslobodil Prometea. Za všetky hrdinské činy ho Zeus prijal medzi bohov, urobil ho nesmrteľným a za ženu mu dal svoju dcéru Hébu.

Aténa

Aténa alebo Pallas Aténa alebo Aténa Parthenos /po aticky a iónsky Athéné, po dórsky Athéna, novogrécky Athína, prímenie Atrytone; Párthenos starogr.: panna/ bola starogrécka bohyňa múdrosti, stratégie a vojny. Etruskovia si ju spájali s ich bohyňou Menrvou a neskôr Rimania s Minervou.

Sprevádzala ju sova, nosila náprsný štít z kozej kože, nazývaný Aegis, ktorý jej daroval jej otec. Spoločnosť jej robí bohyňa víťazstva Nike /Níké/. Aténu tiež považovali za poradkyňu hrdinov. Aténa je ozbrojenou božskou bojovníčkou, nikdy sa neobjavuje ako dieťa, vždy je to panna, hovorí sa o nej, že vedela urobiť muža detinským. Parthenon v Aténach v Grécku je jej najznámejšou svätyňou. Nikdy nemala druha ani milenca, aj keď Hefaistos sa o to pokúšal, no neuspel.

Herodotos a Platón nesprávne stotožnovali Aténu s líbyjskou bohyňou Neith /moderní Berberi/. Podľa Platóna meno Aténa je odvodené od A-theo-noa, čo znamená myseľ boha.

Na základe používaného slovného spojenia Pallas Aténa sa niekedy uvažovalo, že Pallas bol jej otcom. Podľa Platóna slovo pallas je odvodené od výrazu pre vojnový tanec. Iné príbehy hovoria, že Pallas bol Aténiným priateľom z detstva. Počas hry ho Aténa nešťastnou náhodou zabila. Preto sa rozhodla uvádzať jeho meno pred svojím, aby sa nezabudlo na jeho pamiatku.

Hebe

Hébé (latinsky} Hebe) je v řecké mytologii bohyně věčné mladosti a služebnice olympských bohů.

Podle Homéra byla dcerou nejvyššího boha Dia a jeho manželky Héry, podle některých pozdějších (zejména římských) autorů ji zrodila Héra sama ze sebe podobně jako Zeus Athénu.

Na Olympu měla významnou funkci: nalévala bohům nektar, nápoj věčné mladosti, devětkrát sladší než med, který bohové pili místo vína a podávala ambrosii, jídlo bohů, které propůjčovalo mládí, krásu i nesmrtelnost a působilo jako balzám.

Největší hrdina řeckých mýtů Héraklés si ji vyvolil za manželku poté, co byl přijat mezi bohy na Olymp. Hébé mu pak dala syny jménem Alexiaros a Aníkétos.

Áres

Ares alebo Áres (kmeň pri skloňovaní Are-;u Rimanov mu zodpovedá Mars) je starogrécky boh vojny a vojnového vraždenia. Syn Dia a Héry. Podporoval Tróju a bojoval s Heraklom. Bol všeobecne nanávidený, hašterivý, krutý a bol rušiteľom zákona a poriadku.

Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Obľuboval bitky a zabíjanie. Vznášal sa medzi bojovníkmi v žiaracej zbroji s prilbicou a veľkým štítom a rozsieval skazu.

Jeho pomocníkmi boli bohovia Deimos (des), Fobos (hrôza), Eris (Areova sestra, bohyňa sváru) a bohyňa Enyo, rozsievajúca záhubu. Legendy o Areovi tvrdili, že počas bitiek obchádzal ženy bojujúcich vojakov a obšťastňoval sa s nimi.

Ares bol milenec Afrodity a mal s ňou podľa povestí veľa detí. Uctievaný bol predovšetkým v Tébách, pretože Kadmose, žena kráľa Téb, bola jeho dcérou

Persefona

Persefona

Řecko - v Římě zvaná Proserpina

Byla dcerou Dia a Démétér . Když trhala na louce květiny, byla unesena bohem Hádem do podsvětí. Když Démétér zjistila, že proti tomu Zeus nezasáhl, vzala Zemi plodnost, zničila veškerou úrodu a uzavřela se do svého žalu. Nastala věčná zima. Proto se Zeus obměkčil a pověřil Herma, aby věc s Hádem vyřídil. Bylo domluveno, že se Persefona může vrátit na Zemi, bude-li poté ochotná na opět sestoupit do podsvětí, kde stráví tolik měsíců, kolik jadérek z granátového jablka v podsvětí pojedla.

Tak se každý rok vrací Persefona na Zemi, a v tu dobu nastává jaro. Když odchází, její matka začíná znovu truchlit, a proto zavládne zima. Mezi její symboly patří narcis, který vykvétá s příchodem jara, a granátové jablko, které je symbolem ženské sexuality. V souvislosti s Persefonou i Démétér bývá také spojován symbol kohouta jako archetyp vzkříšení, protože kohout za úsvitu vítá nový den s prvními paprsky slunce.

bohyňa NUT

takže, má 18 rokov, žije v okrese Partizánske, chodí do maturitného ročníka na gymnáziu v PE... :lol:

no dobre, bohyňa Nut je bohyňa neba a samo nebo, Rodička bohov a pani Západu. zosobňovala nebo, či skôr nebeskú klenbu, tak ako jej manžel Geb zosobňoval Zem. podľa pradávneho mýtu, ktorého odraz sa zachoval v Textoch pyramíd zo Starej ríše, tvorila s Gebom prvú dvojicu bohov, čo sa objavila na svete; bola aj matkou boha Slnka Rea /jednou z mnohých/. toto postavenie si však neudržala a časom poklesla i s Gebom na dvojicu bohov tretej generácie. kňazi z Iunu totiž "poznali a uznali", že prvým a najvyšším bohom bol stvoriteľ sveta Atum; ten mal potom dvoch potomkov, boha vzduchu Šua a bohyňu vody Tefnut, a až z ich spojenia sa zrodila Nut s Gebom. k týmto piatim bohom, ktorí zosobňovali základné elementy sveta, pripojili potom štyroch ďalších: Gebove a Nutine deti Usira s Eset a Sutecha s Nebthet. tak vzniklo iunské Devätoro bohov, do ktorého sa začlenil aj boh Re, lebo bol "bytostne totožný" s Atumom. aj kňazi z iných náboženských stredísk objavili iných prvých a najvyšších bohov a vytvorili iné Devätorá, Osmorá, Sedmorá atď. bohov, ale Nut a Gebovi niekdajšie prvenstvo takisto nepriznali. no keďže ich uznali za rodičov štyroch významných bohov, ponechali im pôvodný titul podľa ktorého bol Geb Otcom bohov a Nut Rodičkou bohov.

Zobrazovali ju vždy v ľudskej podobe, a to väčšinou ako zosobnenú nebeskú klenbu, čo sa špičkami prstov na rukách a nohách sa dotýka zeme, často aj ako bohyňu so supími krídlami, ktoré rozprestiera v ochrannom geste nad mŕtvymi. Nutiných vyobrazení poznáme veľmi veľa - z nástenných reliéfov, plastických ozdôb na sarkofágoch a malieb na rakvách, z kresieb na papyrusoch. Na všetkých vyzerá neobyčajne pôvabne. Často je ťažké rozoznať ju od svojej dcéry Esety. Bezpečne sa dá však identifikovať podľa toho, že stojaca alebo sediaca má na hlave guľatú nádobu, čo je hieroglyfický znak jej mena. Gréci stotožňovali Nutu v súlade s titulom Rodička bohov so svojou bohyňou Rheiou, matkou najvyššieho boha Dia a jeho súrodencov.

Imhotep