Evolúcia

ani jedno planetarne teleso nie je zdrojom vsetkych tychto chemickych prvkov v potrebnom mnozstve a v potrebnej forme

cehmicke prvly v potrebnom mnozstve sa najde nie len na planetach ( od merkuru az po mars) ale aj na mesiacoch jupiteru a saturnu. Vzdy je mi zahada kde ty beries svoje informacie.

 

 

!

cehmicke prvly v potrebnom mnozstve sa najde nie len na planetach ( od merkuru az po mars) ale aj na mesiacoch jupiteru a saturnu.

 

nielen že rovnaké chemické prvky sú stavebnými kameňmi v celom vesmíre, nielen na planétach našej slnečnej sústavy ...

 

No teda, ako vidim vsetko existuje.....jedine ze by tam chybala ta "zazracna" hlina zo Zeme a jej zivot prebudzajuce prostredie...inymi slovami, akasi bezpecna zona. Potom je ale ta nasa rodna hruda ozaj vynimocna a nie nejaka skala v galaktickom priestore.

az na tu tecucu vodu co si tak okazmite zmietol ako blbost :),

Potom je ale ta nasa rodna hruda ozaj vynimocna a nie nejaka skala v galaktickom priestore.

 

Aj naša rodná hruda a úrodná hlina bola najskôr len vesmírnou skalou. ;)

az na tu tecucu vodu co si tak okazmite zmietol ako blbost :),

 

a kvôli nej som si vyslúžila, že info má zo mňa husiu kožu ... :mellow:

 

Aj naša rodná hruda a úrodná hlina bola najskôr len vesmírnou skalou. ;)

 

ach, konečne sa dostávame späť k našej rodnej hrude a vzniku života na nej a k evolúcii ... info nám vysvetlí, dúfam, ako sa vesmírna skala zmenila na úrodnú hlinu ... :hmmm:

az na tu tecucu vodu co si tak okazmite zmietol ako blbost :),

 

Aj naša rodná hruda a úrodná hlina bola najskôr len vesmírnou skalou. ;)

 

ach, konečne sa dostávame späť k našej rodnej hrude a vzniku života na nej a k evolúcii ... info nám vysvetlí, dúfam, ako sa vesmírna skala zmenila na úrodnú hlinu ... :hmmm:

 

Pisal som o "Kopernikovskom principe", ktory velmi casto popisuje skutocnosti, ktore su bezvyznamne. Koho uz len moze zaujimat, ci sme naozaj fyzickym centro galaxie? To je vedlajsie! To, o co naozaj ide, je byt na mieste, ktore je najpriaznivejsie pre zivot. A to je presne tam, kde sa Zem nachadza. Preto aj ta moja reakcia na tu predstavu o zivej vode, ako jedinom "elemente" zivota.

kopernikovsky princip je ale metafyzika, nie veda. A sluzi skor ako pripomienka pre tych co na to zabudaju :), napriklad ty teraz hovoris ze zem je na mieste ktore je najpriaznivejsie pre zivot :), Zase tam vidis vynimocnost, ale ta tam zrejme nie je. A ked sa pozries do geologie, kde viac krat prisli katastrofy, ktore prezilo len par druhov a neboli sme daleko od toho aby prezili akurat bakterie, tak zem je skor vesmirna strelnica ako miesto najpriaznivejsie pre zivot.

Skor ako miesto je to vlastnost samotneho zivota, ktory vdaka evolucii dokaze prezit skor vsetko.

 

A uz som ti hovoril ze nikto netvrdil ze voda je jediny element zivota, ale ze voda je indikatorom tych ostatnych. Skus miesto doslovneho citania snazit sa pochopit zmysel vyroku.

A ked sa pozries do geologie, kde viac krat prisli katastrofy, ktore prezilo len par druhov a neboli sme daleko od toho aby prezili akurat bakterie, tak zem je skor vesmirna strelnica ako miesto najpriaznivejsie pre zivot.

 

A co takto sa pozriet na zoskupenie planet okolo Zeme a zistit si ich "nepostradatelnost" na fungujuci system na Zemi.

informator, to je ten divny pohlad :), nase teorie o vzniku planetarnych sustav hovoria ze blizko slnka sa vytvaraju mensie planety, a vzdialenejsie su plynne a velke. V nasej slnecnej sustave mame napriklad pas asteroidov, co zase zemi az tak neprospieva ( aspon teda dinosaury na to doplatili ), a to ze velke planety chytaju komety je zase logika gravitacie

téma mierne prečistená, príspevky o umiestnení planét, chemickom zložení sĺnk, a nájdených exoplanétach a ich dráhach sú presunuté sem :

https://www.freespace.sk/tema/5228-exoplanety-moznosti-zivota-mimo-nasej-slnecnej-sustavy/

 

 

tu pokračujeme v téme o Evolúcii.

Tyso

 

Niektoré záhady zostanú pre ľudstvo asi navždy nevyriešené. Život na zemi je dôsledkom rady náhod, ktoré sú štatisticky takmer nemožné, takže sa priamo ponúka myšlienka, že je za nimi úmysel stvoriteľa. Napríklad zrážkou Zeme, v čase formovania slnečnej sústavy, s planétou s polovičnou hmotnosťou, získala Zem takmer dvojnásobné železné jadro, ako by ho mala , keby vznikla iba gravitačným „zhromažďovaním panenského kozmického prachu“. Vďaka tejto zrážke, teda tomuto jadru, má Zem také magnetické pole, že dokáže odkloniť smrtiace ionizačné žiarenie. No celé sa to dá interpretovať aj tak, že keby nedošlo k tejto zrážke, nemal by Boh nijakých svedkov svojho stvorenia. Alebo prozaickejšie, nikto by takúto otázku nikdy nenastolil. To je mimo fyziku. V takmer nekonečnom štatistickom súbore je takmer všetko možné.

tono, to su tvrdenia, ktore sa tazko overuju, napriklad odkial beries informaciu o zrazke a dvojnasobnom zeleznom jadre ? Venusa ma podobnu hustotu a tak sa mi to nezda pravda, merkur podobne. Nizsiu hustotu ma mesiac a mars.

Na prvy pohlad to vyzera tak ze planety po zem vznikli podobne a tak maju aj podobne zlozenie, vratane rovnakeho zelezneho jadra. Zelezo vznika v supernovach ako konecny produkt a tak ho po vodiku a heliu urcite najviac.

 

Internet je plny podobnych nezmyslov a ked nieco tvrdi veriaci, tak na 90% klame ( aj ked zrejme v dobrej viere ), kazdy podobny "dokaz" treba brat ako zaujaty a musis ho overit z nezavislych zdrojov.,

Tyso

 

Nie som astrofyzik, ale vesmírny prach po výbuchu supernovy má nejaké štatistické percentuálne zloženie a Fe je v ňom asi nejako štatisticky zastúpené svojou stednou hodnotou. Takže iba gravitačné „zhromažďovanie“ tohto materiálu by malo vytvoriť niečo, ako strednú hodnotu zastúpenia prvkov Mendeleovej periodickej tabuľky planéty Zeme. Táto stredná hodnota Fe by nám neumožňovala „prežiť“ No a my sme vďaka tejto zrážke dostali niečo najviac čo nás chráni a vďaka tomu tu sme.

Typickým príkladom je Mars. Má rovnaké podmienky pre vznik života, no nemá taký magnetizmus, ako Zem, vďaka množstvu Fe v jadre. Ionizačné žiarenie zo Slnka nedokáže toto slabé magnetické pole Marsu odchýliť a to zničilo jeho potenciálnu atmosféru. Za našu atmosféru totiž nevďačíme len gravitácii Zeme, ale aj Fe, ktoré sme dostai do "daru".

Mesiac je v podstate “zhluk popola“ po tejto zrážke, preto nemá štatistické zastúpenie prvkov Mendeleovej tabuľky, ako "kozmický materiál", čo sa dnes považuje za fakt povrdzujúci udalosť zrážky

Hviezda po vyhoreni obsahuje zelezne jadro, zelezo je konecnym stadiom. Vsetko nad zelezom vznika az pri vybuchu supernovy.

Nechce sa mi hladat presne tabulky ale zelezo je skoro polovica toho co vznikne ( mimo vodika ) a zelezne jadro je ocakavane.

 

Ale to co som napisal je iny argument, mars ma ine zlozenie ako zem, ale venusa aj merkur maju podobnu hustotu ( 5,5 kg/ l ) ak nemaju jadro z uranu :) tak maju zelezne jadro podobne ako zem. Netusim teda odkial si zobral informaciu o zrazke a obohateni jadra. To co je vynimocne je mesiac ale ci priliv a odliv mal vplyv na vznik zivota ? neviem

Ale venusa nema magneticke pole z jadra ( len indukovane ), rozdiel ale nebude v tom ze nema zelezne jadro, to zrejme ma. Stalo sa nieco ine, ale neviem o obecne uznavanej predstave co to bolo.

 

Inak magneticke pole maju aj jovialne planety, a kedze dokonca sami vyzaruju teplo, tak taky titan bude chraneny.

Tyso

 

Jasné, že železo a urán v jadre nie sú kritériom života, podstatnú rolu hrá aj orbitálna poloha planéty a hmotnosť hviezdy. No nič z toho nie je postačujúcou podmienkou. Nutnou podmienkou vzniku života je komplex podmienok, ktoré nenastanú automaticky, ale štatisticky. Nulová štatistická hodnota to nie je, takže na to nie je treba „zázrak“. No je paradoxné, že každé novo objavené podmienky života skôr tento okruh zužujú. Samozrejme pri takmer nekonečnom štatistickom súbore je to fyzikálne irelevantné.

Pri výbuchu supernovy boli vytvorené podmienky pre syntézu všetkých prvkov Mendelejevovej tabulky, teda nie, ako teraz na Slnku, len vodíku a tricia na hélium. Tak Zem získala aj urán. To bol tiež „dar“ ktorého množstvo nás mohlo zabiť, alebo zachrániť. Záležalo od množstva. Keby ho Zem dostala málo, nebola by dostatočná sopečná aktivita a tektonika kontinentov a znova by sme tu neboli. Je to podozrivo „prierané množstvo na Zemi“ na podmienku existencie života na tejto planéte. Rozvíjajúci sa život by spotreboval CO2 a bez sopečnej činnosti by táto planéta “zamrzla“. Takže život na tejto planéte by bol iba krátkou epizódou. Čo samozrejme aj je. ˇUrán, čo je motorom tektoniky a má svoj polčas rozpadu. Samozrejme. tieto časové mierky´nás nemusia nijako iritovať.

téma mierne prečistená, príspevky o umiestnení planét, chemickom zložení sĺnk, a nájdených exoplanétach a ich dráhach sú presunuté sem :

http://forum.freespa...necnej-sustavy/

 

 

tu pokračujeme v téme o Evolúcii.

 

Dakujem, aj ked nechapem preco. Tou astrnomickou "oklukou" som sa snazil dostat ktomu, co tu popisuje dvojica Tyso a Tono.

 

Hviezda po vyhoreni obsahuje zelezne jadro, zelezo je konecnym stadiom.

 

Jasné, že železo a urán v jadre nie sú kritériom života....

 

Je vela veci divnych. Aj to co game prelozila nadvazovalo na tie cuda, bez ktorych by sa ta evolucia nemohla nastartovat. Preto aj co som tam spominal, tie drahy maju velky vplyv na "obyvatelnost" akychkolvek planet, ktore su podobne nasej Zemi, pretoze to u nich znizuje pravdepodobnost stabilnych kruhovych drah. Napr. draha Zeme je takmer dokonalym kruhom. Planety s hmotnostou Zeme budu citlive na akukolvek plynnu obriu planetu , ak tie budu mat exentricke drahy. Budu vystavene nebezpecnemu vykyvu teplot na ich povrchu. Aj male vychylky v nasej takmer kruhovej drahe by mohli sposobit dobu ladovu kvoly posunom teplot na povrchu. Teda keby sa "posunul" Jupiter, je s nami prevdepodobne amen :) . A to este navyse posobi aj ako daky stit, ktory nas chrani pred prilis velkym dopadom komet. Napr. Ta znama kometa Schoemaker-Levy 9, co pristala na Jupitery v 1994. Nieco podobne zohravaju aj saturn a Uran. Ak by sme zratali tie zasahy co schytali planety oklo nas a tzie by mali dopadnut na Zem, tak zo Zeme uz je asi len torzo. Teda evolucia a nasledne aj zivot je tu vdaka tymto (a nielen tymto)elelmentom.

to su zase skor uvahy z neznalosti, kruhove drahy vznikaju pretoze je to ataraktor, to je dosledok fyziky. To ze velke planety vznikaju dalej od slnka je zrejme dosledok procesov vzniku planet. Ale az budeme poznat dalsie planetarne systemy tak budeme schopny povedat ci je to zakonite alebo naopak menej pravdepodobne. Lenze nasa neznalost nie je dokazom nicoho.

 

A zem si svoje uzila, tych meteorov pristalo dost, rovnako zivot prezil aj zaladnenie celej zeme

Tyso

 

Jasné, že železo a urán v jadre nie sú kritériom života, podstatnú rolu hrá aj orbitálna poloha planéty a hmotnosť hviezdy. No nič z toho nie je postačujúcou podmienkou. Nutnou podmienkou vzniku života je komplex podmienok, ktoré nenastanú automaticky, ale štatisticky. Nulová štatistická hodnota to nie je, takže na to nie je treba „zázrak“. No je paradoxné, že každé novo objavené podmienky života skôr tento okruh zužujú. Samozrejme pri takmer nekonečnom štatistickom súbore je to fyzikálne irelevantné.

Pri výbuchu supernovy boli vytvorené podmienky pre syntézu všetkých prvkov Mendelejevovej tabulky, teda nie, ako teraz na Slnku, len vodíku a tricia na hélium. Tak Zem získala aj urán. To bol tiež „dar“ ktorého množstvo nás mohlo zabiť, alebo zachrániť. Záležalo od množstva. Keby ho Zem dostala málo, nebola by dostatočná sopečná aktivita a tektonika kontinentov a znova by sme tu neboli. Je to podozrivo „prierané množstvo na Zemi“ na podmienku existencie života na tejto planéte. Rozvíjajúci sa život by spotreboval CO2 a bez sopečnej činnosti by táto planéta “zamrzla“. Takže život na tejto planéte by bol iba krátkou epizódou. Čo samozrejme aj je. ˇUrán, čo je motorom tektoniky a má svoj polčas rozpadu. Samozrejme. tieto časové mierky´nás nemusia nijako iritovať.

 

A preto nie je život na každej planete slnečnej sústavy a zrejme aj to, že nebude v každej hviezdnej sustave život.

aj to moze byt pravda, ale kedze ide o oblast kde jednoducho nemame dost poznatkov, tak to nechavam otvorene. Tak ako sa neda dokazat ze zem je jedine miesto kde je zivot, tak sa neda ani vyvratit ze vsade tam kde by sa zivot mohol objavit, tak sa tam aj objavil.

 

A aj predstavy o tom co znamena ze by sa tam zivot mohol objavit su odrazom nasich predstav, nie nutne pravda. Mozno mame malu fantaziu.

To bolo myslene na zivot pre nas znamy, ktorí potrebuje urcite prvky a prostredie. Je celkom mozne, že životne formy nepotrebuju vodu alebo to co je pre nas zivot nutne. Takže v tomto smere mozeme len fantazirovat.

to su zase skor uvahy z neznalosti, kruhove drahy vznikaju pretoze je to ataraktor, to je dosledok fyziky. To ze velke planety vznikaju dalej od slnka je zrejme dosledok procesov vzniku planet. Ale az budeme poznat dalsie planetarne systemy tak budeme schopny povedat ci je to zakonite alebo naopak menej pravdepodobne. Lenze nasa neznalost nie je dokazom nicoho.

 

A zem si svoje uzila, tych meteorov pristalo dost, rovnako zivot prezil aj zaladnenie celej zeme

 

Ja netvrdim,ze tonie je fyzikou, ale elipsovite drahy su problemom pre obyvatelnost akychkolvek planet, ktore su podobne nasej Zemi, pretoze to u nich znizuje prevdepodobnost stabilnych kruhovych drah potrebnych na udrzanie zivota.

O Slnku sa kedysi myslelo, ze je to obycajna bezna hviezda. Ale nie je to pravda. Je to nezvycajna hviezda. Napr., patri medzi desat % vsetkych najvacsich hviezd v galaxii. Ak by si si nahodou vybral naslepo nejaku hviezdu, tak pravdepodobne by bola mensia, ako Slnko. Zrejme by islo o jednu z cervenych trpaslikov, ktore tvoria +- osemdesiat % vsetkych hviezd. Dalsich +- desat % su G-trpaslici, s ktorych je vacsina mensia, ako Slnko. Nasa materska hviezda, patri k spektralnemu typu G-2 (zlty trpaslik). Ako vidiet cerveny trpaslici dominuju, ale zivotu nepomahaju. V tom je ta vynimocnost nasho Slnka a nasledneho usporiadania okolitych planet.

A k tomu "bombardovaniu" Zeme v minulosti.....samozrejme bolo, ale ked sa usporiadali podmioenky a ustalila pozicia okolitych planet, tak "bombardovabie" sa totalne zminimalizovalo.

 

To bolo myslene na zivot pre nas znamy, ktorí potrebuje urcite prvky a prostredie. Je celkom mozne, že životne formy nepotrebuju vodu alebo to co je pre nas zivot nutne. Takže v tomto smere mozeme len fantazirovat.

 

No urcite by mali daleko k stavebnici lego ;)

Vsak ani Zem nie je presne na kruhovej drahe, tak by tu nemal byt zivot informator? A inak kedze uz tu riesis okrem ineho aj fyziku, tak stale neviem, ci si trocha zmudrel po tom co si tu popisal hovadin na margo evolucie.

informator, tu si ukazal dalsi problem, a to ze aj spravna informacia sa da vylozit zle.

 

Prva vec je ze ak priaznive podmienky pre zivot su u 10% hviezd, tak samozrjme ze musime byt v tych 10%, to nie je ziadna nahoda. Ale mame este iny faktor a tym je cas, slnko je na hlavnej postupnosti, ak teda hladame hviezdu s vahou 0,8 az 3 vahy slnka, tak nejde o 10% ale skoro o 60 % hviezd, lenze hviezdy sa vyvijaju v case, za niekolko miliard aj nase slnko skonci ako cerveny obor a nasledne ako hnedy trpaslik.

Správna pripomienka, tyso. Trvalo takmer miliardu rokov, než Zem ochladla, vytvorila si atmosféru a napokon i podmienky pre život. Mladé planéty, ktoré dnes nemajú vhodné podmienky pre vznik života, budú možno o pol miliardy rokov vyzerať úplne inak.

http://veda.sme.sk/c/6351139/vedci-vytvorili-umelu-dna.html

Ahaho, sikulky.... :)

 

Genetici stvorili syntetickú napodobeninu DNA. Prenášala genetické informácie a vyvíjala sa.

Je to jeden zo stavebných kameňov života. Možno dokonca to, čo je životom ako takým. DNA nesie nielen genetickú informáciu buniek, no riadi aj procesy, ktoré sa v bunkách odohrávajú.

Vedcom sa teraz podarilo zostrojiť jej syntetickú napodobeninu. Prenášala informácie a bola schopná evolúcie.