Situacia

CO 811th OShAP

COMBAT ORDERS. 1600 07/26

1. Nase jednotky, utociace na Ochamchiru, zvadzaju tazke boje s braniacimi Gruzinskymi jednotkami. Prepoklada sa, ze nepriatel nasadi na obranu vrtulnikove letectvo.

2. Vojenske letectvo zautoci na polne vrtulnikove zakladne zapadne od Achigvara, aby sa zabranilo nasadeniu vrtulnikoveho letectva nepriatelom.

Brifing

Letka Su-25, volaci znak 803.

Ved letku 2xSu-25 a medzi 1640-1710 zautoc na polne vrtulnikove zakladne zapadne od Achigvara, znic vsetky vrtulniky umiestnene na zakladni.

Koordinacia a Podpora

• Dvina-6 - Pozemne jednotky veduce utok na postavenia nepriatela v Ochamchire
  
• Letka 2xSu-25t, volaci znak 866, vykona utok na prostriedky PVO braniace vrtulnikovu zakladnu
  

Vyzbroj

• 8x 100Kg Bomby FAB-100
  
• 2x Kazetova municia RBK-500
  
• 2x Nenavadzane rakey S-24B
  
• 40x rakety S-8OF
  
• 2x Tepelne navadzane rakety R-60M pre obranu proti vzdusnym cielom.
  

Hrozby

• Pozemne jednotky - Pechotne zbrane
  
• Frontove letecko - 4xMi-24V Gruzinskeho letectva
  
• Prostriedky PVO - IR Protilietadlove riadena strela 9M32 "Strela", ZSU “Shilka”, Samohybny protilietadlovy komplet 9K33 Osa.
  

Priebeh

Nas postup zastavili obranne pozicie nepriatela v okoli mestacka Ochamchire. Velitelstvo nasadzuje vrtulniky, aby pomohli pozemnym jednotkam zlomit odpor braniacich Gruzincov. Predpoklada sa, ze nieco podobne planuju aj oni. Ulohou nasej utocnej skupiny je zautocit na polne vrtulnikove zakladne a tym prekazit tieto plany. Utocnu skupinu tvoria dve letky, 866, ktora prave vzlieta zo zakladne Babushara.

866 je letka dvoch Su-25T a ich ulohou je znicenie radarovych prostriedkov PVO v oblasti. Vyzbrojene su radarovou rusickou MPS-410 'Omul', prostriedkom elektronickeho prieskumu 'Fantazmagoria' a dvomi anti-radarovymi raketami Kh-58.

Po 866 vzlieta nasa letka. Nasou ulohou je previest samotny utok na vrtulnikovu zakladnu.

Dostavame povolenie na vzlet, pridat plyn, odbrzdit. Sucko sa zacne rozbiehat a pri nejakych 200km/h pomaly odliepat od zeme.

Pocasie je bez takmer bez mracika, s vynikajucou viditelnostou. Idelane podmienky na let. Po starte naberiem nejaku tu bezpecnu vysku, potom obrat, smer fornta.

Nas ciel lezi za nou. Cela utocna skupina je vo vzduchu, zatial vsetko podla planu.

Pomaly naberam vysku a smerujem k mestecku Labre, tam zaujmeme spolu s kridlom pozicie a budeme cakat kym 866 nevycisti oblast od radarovych systemov.

Pri Labre radarovy vystrazny system Beryoza zistil oziarenie lietadla radarom a prebral sa k zivotu. Vycitam z neho, ze zdrojom je nejaky protilietadlovy system kratkeho doletu, relativny azimut je 30 stupnov a signal je relativne slaby. Sila signalu je zavisla od vzdialenosti. Slaby signal = velka vzdialenost a mal by som byt mimo dostrel systemu.

Tym protilietadlovym systemom je samohybny raketovy komplet 9K33 OSA, tento by pri neuvazenom postupe mohol rychlo zarazit nase plany. Na tazkom a nemotornom Su-25 by si zmlsol. Toto je praca pre 866.

866 nezahala z bezpecnej vzdialenosti odpaluje Kh58, ta pomocou sustavy anten v hlavici zisti smer z ktoreho prichadza ziarenie...

A navedie sa sama rovno k zdroju. OSA znicena, oblast je volna. Cas zacat s utokom.

"Fence In", preliezame pomyselny plot medzi nasim a nepriatelskym uzemim. Vypnut navigacne osvetlenie a zvysit ostrazitost. Po preleteni hranice je vrtulnikova zakladna coskoro v dohlade. Posledna kontrola zbranovych systemov.

Na zemi chapu kolka bije a snazia sa rychlo dostat svoje Hindy do vzduchu. Nastartovanie vrtulniku sa ale neda povazovat za rychly proces.

A ich cas krati. Zakladna je uz v hladaciku, laser zapnuty, nenavadzane rakety vybrate a pripravene k strelbe.

Pal.

Jeden vrtulnik zniceny, mozno som aj nejake dalsie poskodil, ale to neviem v tuto dobu potvrdit. Predbezne odpalujem par klamnych infra-cervenych cielov. OSA bola sice znicena, ale da sa predpokladat, ze oblast chrania aj nejake IR navadzane rakety. Tie nic neemituju a preto Beryoza, ci iny system nevie ich pritomnost odhalit.

Niekedy (ale skutocne len niekedy :) ) lutujem, ked mam pravdu. Dymova stopa smerujuca so zeme moze znamenat len jedno. "803 v defenzive", hlasenie, ktorym ostatnych informujem, ze sa vyhybam rakete smerujucej ku mne.

V "boji" s raketou je dolezite zachovat chladnu hlavu, manevrovat intenzivne, ale plynulo. A obrannymi svetlicami nesetrit...Dostat lietadlo do takej polohy, ze vystrelene svetlice budu medzi mnou a raketou, vtedy maju najvacsiu sancu zmiast navadzaciu elektroniku rakety, ktora si nasledne vyberie svetlicu za svoj ciel...Co sa mi dari, raketa "porazena".

Snazim sa rychlo dostat z bezprostrednej blizkosti zakladne a nabrat nejaku tu vysku, ale moje plany kazi druha raketa. Cely tanec sa opakuje.

Manevrujem a snazim sa dostat do polohy, v ktorej svetlice zmatu navadzanie rakety, zatial sa ma ale drzi ako kliest.

Ale nakoniec 'porazam' aj tuto raketu, zameriava sa na svetlice a nasledne preleti a exploduje za mnou.

Naberam vysku a dostavam sa mimo dostrel. Kridlo sa zatial zameralo na oblast, z ktorej boli vystrele rakety. Nachadza a likviduje protilietadlovy system kratkeho doletu Strela. Snad sa ich tam neskryva viac.

Na fronte je rusno. Nase pozemne jednotky, za pomoci vrtulnikov, postupne porazajju braniace Gruzinske jednotky.

Ja zacinam s dalsim naletom. Planujem pouzit moje dve neriadene rakety s-24. Tieto 230kg rakety by mali spravit kratky proces s Mi-24. Standardny postup, zapnut laser, naviest zameriavaci krizik na ciel.

A pal... jedna.

Druha.

A vyzera ze obe minuli ciel, tento nalet sa moc nezdaril.

Naberam po nalete vysku. Tento krat to bude, zda sa, bez zbytocnej dramatizacie protiletadlovymi strelami.

Obrat k dalsiemu naletu. Rakety dosli, prechadzam na bomby. Presnejsie na osem 100kg bomb FAB100. Zbranovy system nastavujem tak, aby postupne vypustil vsetky bomby. Tento maly 'kobercek' by mohol nieco trafit.

Bomby su na ceste.

Ludia na zemi pochopili, ze to s utokom myslime vazne a dostat hindy do vzduchu je nerealne (aj tak by sme ich nasledne zostrelili). A tak nechali techniku napospas osudu, rozumne rozhodnutie, kedze tento nalet znicil dalsie dve Mi24. Ostava uz len jedna.

Poslednou zbranou, ktora ostala v mojom arzenali, je RBK-500. Razovaja Bombovata Kasseta, kazetova municia.

Pouzitie je rovnake, ako pri klasickych bombach, bomba opusti nosic a pada po balistickej trajektorii.

V prednastavenej vyske sa kontajner otvori a vplyvom odstredivej sily sa submunicia obsiahnuta v bombe rozptyli a dokona dielo skazy.

Uloha splnena, vrtulniky uz niesu pre postupujuce jednotky hrozbou. Pozemne jednotky s podporou Ka-50 prerazili postavenie nepriatela a vstupuju do mestecka Ochamchire. Cas vratit sa na zakladnu.

Kotanktujem vezu a dostavam instrukcie pre priblizenie. Spomalit, vysunut klapky... potiahnut paku podvozku, 1..2..3 zelene svetla, vsetko ok a pripravene na pristanie.

Zarolovat na parkovacie miesto, postupne povypinat motory, avioniku, elektricky system...

A dalsia uspesna operacia za nami. Aj ked som sa pri niektorych momentoch dobre zapotil, tak nakoniec vsetko dopadlo podla planu. Vrtulniky sme zastihli skor, ako sa im podarilo nastartovat a odletiet. Vrtulnikova zakladna, aj s technikou, bola znicena a nase pozemne jednotky postupuju dalej na vychod. Nepriatel straca pozicie, ktore dobyl prvy den konflitku a v sucasnej sile nema sancu na nejaku protiofenzivu. Vyzera to, ze bude onedlho porazeny.