Aké knihy máte rozčítané?

či odporúčam Šesť mŕtvych... ? záleží čo od toho očakávaš, nie je to nejaké extra veľké čitanie, ale čítať sa to dá :)  je to ten "iný Puzo", samotný príbeh je tak trochu mix Kill Bill a Bondovky :lol: knižka má tuším nejakých 150 strán, ako oddychovka na popoludnie niekam k vode celkom OK.

je to jedno z jeho prvých diel, prvé vydanie vyšlo tuším ešte pod nejakým pseudonymom, ale už sa tam objavujú tie jeho /pre neskoršiu tvorbu typické/ mini retrospektívy, ktoré čitateľovi majú objasniť prečo postava koná tak ako koná...

dúfam že tá posledná veta neznie príliš vymudrovane -_-

ešte doplním že príbeh sa, podobne ako Temná Aréna, odohráva v povojnovom nemecku, a hlavný hrdina si tam rieši osobnú vendetu...

niekedy nezaskodi sa vratit ku klasike

E.M.Remarque - Stanice na obzoru

celkom prijemne citanie do vlaku, priznavam - v mobile ;)

toto práve nečítam, ale pripomenul si mi, Ady ...

kedysi pred vekmi som v maminej knižnici objavila Remarqua, a čítala dokolečka mnohokrát Troch kamarátov a Čas žitia a čas umierania ...

milovala som tie knižky ako teenager ... a dávno som od neho nič nečítala -_-

Chválospev na Leibowitza

Výborná post-apokalyptická vedecko-fantastická klasika. Román opisuje fiktívne impérium, ktoré vyrástlo na americkom kontinente z trosiek starého sveta. Ten zanikol v globálnej termonukleárnej vojne, civilizácia sa dávno rozpadla, vyprahlými a nehostinnými pláňami sa preháňajú iba nomádske kmene rabujúcich nájazdníkov, tlupy kanibalov a hordy mutantov znetvorených radiáciou. Tieto pološialené indivíduá vyhubili každého mysliteľa a učenca, pretože intelektuálov právom vinili zo zničenia sveta. Poslednou baštou, ktorá chráni chatrné zvyšky znalostí a vedomostí dochovaných v polorozpadnutých knihách a dokumentoch, sa stali opevnené kláštory, kde mnísi zasväcujú svoje životy obetavému prepisovaniu a rekonštrukcii diel, ktorým sami vôbec nerozumejú.

:klobuk:

tak to áno ... toto je moja obľúbená post apokalyptická klasika ... z času na čas vytiahnem a prečítam, len tak ...

elita medzi post apokalyptickými knižkami ... vydaná prvýkrát r. 1959, odvtedy nesčíselnekrát v každom možnom jazyku ...

No toto, game a post-apo?!

Viem, že mnohí fórumáci majú sci-fi radi, ale aj tak som myslel, že so svojou slabosťou pre post-apo budem za podivína. A vida! :thumbsup:

A keď spomínaš preklady, pvýkrát som to čítal v češtine, pekných pár rokov naspäť, ale tentokrát už zápasím s anglickým originálom. 

no nie že by som išla žiť-umrieť za post-apo literatúrou ... :)

a keď už, tak radšej poviedky, nedávno som čítala jednu zbierku viacerých autorov, samé post-apo, v maďarčine :)

túto knihu som čítala kedysi ... ja ani neviem, strašne strašne dávno, keď som prakticky čítavala ešte kdečo doradu ... táto knižka je výnimočná, trochu vybočuje z radu aj tých najlepších ostatných post-apo kníh ...

je z nej strašne často citované, úryvky som za tie roky našla v tých najneuveriteľnejších knihách ... je to skrátka Leibowitz :)

Tak mi napadá, že aj Stopárov sprievodca galaxiou od Douglasa Adamsa je svojim spôsobom post-apo. Akurát je namiesto typickej pochmúrnej nálady až do posledného písmenka nabitá explozívnym humorom, aj napriek tomu, že Zem je hneď v úvode kompletne zničená. 

valcik,

a ešte jedna post-apo knižka ... dlhé roky je moja obľúbená.

keď som ju kedysi v praveku čítala prvýkrát, zapôsobila na mňa trochu ako zjavenie ... aj to je jedna z tých, ktoré občas len tak zoberiem a prečítam ...

je iná. celá je iná, je to post-apo, kde istú linku autor dotiahol najďalej ... ďalej ako Deň Trifidov a Merleho Malevil a celá hromada iných kníh.

keď si ju ešte nečítal, odporúčam: Péter Bogáti: Posledný človek

Nečítal, ale napravím to. Vďaka za tip!

valcik,    a citala si aj tu rozsirenu, vladkyna  divych koni ?  

to je zrejme toto: http://www.martinus.sk/?uItem=39067 ... Walter M. Miller: Svatý Leibowitz a Vládkyně divokých koní

neviem, ako valcik, ale ja nie, ja som o nej ani nevedela

a v nej su dalsie 2 pokracovania a trochu prepracovana verzia povodnej 

Vládkyňu divokých koní mám v hľadáčiku, skôr či neskôr dokúpim!

Voči pokračovaniam som ale pomerne ľahostajný, viackrát ma svojou kvalitou v porovnaní s úvodnou časťou série sklamali. Platí to napríklad o Herbertovej Dune, Tolkienovi, alebo Clarkovej sci-fi o stretnutí s mimozemským korábom Ráma. (Aj keď na týchto pokračovaniach už namiesto pôvodného autora pracovali potomci alebo kolegovia, to sa holt pozná..)

valcik,

súhlas ...

Ráma ma sklamala ... Duna tiež.  neviem, či sa odhodlám prečítať pokračovanie Leibowitza.

a nie je to tak len so sci fi ...

aj v Detektívkach máme celú kopu negatívnych reakcií na umelé pokračovania kdečoho ... dokonca som raz päť kníh vyhodila, takmer okamžite po tom, ako mi prišli ... síce som ich prečítala, ale bol to des. pokračovanie Rexa Stouta a jeho geniálnej dvojice, kde pokračovateľ tak neskutočne sprznil inteligentné príbehy, že to bolo rovno do kontajnera.

z pokračovania Agathy - nedávnej, som prečítala pár ukážok. nie, nie.

Alain de Botton

 https://cs.wikipedia.org/wiki/Alain_de_Botton

Architektura štěstí

 

Architektura štěstí je jednou z "knih života", kterými chce autor obrátit zrak čtenářů na věci všední, věci kolem nás a otevŕít jim oči v jejich vnímání. Jedním z důležitých, ale opomíjených důvodů, proč se cítíme šťastní či nikoli, je prostředí, v němž žijeme - ovlivňují nás zdi, židle, budovy i ulice, které nás obklopují. Přesto bývá zájem o architekturu a design často odbýván jako frivolní až požitkářský. Architektura štěstí začíná od myšlenky, že to kde jsme, může silně ovlivnit to, kým bychom mohli být - a argumentuje tím, že je úkolem architektury je, aby nám stále a výmluvně připomínala náš vlastní potenciál. I když se mnoho architektů úplně vyhýbá diskuzi krásy, tato kniha se točí kolem velmi široké a naivní otázky "Co je krásná budova?" Najít odpověď se rovná výpravě do filozofie a psychologie architektury a cílem je změnit náš pohled na naše domovy, ulice i na sebe sama.

http://www.martinus.sk/?uItem=95350

Veľmi zaujímavé čítanie. Odporúčam.

Na jih od hraníc, na západ od slunce, ktorú napísal japonský spisovateľ Haruki Murakami.

Brodyho testament

lenze som si ju nechal na chate, tak neviem, kedy to docitam...

D´Ady to vyzera jak cisty blud... :zubiska:

no nedam to do detektivok dam to tu..nedavno som docitala a mam very zmiesane pocity ide o knihu Petra Stancika Mlyn na mumie

autor dostal za knihu ocenenie Magnesia Litera 205 v kategorii proza

a ja fakt neviem co si mysliet..je to genialne? je to blbost..tak sa teda priklanam k nazoru, ze je to genialna blbost :thumbsup:

nejake recenzie tu  http://www.databazeknih.cz/knihy/mlyn-na-mumie-193242?c=all

ono sa to tvari ako detektivka, ako burleska, ako vojnovy roman..je v tom vsetko a vlastne o dej ani nejde..co tam po tom, kto je vrah..ano, game, pravdu vravim

co je na tej knihe uchvatne je sposob ako je napisana

ak si chcete uzit cire potesnie z jazyka..tak smelo do toho /a to nemyslim teraz na oralny sex aj ked aj o nom je tam dolezita kapitola :zubiska: /

ano to je presne to..radost z textu..aj ked uz nie zo samotneho pribehu..ja rozhodne odporucam..citala som to na dovolenkea mozno pri chladnejsom pocasi to nebude ono..tak mate este taky mesiac :agree:

ad Brodyho testament - nevravim, ze je to nejaky literarny skvost, ani som si nikdy podla nejakeho hodnotoveho rebricka nevyberal, co budem citat (skor co nebudem...) ale je pravda, ze cloveku, ktory nepozna prostredie v ktorom sa dej odohrava, to nemoze nic povedat, resp. sa v tom uplne strati

Péter Bogáti: Posledný človek

Mám ju zatiaľ iba v elektronickej verzii a konečne poľavili tie nepríjemné horúčavy, pustil som sa teda do čítania. To zas bude spánkový deficit jak hrom!

Dočítala som knihu od Alaina de Bottona - Umenie cestovať

http://www.martinus.sk/?uItem=96606

Kniha ma upútala, obohatila, pri cestovaní .. som ešte intenzívnejšie vnímala niektoré vecí,  prinieslo to ovocie,  niečo nové, doposiaľ až tak nepoznané.   

 Práve  mám rozčítanú jeho ďalšiu knihu útecha z filozofie 

http://www.martinus.sk/?uItem=98067

Ešte len zopár stránok mám prečítaných, je to zaujímavé čítanie,  teším sa, že sa niečo nové naučím, chcem "rásť", život tak rýchlo uteká,  aj keď dušou  človek je stále mladý..

tiež viem, že je ešte toho  toľko, čo  neviem.., že  mám sa, čo učiť.. škola života..  :)

pomaly a po troškách, prekladám detektívkami ... naraz je to veľké sústo, aj keď bolo napísané r. 2006

čo by napísal autor dnes, koncom r. 2015?

Předmluva
Mé vzpomínky na Evropu se táhnou zpět až k mému dětství v německé Výmarské republice a
nacistické Třetí říši; a později jsem pak přes čtyřicet let pravidelně pendloval mezi Evropou a
Amerikou. Pobýval jsem ve většině evropských zemí a také jsem se jimi zabýval z vědeckého
hlediska. Mé děti chodily do školy na obou stranách Atlantiku, práci jsem měl také na obou jeho
březích, a vlastnil jsem byt jak Americe, tak v Evropě, což byla někdy velká výhoda, a jindy zase
příčina velkých problémů.

 

Pravda, některé části kontinentu znám lépe než jiné, a to platí i o mých znalostech jeho hlavních
jazyků. Nebyl jsem na Balkáně a existují aspekty evropské historie a kultury, o nichž skoro nic nevím.
Viděl jsem Evropu a Evropany v dobrých i špatných časech. Po celé této době je možná čas na nějaké
shrnutí, protože Evropa, kterou jsem znal, postupně mizí. Co zaujme její místo? Obecné směřování se
zdá být jasné a není to nic, co by mé srdce naplňovalo velkou radostí. Ani já neznám odpovědi na
velké problémy, které před Evropou vyvstanou v nadcházejících letech. A závidím těm, kdo v
posledních letech psali o evropské zářivé budoucnosti: přál bych si, abych mohl sdílet jejich
optimismus. Mám však podezření, že to bude skromná budoucnost, a doufám, že z Evropy zbude víc
než jen muzeum.

 

Walter Laqueur
Washington, DC – Londýn 2006

Walter Laqueur:  Posledni dny Evropy

cez vikend som sa valala v knizkach a precitala som:

Intimita a zivot v celibatu...anonymne vypovede knazov, reholnikov a reholnicok, ktorych sa to bytostne tyka...je to dojimave a z isteho pohladu mozno smutne..v kazdom pripade velmi zaujimave.

kazdy z nich hovori o potrebe lasky a sebaprijatia....v ich vypovediach ide o lasku  hetero ale aj homosexualnu..zaujmave, ze nik z nich svoju sexualnu skusenost nelutuje..nech uz sa s tym vysporiadali hocijako..naozaj podnetne a nebulvarne..

a kedze citam rychlo tak aj nieco z druheho brehu  kniha Vykonavatel od spanielskeho spisovatela J. G. Jurada - detektivka o vrazdach kardinalov vo Vatikane..hodnotenia uzasne, samozrejme, ale vrah je znamy od zaciatku, tak neviem, co mam od toho cakat..nuz dam sa prekvapit :zubiska:

jo a este som docitala detektivku Jezerni hrbitov od nejakeho novozelandana..a to bola blbost, ze radsej nepisem do prislusnej temy..hlavny hrdina nesympaticky blb na ktoreho mate chut kricat *ty, debil, co to zas robis??

prekaracky v style..ty vykopes mojho neboztika..a ja natruc tvojho..no..ehm..take nejake priemerne..,,su aj horsie..