Nikdy ma nenapadlo, že budem niekedy mať vlastný blog. Ale rozhodla som sa to skúsiť. A poviem Vám, ako sa to stalo.

Bol piatok. V piatok nechodím do školy a mám voľný deň, lebo v noci ma vždy čaká práca. A tak sa snažím oddychovať. Porobím nejaké povinnosti- upracem, navarím, urobím si domácu úlohu, poznáme to všetci. Ale občas príde deň, keď sa nám nechce, pravda? A toto bol presne taký deň.

Zobudila som sa niekedy pred obedom. Urobila som si šálok kávy, a spustila počítač. Z plochy na mňa vybehol zoznam povinností, ale ja som ho nevidela. Nechcela som ho vidieť. A tak som rozmýšľala, čo s celým dňom. Motala som sa po internete, bavila sa hrami, či vtipmi a potom som narazila na jednu milú stránku (http://bludar.webnode.sk/).

Túto stránku si založil istý Boris Bludár. Očividne človek jednoduchšieho rázu, no celkom sympatický. Je to jeho vlastný blog.Začala som si s pobavením čítať jeho články, jeho príbeh. Zabila som tým síce podstatnú časť dňa, no tento záujem vo mne zostal. A tak som sa vydala svetom internetu hľadať nové blogy, blogy možno trochu vážnejšie, alebo zábavné rovnako, ako ten Borisov. A našla som. Nie len to, našla som ich viac, ako som si mohla predstaviť.

A vtedy prišla tá myšlienka. Prečo sa nepridať? Určite aj ja mám svetu čo povedať, podeliť sa s nejakým názorom, či skúsenosťou. Možno nie v tomto príspevku, možno v tom ďalšom, no myslím, že to zvládnem a po čase zapadnem do lákavého sveta blogerov.

A celým srdcom dúfam, že mi budete držať palce.