Evolúcia

Obavam sa, ze ani ja nerozumiem tomu, co si napisala.....ktore mutacie su teda nahodne?.......tie co skodia alebo tie co su prospesne (ked sa teda pridrzam tvojej verzie)

obava u mňa zostáva, info : )

keď si tu kdesi vyčítal, že to je moja verzia, čítal si nedobre, a aj tak si zrejme čítal nedobre, pretože si zasa vyzobol dve slová ako jahody z košíka, a postavil na nich znovu otázku, ktorá tam ale už bola zodpovedaná ... presne o tom ten článok tam je : )

"ktoré mutácie sú teda náhodné"  je  taká otázka, ako keby sa ťa niekto spýtal, či bude mať tvoje dieťa, až sa narodí, v živote raz okolo svojej päťdesiatky lámavé nechty.

alebo, že ktoré mutácie si si ty priniesol na svet, z tej päťdesiatky až stovky, ktoré si prináša na svet každý jedinec, či človek, či slon, či muška drosophilla, a ktoré 2 či 3 spôsobili zmenu akého proteínu v tvojom organizme.

je to tam napísané, ale ešte raz, budem písať  pomaly ... : ) :

celý život, celý vývoj kdečoho živého sú komplikované vzťahy medzi mutáciami, životným prostredím, náhodnými kataklizmami, zmenami v prírode, prírodným výberom, genetickými zmenami, fungovaním výberu alel, ako ich neskôr objavil Georg Mendel, DNA, zmenami písmenok v génoch ... toto všetko a neustály tok zmien je hnacím motorom evolúcie.

pýtať sa, ktoré mutácie sú teda prospešné, je trochu divná otázka.

odpoveď znie asi tak : tie, ktoré prinášajú prospešné zmeny daného rodu a druhu, alebo zmenu, ktorá smerovanie nalomí a nasmeruje rod a druh a čeľaď či čokoľvek k niečomu inému.

v afrike existuje rod / google/, ktorý po celé generácie produkuje ľudí s dvomi veľkými prstami na nohách namiesto piatich bežných malých. je to prospešná mutácia ?

kým vedia chodiť, a to vedia, nikdy nenosili topánky, sú si navzájom príťažliví a rozmnožujú sa, mutácia veselo prežíva a nemá prečo zaniknúť.

to je jedna veľká viditeľná mutácia, ktorá nie je prospešná, ale dá sa s ňou žiť.

desiatky drobných mutácií v každom jedincovi sú. dejú sa v období gametogenézy / je to tam napísané vyššie / - už spermie majú v sebe mutácie, ktoré prenášajú ďalej. každá spermia svoje.

a  tieto sa  môžu  prejaviť a nemusia, a nikto sa na úrovni tých drobných mutácií, zmene jedného písmenka na úrovni genómu, neodváži povedať, ktorá zmena sa prejaví ...

ale aj to, mutácia, ktorá sa ukázala byť životaschopná pri prírodnom výbere, výbere, kade sa bude uberať daný vývoj, poháňa vpred vývoj života - a aj vďaka takýmto mutáciám sme tu, kamsi smerujeme a dávame si divné otázky.

nemôžeš sa pýtať, ako starý otec či budúci starý otec, ktoré mutácie budú prospešné u tvojich vnukov. nikto netuší, aké písmenká budú u nich zmenené, ktorá spermia zvíťazí. ale že sa zmenia, a že pár kúskov z nich bude aj účinných, je dnes už isté.

to neznamená, že ty ich budeš vidieť. na genetickej úrovni rovnako, ako nevidíš /spravidla, keď len nemáme zjavnú viditeľnú mutáciu či zmenu/ tie svoje mutácie. ale oni sú tam, a ľudskému rodu pomáhajú vyvíjať sa.

alebo zakrnúť.

ale keď niekto pozerá na bežné mutácie, tie drobné zmeny, ktoré jednoducho sú a nejdú zastaviť, ktoré sú ale základným kameňom toho, že sa život vyvíja a každý jedinec čohokoľvek je iný, zásadne ako na mutantov z hororu, tak to, čo tu píšem/e a linkujem/e, robím/e asi aj tak zbytočne :)

áno, je to dôkaz

nevyvrátiteľný nespochybniteľný

buďtoto ho prijmeš, alebo odmietneš

ak ho odmietneš, odmietneš aj akýkoľvek iný

V tomto pripade suhlasim, ze je to dokaz.....no urcite nie toho, co ty tvrdis. Vidis v tom nieco nahodne? Klasicky priklad prisposobovania sa podmienkam. Ziadny pokus-omyl=vysledok. 

keď si tu kdesi vyčítal, že to je moja verzia, čítal si nedobre, a aj tak si zrejme čítal nedobre, pretože si zasa vyzobol dve slová ako jahody z košíka, a...................

 

je to tam napísané, ale ešte raz, budem písať  pomaly ... : ) :

celý život, celý vývoj kdečoho živého sú komplikované vzťahy medzi mutáciami, životným prostredím, náhodnými kataklizmami, zmenami v prírode, prírodným výberom, genetickými zmenami, fungovaním výberu alel, ako ich neskôr objavil Georg Mendel, DNA, zmenami písmenok v génoch ... toto všetko a neustály tok zmien je hnacím motorom evolúcie.

 

pýtať sa, ktoré mutácie sú teda prospešné, je trochu divná otázka.

Nic som nevyzobol, ale iba som reagoval na to, co bolo pre mna v tej tvojej odpovedi dolezite. A boli to tie tzv. nahodne mutacie, ktore mozu byt pre niekoho prospesne a pre niekoho nie.....co je, ako vravis, evolucny motor. To tvoje ostatne rozpisovanie iba (podla mna) zahmlieva skutocnost, ze tvoje presvedcenie vlastne vylucuje akesi mnozenie rozneho organizmu a nasledne prezitie sposobom "silnejsi vyhrava".  To, ze sa ten nas stavebny material v dalsich generaciach odlisuje od priameho predka, je predsa le dokaz, ze nase telo (resp. to s coho je zlozene) reaguje na podmienky (okolitu floru - faunu) a uklada si to do svojej "pamati". Ked uz sa podmienky okolia zmenia tak, ze nase telo, (alebo si to pomenuj ako chces) a v nom casom "nakopene"  data, sa dostanu do akejsi hranice, telo vysle sigmnal na nejaku zmenu niecoho v nom (to sa tyka aj nasich spoluputnikov zvierat). Zivot si teda najde svoje miesto a ide sa dalej. Obycajna plastelinova metoda.....ziadne znovuzrodenie niecoho.....a hlavne ziadna "nahodna mutacia". A ja tu nic ine netvrdim od zaciatku. Vsetko zo vsetkym suvisi a nahoda nema s nicim suvis, pretoze je nahodna. 

článok hovorí o slovenskom vedcovi, ktorému sa z vysoko podnetného byrokraciou zamoreného vedeckého sveta UK podarilo dostať na univerzity, kde sa môže skutočne venovať vedeckej práci a publikovať v časopise Nature ... čo je viacmenej vedecký grál uznania práce vedca.

klobúk dolu pred biológom Davidom Jandzíkom.

podstatné pre túto tému je výskum, ktorý na svojej terajšej materskej univerzite robí:

Biológ David Jandzík, ktorý pôsobil aj na Prírodovedeckej fakulte UK, spolu s Aaronom Garnettom a pod vedením Daniela Medeirosa opísali spôsob, akým evolúcia začala vytvárať hlavu a lebku moderných stavovcov.

Ich výskum publikoval Nature, najprestížnejší vedecký časopis na svete.

 

Nový pôvod lebky

 

„Naše výsledky naznačujú, že pôvod kostry hlavy stavovcov nezávisel od evolúcie nového kostrového tkaniva, ako sa predpokladalo doteraz, ale od rozšírenia tohto tkaniva naprieč hlavou,“ opisujú autori hlavné zistenie štúdie.

„Ukázali sme, že vlajkový definičný znak stavovcov, lebka z velkej časti embryonálne vznikajúca z bunkovej chrupky s kolagénom, nie je v skutočnosti ich vynálezom, ale zdedili ho od dávneho predka všetkých chordátov,“ povedal pre SME Jandzík.

 

 

Spolu s kolegami z University of Colorado Boulder tiež našiel ďalšiu podporu pre hypotézu o tom, že zásadný prínos pre vývoj stavovcov mala evolúcia génovej cis-regulácie, čiže zmeny v častiach DNA, ktorá reguluje aktivitu okolitých génov.

Vznik jednoznačne definovanej hlavy s mozgom priniesol dávnym stavovcom zásadnú výhodu. Okrem iného mohla evolúcia otvoriť dvere rozvoju inteligencie a oveľa dokonalejších zmyslových orgánov.

 

Súčasná hypotéza tvrdí, že pri vývoji hlavy raných stavovcov hrala zásadnú úlohu takzvaná neurálna lišta, ktorá prechodne vzniká pri vývine embrya. Štúdia v Nature ukázala, že kostrovité tkanivo vznik lišty predchádzalo.

 

„U bezstavovcov chrupkové tkanivo, rovnako ako neurálnu lištu, z ktorej pochádzajú chrupkové bunky, doteraz nikto nezistil,“ komentoval výskum Vladimír Kováč z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý sa na výskume nepodieľal.

Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/7542671/slovak-prerazil-v-najlepsom-vedeckom-magazine-s-evoluciou-lebky-v-nature.html#ixzz3LhQ8tHwT

Pokrok to je a gratulujem Jandzikovi.....ale co to dosvedcuje?....je vsetko toto styl pokus-omyl alebo "pokus" bez omylu?...

obe.

stámilióny rokov vyvíjania druhov nebol a nie je neomylný.

aj preto je toľko foriem zraku. napríklad.

...a asi to aj preto vidime kazdy svojou optikou.

... nemyslím, že je problém v optike :)

opísali fosíliu najväčšieho žijúceho vtáka

od r. 1983, keď ich objavili, boli v Južnej Karolíne v Charlestonskom múzeu, kde ich objavil americký paleontológ Daniel Ksepka z North Carolina State University

Pelagornis sandersi žil pred 25 až 28 miliónmi rokov a patril do čeľade Pelagornithidae, čo boli morské vtáky, ktoré trávili väčšinu života nad oceánmi a živili sa rybami a kalmarmi. Zástupcovia tejto skupiny sa vyznačovali tým, že mali v zobákoch zubom podobné výrastky, ktoré používali na napichovanie koristi. Počítačové modely ukázali, že Pelagornis sandersi viac plachtil, ako aktívne lietal, pričom pravdepodobne nedokázal vzlietnuť bez toho, aby sa rozbehol dole kopcom a využil vietor. Vtáky z čeľade Pelagornithidae boli v minulosti rozšírené na celej zemi vrátane Antarktídy, pred troma miliónmi rokov však náhle vyhynuli. Paleontológovia zatiaľ presne nevedia prečo.

teda nie ze by to malo zmysel, ale neda mi :

prisposobovanie sa podmienkam  nie je opozitum pre evoluciu,  

presne naopak,    evolucia podla darwina ukazuje ako sa to prisposobovanie deje a aky je jeho mechanizmus.  A biologia ( hlavne genetika ) nam to ukazuje ako to pracuje na urovni molekul.  Kombinacia nahodnych zmien a prirodneho vyberu sa dokaze prisposobit  takmer kazdej zmene

v tom je tá krása veci.
Darwin ukázal, svetielko v tmách, ako sa život prispôsobuje, pridanie náhodných zmien doplnilo a dnešná genetika pomaly vypĺňa medzery celého vývoja ... pomaly.

čo ovšem nebude stačiť neveriacim tomášom, pretože tam stále budú zabúdať na stámilióny rokov, ktoré sú preč a náhodne hlboko v horninách a kdekade, a nedá sa čakať, že na nás začnú vyskakovať len pre to, že sme tu dnes my, a chceme presne vedieť ... : )

Po dlhsej dobe som kukal nejake dokuemnty o evolucii a narazil som na jeden zaujimavy, co podnecuje nejake zaujimave uvahy. Nejedna sa o ziaden konspiracny material.

Robopol

Vďaka za odkaz. Dávno som nič tak zaujímavé nevidel. Som rád, že si sa po tak dlhom čase ozval.

Po dlhsej dobe som kukal nejake dokuemnty o evolucii a narazil som na jeden zaujimavy, co podnecuje nejake zaujimave uvahy. Nejedna sa o ziaden konspiracny material.

aj keď sa nejedná "o žiaden konšpiračný materiál", má k nemu blízko.

už spomenutie mena Behe v prvých piatich minútach filmu je minimum upozornením, čo asi bude nasledovať.

pán profesor Behe je v týchto témach už spomínaný, a predovšetkým v mojej obľúbenej téme Kreacionizmus. 

je zástancom, a v tomto filme o tom otvorene hovorí, zmodernizovanej verzie kreácie, inteligentného dizajnu, a kritikom darvinizmu a neodarvinizmu, aj to je z filmu úplne jasné.

len tak pokusne jeden z jeho skvelých objavov, o ktorých tam Behe hovorí: bičík - pohon v kvapaline - odvodzuje z toho, že jéj, to je reaktívny motor, ten bičík niekto navrhol ...

objav "molekulárneho stroja", ako to nazýva Behe, neznamená inteligentného dizajnéra pri rysovacej doske.

poskladať človeka, ako to odznie vo filme  "z toľko molekulárnych strojov, koľko má telo funkcií" je prirodzenejšie postupným vývojom za pomoci náhod a tisíca iných záležitostí, než ID. nehovoriac o tom, že nebyť celej tejto plejády súhier, nemudruje tu ani pán Behe, ani nikto  z nás, ani ja, ani žiadny humanoid,

ale zrejme nejaký insektoid alebo dinoid, alebo jednoducho vôbec nikto.

pritom sme aj v tejto téme nie raz písali o tom, že Darwin len položil základ, a nasmeroval myslenie inam, a samozrejme v polovici predminulého storočia nespočetne veľa vecí, ktoré mi dnes už vieme, nepoznal a nemal možnosť poznať.

oni, vyznavači ID, to tam sami spomínajú, nové poznatky. posledných 60 -70 rokov nesmierne posunuli poznanie človeka. isteže. ale ani náhodou nie smerom k jednému inteligentnému dizajnérovi, ale k hlbšiemu poznaniu.

ale o tom to je -  stále, odvtedy, sa pridávajú nové a nové poznatky, ktorými obohacujeme naše poznanie ... možno mu raz prídeme na koniec, možno nie, ale to nás ženie vpred.

čiže tu evolúcia nie je o zbožšťovaní neomylnosti Darvina a jeho parťákov a nasledovníkov, čo ale o fantazmagóriách o inteligentnom dizajnérovi nemožno povedať. že prečo? pretože je toho strašne veľa. pretože nálezy v prírode, v pradávnych vrstvách Zeme potvrdzujú, že sa veci vyvíjali ...

aj o tom sme aj tu už popísali aj nalinkovali nespočetne veľa príspevkov a článkov.

a myslím, že tu dokonca nikto za celý ten čas ani slovom nenapísal, že darwinizmus je nemenné sväté písmo, dokonca je tu x príspevkov o tom, ako sa poznanie vývoja či evolúcie samo vyvíjalo.

pretože to je pravdepodobne "řád" vecí, príroda sa učí sama na sebe, a učí sa zrejme rýchlejšie, než si myslíme. pretože sú to neuveriteľmé množstvá pokusov, živočíchov, rastlín, foriem, pokusov a každej čiastočky toho, čo život robí životom. a nezabúdajme na stámilióny rokov, všakáno.

nie, Behe je kreacionista, a nepresvedčil ma o ID.

Game

Ten príspevok podľa mňa nijako nespochybňuje Darwinovú teóriu.  Darwinová teória dokáže dať uspokojivú odpoveď, na vývoj druhov, ale nie na molekulárne mechanizmy, objavené v posledných desaťročiach. Veda iba hľadá príčinu, tohto javu, čo je jej prirodzeným poslaním. Kreacionizmus je otázka teologická. Ak sa k nej nejaký vedec prikláňa, je to jeho osobný svetonázor. Pre vedu sú dôležité experimentálne fakty a tie sa nemôžu ignorovať iba preto, že ich Darwinovská teória nedokáže vysvetliť. Dogmy patria do náboženstva, tak nerobme z Darwinovskej teórie dogmu.

Tono,

ja predsa nehovorím, že spochybňuje Darwinovu teóriu, /hoci je v skutočnosti vážnym kritikom neodarwinizmu/, len som sa trochu rozpísala ... zrejme trochu viac, ale tak sa zadarilo :)

je to jeho názor, v pohode, ja o tomto pánovi viem, aj o jeho názoroch ... ale konečný výsledok toho môjho rozpisovania je ten, že pán Behe a ostatní prívrženci ID ma nepresvedčili o tom, že by som mala na základe toho, čo prezentujú, začať vážne uvažovať ohľadne vývoja či evolúcie ako o alternatíve o kreácii a inteligentnom dizajne ...

Game

Mňa zaujali fakty, ktoré tam možno autori vsunuli s „vedľajším“ úmyslom. Fakty možno samozrejme podať tendenčne. Treba sa na ne pozerať bez predpojatosti, či už z jednej, alebo druhej strany. Isté je, že sú tu nové objavy, ktoré potrebujú nové vysvetlenie. Darwin by mal možno radosť, že má nad čím znova bádať. Aj vo fyzike boli „odborníci“, ktorí prorokovali, že je všetko už jasné. Boj o to, či to stvoril Boh, alebo nie, je vopred prehratý, lebo nikdy nebudeme vedieť všetko. Nakoniec náš mozog je biochemická továreň s miliardou buniek a my, ako sa zdá,  nevieme ani to, čo sa deje v jedinej bunke. 

Tono,

či a čo stvoril Inteligentný dizajnér, či niekto, koho nazývame Boh, či ktokoľvek, či sem život v akejsi forme prišiel odkiaľkoľvek, ako sa všetko vyvíjalo, či je príroda ešte chytrejšia, než si vôbec vieme predstaviť, zrejme nerozsúdime nikdy, pretože každý má svoj názor, každý môže mať svoj názor, a každého presvedčí o jeho názore čosi iné.

keď chce niekto veriť, že celú tú nesmiernu zložitosť skonštruoval mitochondriu po mitochondrii inteligentný dizajnér, nech verí.

ale to som napísala aj tam vyššie

a v súvislosti s tým som písala aj to, že nové poznatky sú to, čo nás posúvajú vpred, a zrejme nikdy nebudeme vedieť všetko, a nikdy nebudeme na konci zbierania nových a nových poznatkov ... je to tam napísané.

moderný kreacionista profesor Behe publikuje vedecké články a báda na molekulárnej úrovni, ale priviedlo ho to na čelo vedcov kreacionistov - verí, že mechanizmy, ktoré báda, museli byť zkonštruované vyššou inteligenciou alebo Bohom.

myslím si, že Darwin by si mal nad čím bádať, a mal by z nás radosť, že smerujeme aspoň niekam, a pridávame nové a nové poznatky, kde nikdy nebudeme vedieť všetko, ale aj tak je to skvelé.

Podobná otázka, aká bola nastolená v biológii je prítomná aj vo fyzike. Prečo sa dajú fyzikálne zákony formulovať matematicky? Iste, matematika dokáže pracovať aj z neusporiadaným systémom pomocou štatistiky. Ak by bola každá fyzikálna interakcia pokusom a omylom, boli by všetky fyzikálne zákony iba štatistickou strednou hodnotou. No to tak nie je. Sú tu určité výberové pravidlá, ktoré  nejakú konfiguráciu „preferujú“ a inú „odmietajú“. Vďaka tomu tu nie je chaos, ale napríklad Mendelejevova tabuľka. Tieto pravidlá poznáme celkom dobre (kvantová fyzika) a využívame ich v nových technológiách. Presne v zmysle Darvinovej teórie, vďaka tomu dokážeme prežiť. Sme však ješitní, lebo toto právo odvodzujeme zo svojej inteligencie. Nikto sa nečuduje, ak je konštruktérom bičíka človek, ale nedopustíme, aby toho bola schopná bielkovina. V podstate sme však stále iba vysoko organizovanou bielkovinou.     

myslím, že o tom to je.

tie prvky tu boli, aj bez Mendelejeva, len ich Mendelejev zoradil, aby sa s nimi dalo pre naše ďalšie potreby pracovať - povedané veľmi jednoducho.
otvorená hlava našla spôsob, ako nájsť súvislosti a ako tú tabuľku zostaviť.

s celým radov prvkov pracovali už prastarí alchimisti, ale až po tabuľke sa stali jasnými väzby a súvislosti a diery ...

to isté spravil Pytagoras, a spravil Ludolf a spravil Euler, nie že nie. tie čísla v prírode boli a fungovali, len otvorené hlavy ich našli ako konštanty a dali im hodnoty pre našu klasickú desatinnú sústavu ... povedané veľmi jednoducho.

nevedomky číslo pí používali starí egypťania pri meraní vzdialeností a pozemkov pod svoje pyramídy, a číslo e samy od seba "používali" stromy pri svojom raste ...

to isté spravil Darwin / a nebol sám, Alfred Russel Wallace prišiel v rovnakom čase k rovnakým záverom, a nielen on / ... pohol v časoch, keď práve nastal čas pohnúť, s prírodovedou ... nakopol myslenie iným smerom, aj keď si zato pretrpel opičie peklo.

a nestačil slávny "opičí proces" pred takmer stovkou rokov (1925),

ešte dnes k tomu potrebujeme ľudí typu Behe, ktorí nechcú dopustiť, že je vývoja schopná sama príroda, že bielkovina sa ako pupenec naťahovala za schodnými životnými podmienkami, a musí v tom vidieť ruku niekoho, kto to uťapkával a rysoval.

v jeho prípade nejakého dizajnéra, nestačí mu príroda, milióny rokov  a bielkovina sama.

a pritom je tá bielkovina iba vysoko organizovanou bielkovinou ťahajúcou sa za životom.

Game

Atóm, je rovnako, ak nie viac, inteligentne zložený, ako spomenutý bičík. Atóm môže existovať vďaka tomu, že inú formu existencie hmoty náš vesmír neumožňuje. Ak sú molekuly schopné „postaviť“ fungujúci motor bez nás, tak to musíme konštatovať, ako experimentálny fakt a skúmať, ako to funguje. Zákony, prečo sa molekuly správajú tak, ako sa správajú, musia byť pre materialistov už definované v samotných atómoch. Atómy molekúl a bielkovín sú zložené z protónov, neutrónov, tie zasa z kvarkov a kvarky sú možno iba vibrácie energie. Čo je energia nevieme a tak je tu vlastne ten bičík a my „upletený z ničoho“. Tieto zákony musia byť už dané v tej vibrujúcej energii. Totiž, ak by sa opakoval Veľký tresk, tak sa molekuly pri vhodných podmienkach musia objaviť znova, aj s tým bičíkom. Konkrétna realizácia závisí od konkrétnych podmienok. Darwin to pochopil správne. Nemôže to byť naopak

.........ešte dnes k tomu potrebujeme ľudí typu Behe, ktorí nechcú dopustiť, že je vývoja schopná sama príroda, že bielkovina sa ako pupenec naťahovala za schodnými životnými podmienkami, a musí v tom vidieť ruku niekoho, kto to uťapkával a rysoval.

v jeho prípade nejakého dizajnéra, nestačí mu príroda, milióny rokov  a bielkovina sama.

 

a pritom je tá bielkovina iba vysoko organizovanou bielkovinou ťahajúcou sa za životom.

.....kto je to vlastne ten Behe?.....nejaky murar od miesacky?......mozno preto ti nesedi vo vypoctoch. No musis uznat, za ta praca pri "kalfase" z neho "vytvorila" celkom rozhladenu bytost. Asi pri tom nazerani do miesacky prisiel na tie svoje "nevedecke inakosti".  Aj tento tu dolu, je mozno nejaky jemu podobny exemplar............

http://www.scientificamerican.com/article/rainbow-gravity-universe-beginning/

.........hlas ludu hlas bozi? :) ...........alebo iba bielkovina tahajuca sa za zivotom? Ozaj, co ju k tomu zenie?

presne ako pise tono ide o zaujimave fakty nie svetonazor a uzavery ku ktorym sa niekto hlasi. Otazka znie ako by mohla nahoda zabezpečiť aby taka zlozitost vzisla za teraz mozno pomerne kratky cas. Aj uvahy ze DNA koduje sekvenciu a poradie teda je pritomna pri zostavovani molekularneho stroja. Napr. ale zivot tu mohol byt prepravení asteroidom a tu sa len rozvinul v zmysle evolucnej teorie. Mozno ta molekularna zlozitost vznikala inde a mala na to dostatocne dlhy cas, ak to este obohatim o multivesmir, to znamena v kazdom multivesmire sa nahodou zostavuju moznosti a nikde v nejakom vesmire sa uchyti ta spravna kombinacia tak vznikne zivot. Mna zaujalo to ze na toto treba ovela dlhsi čas ako by to bolo mozne nahodou vzniknut nasej planete.

robopol,

súhlasím.

tak ako Tono, tak ako ty, aj ja som o pár príspevkov vyššie naznačila či napísala, že "život" mohol prísť aj odkiaľkoľvek, a v tejto téme to odznelo už viackrát.

ten prazákladný kameň je možné, že prišiel vymrštením dopadu asteroidu trebárs na Mars, alebo kamkoľvek, odkiaľ sem úlomky dosiahli, alebo ho priniesol priamo ktorýsi nebeský posol na Zem, tu našiel vhodné podmienky na ďalší vývoj, a pokračovaním bola evolúcia vo forme, alebo približne vo forme, v akej ju poznáme.

na Zemi na tento vývoj a evolúciu bol dostatočne dlhý čas, či aj na ten pôvodný, to asi nebudeme vedieť nikdy. ale desaťročia sa prikláňam k myšlienke, že ten prazáklad mohol vzniknúť niekde, neskutočne dávno, možno hneď na samom začiatku, a odvtedy ide vesmírom a základné kamene života priam infikujú vesmír ...

je to stará, hodne stará teória, a pracujú s ňou aj múdrejšie hlavičky ...

a kde sa usadí a má podmienky, ide vývoj či evolúcia svojím tempom, a myslím, že príroda, v širšom zmysle príroda sama je chytrejšia, než si myslíme.

ale aby som sa vrátila k videu, nevidím tam dôvod namontovať dizajnéra.

No ale v tom dokumente su dolezite veci a to redukovatelna zlozitost. A poviem uprimne ide o to ze ta zlozitost ako keby musela nastat skokom. To je ak chces mat ten molekularny pohonu musis mat uz DNA ktora koduje to zostavenie a podobne. Javi sa to teda tak, ze by slo o nesmierne velku nahodu. A ja si neviem predstavit a to sa da mozno aj matematicky nejak podcyhtit o aku velku nahodu by slo keby slo len o hadzanie kockou. Je to zaujimave a zahadne.

A mozno tam odznela zaujimava uvaha ze prirodzeny vyber by neuprdnosnoval a ani neprenasal nezostaveny stroj...

Vo fyzike platí zákon zachovania informácie. Má podobné vlastnosti, ako iné fyzikálne veličiny. Napríklad sa môže šíriť iba rýchlosťou svetla c.  (Hawking na tom postavil svoju teóriu vyparovania čiernych dier). Informácia o stavbe života, aj keby ju nepriniesli kométy, ale šírila by sa rýchlosťou svetla, nemohla „priletieť“ na Zem z iného, ako nášho vesmíru. Vesmír sa rozpína, takže iba z malej oblasti viditeľného vesmíru 15 - 4  miliárd  svetelných rokov. Asi 4 miliardy rokov na Zemi už  život je. To by tam kdesi však už musela informácia byť od počiatku. Ak by informácia bola prítomná už pri veľkom tresku, tak je tu stále a nepotrebovala sa sem prepraviť.  Atómy (chladnutím Veľkého tresku) sa „poskladali“ v celom objeme rozpínajúceho vesmíru naraz a žiadnu informáciu na to nepotrebovali z vonkajšieho Vesmíru. Prečo by neplatila kontinuita informácie o organizovaní sa živej a neživej hmoty?