Evolúcia

mám lepší príklad, otázku
mohol by časom vzniknúť, nový poddruh človeka "homo islamicus"?
(teda človek, ktorého samci sa rodia bez predkožky..)
argument islamských teológov, proti evolučnej teórii je, že keďže nič také nepozorujeme, hoci sa poctivo obrezávajú už celé generácie, evolúcia teda nefunguje
protiargument evolucionistov je "postráda to selekciu", nevyberáte chlapcov, čo sa rodia s malou alebo chýbajúcou predkožkou, tak to nového islamského človeka nevypestujete

ale ak, funguje na DNA "záznamík", tak napriek tomu že je ten stres pri obriezke malí, je to len raz za život, a selekcia je nulová

(narozdiel od myší, ktoré boli týrané celý svoj krátky myší život)

mal by vzniknúť časom "homo islamicus", aj tak.. obidvom táborom navzdory

neviem, či je to lepší príklad, ale odpoveď bude : nemôže, nebude a nevznikne.

príroda, evolúcia, vývoj, nazvime to ako chceme, robí prevažne také veci, ktoré sa vyvinuli miliónmi rokov a ukázali sa byť potrebnými.

človek - muž nemá vťahovací pohlavný úd, nejakým spôsobom ho príroda musí chrániť, tak ho vyvinula tak, že ho chráni predkožkou.

okrem toho obriezka je už  človečí vynález, objavuje sa prakticky zároveň pravdepodobne až s monoteizmom.

jeho prvotná funkcia bola presne taká, ako je barbarská obriezka u žien - po prvé je to čudná symbolická zmluva medzi Bohom a človekom / prvá obriezka ako symbol zmluvy je opísaná v Biblii /, po druhé, je to presne ako ten šialený zvyk obrezávať ženy - kontrolovať sexualitu muža.
starozákonné, židovské náboženské texty hovoria v podstate o tom, že obriezka má obmedzovať sexuálne fyzické pôžitky a nahradiť ich duchovnými.

okrem toho sa hovorí aj o hygienických dôvodoch, ale tie sú celkom zanedbateľné - keď má človek dosť vody, aby si umyl ruky a tvár, má jej dosť aj na umytie inej partie.

síce sa v islamskom svete obrezáva a krája ostodušu, je vlastne jediný legálny dôvod na obrezanie, či uvoľnenie predkožky : fimóza / zúženie predkožky / a jej niektoré iné formy.

všetko ostatné je  prevažne náboženský,  človeka po sexuálnej stránke rád kontrolujúci výmysel, ( kde Boh sa vždy najviac zaujíma o ľudskú sexualitu a jej obmedzenia mu robia viditeľne radosť, aspoň podľa vysvetľovačov božích zámerov ),

a príroda, evolúcia, vývoj celkom iste nepočíta s tým, že predkožku a ochranu pohlavného ústrojenstva vynechá - nemá prečo.

je to vlastne niečo podobné, ako sa občas objavujú predpovede vývoja človeka do budúcnosti : pred rokmi som čítala, predpovedali napríklad, že praveký človek nemal bradu, moderný človek má oveľa výraznejšiu, tak človek o milión rokov bude mať bradu ako čarodejnice na obrázkoch ... lenže takto príroda nepracuje, načo by človeku bola taká brada ?  a prečo by príroda už nemala chrániť pohlavný úd, nech aj s ním človek vo svätom zápale prevádza hocičo ?

ani deti členov yakuzy sa nezačnú rodiť bez malíčka. nemajú prečo. príroda sa občas pomýli, ale nie takto.

je to samozrejme pochybný príklad, ale chcel som poukázať na to, že ak by "záznamník" fungoval, mali by sme pozorovať aj nejaké tie zmeny nepodmienené, selekčným tlakom.. keď už trvá niekto na "prirodzenom výbere" - "ak sa nenarodíš s dlhými hnátmi, a nevieš od prírody dobre behať, tak ťa niečo so zubami a pazúrmi, čo vie behať rýchlejšie ako ty, doženie a schlamstne.."

napríklad tie povestné Darwinove pinky..

aby z jednej homogénnej rodinky, vznikla, celá škála druhov, s ktorých je jeden je prispôsobený na lúskanie orechov, kým druhý na vyťahovanie lariev dutín, stačilo by aby dvaja súrodenci dostali "chuť", na odlišnú stravu, a boli do nej doslova "zamilovaný", a keďže by jednostranným stravovaním stresovali svoj organizmus, čo by im zmenilo prostredníctvom "záznamníka" DNA, túto špecializáciu by zdedili aj ich potomkovia, a to omnoho rýchlejšie, ako pri náhodných mutáciách, a to aby ich selektoval nejaký predátor, alebo si konkurovali medzi sebou, by na rozdiel od "klasickej teórie", nehralo až takú významnú rolu

neselektívna zmena...

ano to je ono.. to čo sa udialo, s tými myšiakmi v článku..

http://osel.cz/index.php?clanek=7327

postráda to akýkoľvek náznak "prirodzeného výberu" keď selektuje "tiger" (alebo "neprirodzeného" keď to robí chovateľ :ahooj: ), aby sme podľa klasickej teórie, dostali myš citlivú na určitý pach, musel by ju loviť nejaký predátor s takýmto pachom po celé generácie, a selektovať jedince ktoré by ho nedokázali zacítiť..

ale tu nič, žiadna selekcia, žiadny výber

proste, zmenilo sa potomstvo, z generácie na generáciu, bez toho aby bolo podrobované nejakému výberu

základný "motor evolúcie" sa ukázal v tomto prípade, akosi hm.. na "druhej koľaji"

je to vlastne niečo podobné, ako sa občas objavujú predpovede vývoja človeka do budúcnosti : pred rokmi som čítala, predpovedali napríklad, že praveký človek nemal bradu, moderný človek má oveľa výraznejšiu, tak človek o milión rokov bude mať bradu ako čarodejnice na obrázkoch ... lenže takto príroda nepracuje, načo by človeku bola taká brada ?  a prečo by príroda už nemala chrániť pohlavný úd, nech aj s ním človek vo svätom zápale prevádza hocičo ?

ani deti členov yakuzy sa nezačnú rodiť bez malíčka. nemajú prečo. príroda sa občas pomýli, ale nie takto.

omyl.. príroda pracuje aj takto..

stačí aby sa samičkám začali viac páčiť samci, čo majú bradu jak "loktibrada".. a tý ktorím taká brada nenarastie "nedali"

možno je to dokonca účinnejšie, ako to, že slabších jedincov zožere tiger

príkladom je páví chvost, je veľký a ťažký, ťažšie s ním možno ufrngnúť pred predátorom, a predsa páví samci musia tú z "technologického" hľadiska blbú ozdobu, vláčiť zo sebou

robopol, takto :

mutacia je dolezita nie u jedinca ale na urovni pohlavnej bunky, ta sa prenasa dalej. A uz pri oplodneni sa spravi prva selekcia kde mozstvo letalnych mutacii ani nedostane sancu, dalsi vyber sa vykona pri vajicku, kde dojde k rychlemu potratu. Dalej sa dostanu len mutacie ktore neohrozili priamo zivot a ak ich prejav je zjavny a su skodlive, tak jedinec ani nedostane sancu k rozmnozovaniu, padne ako obet este ako mlada. A tam kde bola mutacia priazniva, tak jedinec ziska viac potomkov a uplatni sa rychlo. Pre zaujimavost sa predpoklada ze asi 15 percent azie ma dzingischanove geny, a to je nejakych 1000 rokov, z pohladu historie okamzite

moja otazka znela ci si cital a pochopil, a zjavne nie. 

To ze okrem darwinovskej evolucie  mame aj ine menej vyznamne mechanizmy som pisal uz davno.........

 

Lenze ako spravny nevzdelanec nedokazes citat s porozumenim, citas text a hladas vytrhnute pasaze ktore ti zapadaju do tvojej predstavy a odmietas cokolvek ine.   Ze som sa vobec pytal, ze ?   Vsjo jasno, zacem bukvy dezinformator :)

Zarmutim ta, ale som cital a aj pochopil. Tvoja uporna snaha zachranovat nieco, co je uz kazdemu "nevzdelancovi" jasnejsie, ako vysledok 2+2 pre "vzdelanca", je vedecky nesplnitelnou teoriou. Vedecky vsetko komplikujes a teda aj nemozes uz presvedcit ziadneho logicky mysliaceho "nevzdelanca". Melies vsetko dookola, ako nauceny prvacik.....tak vsio jasno verklikator?:(

 

A evolucia je jedna, či prišiel s tym darwin alebo nie, podla mna mechanizmus, princíp je rovnaky či pre biologickú alebo kulturnu evolúciu. 

Ja sa vazne domnievam, že tie "nahodne pozitivne mutacie" nestačia ako nejake hadzanie kockou, tak to nebude.

Tento tvoj evolucny mechanizmus ma trochu viac logiky, ako tie tysove poucky. No ma to jeden velky problem.......co bolo teda skor?......ktora evolucia sa prejavila ako prva?

informator, ja nic nezachranujem, mne je skutocne jedno comu veris, comu chapes a comu nie.  Nemam ziadny spasitelsky komplex a pre mna za mna kludne mozes umriet sprosty,  z pohladu evolucie to nema vyznam :)

Inteligentny clovek chce vediet ako svet funguje ciste pre svoje esteticke potesenie,   a to sa teba zjavne netyka

ved ja ta chapem ani ti neoponujem, ten selekcny tlak je, aj to dava logiku, ale ci to fakt staci, mne chyba ten kalkul ale nie nejake zjednodušenie, lebo vieme, ze aj znevyhodnení jedinci sa paria, pokial nejde o nejaku ozaj nepriaznivu mutaciu. Ale zas si nemyslim, ze ti zvyhodnení sa nejak eneormne rozmnozia a prevladnu bez nejakych skutocne potvrdzujúcich simulacii a vypčtov, čo nie je jednduche urbit (bez zjedndušení). A sú tu aj ine narazve faktory, v minulosti su narazove zmeny, dlho je nieco stabilne  a zrazu je enormny tlak, tam vidim a chapem ze sa presadia zvyhodnení ovela lepšie a rýchlejšie. Dalej však chcem povedať, že v kulturnej evolúcii je väčšia snaha najst riešenie "ked je zle" tak sa usilie zintenzivni, to sa vsak v biologickej nijak neprejavuje, tie predstavy su nejake konstatne, že sa deje niečo stabilne, co sa tyka mutacii, stabilne, alebo mi chyba synergicka mutácia, teda že niečo mutuje kde je vačšia šanca najst nejaky zvyhodnený gen.

hovoris o neporovantelnych casovych usekoch. pred 10  tis rokmi sme ledva prezivali v malych skupinkach lovcov a zberacoch a dnes riesieme big bang.  evolucia  hovori  o statisicoch rokov, nie desiatkach ako to bezi  u nas

By ma zaujimalo, co si o tomto moze mysliet vedec-oponent.

 Lidé dosáhli vrcholu inteligence před 2000 lety, od té doby hloupnou, tvrdí genetik

informator, ja nic nezachranujem, mne je skutocne jedno comu veris, comu chapes a comu nie.  Nemam ziadny spasitelsky komplex a pre mna za mna kludne mozes umriet sprosty,  z pohladu evolucie to nema vyznam :)

Inteligentny clovek chce vediet ako svet funguje ciste pre svoje esteticke potesenie,   a to sa teba zjavne netyka

Mas pravdu ,s pohladu evolucie nema vyznam nic. Ale s pohladu cloveka ma vyznam vsetko. To, ze nechces zomriet sprosty, je chvalyhodne, akurat neviem, odkial beries tu istotu, ze to, comu ty hovoris "odhalovanie fungovania sveta" si chytil na spravnom mieste. Istota v tomto neistom poznavani neexistuje. Alebo sa mylim?

Nejde o porovanavanie času, ved ja nehovorim, ze ma prebiehat biologicka rovnako rychlo ako kulturna. Ale sam uznaš, že prirodný výber nefunguje takto dramaticky, pokial nie je tlak, tak žijú zvyhodnení aj menej zvyhodnení aj znevyhodnení v rovnakej populacii, aj sa paria atd. 

doležité sú tie náhle zmeny, tam akceleruje výber, tam sa niečo deje intenzivnejšie, a prečo by mali mutacie byt stale konštatne, tie nech su, to je hadzanie kockou, ale pokial je tlak na určity druh, aby sa zachoval, tak ten druh sa snaží najst riešenie, možno aj na biologickej úrovni sa začne niečo diať aby sa prispôsobil rychlejšie.

Ked uz mas na mysli tu kulturnu evoluciu, tak tym aj myslis akesi spolocenstvo alebo evoluciu jedinca? Pretoze na spolocenstvo, ako take, by sa dala aplikovat aj tvoja predstava evolucie, ale na jedinca, ta kulturna evolucia, by asi nemala akysi valny dopad.

Kdesi som čítal, že vždy, keď videl Darwin samca páva, prišlo mu zle. Svojím výzorom sa „vysmieva“ evolúcii. Jeho chvost možno  opísať rôznymi prirovnaniami, no určite nemôžme použiť slovo praktický. Páv však nie je produktom ľudského šľachtenia, ktoré je poznačené márnomyseľnosťou,  ale produktom prirodzeného výberu márnomyseľných pávích samíc.

Vysvetlenie (z pohľadu samíc), ktoré tam bolo uvedené je toto : ..ak si takýto luxus môže dovoliť, je to „chlapík“ a mám o neho záujem. Nepripomína vám to niečo?

Ak by som sa striktne držal teórie prirodzeného výberu, príroda by bola praktická, no nie krásna. Chápem, že krása nie je vedecká kategória, ale vysvetlite to pávím samiciam.

a ešte späť na chvíľu k pávom - aj ten chvost nakoniec príroda zvládla, aj keď boli samice vyberavé ... pávy pekne vo svojom vývoji prežili veky, a nestali sa všetky kohúty - samce pochúťkou pre predátorov, teda ten chvost je minimum - alebo maximum - na hranici toho, čo vo voľnej prírode prežije.
na rozdiel od cca 90 % všetkej doterajšej fauny a flóry počas celého vývoja, vyhynuli oveľa viac odolné a zdanlivo na boj v prírode pripravené  zvery ...
to, čo dnes likviduje človek, je o inom ... pávy a rajské vtáky a podobné krásavce nie sú také krehké, ako sa na prvý pohľad zdajú. prežili. : )

k tej otázke ... samčekovia za účelom rozsievania svojho semena radi natriasajú svoje perie, tancujú tančeky á la Michael Jackson a naparujú sa ... :)

a samičky ... viete, že chudáci vtáčí samčekovia veľmi často vychovávajú cudzie vtáčatká, nie svoje "semeno" ? :)
 

Game

Tá teória predvádzania sa samčekov pred samičkami je prezentáciou ich životaschopnosti, teda demonštrácia ich kvalitných génov. To dobre zapadá do teórie prirodzeného výberu. Čo táto teória nedokáže vysvetliť je práve nevedecký pojem krásy. My, ako homo sapiens sa s pávmi nepárime, no ich perie sa nám páči, rovnako, ako pávim samiciam. Inak by si s ním dámy nedekorovali klobúky.

Dávnejšie, v tomto vlákne, som použil pojmy dobra a zla. To sú nevedecké pojmy, podobné ako krása. No krása, nech sa definuje akokoľvek, hrá rolu pri výbere samčeka. Čo to ale je? Kryštálová mriežka má geometrickú symetriu a preto sa nám páči ? Symetria je vertikálna a horizontálna. Páčila by sa ti horizontálne symetrická tvár. Nie, my preferujeme vertikálnu symetriu, lebo sami sme vertikálne symetrický. Tak vyzerá aj naša architektúra atď.. Ale matematicky je horizontálna a vertikálna symetria rovnocenná. Prečo tu nepobehujú horizontálne symetrické živočíchy. Možno to má na svedomí gravitácia? No štruktúra peria páva, uspôsobená práve na spektrálny rozklad farieb, alebo harmónia slávičieho spevu, sa gravitáciou ťažko interpretuje.

tono,  prirodny vyber  nesmeruje vzdy k praktickemu rieseniu,   ma aj slepe ulicky.  To je dosledok sposobu ako to robi priroda,  a celkom dobre tomu rozumieme.

A k pavovi : Chvost ma funkciu zastrasenia nepriatela, ale kedze k nemu je viazany sexualny vyber, tak moze rast. A keby sa pav nestal domacim zvieratom, tak by zrejme neprezil

Tyso

Pokiaľ sa nemýlim, páv pochádza niekde z Indie, kde nie je núdza o predátorov. Tigra určite pávy chvost nezastraší. Páv sa stal domácim zvieraťom v posledných storočiach, no pobiehal tu pred osídlením kontinentu človekom. Ale podstatné je, že ľudia a pávie samice majú rovnaký zmysel pre estetiku. A takých príkladov môžeme nájsť veľa. Dokonca muži niektorých kmeňov zabíjali rajky, aby, ozdobení ich perím zapôsobili na samice. Ich motív je rovnaký, ako motív samcov rajky, byť zvýhodnený oproti konkurencii. Prečo si nedali na hlavu ropuchu. V evolučnom vývoji dosiahla ropucha prinajmenej rovnako výborné výsledky, ako rajka.

Podľa mňa, ak jedinec dosiahne stav, keď nemusí všetko svoje úsilie podriadiť boju o prežitie, uplatňuje sa niečo, čo môžeme nazvať luxusom, alebo márnomyseľnosťou. V evolučnom zmysle to znamená, „pozrite, som tak schopný, že si to môžem dovoliť“. A estetika je vyjadrením tohto luxusu. Ak je tento cieľ spoločný druhom, ktoré sa nepária, je to fenomén, ktorý nemôžeme ignorovať. Evolúcia tento fenomén využíva pri prirodzenom výbere, no nijako ho nedokáže vysvetliť.  

tono,   vyber sa snazi zlepsovat  funkciou, ktora sa v genetickych algoritmoch oznacuje ako fit funkcia.  Na zakladnej urovni to evolucia teda vysvetluje,  aj ked zaroven nehovori ako tato funkcia vyzera.  A tu prichadza isty problem, na zaklade vysledkov sa snazime odhadnut co to znamenalo v danom pripade, trivialne napady uz mal aj darwin, teda ze chces silu, rychlost, sikovnost ale zaroven nizke naroky na energiu.  Neskor sa pridali aj uvahy vychadzajuce z teorie hier.  Ale pravda je aj taka ze dobre znejuce napady nemusia byt vzdy aj pravdou.  K tvojmu nazoru by som vsak dodal ze mozno hladas nieco co realne neexistuje, kazdy druh ma vlastne sexualne preferencie a tie su v tomto zmysle esteticke,    to ze si clovek vybral rajku ci pava moze byt rovnako dobre nahoda,  pretoze keby si vybral aj tu ropuchu, tak mozes tvrdit ze mame rovnaku estetiku ako zaby.   A zaroven plati ze nasa estetika posobi ako sexualny vyber, preferujeme "pekne zeny a muzov" a tym ich vlastne slachtime, aj ked dnes pekna zena nie je zarukou zdravych a inteligentnych deti, ale kedysi davno bola. 

alamo,  ano obriezka nie je spojena zo selekciou, keby  robili selekciu a kastrovali chlapcov s dlhsou predkozkou, tak by sa dopracovali postupne k coraz kratsej predkozke. Len tak kde je pritomna selekcia moze pracovat evolucia

Tyso

Ak si predstavíš, koľko genetických mutácií muselo prebehnúť na bežnom perí, aby bol dosiahnutý efekt rozkladu svetla na diafragme vytvorenej z mikrovlákien peria „pávieho oka“. Táto diafragma cielene mení parametre tak, aby tvorila presný geometrický obrazec s meniacou sa farebnou škálou. Táto architektúra na bunkovej úrovni, (preto, že mriežka musí mať rozmery porovnateľné s vlnovou dĺžkou svetla v nm), by bola nanič, keby nebola v spektrálnej oblasti citlivosti buniek oka samice. Toto úsilie je podriadené jedinému cieľu, estetike. Samozrejme,  je to prednostná vstupenka k rozmnožovaniu. No otázka je, čo bolo skôr. Sliepka, alebo vajce, estetika, alebo perie. Ak smeroval evolučný vývoj k estetickému periu, estetika sa mohla vyvíjať ako fenomén sekundárny. No rovnako mohol vývoj smerovať k tomuto fenoménu, ktorý existoval nezávisle pred existenciou peria, alebo živočíšnych druhov vôbec. Estetiku, ako faktor ovplyvňujúci  prirodzený výber  môžeme nájsť už na nižšom stupni vývoja  u hmyzu, nie je teda doménou iba druhu homo sapiens. Nachádzame ju aj v anorganickej prírode v tvare snehových vločiek, alebo usporiadaní vesmíru, kde zjavne neslúži k účelu rozmnožovania.  Antropocentrický pohľad znamená, že ak sa na vločku nikto nepozerá, pojem estetiky nemá zmysel. Dosť arogantná predstava.

alamo,  ano obriezka nie je spojena zo selekciou, keby  robili selekciu a kastrovali chlapcov s dlhsou predkozkou, tak by sa dopracovali postupne k coraz kratsej predkozke. Len tak kde je pritomna selekcia moze pracovat evolucia

čítaj

 

Experiment začal nultou generací laboratorních myšáků. Ti byli v rámci experimentu naučeni bát se konkrétních pachů. Vždy, když dostali příležitost přičichnout si k určité látce (acetofenonu nebo propanonu), dostali elektrickou ránu. Taková nepříjemná zkušenost se nezapomíná snadno, a proto příslušný pach později u těchto myší vyvolal známky strachu a zvýšenou lekavost.

Samci, kteří „dostali za vyučenou“, i jejich kolegové, kteří zůstali doma a nic nepříjemného se jim nedělo, byli o dva týdny později seznámeni se sympatickými myšími samicemi a vzniklo potomstvo prvé generace. Těmto myším už se nedělo nic tak nepříjemného jako jejich otcům. Badatelé jim prostě předkládali různé pachy, a zároveň se je pokoušeli vylekat hlasitým zvukem. Tento test by měl odhalit, co si myši o tom kterém pachu „myslí“: pokud jim je nepříjemný nebo alespoň podezřelý, znervózní a jsou lekavější, než když cítí pach, který v nich podobné pocity nevyvolává. Výsledek byl šokující: myši nejvíc nadskakovaly leknutím tehdy, když čichaly právě ten pach, s nimž měli jejich otcové nepříjemnou zkušenost. Jiné pachy s nimi nedělaly nic. Myši, jejichž rodiče nic nepříjemného nepotkalo, nechával klidnými acetofenol i propanol.

 v tomto experimente žiadna selekcia, jednoducho prítomná nebola

v kontexte s tvojím výrokom, to je dosť problematické

alamo, cital som :),  a ide  teda o nedarwinovsku evoluciu.  takuto predpokladal lamarck, ale  ide zrejme o uplne vynimky,  nie bezne dedenie

he he

http://cs.wikipedia.org/wiki/Lamarckismus
Lamarckismus je historická evoluční teorie, kterou vytvořil na počátku 19. století francouzský přírodovědec Jean Baptiste Lamarck. Dnes není obecně přijímána
..
Mezi vědci panuje konsenzus, že pokud vůbec dochází k lamarkistické evoluci, tak jen v minimální míře a pouze u jednoduchých, převážně jednobuněčných organismů.

veda nie je o konsenze, ale skôr o jeho búraní
myš, proste nie je jednobunkové "spotvorstvo"

samozrejme, prípadné pridanie "neolamarckizmu", neznamená že klasický Darwinizmus padne, akurát by sme našli ďalší diel puzzle do celkového obrázku, podľa mňa by to bol dôležitý kúsok

Diskusia o evolúcii je súčasne diskusiou teologickou. Či sa nám to páči, alebo nie, v zmysle vedeckých kategórií je možné každý krok evolučného vývoja materialisticky vysvetliť. No samo materialistické vysvetlenie nie je ničím iným, ako vysvetlenie algoritmu, podľa ktorého mohol postupovať stvoriteľ. Ak napíšem program, ktorého algoritmy sú tak dokonalé, že nevyžadujú o do mňa korektúry v zmysle „zázrakov“ , tak ten, kto ten program analyzuje ma, ako autora, skutočne  nepotrebuje. Funguje to samo. Pni analýze egyptských pyramíd archeológovia objavili, že rozmery ich pôdorysu sú násobkom Rudolfovho  česala Pi. Deniken to považoval za dôkaz kontaktu Egypťanov s mimozemskými civilizáciami. Nakoniec sa zistilo, že Egypťania merali dĺžku počtom otočiek kolesa., takže  Rudolfovo  čísala Pi sa v rozmeroch pyramíd musí zákonite vyskytnúť, bez ohľadu na to, či ho poznajú. Typický príklad omylu. No číslo Pi nie je nijako imaginárne. V sústave s inou metrikou nič neznamená. Viem, že táto veta znie ako, prejav bigotného fundamentalistu, no dokázať opak nie je intenciách vedeckého skúmania. Nešťastím je, ak niektorá z antagonistických skupín považuje svoj názor za jediný správny. Prečo by mal stvoriteľ porušovať prírodné zákony, ktorých je autorom. Len preto, aby vyhovel tým, ktorý bez zázraku neuveria? Viď Tomáš....

Je aj celkom mozne, ze taky ateizmus, je vlastne geneticka mutacia. Kedze je dokazane vedeckym skumanim  a aj vyvojom, ze viera v nieco nadprirodzene tu bola skor, ako algoritmus a veci podobne :).