Do večera sme mali ešte kopu času, tak sme skočili do kina na najnovší trhák Peter Pan vs. Predator. Na štedrú večeru sme spláchli vysmažené filé čokoládovým likérom. Bolo mi čudné, že kde je tak dlho Hubert, keď vravel že iba vynesie smeti. Ako väčšinou ani teraz nám nefungoval výťah a keď došiel na prízemie, niečia stará mater si hľadala kľúče na odomknutie bytu. Otočila sa a pozrela na Huberta. Hubert: „Teta Božka, vy ešte žijete? A koľko máte rokov?“ Teta Božka hneď spoznala mladého nezbedníka a rukami už hmatala po svojich bokom odložených barlách, aby ho vytrieskala. Barle opreté o stenu spadli na zem a skôr než by ich stihla zodvihnúť, sa už Hubert vytratil. Vyniesol smeti a ako zbadal suseda venčiť psa, niečo mu prišlo na um. Pozbieral Jerryho hovienka podobne ako kedysi nebohému Bobymu a vložil ich do papierového vrecka. Zazvonil tete Božke a položil jej vrecko pred dvere. Bolo treba zvoniť dlhšie. Stará to už tiahla k stovke. Keď už počul, že sa blíži teta, rýchlo vybehol na prvé poschodie, aby ju ešte raz videl ako rozšliapne vrecko s exkrementami. Mauricio: „Kde si bol tak dlho? Už som si myslel, že po tebe treba vyhlásiť pátranie.“ Hubert: „Ani si mi nepovedal, že tá stará ešte žije.“ Mauricio: „Teta Božka? Už má 91. Pre boha, čo si spravil?“ Hubert: „Zaželal som jej pekné sviatky a niečo jej nechal predo dvermi.“ Mauricio: „Darček?“ Hubert: „Aj tak sa to dá nazvať. Spomienku na minulosť.“ Mauricio: „Tak to bolo od teba pekné. A čo ona na to?“ Hubert: „Dupotala od radosti!“