Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Panteón je:

spoločenstvo bohov v rámci polyteistického náboženského systému, pozri panteón (spoločenstvo bohov)

svätyňa zasvätená tomuto spoločenstvu bohov, pozri panteón (chrám)

miesto vyjadrujúce národnú pietu a úctu

pohrebisko slávnych mužov či dejateľov

Konkrétne príklady:

chrám všetkých bohov v Ríme, dnes kresťanský chrám, pozri Panteón (Rím)

budova v Paríži, pohrebisko slávnych dejateľov Francúzska, pozri Panteón (Paríž)

budova v Londýne z 18. storočia, miesto zábavy, pozri Panteón (Londýn)

známe pohrebisko v Gruzínsku, pozri Panteón (Tiflis)

zrejme najzaujímavejší bude panteón ako spoločenstvo bohov :

Panteón je označenie pre spoločenstvo bohov v rámci polyteistického náboženského systému.

Významový útvar „panteón“ zahŕňa predpoklad, že svet bohov je hierarchicky štrukturovaný, že jednotliví bohovia sú relatívne zreteľne ohraničení vzhľadom na svoju osobnosť, svoj charakter a svoju funkciu. Panteón je poväčšine štrukturovaný ako príbuzenská skladba alebo politická organizácia a táto štruktúra sa bežne vyjadruje v mýtoch.

Agrippov panteón Roma

panteón egyptských bohov

Kamčatka

Poloostrov Kamčatka (полуостров Камчатка) je 1 250 km dlouhý poloostrov na ruském Dálném východě o rozloze 472 300 kilometrů čtverečních. Je omýván vodami dvou moří, Tichého oceánu na východě a Ochotským mořem na západě. Podél poloostrova se táhne Kurilsko-kamčatský příkop s hloubkou přes 10 500 metrů.

Většinu poloostrova tvoří vulkány (je jich na 160), středem se táhne rozlehlé údolí, kterým protéká řeka Kamčatka. Toto údolí je jediné na euroasijském superkontinentu, kde lze nalézt gejzíry. Nalézá se zde 29 činných sopek, z nichž nejvyšší je Ključevskaja, vysoká 4 750 metrů. Takováto hustota vulkánů na tak relativně malé ploše je světovým unikátem, proto bylo 19 vulkánů zařazeno na Seznam světového dědictví UNESCO. Pro zajímavost ještě mohu zmínit, že nejaktivnější sopkou je Kronockij, který díky svému perfektnímu kónickému tvaru aspiruje na titul nejkrásnějšího vulkánu světa.Na Kamčatce panuje kontinentální klima s velmi studenými zimami a horkými léty. Nachází se zde mnoho klimatických pásem, nejen díky poloze a reliéfu, ale také díky aktivní vulkanické činnosti.

Kamčatská divočina je domovem medvědů hnědých, sněžných ovcí, rosomáků, sobolů a orla skalního. Poloostrov je hnízdištěm orla mořského, jenž je největším druhem orla na Zemi.Ve vodách omývajících břehy Kamčatky žije největší mořský savec, plejtvák obrovský. Ze sladkovodních živočichů je třeba zmínit největší výskyt lososovitých ryb na světě. V Kurilském jezeře se nalézá největší populace lososů v celé Euroasii.

Dlhý John Silver

Dlouhý John Silver

je jedna z hlavních postav věhlasného Stevensonova románu Ostrov pokladů, jakož i děl tímto románem inspirovaných (několik filmů Ostrov pokladů, televizní seriál Silverův návrat na ostrov Pokladů, který byl pokračováním románu, atd.)

Jednonohý, druhou nohu má pouze ke koleni, zbytek je nahrazen dřevěnou protézou. Při chůzi se opírá o dlouhou, dřevěnou, hrubě opracovanou, podpažní berlu, kterou zároveň bravurně používá jako smrtelně nebezpečnou zbraň. Je zvláštním temným způsobem charismatický. Má mluvícího papouška, který umí věty: „Mrtví nemluví“ a „Samé dukáty“. Ač John Silver ztvárňuje zápornou postavu, které se nedá příliš věřit, dokáže být svým vlastním způsobem čestný.

Dick Francis

Dick Francis (* 31. október 1920) je britský spisovateľ detektívnych románov. Tento bývalý džokej si získal dobré meno ako autor detektívok z dostihového prostredia. Narodil sa ako Richard Stanley Francis v mestečku Lawrenny v južnom Walese.

Začiatkom roka 1940 narukoval k pozemným službám anglického letectva Royal Air Force, neskôr sa však stal pilotom. Spočiatku lietal na stíhačkách, väčšinu času ale strávil v kokpite bombardérov. Z armády odišiel v roku 1946, aby sa stal jazdeckou hviezdou britských prekážkových dostihov.

Pre kariéru úspešného jazdca ho predurčili viaceré faktory: rodinné zázemie (otec bol tiež džokej), pozitívny vzťah k prírode a zvlášť ku koňom, nízka výška a v neposlednom rade talent. Počas svojej dvanásťročnej kariéry dokázal vyhrať viac ako 350 dostihov, v sezóne 1953/1954 sa stal šampiónom jazdcov. Ťažil zo svojej schopnosti presne odhadnúť tempo, poznal dráhy, na ktorých jazdieval, a nemal núdzu ani o dobré kone solventných majiteľov. V rokoch 1953 až 1957 jazdil aj pre kráľovnú matku. Jeho úspešnú kariéru džokeja znemožnilo ťažké zranenie v roku 1957, možno sa pod urýchlenie rozhodovania o zavesení jazdeckého bičíka na klinec postarala aj príhoda z apríla 1956: Francis jazdil v najpopulárnejších prekážkových dostihoch planéty – Veľkej národnej v Aintree – na favoritovi Devonovi Lochovi, ktorý bol majetkom kráľovnej matky, a hoci ešte 50 metrov pred cieľom bezpečne viedol, zrazu sa Devonovi Lochovi podlomili nohy a dostihy bol stratené.

Po ukončení kariéry sa stal dostihovým korešpondentom London Sunday Express, pre ktorý písal až do roku 1973. Svoju prvú knihu – autobiografiu Šport kráľovien – vydal v roku 1957, prvý román potom o päť rokov neskôr, v roku 1962. Odvtedy sa mu darilo vydať pravidelne jeden román ročne, výnimkou bol rok 1998, kedy vydal zbierku poviedok 13 jazdcov v cieli. Francis dlho vyhlasoval, že po smrti svojej ženy Mary v roku 2000 už nebude písať, v roku 2006 však vydal román Under Orders, ktorý vyšiel v českom preklade pod názvom Rozkazem.

Jeho romány majú niekoľko spoločných čŕt:

* dej sa odohráva v prostredí dostihov alebo koní

* motívom zločinu sú takmer vždy peniaze alebo túžba po zisku

* hrdina, detektív amatér, vždy zvádza boj proti celej organizovanej bande

* hrdina čelí brutálnej sile často iba vlastným dôvtipom a inteligenciou

Najvýraznejšou kvalitou Francisových románov je autentickosť prostredia a typov postáv, za všetkým, o čom hovorí, cítiť vlastnú skúsenosť. Podarilo sa mu vyhnúť schematizmu, čo ocenili nielen čitatelia, ale aj literárna kritika.

* Román V ráme sa v roku 1976 umiestnil ako tretí medzi najlepšími detektívnymi príbehmi roka.

* Rád britského impéria (1984, 2000)

* Strieborná dýka Britskej asociácie autorov detektívok (1965)

* Zlatá dýka Britskej asociácie autorov detektívok (1980)

* Cartierova diamantová dýka za detektívnu tvorbu (1990)

* Cena Edgara Allana Poea (1970, 1981, 1996)

Bibliografia

* 1957 - Šport kráľovien (The Sport of Queens, v češtine Sport královen)

* 1962 - Betónový tip (Dead Cert, v češtine Smrt favorita)

* 1964 - Odvaha (Nerve, v češtine Nervy)

* 1965 - Minimálna šanca (Odds Against, v češtine Poslední šance)

* 1966 - Flying Finish (v češtine Souboj v letu)

* 1967 - Krvavý šport (Blood Sport, v češtine Cena krve)

* 1968 - V poslednej chvíli (Forfeit, v češtine Hra na fanty)

* 1969 - Vyšetrovanie (Enquiry, v češtine Vyšetrovací komise)

* 1970 - Časovaná bomba (Rat Race, v češtine Drahý čas)

* 1971 - Pešiak (Bonecrack)

* 1972 - Dymová clona (Smokescreen)

* 1973 - Rébus (Slay Ride)

* 1974 - Knokaut (Knock Down, v češtine Dražby)

* 1975 - High Stakes (v češtine Vysoké sázky)

* 1976 - V ráme (In the Frame, v češtine Motív koní)

* 1977 - Riziko (Risk, v češtine Risk)

* 1978 - Trial run

* 1979 - Tigria klietka (Whip hand, v češtine Bič)

* 1980 - Reflex (Reflex, v češtine Reflex)

* 1981 - Derby (Twice Shy, v češtine Hra s čísly)

* 1982 - Bankár (Banker, v češtine Živá investice)

* 1983 - Nebezpečenstvo (The Danger, v češtine Hrozba)

* 1984 - Dôkaz (Proof)

* 1985 - Vlámanie (Break In, v češtine Žralok)

* 1986 - Smrť v stajni (Bolt, v češtine Žihadlo)

* 1987 - Žeravé peniaze (Hot money, v češtine Horké peníze)

* 1988 - Náš bol lepší (The Edge, v češtine V šachu)

* 1989 - Správny chlap (Straight, v češtine Cílová rovinka)

* 1990 - Riskantné remeslo (Longshot, v češtine Do černého)

* 1991 - Návrat (Comeback, v češtine Návrat diplomata)

* 1992 - Driving Force (v češtine Mezi koly)

* 1993 - Bod zlomu (Decider, v češtine Rozcestí)

* 1994 - Neskrotené kone (Wild Horses)

* 1995 - V nemilosti (Come To Grief)

* 1996 - Horúce chvíle (To the Hilt)

* 1997 - Desať libier navyše (10-lb Penalty)

* 1998 - 13 jazcov v cieli (Field Of Thirteen)

* 1999 - Druhý dych (Second Wind)

* 2000 - Na márne kúsky (Shattered)

* 2006 - Under Orders (v češtine Rozkazem)

Zbierky poviedok

* 1998 - 13 jazdcov v cieli (Field of 13)

Guido Knopp

Guido Knopp

* 1948

Prof. Dr. Guido Knopp vyštudoval žurnalistiku a po skončení štúdií sa stal najprv redaktorom denníka Frankfurter Allgeneine Zeitung, potom šéfom zahraničného oddelenia novín Welt am Sonntag. Dnes vedie redakciu súčasných dejín v nemeckej verejnoprávnej televízii ZDF. Za svoju prácu a činnosť je nositeľom mnohých cien, medzitým Ceny Jacoba Kaisera, Európskej televíznej ceny, Telestaru, Zlatého leva a Spolkového kríža za zásluhy. Je autorom mnohých televíznych filmov, viaceré z nich boli ocenené. K témam týchto filmov vydal aj knihy, napr. Die deutsche Einheit (Nemecká jednota, 1990), Der verdammte Krieg (Prekliata vojna, 1991), Entscheidung Stalingrad (Rozhodnutie Stalingrad, 1993). Jeho knihy Hitler. Eine Bilanz (Hitler. Bilancia, 1995), hitlers Helfer (Hitlerovi pomocníci, 1996), Vatikan (1997), Hitlers Krieger (Hitlerovi bojovníci, 1998), Hitlers Kinder (Hitlerove deti, 2000) a Holokaust (2000) a Hitlerove ženy a Marlene (2002)sa držali dlhé mesiace v rebríčkoch bestsellerov.

Ďalšie diela: Der Jahrhundertkrieg (Vojna storočia, 2001) a Die SS. Eine Warnung der Geschichte (SS. Varovanie dejín, 2002).

Charles Berlitz

Charles Frambach Berlitz (November 20. 1914 – December 18. 2003)

Bol to archeológ, lingvista a spisovateľ.

Napísal :

* The Bermuda Triangle (1974) ISBN 0-285-63326-0

* Without a Trace (1977)

* The Philadelphia Experiment - Project Invisibility (1979)

* The Roswell Incident (1980)

* Doomsday 1999 A.D. (1981) ISBN 0-586-05543-6.

* The Lost Ship of Noah: In Search of the Ark at Ararat (1987)

* The Dragon's Triangle (1989)

* The Mystery Of Atlantis

* Atlantis: the lost continent revealed, Publisher Macmillan London 1984

* Without a Trace: More Evidence from the Bermuda Triangle

* Mysteries from forgotten worlds

* Roswell Incident, The

* World of Strange Phenomena, Little Brown &Company, New York, USA, 1995

* Charles Berlitz′s World of Strange Phenomena - Volume 3: The Odd and the Awesome

* ATLANTIS - THE EIGHTH CONTINENT (G. P. Putnams Sons., New York., 1984

* Native tongues, Publisher: London ;PP|New York :: Granada. 1983 ISBN 0-7858-1827-8

* Around the World in 80 Words: The 80 Key Words You Need to Communicate in 25 Languages

* Passport to Spanish, Publisher: N A L, New York, USA, 1993

* Passport to Russian, Publisher: N A L, New York, USA, 1992

* Passport to Italian, Publisher: N A L, New York, USA, 1979 and Penguin.

* Spanish Step-by-Step, Publisher: Wynwood, Ada, USA, 1990

* German Step-by-Step [1]

* Learn German, Diamond Books, 1995

* El Berlitz sin Maestro: Ingles

* Czech: Start Speaking Today

* Athens Travel Guide

phersu

phersu

Pojem osobnosť

Historický pohľad na vznik pojmu OSOBNOSŤ. Latinské slovo PERSONA - znamenalo

pôvodne masku, ktorú si herec nasadzuje v gréckom a rímskom divadle.

Z tohoto vyplýva hneď dvojaké možné poňatie osobnosti - je to jednak niečo, čo vyjadruje

podstatu človeka, jeho hlavný charakterový princíp. Maska je však zároveň niečo čo zahaľuje,

skrýva, takže druhým významom je človek snažiaci sa imponovať u druhých, šikovným

spôsobom a vystupovaním si získať popularitu a náklonnosť. (Binder, Die Menschliche

Person, Bern, 1964).

O pôvode (etymológii) tohto slova ( Manfred KOCH ) existuje veľa nejasných dohadov.

Vysvetlenie na základe poznatku, že tvar masky v antike bol taký, že ústa boli vytvarované

tak, aby zosilňovali zvuk a z toho „per - sonare“ = „znieť cez“, i keď sa zdá byť na prvý pohľad

logické nie je obhájiteľné ako uvádza Koch. Hoci ako uvádza takéhoto vysvetlenia sa drží i

Allport.

Iné možné vysvetlenie uvádza Smékal: „per se esse“ - čo znamená byť o sebe, byť sebou.

Koch uvádza ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie odvodené z etruského slova phersu.

Toto označenie sa nachádza vedľa jednej postavy na freske na etruskej hrobke. Phersu je tu

označená postava, ktorá je celkom celá zamaskovaná, zahalená. Z toho potom aj odvádza

prečo sa v latinčine divadelná maska ktorá sa používala len na tvár označovala ako persona,

čo znamená „malý phersu“ - uroboli len malú časť celkového zamaskovania.

Altheim sa domnieva, že Phersu bolo kedysi meno boha patriaceho do záhrobia. Isté je tiež,

rímske divadlo pochádza z Etruska.

Za rozšírením pojmu divadelnej masky na ľudské bytosti všeobecne ako taká stojí

platónovská myšlienka. Platón v jednom zo svojich ranných diel (Philebos) hovorí o „Tragédii

a komédii života“. Tu ležia zárodky predstavy sveta ako divadla, v ktorom hrajú ľudia svoje

role na základe toho ako s nimi hýbu bohovia.

U Cicera persona znamená potom prenesenú a prevzatú rolu v hre života.

Až v právnom jazyku je pojem presona priradený priamo jednotlivému človeku. Aj tu bola

východiskom myšlienka hry súdu. Persona teda potom v právnom zmysle označuje nositeľa

práv a povinností. Pôvodne v rímskom práve hral pred súdom každý človek svoju rolu, teda aj

otrok. Protiklad bol len medzi persónami a vecami hmotnými (personae - res). Persona teda

bol človek slobodný i otrok. Neskôr nemal otrok pesonu pred súdom.

Túto myšlienku presadzuje aj Cicero, podľa neho persona je prenesená rola v živote a

v právnom zmysle ju má ten kto je nositeľom určitých práv a povinností.

Medúza

To neni zrovna ono čo som chcel, ale nevadí no.

Medúza (známa aj ako Gorgona) bola v starogréckej mytológii jediná smrteľná z trojice Gorgón, obludných dcér boha Forkysa a jeho manželky Kéty.

Bola nadmerne škaredá, rovnako ako jej sestry Stheinó (Sthenoa) a Euryale, ale nie od narodenia. Pretože sa nechala zviesť Poseidónom v Aténinom chráme, premenila ju bohyňa na obludu s blýskavými očami, obrovskými zubmi, mosadznými drápmi a hadmi namiesto vlasov. Keď ju neskôr zabil Perseus, vyskočili z jej tela Poseidónove deti Chrýsaór a okrídlený kôň Pegasos. Medúzina hlava sa potom dostala na Aténinu egidu (kožený štít s hlavou Medúzy).

Falanga

Falanga (šík)

Falanx bola staroveká vojenská formácia (taktika), pri ktorej vojaci vytvorili jeden zomknutý šík o hĺbke viacerých radov.

Falanga bola primárne určená na čelný útok.

Výhody:

enormná čelná úderná sila, spredu bola inými druhmi formácii prakticky neporaziteľná, v čelnom boji schopná vyhladiť až 20 násobnú prevahu (menej organizovanej pechoty, napr. peržanov)

enormná účinnosť proti jazdectvu

Nevýhody:

nepružnosť, raz zvolený smer útoku sa počas boja nedal prakticky zmeniť

zraniteľná na krídlach alebo v medzerách vo formácii

bojovať mohla len na hladkej rovine - už jediný balvan alebo dokonca osamotene stojaci strom dokázal vytvoriť vo formácii trhlinu

totálna neschopnosť bojovať v lese

Najstaršia známa falanga je z vyobrazení lagašského kráľa Eannatuma, kde jeho falangy doslova rozdrvili vojská mesta Ummy. Postupne túto taktiku prebrali všetky sumerské štáty. Neskôr však boli objavené aj jej slabiny, keď v bitke pri Uruku zničili pohyblivé vojská akkadského kráľa Šarukkenua (Sargona) falangy kráľa Lugalzagesiho.

Najznámejšie sa však stali falangy v podaní gréckych vojsk. Gréci pravdepodobne prebrali tento spôsob boja práve od východných národov ako boli Sumeri či Akkadi. Ich falangy však boli veľmi dokonalé a vďaka perfektnému výcviku a kondícii (šport bol v tých dobách pre Grékov obľúbeným druhom zábavy) boli nesmierne silné. Grécka falanga, (nehľadiac na šírku) bola tvorená 8-12 radmi vojakov s kopijami a štítmi. Predný a zadný rad tvorili najskúsenejší vojaci.

Do hĺbky sa členila takto:

Predný rad bojoval

Stredné rady podporovali predný a vypĺňali medzery vzniknuté v dôsledku strát

Zadný mal za úlohu zadržiavať demoralizovaných jedincov, ktorý sa rozhodli pre ústup

Šírkové členenie pozostávalo:

ťažkoodenci - hopliti - stred zostavy

ľahkoodenci - peltasti - krídla

Ťažkoodenci boli veľmi účinní na boj s kopijou, keď si nepriateľa držali od tela. V boji zblízka im bola kopija ale skôr na obtiaž, a preto sa ťažkoodenci navzájom kryli. Boli však tiež vyzbrojení krákymi mečmi. Na krídlach, hlavne na pravom (kde nebolo mžné krytie štítom) bola falanga veľmi zraniteľná. Preto boli na krídlach chránení ešte ľahkoodencami. Ich ďaľšou úlohou spolu s jazdou bol tiež boj proti pohyblivým ľahkodencom, ktorí mohli likvidovať pomalých ťažkoodencov na diaľku oštepmi (túto taktiku použil aténsky stratég Ifikratés v bitke pri Lechaione).

Najlepšie falangy mala Sparta. Najväčšiu reformu spravil Epameinóndás v bitke pri Leuktre, kde vytvoril tzv. kosý šík (loxé falanx), t.j. posilnil jedno krídlo a druhé spolu so stredom oslabil, čím predviedol jeden z princípov taktiky -mať prevahu na rozhodujúcom mieste.

Macedónska falanga bola vrcholom dokonalosti falangy. Bola tvorená 32 radmi kopijníkov (pezetairi) so 6 m dlhými kopijami. Krídla a záloha boli tvorené peltastami. Jazda mala chrániť krídla alebo ešte častejšie napádať nepriateľské krídla a hrala mimoriadne aktívnu rolu. Velil jej osobne generál alebo sám kráľ. Ako použiteľná taktika zanikla po úplnej porážke Macedóncov Rimanmi v bitke pri Kynoskefalách a Pydne, kde sa ukázali byť falangy menej pohiblivé a bojaschopné než obratnejšie rímske légie.

V stredoveku sa falanga používala menej, väčšinou sa miesto kopijí používali meče alebo iné zbrane ako napríklad halapartne a piky. Použitá bola napr. v bitke pri Dorostolone ruským vojskom. Použitiu falangy sa čiastočne podobalo použitie pechoty v boji s jazdectvom. Tiež známe sú škótske šiltróny zo škótsko-anglických vojen alebo švajčiarska batália. V tridsaťročnej vojne to boli tiež známi landsknechti. Falangám sa tiež čiastočne podobali strelecké šíky využívané pri lineárnej taktike v 17. až 19. storočí.

macedónska falanga

Andy Warhol

Andy Warhol (* 6. august 1928, Pittsburgh – † 22. február 1987, New York) bol americký maliar, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí pop art.

Warhol sa narodil ako Andrew Warhola v Pittsburghu v Pensylvánii, USA, prisťahovalcom rusínskej národnosti z dediny Miková v Rakúsko-Uhorsku (dnes severovýchodné Slovensko). Umelecký talent sa prejavil skoro, študoval priemyselné (komerčné) umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po absolvovaní školy sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. Stal sa známym hlavne s rozmarnými atramentovými maľbami topánok v charakteristickom štýle.

V 60. rokoch začal s maľbami slávnych amerických produktov ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly. Prešiel na sieťovú tlač, so snahou nielen o tvorenie umenia masového tovaru, ale aj k masovej tvorbe umenia. Zamestnal a usmerňoval „umeleckých pracovníkov“ v tvorbe výtlačkov, topánok, filmov a ďalších diel vo svojom štúdiu, The Factory, umiestnenom v Union Square v New Yorku. V 70. rokoch a v 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvis Presley. Ikonické figúry a slávni ľudia sú hlavné témy v tvorbe Warhola.

Dňa 3. júna 1968 psychicky labilná, militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas (hrala vo viacerých Warholových filmoch), stála návštevníčka Factory, vstúpila do Warholovho štúdia, trikrát vystrelila na Warhola a skoro ho zabila. Prvé dve strely netrafili, tretia prešla cez jeho ľavé pľúca, slezinu, žalúdok, pečeň, hltan a pravé pľúce. Solanas potom otočila zbraň na Warholovho priateľa, Maria Amaya a strelila ho do stehna. Aj keď Warhol prežil toto zranenie, nikdy sa z neho celkom nezotavil. Solanas neskôr vysvetľovala, že „mal príliš veľkú kontrolu nad mojím životom“. Príbeh Valerie Solanas bol spracovaný vo filme z roku 1996 I Shot Andy Warhol s Lili Taylor s režisérkou Mary Harron.

Légia

Légia

slovom légia dnes označujeme viaceré útvary, vrátane francúzskej cudzineckej légie, svoj začiatok majú kdesi v rímskych výbojoch a rímskych légiách ...

Podľa zvyku rímskeho štátu, v období republiky, sa obrana vlasti zverila majetným triedam, teda tým, ktorí mali skutočný záujem na jej obrane. Vojaci sa povolávali iba v nevyhnutnom prípade a vojsko sa rozpúšťalo len čo nebezpečenstvo pominulo. Hlavným zdrojom príjmov vojaka bolo jeho gazdovstvo alebo obchodná činnosť v občianskom živote. Preto sa vojenská povinnosť stávala len záťažou a odvody boli čoraz ťažšie. Prvé zmeny v légiach nastali po Punskych vojnách.

Na konci 2. storočia p. Kristom začal Rím zdĺhavú vojnu v severnej Afrike. To spôsobilo, že odvodmi bolo treba získavať aj nie rímskych legionárov. Rímsky konzul Marius, najal všetkých dobrovoľníkov, ktorí tužili po rímskom občianstve. Chudobný prichádzali vo veľkých počtoch. Želali si, aby služba trvala čo najdlhšie. Tak sa zrodila armáda profesionálnych vojakov. Noví legionári boli príliš chudobní, aby si mohli výstroj zaobstarať sami, preto im zvýšili žold. Rovnakým vyzbrojením zmizol rozdiel medzi ťažkými a ľahkými jednotkami. Légie mali tábor aj pri Komárne a bojovali až pri Trenčíne.

Rimania boli skvelými staviteľmi mostov, čo umožňovalo kontrolovať všetku dopravu medzi Talianskom a inými krajinami. Avšak taktiež armáda využívala mosty, a to až tri typy. Ak nebol prúd príliš silný, pozväzovali sa lode a prechádzalo sa po nich. Caesar dal cez Rýn postaviť pevnejší most. Bol síce len z dreva, ale bol to dosiaľ najpevnejší most, aký kedy postavili. Bol dlhý až 500 m a piliere boli až v 8 metrovej hĺbke. Tretí typ mosta bol už z kameňa.

Samozrejme, že k mostom viedla cesta a tiež aj z mosta pokračovala. Rímsky vojaci stavali taktiež cesty, ktoré prechádzali cez močiare, strmé svahy, preliezali tunelmi a šplhali sa cez vysoké hory. Nepoznali prekážku, ktorú by museli obísť.

Rimania však vynikali v obliehacích prácach. Používali niekoľko spôsobov obliehania, predovšetkým však blokádu, ktorá vyžadovala veľa síl. Pri prvom spôsobe dotlačili pod hradby drevené obliehacie veže. Druhým spôsobom bolo podkopávanie hradieb štôlňami, ktoré vystužovali drevom napusteným smolou a tukom. Tie neskôr podpálili a s padajúcimi štôlňami sa zrútila aj časť hradieb. Do týchto trhlín vnikali pešiaci a tak zaútočili na vnútro mesta. Tretí spôsob bol agger. Bola to konštrukcia z kmeňov stromov, zeme a krovia, ktorú postupne navršovali k hradbám.

Pri obliehaní Alesie Caesar zaujal pozície tak, že svoje légie rozmiestnil na pahorkoch a vytýčil opevnenú líniu 23 pevnôstkami. Vojaci začali kopať priekopy, ktoré mali dĺžku 16 kilometrov. V blízkosti dal vykopať ešte jednu 6 metrovú priekopu. 120 metrov od nej umiestnil obrannú líniu a okolo priekopu 4,5 m širokú a rovnako hlbokú, ktorú naplnil vodou zo susednej riečky. Terén z druhej strany pokrývali prekážky a pasce. Zemina z vykopaných priekop sa navŕšila na seba a tak vznikli hradby, na ktorej stali palisády a každých 25 m veža. Použil taktiež rôzne zašpicatené koly a tŕne, ktoré pozapichovali do zeme.

Výzbroj a výstroj legionárov bola rôznorodá. Líšil sa v type brnenia na tele, na nohách, na rukách a v prilbe. Dôstojníci mali krátke brnenie z kože alebo bronzu, na hrudníku vypuklé. Nohy si chránili holeňami a na hlave nosili prilby ozdobení konským chvostom. Pred sebou nosili veľký okrúhly štít. Plášť hlavného veliteľa bol purpurový, stotníci a tribúni šarlátovo-červený a vojenský plášť bol hrdzavej farby. Zbrane boli predovšetkým oštepy, meče a dýky.

Academia Istropolitana

Universitas Istropolitana, od 16. storočia omylom nazývaná Academia Istropolitana, (1465/1467- cca. 1491) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska.

Založením Univerzity Istropolitany Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska. V tomto roku na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy (Jána Pannónia), biskupa Päťkostolia, založením univerzity v Uhorsku (v tom čase jedinej, hoci nie prvej). Matej Korvín rozhodol, že ju umiestnia do Bratislavy.

O dva roky neskôr začala svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Na škole vládla humanistická a protischolastická atmosféra, dôraz sa kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Do roku 1472 ju viedli Ján Vitéz ako kancelár univerzity a tiež bratislavský prepošt Juraj von Schönberg.

Učitelia najprv prišli z Viedenskej univerzity, neskôr z Talianska a Poľska (z Krakova). Od roku 1467 do 1471 na univerzite pôsobil známy nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg (Regiomontanus). Profesori používali knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly.

Roku 1472 Jána Vitéza uväznili, pretože spolu s Jánom z Čazmy 1471-1472 zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia nato opustili univerzitu.

Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) a smrti Juraja von Schönberg (1486) nastal postupný úpadok univerzity. Pracovať prestala niekedy v období 1488-1490. Definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval.

Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení.

Yale

Yale

Yale University je soukromou, nezávislou institucí. Vznikla

v roce 1701 ve městě New Haven (Connecticut). Má rozsáhlý

výzkumný program a patří k ní řada fakult (fakulta architektury,

lékařská fakulta, právnická fakulta, lesnická fakulta a fakulta

pro studium životního prostředí, hudební fakulta, divadelní fakulta,

bohoslovecká fakulta, fakulta výtvarného umění, Yale College

s nabídkou studijních programů od humanitních předmětů přes

přírodní vědy až po technické disciplíny a další), kateder, center,

muzeí a spřízněných organizací. Dnes patří k nejprestižnějším

institucím svého druhu na světě a mezi jejími absolventy

jsou mnohé významné americké osobnosti, včetně prezidentů.

Eton

Eton College je chlapecká kolejní škola v Etonu, městečku poblíž Windsoru. Byla založena v 15. století králem Jindřichem VI.

Etonská škola je jedna z nejelitnějších ve Velké Británii, o čemž taky svědčí třeba to, že Británii dala přes 10 premiérů a že na ní studovali princové Harry a William z britské královské rodiny.

Roční školné činí kolem 26 000 liber, což je pro představu o čtvrtinu víc, než jsou roční životní náklady na Harvardu.

Kto chce vedieť viac

Eton

Princeton

Princeton

Princeton

Malé univerzitné mestečko asi 60 km od New Yorku. Všetko sa v ňom točí a deje okolo univerzitného vzdelania. Popri mestečku sa paralelne rozvíja univerzitné – campus, ktoré je základom Princetonu. Na Princeton University ročne študuje asi 4000 študentov a 1000 ďalších pre post-graduálne štúdiá – Masters a PhD. Pedagogický proces zabezpečuje približne 700 pedagógov (profesori, docenti, asistenti). Na Fakulte architektúry (School of Architecture) je 7 študentov na 1 pedagóga. Ďalších 10 tisíc zamestnancov sa stará o zabezpečenie chodu univerzity v doplnkových aktivitách (stravovanie, bibliografické služby, atď.) Univerzita je súkromná. Ročný rozpočet univerzity je 800 miliónov US dolárov. (Pre zaujímavosť: aktuálne porovnanie financovania vysokých škôl podľa výšky podielu z HDP: Slovensko 0,82 %, USA 2,7 %). Univerzitný campus princetonskej univerzity je príkladom ideálneho skĺbenia dvoch základných funkcií – bývania pre študenta a priestorov pre jeho štúdium.

Malebne založená urbanistická koncepcia campusu uprostred zelene a lesov, kde okolo vás prebiehajú veveričky a pasú sa srnky. Vnútrocampusová doprava autobusom je zadarmo. Celý areál je bohato vybavený športoviskami. Doprava do Princetonu z New Yorku je zabezpečená lokálnym vlakom (trvá približne hodinu).

Súčasne budovaná, alebo novšia architektúra všeobecná, je bohato zastúpená v architektonickom obraze campusu. Bohatstvo univerzity a štedrosť donátorov umožnilo realizovať stavby od R. Venturiho, Rafaela Vinolu, Minoru Yamasakiho, Machado Silvettiho, Toda Williamsa, I. M. Peia a ďalších. Univerzita má vlastné múzeum (Princeton University Art Museum) s bohatými originálnymi zbierkami čínskeho umenia, predkolumbovského umenia Ameriky, gréckeho a rímskeho umenia, renesancie ako i zo súčasnosti.

Oxford

Jmeno Univerzita Oxforda (často nazvaný Oxford University), umístil ve městě Oxford, Anglie, je nejstarší univerzita v angličtině-svět mluvení.

Univerzita stopuje jeho kořeny k přinejmenším konec 11. století, ačkoli přesné datum založení zůstane nejasné. Toto datování by dělalo jeho trvání nyní stejné s akademií Plata (400s BC k inzerátu 500s). Podle legendy, po vzpourách mezi učenci a townsfolk vypukl v 1209, někteří ti akademici u Oxfordu prchli severovýchod k městu Cambridgea, kde University Cambridgea byl založen. Dvě univerzity mají protože měla dlouhá historie soutěže spolu navzájem, a být nejvybíravější univerzity ve Spojeném království (vidí Oxbridge rivalství).

Oxford je člen Russell skupiny výzkumu-vedl britské univerzity, Coimbra seskupí (síť vedoucích evropských univerzit), liga evropských výzkumných univerzit, a je také jádrový člen Europaeum. Oxford je zařazen 4th v posledním vydání (2005) časů vyšší světové univerzitní pozice.

Datum založení univerzity je neznámý a opravdu to nemůže byli jednorázová akce, ale tam je důkaz učení tam jak brzy jak 1096. Když Henry II Anglie zakázal studenty angličtiny ke studiu u univerzity Paříže v 1167, Oxford začal stát se velmi rychle. Založení prvních kolejí, který později se stal vysokými školami, se datuje od tohoto období. Vzpoura v 1209 vedl mnoho učenců opustit Oxford pro jiné části země, vést ke zřízení univerzity v Cambridge. 20. června 1214, listina svobod byla udělena k univerzitě Nicholas de Romanis, papežský papežský nuncius, který pověřil jmenování kancléře univerzity. Vzpoury mezi townsmen a učenci (“město a oděv”) byli obyčejní dokud ne St Scholastica denní vzpoura v 1355 vedl ke králi potvrzovat nadřazenost univerzity přes město.

Kto chce viac informácií

Oxford

Harvard

Harvard

Harvardova univerzita

- najstaršia a najvýznamnejšia americká univerzita zal. 1636 v Cambridgei. Nazvaná je podľa spoluzakladateľa J. Harvarda - Harvard, John (1607 - 1638) - anglický duchovný pôsobiaci v Amerike; hlavný zakladateľ Harvardovej univerzity. Prednášal na nej napr. W. James, C. I. Lewis, T. Parsons, H. Putnam ...

Súkromná univerzita Harvard v Cambridge (štát Massachusetts) je najstaršou americkou vysokou školou vôbec. Môže sa pochváliť množstvom známych absolventov - otcom národa Johnom Hancockom, prezidentom Johnom Adamsom, oboma Rooseveltovcami, Johnom F. Kennedym, ale aj súčasným prezidentom Georgeom W. Bushom, básnikom Thomasom Stearnsom Eliotom, hudobným skladateľom Leonardom Bernsteinom či hercom Jackom Lemmonom.

S univerzitou je spojených 75 mien laureátov Nobelovej ceny. A tisíce a tisíce skvelých absolventov.

Založili ju 8. septembra 1636 no až o dva a pol roka ju pomenovali ako Harvard College. V roku 1780 získala štatút univerzity.

A kto je osobnosť, podľa ktorej jednu z najlepších a najznámejších škôl sveta pomenovali? John Harvard sa do Ameriky vydal v roku 1637 a usadil sa v novoanglickom Charlestone. V mestečku bol duchovným, no neuplynul ani rok a zomrel na tuberkulózu. Zostala po ňom iba vdova, deti nemal. Polovicu majetku, čo predstavovalo 800 libier a knižnicu asi so 400 zväzkami, odkázal novovznikajúcej vysokej škole.

Stavbu prvej budovy školy riadil Harvardov priateľ Nathaniel Eaton v neďalekom Cambridge podľa vzoru slávnej britskej univerzity. Bola však drevená a počas požiaru v roku 1674 do tla zhorela. Dneska by ste preto knihy z Harvardovej zbierky v miestnej knižnici márne hľadali. Až na jednu. Všetky ostatné zhoreli.

Dnes má škola najväčšiu univerzitnú knižnicu na svete a jednu z najväčších vôbec. Má 90 knižníc s 15,3 milióna zväzkami. V Amerike je väčšia už len knižnica Kongresu. Má tiež najväčší finančný fond - celkovo sa môže oprieť o silu takmer 26 miliárd dolárov.

Pôvodnou myšlienkou puritánov bolo založiť školu, ktorá bude pre Nové Anglicko vychovávať vlastných duchov­ných. Zároveň mala vzdelávať domorodé obyvateľstvo a u Indiánov mali šíriť vieru duchovní jednotlivých kmeňov.

Univerzita mala dlho problémy s diskrimináciou najrôznejšieho charakteru - vierovyznania či sexuálnej orientácie. Bola baštou puritánskych protestantov a túto politiku prestala formálne presadzovať až v 80. rokoch 19. storočia. Počet prijatých katolíkov a Židov narastal, no v prípade Židov to netrvalo dlho. Keďže v 20. rokoch minulého storočia už tvorili 22 percent študentov, rektor Abbott Lawrence Lowell nariadil kvótu na prijímanie študentov židovskej viery. Dokonca tvrdil, že takto bojuje proti antisemitizmu. Túto politiku zmenili až po druhej svetovej vojne. Za Lowella kulminovalo aj prenasledovanie homosexuálov, dvaja študenti dokonca spáchali samovraždu.

V roku 1988 zasa ministerstvo školstva vyšetrovalo obvinenia z diskriminácie proti ázijským Američanom. S kontroverznými diskriminačnými vyhláseniami mal problémy aj rektor Lawrence Summers, ktorý nakoniec v júni tohto roka odstúpil. Vyhlásil totiž, že vrodené rozdiely medzi mužmi a ženami môžu byť dôvodom, prečo je menej žien úspešných v oblasti vedy a v matematike. Počas jeho úradovania dramaticky klesol počet profesoriek na univerzite. Napriek všetkým lapsusom je v súčasnosti jednou z najliberálnejších univerzít v Spojených štátoch.

Podľa najnovšieho rebríčka je druhou najlepšou univerzitou v Spojených štátoch, tesne za Princetonom, tretia je ďalšia škola brečtanovej ligy - Yale. Na fakultách pôsobí 2 300 profesorov a študuje okolo 20–tisíc študentov.

Heidelberg

Heidelberg

Romantický, malebný, kozmopolitný, dynamický ale aj moderný - taký je Heidelberg.

Heidelberg leží v malebnom údolí rieky Neckar v spolkovom štáte Baden-Württemberg a je charakteristický svojim miernym podnebím. Mesto po celom svete preslávili predovšetkým básnici a maliari, ktorí sa v Heidelbergu radi stretávajú, zdržujú a nechávajú sa ním inšpirovať vo svojej tvorbe. Mesto tiež preslávila prvá univerzita v nemecky hovoriacich krajinách. Bola založená v roku 1385 a dodnes sa vďaka nej Heidelberg rozrastá o tisíce študentov z celého sveta. V Heidelbergu sa prelína veľké množstvo architektonických štýlov, dominantou mesta je zámok, ktorý vás zaujme na prvý pohľad a umožní vám nahliadnuť do starých čias. Prechádzky heidelbergskými uličkami a posedenie v kaviarňach s krásnym výhľadom na historickú dominantu mesta budú istotne i pre vás nezabudnuteľným zážitkom.

Jazyková škola F+U Academy of Languages

Viac do stredu mesta sa už nedostanete - školský komplex je súčasťou samotného centra Heidelbergu. Nájdete ho na Bismarkovom námestí, len niekoľko metrov od rieky, v podzámčí. Škola je členom asociácie nemeckých škôl. K jazykovej škole v Heidelbergu patrí popri akadémii pre cudzie jazyky tiež akadémia pre ručné práce a techniku, akadémia pre ekonomický a sociálny management, v roku 1999 založená akadémia informačných technológií, rovnako ako celý rad ďalších štátom uznávaných odborných škôl so zameraním na sociálnu oblasť. Na škole teda stretnete nielen množstvo študentov zo sveta, ale aj mnoho Nemcov. Škola sa zameriava predovšetkým na zdokonalenie v konverzácii a používanie správnych výrazov a schopnosť správneho vyjadrovania v jazyku. Výuka prebieha pomocou diskusií, využíva posluch nahrávok rodených hovoriacich, videa a ďalších moderných technológií. Samozrejmosťou je tiež výuka gramatiky a slovíčok. Študenti dostávajú aj domáce úlohy, aby boli nútení sa na výuku pripravovať. K samoštúdiu je možné využívať veľkú školskú knižnicu alebo počítačovú učebňu.

Program pre voľný čas

V popoludňajších hodinách škola organizuje kultúrne a športové aktivity, ktorých sa študenti môžu kedykoľvek zúčastniť. Presný program aktivít je vždy k dispozícii v škole, vrátane jednotlivých cien za aktivity. Študenti sa môžu zúčastniť welcome párty, plavby lodí po romantickom Neckari, návštevy múzeí, zoologickej záhrady, v lete cyklo alebo peších výletov. Všetky aktivity sú za príplatok, väčšinou sa jedná len o dopravu a vstupné. V škole je aj požičovňa bicyklov, tie sú totiž veľmi obľúbeným dopravným prostriedkom. Každý týždeň patrí k jazykovému kurzu tiež jedna kultúrna exkurzia so sprievodom a výkladom (cestovné a vstupné si študent hradí sám) a jedno filmové popoludnie.

Silná stránka školy

Škola ponúka veľké množstvo nielen jazykových, ale aj odborných kurzov. Pokiaľ teda už ovládate nemčinu dostatočne, máte možnosť zúčastniť sa napríklad výuky španielčiny v nemčine alebo napríklad kurzu cestovného referenta.

Columbia University

Columbia University

Columbia University bola založená r. 1754.

Columbia je soukromá univerzita ve státě New York, je jednou z nejprestižnějších univerzit USA a členem Ivy League. V současnosti má 22 kolejí, z toho 3 undergraduate.

Historie

Columbia byla založena v roce 1754 jako „Kings college“ na objednávku anglického krále Jiřího II. Je nejstarší institucí vyššího vzdělání ve státě New York a pátou nejstarší v USA.

V roce 1776, o Americké revoluci, byla univerzita zrušena. Po osmi letech, roku 1784 byla college znovu otevřena, a to pod svým současným názvem, Columbia.

Absolventi

Univerzita má (měla) mnoho absolventů v absolutní špičce, ať už politické, nebo vědecké. Jedním z nejznámějších poslední doby je Madeleine Albright, Clintonova ministryně zahraničních věcí.

Lomonosovova univerzita

Moskovská univerzita nesie meno Michaila Vasiljeviča Lomonosovova, ruského vedca a mysliteľa svetového formátu, ktorý sa o jej založenie zaslúžil. Lomonosov sám pochádzal z roľníckej rodiny a aby mohol študovať, musel zatajiť svoj pôvod. Preto v jeho návrhu bolo univerzitné vzdelanie určené pre všetkých, aj pre prostý ľud. Takto to aj bolo uvedené v preambule zakladajúceho dekrétu: Univerzita sa zakladá "pre všeobecné vzdelanie prostého ľudu".

Pretože sa za štúdium neplatili žiadne poplatky a štátne príspevky by nestačili zaistiť kvalitnú prevádzku univerzity, prišla na rad šľachta. Darcovia zariadili laboratóriá, zbierky, knižnice, nadácie pre študentov. Stalo sa bežnou praxou, že univerzite odkazovali celé knižnice a časť majetku. V roku 1756 začala prevádzku univerzitná tlačiareň a kníhkupectvo.

Rok po založení univerzity otvorila brány verejnosti univerzitná knižnica. Celých ďalších 100 rokov bola jedinou verejnou knižnicou v Moskve.

Požiare, ktoré založili napoleonovské vojská, sa nevyhli ani univerzite. Zničili knižnicu, archívy, múzeum i vybavenie študovní a laboratórium. Znovuotvorenie univerzity sa stalo národným poslaním. Vedecké inštitúcie, vedci aj súkromníci usporiadali finančné a vecné zbierky a len pre univerzitnú knižnicu sa tak zozbieralo sedem a pol tisíc kníh.

La Sorbonne

La Sorbonne

Sorbonna (po francúzsky Sorbonne; do 17. storočia nazývaná Parížska univerzita) je univerzita, ktorá bola založená v Paríži 1253-57. Sorbonne je na Rue des Écoles 47. Sorbonna je dodnes najväčším centrom vysokoškolského štúdia vo Francúzsku.

Dejiny v dátumoch: 1253 univerzitu zakladá kaplan a spovedník Ľudovíta IX. Svätého Robert de Sorbonne pôvodne ako kolégium pre chudobných študentov teológie, ktoré sa neskôr rozvinulo do strediska pre teologické štúdiá a napokon na univerzitu

13. stor. - na Sorbonne študuje 15 000 žiakov (dnes 70 000)

1328-1340 rektorom J. Buridan

1355 rektorom Čech Vojtěch Ranků z Ježova

1380 tu ziskava doktorát teológie Peter z Ailly

1469 tu bola zriadená prvá tlačiareň vo Francúzsku

1624-1642 (za kardinála Richelieua) budovy podrobené mnohým stavebným úpravám

1806 (za Napoleona Bonaparteho) ďalšie stavebné úpravy

1885-1905 univerzita nadobúda dnešnú podobu; v univerzitnom kostole je hrobka kardinála Richelieua

Univezita Karlova

Karlova univerzita je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola, ktorá sa skladá zo 17 fakúlt sídliacich predovšetkým v Prahe (dve sídlia v Hradci Králové, jedna v Plzni).

Kedy presne bola založená (tj. ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny pre jej formálnu existenciu), je predmetom sporov. Úplná väčšina literatúry už od Ottovho slovníku naučného, údajne snáď v súvislosti s rozvojom antiklerikalizmu v 19. storočí, uvádza 7. apríl 1348. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:

V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnicke osoby, napr. cirkevné rády. K potvrdeniu svetských imunít cirkevných právnickych osôb však zvyčajne bolo nevyhnutné rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, tu bullou pápeža Klementa VI., danej v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.

Univerzita bola založená ako úplná, tj. so všetkými 4 fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami právnickou, lekárskou a teologickou.

Na Univerzite pôsobili 4 národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré však získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech Čechov, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.

Úspešný absolventi -

* Edvard Beneš (1884-1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska

* Bernard Bolzano (1781-1848), matematik a filozof

* Max Brod (1884-1968), spisovateľ

* Karel Čapek (1890-1938), spisovateľ

* Eduard Čech (1893-1960), matematik

* Carl Ferdinand Cori (1896-1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny

* Gerty Cori (1896-1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny

* Josef Dobrovský (1753-1829), filológ a historik

* Jaroslav Heyrovský (1890-1967), chemik nositeľ Nobelovej ceny

* Bohumil Hrabal (1914-1997), spisovateľ

* Jan Hus (1369-1415), náboženský mysliteľ a reformátor

* Jan Janský (1873-1921), objaviteľ krvných typov

* Franz Kafka (1883-1924), spisovateľ

* Karol I. Habsburský (1887-1922), posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ

* Egon Erwin Kisch (1885-1948), spisovateľ a novinár

* Luboš Kohoutek (b. 1935), astronóm

* Milan Kundera (b. 1929), spisovateľ

* Jan Marek Marci (1595-1697), doktor

* George Placzek (1905-1955), fyzik

* Jan Evangelista Purkyně (1787-1869), fyziológ

* Ota Šik (1919-2004), ekonóm

* Ferdinand Stoliczka (1838-1874), paleontológ

* Nikola Tesla (1856-1943), vynálezca, fyzik

* Vladislav Vančura (1891-1942), spisovateľ

* Max Wertheimer (1880-1943), psychológ

Viac tu

viac info

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je najstaršia slovenská univerzita. Vznikla v roku 1919 a mala mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Po prvý raz v dejinách malo Slovensko svoju vysokú školu, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku.

Fakulty [úprava]Lekárska fakulta (LF UK)

Jesseniova lekárska fakulta v Martine (JLF UK)

Farmaceutická fakulta (FaF UK)

Právnická fakulta (PraF UK)

Filozofická fakulta (FiF UK)

Prírodovedecká fakulta (PriF UK)

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (FMFI UK)

Fakulta telesnej výchovy a športu (FTVŠ UK)

Pedagogická fakulta (PdF UK)

Evanjelická bohoslovecká fakulta(EBF UK)

Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta (RKCMBF UK)

Fakulta managementu (FM UK)

Fakulta sociálnych a ekonomických vied (FSEV UK)

Dejiny [úprava]11. júla 1919 nadobudol účinnosť zákon o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna prijalo Národné zhromaždenie. Prednášky sa konali v slovenskom a českom jazyku. 31. júla 1919 začala pôsobiť lekárska fakulta spočiatku s 11 českými profesormi. 11. novembra 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského. V roku 1921 začala pôsobiť právnická fakulta a filozofická fakulta spočiatku len s českými profesormi.

Asi polovica českých profesorov sa vrátila na svoje pôvodné pracoviská ešte pred r. 1938. Ostatní boli vyhnaní po vzniku Slovenského štátu (1939) keď sa rektorom Univerzity Komenského stal Vojtech Tuka.

V roku 1939 bola univerzita premenovaná na Slovenskú univerzitu, v roku 1954 späť na Univerzita Komenského. V roku 1940 vznikla Prírodovedecká fakulta, 4. januára 1947 otvorili Pedagogickú fakultu, zriadenú v roku 1946, v roku 1952 vznikla fakulta farmaceutická, v roku 1960 telesnej výchovy a športu, v roku 1964 pedagogická v Trnave, v roku 1969 odnož lekárskej v Martine, v roku 1980 matematicko-fyzikálna, neskôr ostatné fakulty.

Masarykova univerzita

Masarykova univerzita je druhou největší veřejnou vysokou školou v České republice a největší na Moravě. V současnosti sestává z devíti fakult s více než 200 katedrami, ústavy a klinikami. Je jednou z nejvýznamnějších vzdělávacích a vědeckých institucí v České republice a uznávanou středoevropskou univerzitou s demokratickými tradicemi, prosazovanými již od jejího založení v roce 1919. Je také významným sociálním a kulturním aktérem v jihomoravském regionu.

Jednu ze základních priorit na Masarykově univerzitě tvoří věda a výzkum. V soutěžích o podporu výzkumných projektů se univerzita v posledních letech umísťuje na předních místech, investuje mimořádné prostředky do rozvoje výzkumných a výukových kapacit v novém univerzitním kampusu, rozvíjí aktivity v oblasti transferu vědění a podpory inovací a vědy.

Masarykova univerzita poskytuje vysokoškolské vzdělání v širokém spektru tradičních i moderních univerzitních disciplín a je jednou z nejrychleji rostoucích vzdělávacích institucí v Evropě. V posledních letech se na Masarykovu univerzitu hlásí nejvíce studentů ze všech českých univerzit, a přitom si zachovává vysokou míru výběrovosti při jejich přijímání. Masarykova univerzita byla mezi prvními v zavádění strukturovaného třístupňového studia, založeného na kreditovém systému kompatibilním se soustavou ECTS (European Credit Transfer and Accumulation System).

Univerzita se intenzivně zapojuje do mobilitních aktivit a výzkumných programů Evropské unie a dalších zemí, díky nimž mohou studenti po bakalářském a magisterském studiu na jiné vysoké škole navazovat magisterským nebo doktorským studiem na Masarykově univerzitě. Stejně tak studenti Masarykovy univerzity mají možnost studovat v zahraničí, a poté se opět vrátit na svoji domovskou univerzitu.

viac

Howard Carter a chcel by som keby ste dali aj aký mal vzťah s Carnarvonom.

Howard Carter

Howard Carter (9. května 1874 - 2. března 1939) byl britský archeolog a egyptolog. V roce 1922 objevil v Údolí králů Tutanchamonovu hrobku.

Roku 1902 dostal Američan Theodor Davis od egyptské vlády povolení k vykopávkám v Údolí králů. Kopal dvanáct zim. Objevil hroby Thutmose IV., Siptaha a Haremheba, které značně obohatily naše vědomosti, a našel mumii a rakev velkého "kacířského krále" Amenhotepa IV. (Achnatona).

V prvním roce 1. světové války přešla jeho koncese na lorda Carnarvona a Howarda Cartera. Tí začíná historie nejvýznamnějšího nálezu eyptského hrobu, který "začíná jako pohádka o Aladinově lampě a končí jako řecká báje o bohyni Nemesis". Objev tohoto Tutanchamonova hrobu má pro egyptologii nesmírný význam. Je vrcholem všech úspěchů v dějinách archeologických objevů.

Když Carter uvolňoval za přítomnosti asi deseti hostí s pedantickou opatrností kameny z třetích zapečetěných dveří, nastala chvílr slavnostního očekávání. Konečně byl otvor dostatečně velký, aby se jím dala prostrčit elektrická svítilna. Za naprostého ticha, kdy se nikdo z přihlížejících neodvažoval ani dýchat, pohlédl Carter do otvoru. To, co před sebou viděl, vypydalo jako stěna z masívního zlata. Jak se ukázalo, byla to přední stěna ohromné pozlacené skříně. V této skříni se skrývala další pozlacená skříň, zavřená na závory, na nichž byl nepoškozená pečeť! Archeologové, kteří stáli před nejdrahocennějším zlatým pokladem starověku, projevovali v tomto okamžiku větší zájem o onu malou neporušenou pečeť, než o poklad. Pečeť nasvědčovala tomu, že ve vnitřní skříni bude ležet nepoškozená mumie! Ve druhé skříni stála ještě třetí skříň a v ní byl čtvrtá skříňová rakev - včechny čtyři byly pokryty zlatem. Až ve čtvrté skříni se objevil sarkofág z křemence. Byl 2,75 m dlouhý a l,5 m vysoký. Není třeba dodávat, že ona nalezená mumie patřila panovníkovi 18. dynastie Tutanchamonovi. Tento velkolepý nález byl objeven 17.2.1923.

Auguste Marriette